Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/58/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201979 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201979.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. H.D., nar. XX.XX.XXXX, N. N. X, N., 2/M.D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X/B, N., proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa XX. Z. XXXX, č. S. - XXXXX/ XX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa XX. Z. XXXX, č. S. - XXXXX/XX podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným odvolaním sa navrhovatelia domáhali postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa XX. Z. XXXX, č. S. - XXXXX/XX, ktorým táto podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi N.I. H. ako predávajúcou a M. V. ako kupujúcim, zároveň so zriadením recipročného vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania vlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorá táto zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. U. a zapísaným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, a to - bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp.č. XXXX postavenom na pozemku parc.č. 481/6 na ul. Z. X/B, N. - spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4689/355890-in - spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.č. 481/26 o výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/6 o výmere 1137 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/19 o výmere 98 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/21 o výmere 29 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/29 o výmere 1133 m2 zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 4689/355890-in. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že predložená kúpna zmluva spojená so zriadením vecného bremena je zmluvou absolútne neplatnou podľa § 39 Obč. zák., keďže vecné bremeno ňou zriadené sa viaže len k 1-ici prevádzaných nehnuteľností, čo však v prípade ideálneho spoluvlastníckeho podielu účastníkov vkladového konania ako spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti každý v 1-ici, toto s poukazom na ust. §137 ods. 2 Obč. zák je nemožné, zastávajúc názor, že vecné bremeno možno zriadiť len k nehnuteľnosti ako celku, nikdy nie k podielu. V danom prípade ide o ideálne spoluvlastníctvo a podielový spoluvlastník je spoluvlastníkom ktorejkoľvek časti nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená, nie je presne stanovené, kto ktorú časť nehnuteľnosti vlastní a stanovený je len spoluvlastnícky podiel. Navrhovatelia, nepovažujúc napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné, keď v odôvodnení absentuje zákonné ustanovenie, ktoré vylučuje zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, ako to tvrdí odporkyňa, ktoré odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani necitovala, len vo všeobecnosti uviedla svoj právny názor ohľadne neprípustnosti zriadenia vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu, potom napadnuté rozhodnutie považujú ani nie celkom za zrozumiteľné a presvedčivé. Preto navrhli, aby súd toto rozhodnutie po jeho preskúmaní zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhovateľov zo dňa XX.XX.XXXX zotrvala na svojom právnom názore ako je tento obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí opätovne zdôrazňujúc, že charakter podielového spoluvlastníctva, ktoré je ideálnym podielovým spoluvlastníctvom, a ktoré nie je reálne rozdelené, potom z tohto ani nie je zrejmé, kto z podielových spoluvlastníkov je spoluvlastníkom presne ktorej časti nehnuteľnosti, potom vylučuje možnosť zriadenia vecného bremena, tu práva doživotného bývania, vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu a preto navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie po preskúmaní ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov je potrebné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon, ale je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Podľa § 31 ods. 3 kat. zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, katastrálny úrad vyznačí v zmluve, dohode, prípadne v zakladateľskej listine obchodnej spoločnosti. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu má plniť niekoľko funkcií, predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciu odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keď napokon riadne a presvedčivé odôvodenie môže zamedziť i zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, č. S.-XXXXX/ XX, ktorým táto podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou N. H. a M. V. ako kupujúcim, zároveň so zriadením recipročného vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania vlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorá táto zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX,a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. U. a zapísaným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX: - bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp.č. XXXX postavenom na pozemku parc.č. 481/6 na ul. Z. X/B, N. - spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4689/355890-in - spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.č. 481/26 o výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/6 o výmere 1137 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/19 o výmere 98 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/21 o výmere 29 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 481/29 o výmere 1133 m2 zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 4689/355890-in, a to v kontexte námietky navrhovateľov, že odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj právny záver žiadnym zákonným ustanovením nepodoprela a potom jej rozhodnutie je nepreskúmateľné, nie celkom zrozumiteľné a nepresvedčivé. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že odporkyňa sa pri vydaní tohto rozhodnutia riadne a dostatočne ustanovením § 47 Správneho poriadku neriadila, keď odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za preskúmateľné, a to pre absenciu tých zákonných ustanovení v odôvodnení rozhodnutia, pod ktoré svoj právny názor ohľadne neprípustnosti zriadenia vecného bremena vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti subsumovala, keď svoj právny názor s odkazom na aplikáciu a ktorého zákonného ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla. Potom odôvodneniu napadnutého rozhodnutia treba vytknúť, že v tomto medzi právnym posúdením veci a skutkovými zisteniami chýba logický súvis, ktorý napokon ako namietali samotní navrhovatelia činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a nepresvedčivým. Za týchto okolností je potom treba vytknúť odporkyni, že táto sa požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu ako vyplývajú z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne neriadila, a preto bolo treba odôvodnenie napadnutého rozhodnutia posúdiť ako nie celkom preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vychádzajúc z vyššie uvedených vytknutých skutkových i právnych nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia potom súd dospel k záveru, že podanému odvolaniu navrhovateľov je treba priznať úspech, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou odporkyne po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r viazaná, aby o návrhu navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena (v napadnutom rozhodnutí vo výrokovej časti opomenuté) opätovne rozhodla, rešpektujúc okrem katastrálneho zákona, tiež zásady správneho konania vyplývajúce z ustanovenia § 3 Správneho poriadku a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodnila. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keďže títo sa práva na náhradu trov konania výslovne vzdali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa tohto práva po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku výslovne vzdali.