Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/271/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202043 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010202043.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 4-39, Strmé vŕšky, Homolova 33, 841 02 Bratislava, zastúpeného Mgr. Norou Šteisovou, Ľudovíta Fullu 19/A, 841 05 Bratislava proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, za účasti: Ing. S. F., Bebravská 7, 821 07 Bratislava, zastúpený: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 31, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1323/081/07/2010 zo dňa 04.10.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1323/081/07/2010 zo dňa 4.10.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1662/2010/1263/09-MSO zo dňa 7.4.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1323/081/07/2010 zo dňa 04.10.2010, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1662/2010/1263/09-MSO zo dňa 07.04.2010. Nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že nebola splnená podmienka podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 64/1997 Zb.), t.j., že žalobca nebol zriadený k 24.06.1991 a že jeho členovia užívajú predmetné pozemky nelegálne. Považuje sa legálnym užívateľom predmetných pozemkov. Uzatvorené zmluvy o dočasnom užívaní medzi členmi a žalobcom sú zo zákona platné. Poukazuje na úradný záznam zo dňa 10.03.1978 na KNV v Záhorskej Bystrici pri výbere lokality zriadenia záhradkárskej osady na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, pričom súčasťou tohto úradného záznamu je aj súhlas OPS s odovzdaním pôdy pre záhradkárske účely v zmysle zákona č. 122/1975 Zb. Ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu č. 17/2000, podľa ktorého ust. § 17 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z. nie je v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Záhradkové osady boli do roku 1990 v našom právnom poriadku upravené formou podzákonných noriem publikovaných vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR. Prijatím zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) sa záhradkové osady upravili v ust. § 22. V nadväznosti na túto právnu úpravu sa záhradkové osady upravili aj v ust. § 29 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadanie pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.). Vzhľadom na nedostatočnú úpravu problematiky záhradkových osád a skutočnosť, že dočasné užívanie v niektorých prípadoch bolo na rôzne dlhú dobu, vlastníci nemohli nakladať s vlastníctvom a ešte boli viazaní aj možnosťou predĺženia do dočasného užívania. Zákon č. 64/1997 Z.z. musel zohľadniť všetky uvedené skutočnosti a zachovať už existujúce práva (vlastnícke) vlastníkov pozemkov, ale aj záhradkárov. Zákon musel zohľadňovať (vysporiadať sa so skutočnosťou) existenciu stavieb v záhradkových osadách, na ktoré mali záhradkári právoplatne rozhodnutia od orgánov štátnej správy, trvalých kultúr, ako aj investície, ktoré boli vložené vo väčšine prípadov do zveľaďovania pozemkov, keďže na záhradkové osady sa vyčleňovali pozemky nekvalitné, nevhodné na poľnohospodársku výrobu. Vlastníkovi pozemku ponúka možnosť primeranej náhrady, ktorá spočíva v poskytnutí pozemku náhradného, v rovnakej kvalite, výmere ako aj lokalite. Poukazuje, že žalovaný svojim rozhodnutím vlastne spochybnil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, ktorý pod č. 52/98, zn. 418/00-10/JO6 zo dňa 28.03.2000, ktorým vydal „oznámenie o začatí konania na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade Zo SZZ č. 4-39 Strmé vŕšky“ v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. (ďalej len oznámenie o začatí konania), čím deklaroval, že žalobcu považuje za riadne zriadenú záhradkovú osadu, ktorý splnil zákonné podmienky k tomu, aby bolo začaté konanie o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade. Je názoru, že v uvedenom rozhodnutí žalovaný nesprávne aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sž-o-KS 25/2005 zo dňa 25.04.2006, v ktorom sa okrem iného uvádza aj stanovisko, že nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. je dostatočným dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie správneho konania, pričom nedostatky návrhu nemôžu byť v priebehu konania konvalidované. Právne vzťahy medzi užívateľmi a vlastníkmi pozemkov je možné právne vysporiadať v občiansko- právnom konaní podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej má za to, že žalovaný v rozhodovaní o odvolaní žalobcu nezistil presne a úplne skutočný stav veci a už vôbec nevyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnenie žalovaného, ktorý uviedol, že zmluva uzavretá medzi JRD Devín a ZO SOZZ 4-7 Záhorská Bystrica zo dňa 05.06.1978 je neplatná z dôvodu nevydania rozhodnutia o využití územia pred jej uzatvorením a nemohla teda nadobudnúť účinnosť, a teda členovia žalobcu užívajú predmetné pozemky nelegálne (čím spochybnili právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 9C 90/01-65, právoplatný dňa 30.05.2003) je nejasné. Žalovaný svoj názor opiera opäť o rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo 82/2010, ktorý však bol vydaný na základe uplatneného reštitučného nároku oprávnených osôb, združených v lesnom spoločenstve majiteľov urbáru v lesnej spoločnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. Uplatnenie reštitučného nároku a podanie návrhu na začatie konania na vyporiadanie pozemkov v záhradkovej osade, v súlade s ut. § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. sú dve úplne odlišné právne skutočnosti, a preto je použitie rozsudku Najvyššieho súdu č. 2Sžo 82/2010 v danej veci, hoci aj len analogicky, vecne nesprávne, keďže zákon č. 64/1997 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 229/1991 Zb. zákonom lex specialis a teda pri riešení právneho postavenia žalobcu a otázky platnosti, resp. neplatnosti zmluvy uzavretej dňa 05.06.1978 a následného posúdenia legálnosť, resp. nelegálnosť užívania pozemkov členmi žalobcu je potrebné postupovať v súlade s ust. zákona č. 64/1997 Z.z. Žalobca upozorňuje na rozsudok 2Sžo KS/2004, kde v časti poznámky sa uvádza, že dôkazy vykonáva správny orgán. Je na uváženie správneho orgánu, či vykoná všetky dôkazy, ktoré navrhne účastník konania. V odôvodnení rozhodnutia však musí zdôrazniť, prečo nepristúpil k vykonaniu navrhnutých dôkazov. Poukazuje, že je chybou, ak správny orgán neodôvodnil, z akých dôvodov nepripustil ponúknutý dôkaz o závažnej okolnosti. V súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 9C 90/01-65, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.05.2003. Rozsudok sa týkal právnej veci F. U. proti odporcovi Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-39 Strmé vŕšky - Záhorská Bystrica o určenie, že právny vzťah založený zmluvou z 18.07.1978 netrvá a rozhodol tak, že súd návrh na určenie, že právny vzťah medzi Základnou organizáciou Slovenského združenia záhradkárov Bratislava - Záhorská Bystrica ako nástupníckou organizáciou Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu Záhorská Bystrica a bývalým Jednotným roľníckym družstvom Devín (teraz PD Devín) založený zmluvou o prenechanie združených členských pozemkov na poľnohospodárske využite zo dňa 18.07.1978 po 18.07.1990 netrvá, zamietol, pričom toto svoje rozhodnutie oprel o zistený skutkový stav, ktorý bol nasledovný: podľa čl. 7 zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie zo dňa 05.06.1978 uvedená zmluva nadobudne právnu účinnosť, po schválení ObNV Bratislava IV, odbor MHODaP na základe predchádzajúceho súhlasu Okresnej poľnohospodárskej správy v Bratislave. Okresná poľnohospodárska správa v Bratislave súhlasila so zmluvou, avšak za predpokladu, že z jej obsahu bude vypustený čl. IV. Súhlas ku zmluve však dal až dňa 04.11.1983, preto predmetná zmluva nadobudla účinnosť dňa 04.11.1983, čo znamená, že právny vzťah tejto zmluvy trval do 04.11.1995. Trvanie zmluvného vzťahu do 04.11.1995 je dôležitou skutočnosťou pri skúmaní toho, či žalobca spĺňa zákonom požadované podmienky k tomu, aby spĺňal postavenie riadne zriadenej záhradkovej osady v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. V súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. sa na zriadenú záhradkovú osadu rozumie záhradková osada zriadená do 24.06.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizačnou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala, okrem iných, aj právo družstevného užívania. Je názoru, že žalovaný nemal dôvod opätovne skúmať platnosť uzavretej zmluvy zo dňa 05.06.1978 a vyhlásením jej neplatnosti spochybnil legalitu žalobcu, keďže o nej už bolo právoplatne rozsudkom súdu rozhodnuté, a to tak, že zmluvný vzťah trval do 04.11.1995, čiže doba užívania neskončila pred 24.06.1991, čo je rozhodujúce pre poskytnutie právnej ochrany záhradkovej osady. Žalobca je názoru, že žalovaný vo svojom rozhodnutí porušil ust. § 40 ods. 1 zákona č. 71/167 Zb. a to tým, že nerešpektoval rozhodnutie súdu, ktoré v právnej veci už bolo rozhodnuté, hoci je v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia takýmto rozhodnutím správny orgán viazaný. Je názoru, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, dôkazy, ktoré mu boli predložené nevyhodnotil správne, nepoužil správnu právnu úvahu, následne použil nesprávne právne predpisy a nedostatočne sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodol aj vo veci, o ktorej prvostupňový správny orgán nerozhodol a tou je neplatnosť zmluvy uzavretej dňa 05.06.1978 a následného posúdenia legálnosti, resp. nelegálnosti užívania pozemkov členmi žalobcu. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 128/1995, že účelom odvolacieho konania v správnom konaní je vždy len preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V rámci odvolacieho konania nemožno rozhodovať o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 116/1996, že odvolací správny orgán môže rozhodovať iba o veci, ktorá bola už predmetom konania správneho orgánu rozhodujúceho v prvom stupni. V prípade, že by odvolací orgán, okrem preskúmania rozhodnutia rozhodol aj o inej veci, o ktorej nerozhodoval prvostupňový správny orgán, vydal by de facto nové prvostupňové rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím by účastníkovi konania odňal možnosť využiť riadny opravný prostriedok. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a je názoru, že žalobca v predloženom návrhu zo dňa 21.01.1998 písomne nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy medzi JRD Devín Bratislava a ZO SZZ 4-7 Záhorská Bystrica dňa 05.06.1978 bolo vydané rozhodnutie o využití územia príslušným správnym orgánom podľa § 52 až 58 vyhlášky č. 83/1976 o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a podľa § 37, 38 a § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Žalovaný v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu 2Sžo 82/2010 zo dňa 23.06.2010 zastáva názor, že uvedená zmluva zo dňa 05.06.1978 medzi JRD Devín Bratislava a ZO SZZ 4-7 Záhorská Bystrica je neplatná z dôvodu nevydania rozhodnutia o využití územia pred jej uzatvorením a nemohla nadobudnúť účinnosť. Jej členovia užívajú predmetné pozemky nelegálne. Záhradkové osady bez územného rozhodnutia sa posudzovali ako nelegálne a mohli byť predmetom vydania v reštitučnom konaní. ZO SZZ 4-39 Strmé vŕšky vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 18.06.1994 odčlenením od ZO SZZ 4-7 Záhorská Bystrica, ktorá vznikla dňa 11.10.1962. Je zaregistrovaná pod evidenčným číslom 4-39. Listom zn. 540/2008 zo dňa 04.04.2008 to potvrdil tajomník RVSZZ. Aj keby ZO SZZ 4-39 Strmé vŕšky predložila zmluvu uzatvorenú s JRD Devín Bratislava alebo uzatvorené zmluvy jej členov s JRD Devín Bratislava na dočasné užívanie pozemkov podľa zákona č. 122/1975 Zb. alebo zákona č. 123/1975 Zb. až po vydanie právoplatného územného rozhodnutia príslušným správnym orgánom, mohli byť tieto zmluvy uzatvorené len po 24.06.1991, t.j. po lehote uvedenej v zákone. Žalovaný je názoru, že žalobca nebol zriadený k 24.06.1991 a jej členovia užívajú predmetné pozemky nelegálne. Nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. nemôže byť splnená podmienka podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a uzatvorené zmluvy o dočasnom užívaní (malé zmluvy) so ZO SZZ 4-39 Strmé vŕšky sú zo zákona neplatné. Nájomcom alebo užívateľom môže byť len člen v zriadenej záhradkovej osade. Nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a užívateľom. Podľa § 6 písm. a/ zákona č. 64/1997 Z.z. členovia ZO SZZ 4-39 Strmé vŕšky nie sú účastníkmi konania, nakoľko nespĺňajú podmienku byť užívateľmi. Ďalej je žalovaný názoru, že nebola splnená podmienka podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., že konanie nezačalo na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo, že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom (písm. a), postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej aj vlastníci), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (odkaz na § 29 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách z roku 1991 na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24.6.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len záhradkárska organizácia), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala: a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania c) právo náhradného užívania d) právo užívania na zabezpečenie výroby e) iné užívacie právo. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11, alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. Zo spisu žalovaného správneho orgánu vyplýva, že prvostupňový správny orgán, Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 07.04.2010 č. 1662/2010/1263/09-MSO zastavil konanie vo veci návrhu na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. Uviedol, že dňa 21.01.1998 Okresný úrad Bratislava IV prijal návrh na začatie konania na vyporiadanie pozemkov v záhradkovej osade Strmé vŕšky v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z.z. Bývalý predseda základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-39 Záhorská Bystrica - Strmé vŕšky Q. O. v žiadosti uviedol, že dňa 21.03.1992 sa uskutočnilo spoločné rokovanie so zástupcami oprávnených osôb, na ktorom nedošlo k dohode v zmysle platných predpisov a zákona č. 229/1991 Zb. Na základe neúspešného rokovania členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-39 Záhorská Bystrica - Strmé vŕšky požiadali Pozemkový úrad v Bratislave o riešenie vlastníckych vzťahov, od tohto obdobia, až po schválenie zákona č. 64/1997 Z.z. Členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-39 Záhorská Bystrica - Strmé vŕšky zaslali oprávneným subjektom - vlastníkom, cenovú ponuku na odkúpenie pozemkov. Do 20.01.1998 členovi ZO SZZ č. 4-39 Záhorská Bystrica-Strmé vŕšky uvádzajú, že od vlastníkov nedostali žiadnu odpoveď, preto žiadajú vysporiadať vlastnícke a užívateľské vzťahy v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. Proti prvostupňovému rozhodnutiu ZO SZZ č. 4-39 Strmé vŕšky - Záhorská Bystrica podaním zo dňa 19.04.2010 podal odvolanie, následne žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 04.10.2010 č. 1323/081/07/2010 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V zmysle § 47 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami a k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním oboch rozhodnutí správnych orgánov je evidentné, že rozhodnutia kritériám uvedeným v ust. § 47 správneho poriadku nezodpovedajú. V zrozumiteľnom a presvedčivom odôvodnení sa koncentruje účinok celého konania. Náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí v ňom reagovať aj na pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci, to znamená, že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne závery. V odôvodnení druhostupňového orgánu je vhodné v úvode popísať doterajší priebeh konania, kto a kedy podal odvolanie, ďalej sa stručne opíše, čo účastník konania vo svojom odvolaní namieta, čo navrhuje a súčasne sa reaguje na všetky jeho podnety a tvrdenia. V odôvodnení odvolacieho orgánu sa vytknú všetky chyby doterajšieho postupu prvostupňového orgánu. Aj odvolací orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje, rovnako nie je súdne preskúmateľné rozhodnutie, odôvodnenie ktorého obsahuje len odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody uznané za správne, ak dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera, chýbajú. Po zrušení správneho rozhodnutia súdom je správny orgán povinný nové rozhodnutie riadne odôvodniť, dôvody nemôže nahradiť odkazom na právnu viazanosť rozhodnutím súdu. Je na uvážení správneho orgánu, či vykoná všetky dôkazy, ktoré navrhne účastník konania. V odôvodnení rozhodnutia však musí zdôvodniť, prečo nepristúpil k vykonaniu navrhnutých dôkazov. Ani zásada volného hodnotenia dôkazov nezbavuje správny orgán povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré uznáva za dokázané a dôvody, na základe ktorých k svojmu presvedčeniu dospel. Je podstatnou vadou konania, ak odôvodnenie rozhodnutia druhostupňového orgánu neobsahuje presne špecifikované dôvody, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu, lebo takýmto neúplným oznámením dôvodov bola žalobcovi znemožnená alebo sťažená obrana jeho práv. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov súd potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj tomuto predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Preto súd v súlade s ust. § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť nedostatok týkajúci sa určitosti, zrozumiteľnosti a dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správny orgán je podľa ust. § 250 ods. 6 OSP viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- € spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.