Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/326/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201972 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201972.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: X/ I.. O.E. I., E.. XX.X.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX I., X/ A. Ž.č E.. XX.X.XXXX, I. XXXX/X, I., obaja zastúpení advokátom, Mgr. Michalom Šalingom, Chrobákova 1, 841 02 Bratislava proti žalovanému, Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, 814 40 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. OVVS:2010/22804/HI zo dňa 20.8.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2010 žalobcovia žiadali súd, aby preskúmal rozhodnutie žalovaného sp. zn. OVVS:2010/22804/HI zo dňa 20.8.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka sp. zn. Matr. 8766/2010 zo dňa 14.5.201, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcov o uzavretie manželstva. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 23.3.2010 podali na Matričnom úrade Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Petržalka žiadosť o uzavretie manželstva. Podaním doručeným dňa 21.4.2010 im bolo oznámené, že žiadosti nemôže byť vyhovené a boli im vrátené všetky doklady. Voči predmetnému podaniu podali odvolanie proti nezákonnému „rozhodnutiu“ ako i sťažnosť proti nečinnosti, nesprávnemu a nezákonnému postupu správneho orgánu. Následne boli vydané vyššie uvedené rozhodnutia. Žalobcovia popísali obsah prvostupňového rozhodnutia odvolávajúceho sa na ust. § 1 ods. 1 až 3, § 2, § 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine), poukázali na vysporiadanie sa správneho orgánu s námietkou diskriminácie žalobcov založenej zákonom o rodine v zmysle čl. 41, čl. 13 ods. 1, 2, 4, čl. 152 ods. 4, čl. 12 a 13 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovia v tejto súvislosti citovali ust. § 1, §2 ods. 1, § 2a ods. 2, 8, 11, §3 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov (ďalej len antidiskriminačný zákon), čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1, 2, 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedli, že správne orgány nepostupovali v zmysle uvedených právnych predpisov. Uviedli, že spolu trvalo žijú a plnia všetky funkcie rodiny, je im odopreté vystupovať navonok ako pár a sú považovaní za slobodných, čo znižuje ich dôstojnosť a postavenie v porovnaní s inými ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Horšia situácia nastáva napríklad v prípade uplatnenia práv zamestnancov pri nutnosti doprovodu rodinného príslušníka na ošetrenie, kde nie sú v rovnakom postavení ako manželia, pri úmrtí partnera vo vzťahu k nároku na voľno, nárok na vdovský dôchodok a pod. Žalobcovia sa cítia ukrátení na svojich právach postupom a rozhodnutím správnych orgánov, a to práva na slobodu a rovnosť v dôstojnosti i v právach, čím dochádza k ich diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Na základe uvedených dôvodov žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na odôvodnenie prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré boli vydané v súlade s ust. § 1 ods. 2, 3, § 2 zákona o rodine, z ktorých vyplýva charakter manželstva, ktoré je trvalým spoločenstvom dvoch osôb rôzneho pohlavia. Citoval čl. 41, čl. 13 ods. 1, čl. 152 ods. 4, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 4 zákona č. 154/1993 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov a uviedol, že povolením uzavretia manželstva osobám s rovnakým pohlavím by porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 1 a § 2 zákona o rodine. Žalovaný vydaním predmetných rozhodnutí neporušil zákon. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní a dospel k rozhodnutiu jednomyseľne schválenému všetkými členmi senátu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená postupom a rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie. Zo spisu súd zistil, že dňa 24.3.2010 doručili žalobcovia Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka žiadosť o uzavretie manželstva spolu s príslušnými dokladmi. Podaním zo dňa 13.4.2010 správny orgán žalobcom oznámil, že ich žiadosti nemôže vyhovieť s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o rodine a zároveň žalobcom vrátil doručené doklady. Žalobcovia následne listom zo dňa 26.4.2010 podali voči uvedenému nezákonnému rozhodnutiu odvolanie a zároveň aj sťažnosť proti nečinnosti a nesprávnemu zákonnému postupu. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 14.5.2010 rozhodnutie č. 8766/2010, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcov o uzavretie manželstva podľa § 1 ods. 1, § 2 zákona o rodine v spojitosti s § 4 ods. 1 zákona o matrikách. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že manželstvo je monogamným zväzkom osôb rôzneho pohlavia. Žalobcovia nespĺňajú zákonné podmienky, pretože sa v ich prípade jedná o osoby rovnakého pohlavia. Žalobcovia podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedli námietky obsahom zhodné so žalobným návrhom. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom popísal priebeh správneho konania, obsah rozhodnutia napadnutého odvolaním a skonštatoval, že v danom prípade nebol porušený zákon. Uviedol, že spoločenský účel manželstva vyplýva z funkcií manželstva, prípadne ním založenej rodiny, pričom funkciami sú biologická, výchovná a ekonomická funkcia. V zmysle citovaného zákona je manželstvom zväzok muža a ženy za účelom založenia rodiny a riadnej výchovy detí. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Predmetom úpravy čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky je ústavná ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Vykonávacím predpisom v danom prípade je zákon o rodine. Podľa čl.13 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 2 zákona o rodine manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“) alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že ide o manželstvo monogamické. Ide o trvalé spoločenstvo dvoch osôb rôzneho pohlavia, tak ako to správne vo svojich rozhodnutiach uviedli správne orgány oboch stupňov. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rodine, vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden zo snúbencom trvalý pobyt pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára. Podľa ust. § 3, ods. 1, prvá veta správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa názoru súdu v danom prípade bol dodržaný zákonný postup, keď prvostupňové rozhodnutie vydal starosta Mestskej časti Bratislava - Petržalka (čl. 71 Ústavy SR, § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 29, § 17 ods. 3 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy, § 4 ods. 1 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách). O odvolaní proti rozhodnutiu starostu mestskej časti rozhodol následne jeho nadriadený orgán, ktorým v danom prípade bol Obvodný úrad Bratislava , t.j. výkonný orgán mesta Bratislava. Vydané rozhodnutia mali náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo zo strany správnych orgánov porušené ľudské právo žalobcov tak, ako to ma na zreteli čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Rozhodnutie správnych orgánov v tom, že nevyhoveli žiadosti žalobcov na uzavretie manželstva dvom osobám rovnakého pohlavia nie je v rozpore s uvedeným článkom Dohovoru, pretože žiadne ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ani čl. 14 Dohovoru) nezakladá právo na uzavretie manželstva osobami rovnakého pohlavia. Vydané rozhodnutia správnych orgánov nezasahovali do existujúceho súkromného a rodinného života žalobcov. Podľa názoru súdu, vydané rozhodnutia nemožno považovať za diskriminačné voči žalobcom ani z hľadiska úpravy antidiskriminačného zákona, pretože žalobcovia neboli nimi diskriminovaní z hľadiska sexuálnej orientácie, rodu alebo iného postavenia ( § 2 predmetného zákona). Žiadosti žalobcov o uzavretie manželstva nemohlo byť vyhovené nie z dôvodu sexuálnej orientácie, rodu, iného postavenia ale z dôvodu, že uzavretie manželstva je za súčasnej právnej úpravy možné len medzi mužom a ženou. Žalobcovia tento základný zákonný predpoklad nespĺňajú. Súd sa v danom prípade na základe uvedených dôvodov stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý nemohol postupovať nad rámec existujúcej právnej úpravy, v konaní správnych orgánov nezistil takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia (pôvodný nezákonný postup spočívajúci v zaslaní oznámenia matriky zo dňa 13.4.2010 bol konvalidovaný následnými rozhodnutiami vydanými v súlade zo správnym poriadkom), a preto žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá na ich náhradu zo zákona nárok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.