Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/65/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201891 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201891.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána S. W., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: A XXXXXX, štátneho príslušníka Z. islamskej republiky (ďalej len Z.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy O., okres M., Z., Z., aktuálne s miestom pobytu Z. tábor A. úradu A. vnútra S. republiky X. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX proti rozhodnutiu odporcu ČAS: A.-XXXX-XXX/PO-Ž/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: A.-XXXX-XXX/PO-Ž/XXXX zo dňa XX.X.XXXX p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: A.-XXXX-XXX/PO-Ž/XXXX zo dňa XX.X.XXXX odporca podľa § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom citoval časť z troch správ o krajine jeho pôvodu (HRW - Z. za rok 2009, Hraničná agentúra MV VB z januára 2010, BBC z apríla 2009), podľa ktorých sa všeobecná bezpečnostná situácia v Z. (v roku 2009) zhoršila i napriek snahe pakistanskej vlády o zlepšenie situácie ľudských práv, resp. že v roku 2009 pokračovalo v Z. extrémistické násilie. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca v rozhodnutí neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v duchu rozsudku NSSR sp. zn. XSža/XX/XXXX doplnil dokazovanie príslušnými a v rozhodnutí citovanými správami o krajine pôvodu navrhovateľa, že pakistanská vláda vyvíja aktívnu činnosť na potlačenie extrémistického násilia a že navrhovateľ vládu ani len nepožiadal o jej ochranu. Na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že jeho materinským jazykom je jazyk pandžábsky. Pretože v zozname tlmočníkov nie je uvedený žiaden tlmočník tohto jazyka, súd ustanovil za tlmočníka tohto jazyka pána S. Z. Z.. Voči jeho ustanoveniu vzniesol navrhovateľ námietku s tým, že tento tlmočník neovláda pandžábsky jazyk na takej úrovni, ktorá by mu umožnila konať pred súdom v jeho materinskom jazyku. Súd tejto námietke navrhovateľa nevyhovel uznesením č.k.: 9 Saz/65/2010-20 z 26.1.2011 a vo veci určil termín pojednávania. Na pojednávaní konanom XX.X.XXXX prítomný tlmočník uviedol, že pandžábskemu jazyku, ktorým hovorí navrhovateľ, nerozumie. Súd preto pojednávanie odročil s tým, že sa pokúsi vyhľadať tlmočníka, ktorý by bol schopný prednes navrhovateľa tlmočiť do jazyka slovenského - obojstranne. Po ukončení pojednávania prítomný tlmočník (mimo zápisnice o pojednávaní) uviedol, že pred pojednávaním (pred pojednávacou miestnosťou) komunikoval s navrhovateľom v jazyku urdu. Súd vykonal potrebné šetrenie, na základe ktorého ustanovil za tlmočníka jazyka urdu pána A.. S. T.. Aj voči tomuto ustanoveniu tlmočníka vzniesol navrhovateľ námietku z dôvodu, že jeho materinským jazykom je jazyk pandžábsky. Z webovej stránky MZV SR súd zistil, že úradným jazykom v Z. je jazyk urdu a jazyk anglický. Zo spisu odporcu ČAS: A.-XXXX/PO-Ž/XXXX súd zistil, že navrhovateľ pred odporcom XX.XX.XXXX uviedol, že jeho materinským jazykom je jazyk pandžábsky a že ovláda aj jazyky: urdu, anglický a jazyk hindy. V tomto konaní boli jednotlivé štyri pohovory vedené v jazyku urdu - bez problémov. Obdobne v súdnych konaniach sp. zn.: XSaz/X/XXXX a XSaz/XX/ XXXX navrhovateľ opakovane uvádzal ako svoj materinský jazyk jazyk urdu (teda nie pandžábsky). V tomto jazyku navrhovateľ vypovedal na pojednávaniach pred tunajším súdom, ako aj pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Aj s poukazom na tieto skutočnosti súd uznesením č.k.: XSaz/XX/XXXX- XX z XX.X.XXXX navrhovateľovej námietke nevyhovel. Na následne určený termín pojednávania sa ustanovený tlmočník jazyka urdu (pán A.. S. T.) nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až následne podaním, ktoré bolo súdu doručené týždeň po určenom dni pojednávania. Preto súd ustanovil za tlmočníčku jazyka urdu pani U.. I. B., ktorá navrhovateľove prejavy tlmočila na pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (XX.X.XXXX). Na aktuálnom pojednávaní navrhovateľ opakovane prehlásil, že tlmočníčke rozumie. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka urdu (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: A.-XXXX/PO-Ž/XXXX (I. - III. zväzok), ako aj s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn.: XSaz/X/XXXX a XSaz/XX/XXXX. Z vyššie uvedených spisov súd zistil, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe na slovenské územie X.XX.XXXX požiadal o azyl z dôvodu vojnového konfliktu a náboženského prenasledovania. Ako člen strany PML-N sa obával po nástupe prezidenta Mušarafa členov strany PML-Q, ktorí sa mu vyhrážali v prípade, ak neprestane stranu PML-N podporovať. Z tohto dôvodu mal byť opakovane fyzicky napadnutý. Odporca v jeho prípade rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Z.. Po podanom opravnom prostriedku tunajší súd rozsudkom č.k. 9 S./X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Po podaní odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe navrhovateľom prezentovaných nových skutočností zmenil svojím rozsudkom sp.zn. 5 S.-o-D. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX napadnutý rozsudok tunajšieho súdu tak, že potvrdil rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu, avšak ho zrušil v časti, ktorou bolo rozhodnuté, že na navrhovateľa sa nevťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Uložil odporcovi povinnosť vzhľadom na uplynutie značného času medzi vydaním pôvodného rozhodnutia a jeho rozsudkom opätovne preskúmať otázku bezpečnostného rizika návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Odporca v zmysle tohto právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, počas ktorého navrhovateľ uviedol, že sa obáva o svoj život zo strany znepriatelenej strany PML-Q, hnutia Laskhar-e-Taiba a Al-Kaidy. Podľa jeho vyjadrenia o týchto obavách predtým nehovoril preto, lebo sa obával o svoju rodinu. Pretože v súčasnosti už jeho rodina neexistuje (jeho rodina mala byť pred dvomi rokmi zabitá, o čom sa mal dozvedieť pred ôsmimi mesiacmi), rozhodol sa o nich prehovoriť. Odporca doplnil dokazovanie správami o Z.: správou MZV USA vydanou Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu, ďalšími aj novinovými a agentúrnymi článkami z obdobia roku 2008, z obsahu ktorých vyplýva, že pred súd boli postavení páchatelia útoku na B.Buthovú, že polícia je činná vo veci stíhania páchateľov samovražedných teroristických útokov, uskutočnených aj v súvislosti s voľbami, že strana PML-N sa na základe uzatvorenej dohody stala stranou koaličnou. Súd doplnil dokazovanie aj výsluchom navrhovateľa počas ktorého tento uviedol, že jeho rodina utiekla a už nebýva tam, kde pôvodne. Kde sa však nachádza uviesť nevedel. O svojich problémoch s Al-Kaidou a Laskhar-e-Taiba nehovoril pôvodne preto, lebo sa obával o svoju rodinu. Tunajší súd rozsudkom č.k.: XSaz/XX/XXXX- XX z XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O podanom odvolaní voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn.: XSža/XX/XXXX z X.XX.XXXX rozhodol tak, že rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Uložil odporcovi, aby v odôvodnení následného svojho rozhodnutia uviedol zdroje správ, z ktorých čerpal informácie o krajine pôvodu navrhovateľa so stručným popisom situácie, so zameraním na organizácie, ktoré sú zdrojom obáv navrhovateľa s príslušným posúdením prípadne existujúceho vážneho bezprávia. Odporca následne zistil, že navrhovateľ je stíhaný za obzvlášť závažné zločiny legalizácie príjmu z trestnej činnosti a prevádzačstva. Pre obdobnú trestnú činnosť je stíhaný aj talianskymi justičnými orgánmi, kde bol na neho súdom v Udine vydaný európsky zatykač. Odporca XX.X.XXXX vo veci vykonal v poradí štvrtý doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého okrem iného uviedol, že v dôsledku skutočnosti že odmietol pre Laskhar-e-Taiba, resp. pre Al-Kaidu (nevedel presne uviesť pre ktoré organizáciu) získavať ich vstúpencov, bol v roku 2004 zbitý, v dôsledku čoho má na hlave jazvu. Tento atak na polícii nenahlásil. Uviedol tiež, že nikde v Z. by nebol v bezpečí, pretože Al-Kaida je prítomná všade. Na otázku, týkajúcu sa rozporu medzi jeho výpoveďami, týkajúcimi sa jeho manželky, resp. jeho rodinného stavu uviedol, že pokiaľ hovoril o manželke, mal na mysli manželku svojho strýka. Odporca vyhľadal a do administratívneho spisu založil obsiahle množstvo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zameraných na: - identifikáciu lokalít, do ktorých členské štáty EU uskutočňujú návraty neúspešných žiadateľov o azyl, - identifikáciu regiónov, v ktorých dochádza k útokom na civilné obyvateľstvo (bezpečnostná situácia) s osobitným zameraním na provinciu Z., - možnosť interného presídľovania pakistanských občanov, - na úroveň uplatňovania ľudských práv, - na existenciu, praktiky a ciele v Z. pôsobiacich politických strán, - komplexné posúdenie situácie v Z., - teroristické extrémistické skupiny pôsobiace v Z. (včítane Lashkar-e-Taiba, Taliban a Al-Kaida). Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, v ktorom navrhovateľ namietal jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu navrhovateľom vznesená námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z X.XX.XXXX vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, širokospektrálne zamerané na situáciu v Z., podobne ako informácie, svojím obsahom sa viažuce na konkrétne otázky, súvisiace s bezpečnostnou situáciou v tejto krajine. V rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie potreby poskytnutia doplnkovej ochrany sa zaoberal dôvodmi navrhovateľovej žiadosti o azyl, resp. obsahom vykonaných pohovorov. Podľa názoru súdu odporca dostatočným, jasným, zrozumiteľným a logicky nadväzujúcim spôsobom odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Konštatoval, že navrhovateľ nebol v Z. trestne stíhaný a nemal tam žiadne problémy so štátnou mocou, z čoho vyvodil záver, že v prípade návratu mu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti /hrozba ad. § 2 písm. f) bod 1. zákona o azyle/. Vyhodnotil a špecifikoval postavenie hlavných politických strán, včítane strany PML-N ktorej bol (ako to tvrdí) členom, ako aj strany PML-Q z pôsobenia ktorej vyslovil svoje obavy. Podobne vyhodnotil aj pôsobenie teroristických organizácií Lashkar-e-Taiba a Al-Kaida. V obidvoch prípadoch svoje zistenia aplikoval na navrhovateľom prezentované dôvody jeho odchodu z Z., resp. na ním vyslovené obavy z návratu, a to z pohľadu možného mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Odôvodnil, prečo podľa jeho názoru (predovšetkým s poukazom na zistený obsah správ o tejto krajine) v prípade návratu navrhovateľa do Z. tomuto nehrozí mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie /hrozba ad. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle/. Odporca podobne vyhodnotil na základe získaných informácií o Z. bezpečnostnú situáciu tak v celej krajine, ako aj v jej jednotlivých provinciách, osobitne aj v provincii Z. z ktorej navrhovateľ pochádza / hrozba ad. § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle/. Ak odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, takéto jeho vyhodnotenie nie je možné automaticky považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, osobitne ak svoj právny názor náležitým spôsobom aj odôvodnil. Navrhovateľ, i keď iba v náznaku, namietal tiež nesprávnosť právneho posúdenia výroku, ktorým nebola poskytnutá doplnková ochrana: Súd vzhľadom k uvedenému preto posudzoval tiež správnosť právneho posúdenia otázky neposkytnutia doplnkovej ochrany. Dospel však k názoru, ktorý je zhodný s názorom odporcu, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí a to v celom jeho rozsahu. Navrhovateľ nebol v Z. nikdy trestne stíhaný a nemal žiadne problémy so štátnou mocou, teda mu logicky nehrozí uloženie či výkon trestu smrti. Súd poukazuje na skutočnosť, že hodnotenie naplnenia či nenaplnenia predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany vychádza jednak zo samotných dôvodov, ktoré viedli žiadateľa o azyl (navrhovateľa) k odchodu z krajiny jeho pôvodu a jednak zo situácie (včítane situácie v krajine pôvodu), zistenej v čase vydania rozhodnutia (výroku), týkajúceho sa doplnkovej ochrany. Navrhovateľ pri vstupe do azylovej procedúry tvrdil, že Z. opustil z dôvodu obavy pred príslušníkmi strany PML-Q, keď sám podporoval stranu PML-N. Žiadne iné dôvody neuviedol ani v opravnom prostriedku, podanom voči rozhodnutiu odporcu z X.X.XXXX. Na pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky uviedol, že v Z. došlo k zmene pomerov, že bol zabitý jeho strýko s rodinou. I napriek tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil v tom čase vydané rozhodnutie odporcu vo výroku o neudelení azylu, t.j. potvrdil, že pre jeho udelenie neboli splnené zákonné dôvody. V priebehu následne pokračujúceho konania pred odporcom navrhovateľ ako ďalší dôvod svojho odchodu uviedol strach pred hnutiami Lashkar-e-Taiba a Al-Kaida, pričom napadnutie jeho osoby, t. j. to že bol zbitý, ktoré napadnutie pôvodne pripisoval členom politickej strany PML-Q orientoval vo vzťahu k týmto teroristickým organizáciám. Takáto zásadná zmena v osobe subjektu - pôvodcu obáv svedčí aj podľa názoru súdu o nedôveryhodnosti navrhovateľa, na ktorú skutočnosť poukázal aj odporca v napadnutom rozhodnutí. Táto pochybnosť nebola odstránená ani tvrdením navrhovateľa, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho rodina už nežije a preto sa neobáva o tom hovoriť. Jednak preto, lebo smrť členov jeho rodiny ničím nepreukázal, pretože ak by k nej aj došlo dôvod údajnej smrti členov rodiny nie je ničím preukázaný, pretože je málo pravdepodobné, že by členovia "nepriateľských strán" zabili "jeho strýkov, brata a manželku" a to cca dva roky potom, ako navrhovateľ odišiel z Z. z dôvodu obavy pred PML-Q, s ktorou stranou odmietol spolupracovať a konečne pretože aj v tomto jeho tvrdení sú závažné rozpory (pôvodne tvrdil, že nemá manželku a že jeho traja bratia žijú v F., rersp. v S. W. - neskôr že medzi zabitými členmi jeho rodiny bol aj brat a manželka). Teda tvrdenie navrhovateľa o smrti členov jeho rodiny nie je možné považovať za hodnoverné, pričom skutočnosť, podľa ktorej bol údajne zbitý členmi strany PML-Q nie je možné považovať za mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a to ani v prípade, ak by k napadnutiu jeho osoby skutočne došlo. Podľa ustálenej judikatúry mučením je úmyselné neľudské zaobchádzanie spôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie s cieľom priznania alebo potrestania, neľudským zaobchádzaním úmyselné spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, ktoré je v danom prípade neospravedlniteľné a ponižujúcim zaobchádzaním zaobchádzanie, ktoré hrubým spôsobom ponižuje jednotlivca pred inými. Údajné zbitie navrhovateľa v roku 2004 (tak ako ho opísal včítane dôvodov prečo k nemu došlo) nie je možné začleniť do vyššie uvedených kategórií neľudského zaobchádzania, i keď (ak k nemu došlo), by iste bolo vo všeobecnosti neprijateľným spôsobom presadzovania politických cieľov. Na tomto mieste je tiež dôvodné poukázať na skutočnosť, ktorú konštatoval aj odporca, že je málo pravdepodobné, aby navrhovateľovi (v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu) hrozilo takéto zaobchádzanie od tretích subjektov po šiestich rokoch potom, ako malo dôjsť z jeho strany k odmietnutiu spolupráce s PML-Q, pričom medzičasom, (ako to vyplýva zo správ o krajine jeho pôvodu) došlo v kladnom slova zmysle k zmene postoja vlády vo vzťahu k pôsobeniu tak teroristických organizácií, ako aj k obdobným prejavom politického násilia. Zo založených správ o Z. tiež vyplýva, že pakistanskí navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov o azyl, sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním. Pokiaľ ide o vyhodnotenie nenaplnenia tretieho, zákonom predpokladaného dôvodu poskytnutia doplnkovej ochrany, t. j. vážneho a individuálneho ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, odporca správne ustálil, že návrat navrhovateľa je možný. Z. nie je krajinou v ktorej by prebiehal vnútroštátny ozbrojený konflikt, čo je tak isto zrejmé z obsahu správ o tejto krajine. V podrobnostiach súd poukazuje na vyhodnotenie tam jestvujúcej bezpečnostnej situácie, ktoré je obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pretože odporca svoje rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany dostatočným, zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil, pričom jeho právny názor na otázku nenaplnenia predpokladov poskytnutia tejto formy medzinárodnej ochrany je v súlade so zákonom a zisteným stavom veci súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).