Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/366/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202255 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010202255.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: TSS GRADE a.s., so sídlom Bratislavská 4, Trnava, IČO: 35 802 723, zastúpený: Mgr. Juraj Mravčák, advokát, so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, JUDr. Róbert Lenčéš, advokát, so sídlom K. Adlera 34, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: 1/ Skanska SK a.s., so sídlom Krajná 29, Bratislava, IČO: 31 611 788, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, 2/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 686,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému a účastníkom konania Skanska SK a.s. a Železnice Slovenskej republiky sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010, ktorým žalovaný vo veci námietok žalobcu ako uchádzača proti výsledku vyhodnotenia ponúk vo verejnej súťaži na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500-159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“ vyhlásenej obstarávateľom ŽSR v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 dňa 29.12.2009, rozhodol tak, že podľa § 139 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav spočívajúci v neuvedení identifikácie úspešného uchádzača v liste označenom „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 06.10.2010, a to opätovným písomným oznámením informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. s riadnou identifikáciou úspešného uchádzača všetkým neúspešným uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako nezákonného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento vyhovel námietkam žalobcu iba v časti, pričom zistený protiprávny stav vyhodnotil ako porušenie, ktoré nemá vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím ako aj postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca svoje námietky preukazujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia opísal v troch základných žalobných bodoch a to: 1/ obstarávateľ vyhodnotil ponuky uchádzačov v čase, kedy ešte nebolo definitívne právoplatne rozhodnuté ohľadom skutočnosti, či mal byť jeden z účastníkov súťaže vylúčený z procesu verejného obstarávania alebo nie, 2/ žalovaný ako aj obstarávateľ sa riadne nezaoberali otázkou neobvykle nízkej ceny, resp. dumpingovej ceny uchádzača Skanska SK a.s., 3/ nebola komplexne preskúmaná ponuka uchádzača Skanska SK a.s. Tieto namietané skutočnosti boli obsahom aj podaných námietok proti vyhodnoteniu ponúk, keďže žiadosť o nápravu bola obstarávateľom ŽSR zamietnutá. 1. K námietke, že obstarávateľ vyhodnotil ponuky uchádzačov v čase, kedy ešte nebolo právoplatne rozhodnuté ohľadom skutočnosti, či mal byť jeden z účastníkov súťaže (Skanska SK a.s.) vylúčený z procesu verejného obstarávania alebo nie, poukázal na prebiehajúce konanie pod sp. zn. 4S 302/2010 na KS v BA - konanie o správnej žalobe podanej žalobcom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 994-175-7000/2010 zo dňa 14.09.2010, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení uchádzača Skanska SK a.s. a nariadil zaradiť tohto uchádzača do procesu verejného obstarávania do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Komisia obstarávateľa mala v čase vyhodnotenia ponúk vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, a podľa žalobcu je neprípustné, aby obstarávateľ pristúpil k vyhodnoteniu ponúk skôr, ako bude s konečnou platnosťou ustálený okruh nevylúčených uchádzačov. Postup obstarávateľa, pri ktorom vyhodnotil ponuky uchádzačov pred právoplatným rozhodnutím o správnej žalobe, znevýhodnil podľa žalobcu ostatných uchádzačov, nakoľko umožnil, aby spolu s ich ponukami bola hodnotená aj ponuka, o ktorej ešte nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, či mala alebo nemala byť zo súťaže vylúčená. Podľa žalobcu platí, že napriek absencii explicitnej zákonnej úpravy v súvislosti s povinnosťou obstarávateľa zdržať sa hodnotenia ponúk do skončenia súdneho konania mu takáto povinnosť nepriamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní (ďalej aj len ZVO), podľa ktorého sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti a tiež § 42 ods. 7 ZVO, podľa ktorého predmetom vyhodnocovania sú len ponuky, ktoré neboli zo súťaže vylúčené. V prípade, ak súd vyhovie žalobe a potvrdí správnosť postupu obstarávateľa pri vylúčení uchádzača Skanska SK a.s., diskriminácia ostatných uchádzačov bude nespochybniteľná. Už tento postup komisie obstarávateľa je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a na uskutočnenie nového vyhodnotenia ponúk, ktoré prebehne v súlade so zásadou nediskriminácie a čestnej hospodárskej súťaže. Poukázal tiež na to, že projekt je financovaný z fondov Európskeho spoločenstva a preto je nevyhnutné, aby obstarávateľ zabezpečil súlad procesu obstarávania nielen s ustanoveniami ZVO ale aj s pravidlami čerpania eurofondov a legislatívou Európskej únie (najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb). Žalovaný v konaní o námietkach zistil nedostatočne skutkový stav a zároveň nesprávne posúdil túto námietku žalobcu. 2. K námietkam týkajúcim sa neobvykle nízkej ceny, resp. dumpingovej ceny uchádzača Skanska SK a.s. žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením žalovaného, že samotné posúdenie ponukovej ceny je na posúdení komisie obstarávateľa a preto žalovaný nie je oprávnený preberať na seba úlohu obstarávateľa, resp. komisie na vyhodnotenie ponúk. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že keďže dôvodom vylúčenia uchádzača Skanska SK a.s. nebolo neuznanie vysvetlenia neobvykle nízkej ceny, bolo toto vysvetlenie dostatočné. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že nie je oprávnený vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie na vyhodnotenie ponúk a tieto pochody akokoľvek preskúmavať, hodnotiť, či dokonca nahrádzať vlastným správnym uvážením. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaným je teda podľa žalobcu zrejmé, že tento nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu komisie obstarávateľa z vecnej stránky. Stanovisko žalovaného by totiž znamenalo, že je správne a postačujúce akékoľvek vysvetlenie uchádzača abstrahujúc od jeho obsahu, ak ho komisia obstarávateľa vezme do úvahy podľa § 42 ods. 4 ZVO. Žalovaný je však orgánom dohľadu nad verejným obstarávaním a v zmysle § 137 ods. 1 ZVO dohliada nad dodržiavaním povinností obstarávateľa. Žalovaný má teda oprávnenie ako aj povinnosť dohliadať a preskúmať každé pochybenie obstarávateľa, na ktoré ho upozorní uchádzač v rámci námietok. Preto odôvodnenie žalovaného, že nie je oprávnený vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie na vyhodnotenie ponúk a tieto pochody akokoľvek preskúmavať, hodnotiť, či dokonca nahrádzať vlastným správnym uvážením, žalobca považuje za neprípustné a v rozpore so zákonnými povinnosťami žalovaného. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentmi uvedenými v bode 3 námietok žalobcu a preto je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Postup žalovaného, ktorý sa obmedzil len na striktné preskúmanie dodržania procesného postupu komisie obstarávateľa (kontrolovaného) bez ohľadu na vecnú stránku namietaných skutočností, je v rozpore so ZVO, pretože takýmto postupom sa míňajú účinky inštitútu námietky ako prostriedku garancie práv uchádzača dovolať sa práv nápravy proti porušeniu svojich práv vo verejnom obstarávaní. Pripustenie hodnotenia ponuky uchádzača, ktorého ponuka nebola dôsledne posúdená z hľadiska návrhu neprimerane nízkej ceny, je v rozpore so základnými zásadami verejného obstarávania, najmä zásadou nediskriminácie a čestnej hospodárskej súťaže. Účasťou takéhoto uchádzača s neobvykle nízkou cenou boli znevýhodnení ostatní uchádzači s reálnymi cenovými ponukami, ktoré vzhľadom na svoj reálny základ nemohli konkurovať neprimerane nízkej cene uchádzača Skanska SK a.s.. Postupom obstarávateľa tak došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 4 a § 42 ods. 3, 7 ZVO. Postup obstarávateľa ako aj žalovaného ohľadne námietky neobvykle nízkej ceny je nezákonný z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na uskutočnenie nového vyhodnotenia ponúk, ktoré prebehne podľa § 42 ods. 7 ZVO v súlade so zásadami verejného obstarávania. Žalobca poukázal aj na metodické usmernenie ÚVO č. 273-2000-2009 zo dňa 14.04.2009. 3. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 automaticky nenahradilo komplexné posúdenie ponuky uchádzača Skanska SK a.s. zo strany komisie obstarávateľa z hľadiska ďalších aspektov ponuky, t.j. toto rozhodnutie automaticky neprejudikovalo, že ponuka Skanska SK a.s. je bezchybná a súladná so zákonom, keďže sa zaoberalo len postupom obstarávateľa pri vylúčení tohto uchádzača z dôvodu nedostatočného vysvetlenia ponuky (nie neobvykle nízkej ceny). Toto rozhodnutie žalovaného sa týkalo len zaradenia tohto vylúčeného uchádzača späť do procesu verejného obstarávania, avšak ponuka tohto uchádzača nemala byť bez ďalšieho posunutá do záverečnej fázy hodnotenia ponúk z hľadiska kritérií stanovených v súlade s § 35 ZVO, ale mala byť predmetom posudzovania komisiou z hľadiska naplnenia požiadaviek vymedzených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladoch. Obstarávateľ mal teda túto ponuku opätovne vyhodnotiť v zmysle § 42 ods. 1,2,3 ZVO a prípadne ju i opätovne vylúčiť. U obstarávateľa vznikli odôvodnené pochybnosti v súvislosti s tvorbou ceny pri niektorých položkách výkazu výmer a z dôvodu nesúladu vysvetlenia uchádzača s požiadavkami komisie bol uchádzač zo súťaže vylúčený. Žalobca poukázal aj na zápisnicu č. 10 zo dňa 28.09.2010, z ktorej vyplýva, že komisia obstarávateľa sa nestotožňuje s argumentmi ÚVO a tieto pokladá za účelové, neodborné a s množstvom chýb. Žalobca ďalej uviedol, že ponuka pôvodne vylúčeného uchádzača mala byť komisiou obstarávateľa opätovne posudzovaná a následne vylúčená najmä z dôvodov, na ktoré samotná komisia obstarávateľa poukazovala aj v rámci bodu 4 zápisnice. Žalobca tiež namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho argumentmi ohľadne spôsobu ocenenia výkazu výmer v ponuke uchádzača Skanska SK a.s., keď napríklad v súvislosti s nulovými položkami vznikla pri dvoch položkách záporná jednotková cena. Tak obstarávateľom ako aj žalovaným bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom vytýkanými nedostatkami a chybami sa komisia obstarávateľa už ďalej nezaoberala na návrh jedného člena komisie vymenovaného iba pár dní pred zasadnutím komisie s tým, že bude rešpektovať rozhodnutie ÚVO bez výhrad. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a k bodu 1 žaloby uviedol, že ZVO ani O.s.p. neupravuje úpravu, podľa ktorej by podanie správnej žaloby malo odkladný účinok na konanie obstarávateľa v postupe zadávania zákazky. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného o námietkach nemá podľa O.s.p. odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia a preto postup obstarávateľa v intenciách právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovaného nezakladá porušenie ZVO. Obstarávateľ ako adresát rozhodnutia orgánu verejnej moci musel rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie žalovaného. Žalovaný poukazoval na inštitút právoplatnosti rozhodnutia s tým, že od nadobudnutia právoplatnosti správneho rozhodnutia vždy platí prezumpcia zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia a to až do času, kedy o jeho nezákonnosti nerozhodne zákonom stanovený orgán. Tým je zaistený princíp právnej istoty v oblasti rozhodovacej činnosti štátnych orgánov. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 nadobudlo právoplatnosť a podanie žaloby na súd nespôsobilo suspenziu právoplatnosti tohto rozhodnutia a preto bol uchádzač Skanska SK a.s. správne zaradený späť do verejnej súťaže. Okruh uchádzačov, ktorých ponuky obstarávateľ hodnotil, bol ustálený práve týmto právoplatným rozhodnutím žalovaného. Úvahy žalobcu možno poňať ako úvahy odôvodňujúce prípadnú legislatívnu zmenu ZVO, keďže aj žalovaný konštatuje, že súčasná právna úprava ZVO nie je dostatočne previazaná s úpravou O.s.p.. Z pohľadu legislatívnej úpravy revíznych postupov sa javí ako vhodné, aby ZVO obsahoval úpravu, ktorá by obstarávateľovi prikazovala v prípade podania správnej žaloby pozastaviť konanie v procese verejného obstarávania až do právoplatného rozhodnutia súdu o správnej žalobe, keďže v praxi dochádza často k situácii, že rozsudok správneho súdu proti rozhodnutiu žalovaného o námietkach nadobúda právoplatnosť až po uzavretí zmluvy v postupe zadávania zákazky, t.j. po ukončení procesu verejného obstarávania. V tejto súvislosti by však bolo žiaduce upraviť aj rozhodovanie súdov o správnych žalobách proti rozhodnutiam žalovaného o námietkach v osobitnom zrýchlenom konaní. K námietke týkajúcej sa neobvykle nízkej ceny žalovaný poukázal na § 42 ods. 2,3,4 písm. b/ ZVO s tým, že ustanovenie § 42 ods. 3 ZVO má chrániť obstarávateľa pred situáciou, kedy uchádzač uvedie vo svojej ponuke cenu, za ktorú nie je možné z objektívnych dôvodov realizovať plnenie verejnej zákazky a ktorá by počas realizácie predmetu plnenia verejnej zákazky viedla k navyšovaniu pôvodnej ponukovej ceny uchádzača. Samotné posúdenie ponukovej ceny uchádzača je na posúdení komisie obstarávateľa na vyhodnotenie ponúk, ktorá musí byť zložená z odborníkov, ktorí musia mať odborné vzdelanie alebo odbornú prax. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený preberať na seba úlohu verejného obstarávateľa, resp. komisie na vyhodnotenie ponúk. Komisia žalovaného je však oprávnená preskúmať, či posúdenie neobvykle nízkej ceny bolo alebo nebolo uskutočnené v súlade so ZVO. Žalovaný poukázal na svoje tvrdenie z napadnutého rozhodnutia, že komisia obstarávateľa akceptovala vysvetlenie neobvykle nízke ceny, čo vyplýva aj zo zápisnice č. 9 zo dňa 29.06.2010 z ktorej je zrejmé, že uchádzač Skanska SK a.s. bol vylúčený z dôvodu viacerých nedostatkov v rozbore položiek výkazu výmer, ktoré boli predmetom vysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO, a teda dôvodom vylúčenia tohto uchádzača nebolo neuznanie vysvetlenia neobvykle nízkej ceny. Tento uchádzač bol teda vylúčený z dôvodu nevysvetlenia ponuky a nie neobvykle nízkej ceny, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že komisia obstarávateľa akceptovala vysvetlenie neobvykle nízkej ceny a preto nebol dôvod na vylúčenie tohto uchádzača. Žalovaný poukázal na znenie § 42 ods. 3, ods. 4 ZVO s tým, že obstarávateľ v súvislosti s požiadavkou na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny vylúči ponuku uchádzača len v tom prípade, ak vysvetlenie neobvykle nízkej ceny nie je v súlade so samotnou požiadavkou na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny. Ak je teda vysvetlenie neobvykle nízkej ceny v súlade s požiadavkou na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, obstarávateľ nemôže ponuku uchádzača vylúčiť. Poukázal tiež na pôvodnú právnu úpravu verejného obstarávania - zákon č. 523/2003 Z.z., ktorý upravoval postup komisie tak, že táto vylúči ponuku, ak neuzná vysvetlenie návrhu ceny za dostatočné. Predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní teda v súvislosti s inštitútom neobvykle nízkej ceny upravoval povinnosť komisie hodnotiť dostatočnosť vysvetlenia neobvykle nízkej ceny, avšak v súčasnosti platný zákon upravuje povinnosť komisie hodnotiť súlad vysvetlenia neobvykle nízkej ceny s požiadavkou na jej vysvetlenie. Platná právna úprava teda preniesla zodpovednosť za obsah vysvetlenia neobvykle nízkej ceny aj na obstarávateľa, ktorý koncepciou otázok v rámci žiadosti o vysvetlenie neobvykle nízkej ceny v podstate determinuje a predurčuje obsah samotného vysvetlenia neobvykle nízkej ceny. ZVO teda stanovuje požiadavku súladnosti vysvetlenia, či už ponuky alebo neobvykle nízkej ceny so žiadosťou obstarávateľa o vysvetlenie. Žalovaný nie je oprávnený v konaní o námietkach konštatovať, či konkrétna ponuková cena je alebo nie je neobvykle nízka, nakoľko toto je vo výlučnej práci obstarávateľa. Je teda len vo výlučnej právomoci obstarávateľa, či konkrétnu cenovú ponuku v rámci hodnotenia ponúk vyhodnotí ako neobvykle nízku a následne požiada uchádzača o jej vysvetlenie. Žalovaný teda nemôže v konaní o námietkach atrahovať výlučnú právomoc obstarávateľa, t.j. hodnotiť a posudzovať ponukové ceny uchádzačov z pohľadu ich primeranosti. Skutočnosť, že obstarávateľ nevyhodnotí ponukovú cenu ako neobvykle nízku, nezakladá porušenie ZVO. Žalovaný napokon v súvislosti s tretím žalobným dôvodom poukázal na bod 7 zápisnice č. 10 zo dňa 28.09.2010, podľa ktorého sa komisia obstarávateľa rozhodla pre postup podľa bodu 6 písm. d/ zápisnice, t.j. že bude rešpektovať rozhodnutie žalovaného bez výhrad. V tomto bode sa tiež uvádza, že komisia počas svojho pôsobenia dôkladne preskúmala všetky ponuky a vzhľadom na rozhodnutie žalovaného, ktorý neuznal žiadny z dôvodov na vylúčenie uchádzača č. 3 (Skanska SK a.s.) má komisia za to, že ponuky uchádzačov podľa názoru ÚVO spĺňajú všetky podmienky súťaže. Postupom obstarávateľa, ktorý rešpektoval rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 teda nemohol byť porušený ZVO a napriek tomu, že mal obstarávateľ výhrady k tomuto rozhodnutiu, rozhodol sa ho v konečnom dôsledku rešpektovať. Žalovaný okrem poukazu na zápisnicu č. 10 zo dňa 28.09.2010 poukázal aj na vyjadrenie obstarávateľa na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2010, že: “Všetky mínusové položky, ktoré nemali jednotkovú cenu ako popisuje navrhovateľ, kontrolovaný preskúmal a na základe všetkých týchto skutočností bola spoločnosť Skanska vylúčená. Následne po rozhodnutí úradu bola spoločnosť Skanska vrátená do súťaže, bola znova posúdená a komisia dospela k záveru, že dôvody, pre ktoré bola spoločnosť Skanska vylúčená, úrad svojim rozhodnutím označil za formálne, preto komisia rozhodla o vyhodnotení ponúk“. Z uvedených dokladov podľa žalovaného vyplýva, že komisia obstarávateľa uskutočnila komplexné vyhodnotenie ponuky uchádzača Skanska SK a.s.. Ohľadne námietok v súvislosti s nulovými položkami žalovaný poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 14.09.2010. Poukázal aj na skutočnosť, že otázkou spôsobu ocenenia položiek vo výkaze výmer uchádzačom Skanska SK a.s. sa zaoberá KS v Bratislave v konaní pod sp. zn. 4S 302/2010. Účastník konania Skanska SK a.s. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na § 139 ods. 2 písm. e/ ZVO, podľa ktorého musia byť splnené dva predpoklady na to, aby žalovaný mohol zrušiť rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia ponúk a to porušenie ustanovení ZVO a zároveň, že toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Porušenia, ktoré nemohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, sú menej závažné porušenia ZVO obstarávateľom, väčšinou procesného charakteru. Ak by takéto dôvody neexistovali a žalovaný by napriek tomu zrušil rozhodnutie obstarávateľa, konal by v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a jeho rozhodnutie by bolo aj porušením práva účastníka správneho konania podľa čl. 46 v spojení s čl. 2 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie je zákonné, nakoľko je v súlade so ZVO a taktiež konanie prebehlo v súlade s ústavou a ustanoveniami ZVO. Žalobca neuviedol skutočnosti preukazujúce, že namietané porušenia ZVO mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Je názoru, že žalovaný úplne zistil skutkový stav, keď podrobne preskúmal postup obstarávateľa, vec správne právne posúdil a rozhodnutie úplne a vyčerpávajúco zdôvodňuje právny záver žalovaného. K prvému bodu žalobných námietok uviedol, že v čase, keď obstarávateľ vyhodnocoval ponuky uchádzačov, bol riadne ustálený okruh uchádzačov. Námietka žalobcu postráda právny základ, pričom samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného a preto nebol dôvod na to, aby sa obstarávateľ zdržal konania až dovtedy, kým súd nerozhodne o žalobe. Obstarávateľ bol viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.09.2010 o zaradení uchádzača Skanska SK a.s. do verejného obstarávania, čo bolo realizované cez komisiu na vyhodnocovanie ponúk, ktorá ponuku tohto uchádzača ďalej vyhodnotila v súlade s § 47 ZVO. Ak v čase vyhodnocovania ponúk bola Skanska SK a.s. uchádzačom, nemožno zákonne obstarávateľovi vytknúť, že jeho ponuku vyhodnocoval a posudzoval. Ak by tak obstarávateľ nekonal, bolo by možné považovať jeho postup za nezákonný. To, že obstarávateľ v súlade so ZVO vyhodnocoval aj ponuku Skanska SK a.s., nemožno obstarávateľovi vytknúť ako porušenie ZVO. Nemožno teda riadny výkon práv obstarávateľa a zákonný postup žalovaného postihnúť a dospieť k záveru, že by uvedené konštituovalo nezákonné rozhodnutie. K druhej námietke týkajúcej sa neobvykle nízkej ceny uviedol, že žalobca nijako neobjasnil, prečo považuje cenu ponúknutú uchádzačom Skanska SK a.s. za dumpingovú. Žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami ZVO a ako orgán dohľadu preskúmal v súlade s § 137 ZVO postup kontrolovaného pri vyhodnocovaní ponúk. Preskúmaval teda, či kontrolovaný dodržal všetky povinnosti stanovené ZVO a teda či riadne a zákonne vyhodnotil ponuky uchádzačov, či uskutočnil posúdenie formálnej a technickej zhody ponúk s požiadavkami, ktoré vymedzil kontrolovaný a či toto posúdenie je v súlade so ZVO. V danom prípade komisia obstarávateľa vyhodnotila, že cena ponúknutá Skanska SK a.s. je neobvykle nízka a preto požiadala uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny. Skanska SK a.s. návrh ceny vysvetlila a posúdenie postupu obstarávateľa pri posúdení neobvykle nízkej ceny už žalovaný kontroloval. Nezákonnosť postupu obstarávateľa sa vzťahovala iba k jeho rozhodnutiu o vylúčení ponuky. Ponúknutie ceny, ktorá je podľa názoru obstarávateľa neobvykle nízka, nie je bez ďalšieho dôvodom na vylúčenie uchádzača z verejnej súťaže, keďže tu musia pristúpiť ďalšie skutočnosti predpokladané v § 42 ods. 4 ZVO. Účastník konania uviedol, že ponúknutú cenu nemožno považovať za neprimeranú, keďže táto cena zohľadňuje ziskovo orientovanú obchodnú politiku uchádzača. K tretiemu bodu námietok žalobcu uviedol, že jeho ponuka bola preskúmaná komisiou obstarávateľa podrobne v súlade s § 42 ZVO a tiež bol postup hodnotenia ponuky preskúmaný žalovaným. Je názoru, že proces hodnotenia formálnej ako i technickej zhody nebol v prípade vyhodnocovania jeho ponuky obídený. Jeho ponuka bola vyhodnotená ako najlepšia, pričom celý proces vyhodnotenia ponúk bol uskutočnený v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania Železnice Slovenskej republiky sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní konanom dňa 21.09.2011 a navrhol túto zamietnuť. Namietal, že žalobca sa snaží uplatniť svoje výhrady a námietky, ktoré má uplatniť v inom štádiu procesu verejného obstarávania, pričom samotný proces verejného obstarávania pozostáva z viacerých úkonov, voči ktorým môžu dotknuté subjekty použiť zákonom predpísané revízne postupy. Žalobca k niektorým úkonom takéto revízne postupy použil a bolo o nich príslušným spôsobom naložené. V námietkach ako i v žalobe žalobca v podstate argumentuje nezákonnosťou procesu hodnotenia tým, že v procese hodnotenia bola aj ponuka spoločnosti Skanska SK a.s., hoci podľa jeho názoru mala byť táto vylúčená. Argumentáciu žalobcu, že ponuka spoločnosti Skanska SK a.s. nebola riadne posudzovaná tak, ako ponuky ostatných uchádzačov, tento účastník odmietol, keďže nemá oporu ani v dokumentácii ani v skutočnom stave veci. K otázke referencií uviedol, že o tejto otázke prebiehalo u žalovaného konanie za účasti žalobcu, ktoré však žalovaný zastavil, keďže žalobca vzal svoje podanie späť. Podľa jeho názoru žaloba presahuje rámec, ktorý je daný zákonom a posúva celú záležitosť do pozície preskúmavacieho konania súdu, do pozície tretej prípadne štvrtej inštancie. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že napadnutie rozhodnutia správnou žalobou riadne odôvodnenou reálnymi podozreniami z porušenia zákona a základných zásad verejného obstarávania by malo pre obstarávateľa zodpovedného za priebeh verejnej súťaže predstavovať dôvod nepokračovať v súťaži a nepristúpiť k uzatvoreniu zmluvy s potenciálne nesprávne vybratým uchádzačom. Samotný obstarávateľ by mal pristúpiť k preskúmaniu podozrení z netransparentnosti a nezákonnosti v procese verejného obstarávania a to i nad rámec predmetu konania pred žalovaným a zistené nedostatky odstrániť. Žiadne z ustanovení zákona nebráni obstarávateľovi vyčkať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovaného súdom, navyše, pokiaľ si je vedomý závažnosti dôsledkov, ktoré pramenia z takto nedokonalej právnej úpravy. Ignorovanie súdneho konania o správnej žalobe, v ktorom môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktoré je kľúčové pre výsledok verejnej súťaže, vedie v praxi k vzniku absurdných situácií, ktorých náprava už nie je prakticky možná a ich následkom sú ďalšie súdne konania o náhradu škody. V súvislosti s neobvykle nízkou cenou uviedol, že je v rozpore so základnými zásadami verejného obstarávania, aby obstarávateľ prijal a hodnotil spolu s ponukami ostatných uchádzačov ponuku, ktorá je v rozpore so súťažnými podkladmi, nepreskúmateľná a neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov a nemohol ju zo súťaže vylúčiť len z toho dôvodu, že obdržal formálnu odpoveď na predchádzajúcu žiadosť o vysvetlenie. Nesúhlasil s názorom žalovaného, podľa ktorého je postačujúce akékoľvek vysvetlenie uchádzača, abstrahujúc od jeho obsahu, ak ho komisia obstarávateľa vezme do úvahy podľa § 42 ods. 4 ZVO a postup žalovaného, ktorý sa obmedzil len na preskúmanie dodržania procesného postupu komisie obstarávateľa bez ohľadu na vecnú stránku v odpovedi uvádzaných skutočností, je v rozpore so ZVO. Ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ktorým uložil obstarávateľovi vrátiť vylúčeného uchádzača do súťaže, nebránilo obstarávateľovi ponuku opätovne vyhodnotiť v zmysle § 42 ods. 1,2,3 ZVO a prípadne ju i opätovne vylúčiť. Rozhodnutie žalovaného nenahradilo komplexné posúdenie ponuky tohto uchádzača zo strany komisie obstarávateľa. Komisia obstarávateľa sa pôvodne nestotožňovala s argumentmi žalovaného uvedenými v rozhodnutí, ktorým vylúčeného uchádzača vrátil do procesu obstarávania a pokladala ich za účelové, neodborné a s množstvami chýb. Od tohto stanoviska sa neskôr odklonila s odkazom na závery žalovaného, ktorý dôvody vylúčenia nesprávne označil za formálne. Napriek tomu, že v bode 4 zápisnice č. 10 zo dňa 28.09.2010 komisia sumarizuje svoje výhrady k rozhodnutiu žalovaného a k ponuke uchádzača č. 3, ďalej nijako bližšie neuvádza, ako sa s týmito nedostatkami vysporiadala. Žalobca má zato, že komisia obstarávateľa nesprávne dospela k názoru, že vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia žalovaného ďalšie skúmanie dôvodov na vylúčenie uchádzača č. 3 neprichádza do úvahy. Obstarávateľovi i žalovanému boli predložené dôkazy spochybňujúce pravdivosť referencií predložených vylúčeným uchádzačom za účelom potvrdenia odbornej spôsobilosti, avšak preverenie týchto skutočností napriek opakovanej žiadosti žalobcu kompetentní odmietli. V procese verejného obstarávania na predmet zákazky sa vyskytol celý rad pochybení, čo viedlo ku konaniam pred žalovaným a následne pred súdom, na ktorom sú vedené tri súdne konania, ktorých predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v súvislosti s verejným obstarávaním na predmet zákazky. Na pojednávaní žalobca zdôraznil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí posudzoval iba procesné otázky konania obstarávateľa, neskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu z vecnej stránky s odôvodnením, že nie je oprávnený vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie. Konaním obstarávateľa ako aj žalovaného bolo dotknuté právo žalobcu na vyhodnotenie jeho ponuky v súlade s pravidlami nediskriminácie, čestnej hospodárskej súťaže a transparentnosti. Zásada transparentnosti bola porušená najviac, pričom porušenie zásady transparentnosti nastáva nezáväzne na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej konkrétnej zákonnej povinnosti. Konanie je netransparentné, už aj ak sa len navonok javí ako neférové a nie je v poriadku. Pochybenie obstarávateľa vidí aj v tom, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu prezentovanými na ústnom pojednávaní dňa 15.12.2010 ohľadne nesplnenia podmienok účasti Skanska SK a.s.. Poukázal na prebiehajúce trestné konanie ohľadom plnenia podmienok účasti Skanska SK a.s. týkajúcich sa predložených referencií. Žalovaný má nielen právo ale aj povinnosť v konaní o námietkach preskúmať aj materiálnu stránku celého procesu verejného obstarávania, pričom namietaná skutočnosť - trestné konanie v súvislosti s referenciami je tak závažnou, že obstarávateľ a najmä žalovaný v konaní o námietkach túto musí skúmať. Po vrátení uchádzača Skanska SK a.s. do konania k ďalšiemu preskúmaniu ponuky tohto uchádzača nedošlo, čím obstarávateľ poškodil žalobcu ako i ďalších účastníkov obstarávania tým, že pokiaľ ich ponuky prebehli hĺbkovým posudzovaním, tak ponuka Skanska SK a.s. takýmto posudzovaním neprešla. Napriek námietke žalobcu žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom neskúmal. Záverom poukázal na skutočnosť spochybňujúcu nezaujatosť komisie žalovaného rozhodujúcej v konaní o námietkach, keďže externým členom tejto komisie bol aj JUDr. Viliam Karas, ktorý podľa dostupných informácií spolupracuje s advokátskou kanceláriou zastupujúcou účastníka Skanska SK a.s.. Žalovaný uviedol, že v konaní o námietkach posudzoval súlad postupu obstarávateľa so ZVO tak po stránke vecnej ako aj procesnej. V konaní o námietkach posudzuje výlučne objektívny skutkový stav, neposudzuje moment zavinenia, vnútorný psychický vzťah fyzických osôb konajúcich v mene obstarávateľa. Zo zápisníc komisie obstarávateľa vyplýva, že komisia ponuky dôkladne preskúmala a tvrdené porušenie zásady transparentnosti je postavené skôr na subjektívnych pocitoch ako na objektívne verifikovateľných skutočnostiach. K podmienkam účasti uchádzača Skanska SK a.s. uviedol, že tieto skutočnosti žalobca mal namietať v prekluzívnych zákonom stanovených lehotách. K trestnému oznámeniu uviedol, že platí princíp prezumpcie neviny. Účastník konania Skanska SK a.s. zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je po materiálnej ako aj formálnej stránke správne a zákonné. K vyhodnoteniu ponúk pred rozhodnutím súdu vo veci 4S 302/2010 uviedol, že toto bolo možné a v súlade so zákonom, pričom argumentáciu žalobcu možno vnímať ako námet pre legislatívu. Poukázal na prax súdov, ktorá je odlišná od názoru žalobcu. K dumpingovej cene uviedol, že sám žalobca nemá problém ponúkať cenu, ktorá je hlboko pod predpokladanou hodnotou zákazky, o čom predložil zápisnicu z otvárania ponúk z iného verejného obstarávania, kde žalobca ponúkol cenu na úrovni 65% predpokladanej hodnoty zákazky. Žalovaný nemôže materiálne posudzovať neobvyklosť nízkej ceny a vyhodnocovať z vecnej stránky ponúkanú cenu. Po vrátení ponuky Skanska SK a.s. do procesu verejného obstarávania bola táto náležite preskúmaná zo strany verejného obstarávateľa, čo do spĺňania podmienok účasti ako aj kritérií na vyhodnotenie ponúk. Namietal, že námietka proti nedostatočnému vysporiadaniu sa žalovaného so skutočnosťami uvádzanými žalobcom na ústnom pojednávaní pred úradom sa v žalobe nenachádzali. Tvrdenie o predpojatosti komisie žalovaného považuje za absurdné, nakoľko nemá vedomosť o žiadnej spolupráci medzi advokátskou kanceláriou Mapple a Fish a DEDÁK & Partners. Vyjadril názor o kolúzii správania dvoch uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktorí si cez spoločných právnych zástupcov vymieňali informácie, pričom žalobcu zastupuje JUDr. Mravčák, ktorý bol v čase prípravy verejného obstarávania predsedom Správnej rady ŽSR. Súd v súlade s § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania - spoločnosť Skanska SK a.s. ako uchádzača a Železnice Slovenskej republiky ako obstarávateľa. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.12.2010 ako aj konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia, v medziach žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že žaloba je s výnimkou prvého bodu žalobných námietok dôvodná a preto jej súd vyhovel a zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že keďže postupom obstarávateľa bol porušený ZVO a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, žalovaný zruší rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia ponúk a nariadi znovu vyhodnotiť ponuky v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu (úplný spis je pri veci sp.zn. 4S 302/2010) súd zistil, že ŽSR ako obstarávateľ vyhlásil podľa § 50 ods. 4 písm. a/ ZVO verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500-159,100 pre traťovú rýchlosť do 160km/h. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 pod značkou 07704-MSP dňa 29.12.2009 a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/S 252-363162. V danom prípade ide o nadlimitnú zákazku a súťažné podklady boli poskytnuté 35 záujemcom. Ponuku predložili 4 uchádzači. Listom zo dňa 14.05.2010 požiadal obstarávateľ uchádzača Skanska SK a.s. o vysvetlenie ponuky a neobvykle nízkej ceny týkajúcej sa jedného objektu. Uchádzač doručil vysvetlenie obstarávateľovi dňa 25.05.2010. Následne obstarávateľ oznámil tomuto uchádzačovi, že je z verejnej súťaže vylúčený. Žiadosť o nápravu proti vylúčeniu obstarávateľ zamietol, avšak na základe podaných námietok Skanska SK a.s. žalovaný rozhodnutím č. 994-175-7000/2010 zo dňa 14.09.2010 podľa § 139 ods. 2 písm. c/ ZVO zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení uchádzača Skanska SK a.s. a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania. Po doručení tohto rozhodnutia žalovaného obstarávateľ zaradil Skanska SK a.s. do procesu verejného obstarávania a listom zo dňa 06.10.2010 oznámil žalobcovi výsledok vyhodnotenia ponúk, z ktorej sa žalobca dozvedel, že vo verejnej súťaži neuspel. Žalobca podal žiadosť o nápravu proti výsledku vyhodnotenia ponúk, ktorú obstarávateľ listom zo dňa 15.10.2010 zamietol. Následne žalobca podal písomné námietky proti výsledku vyhodnotenia ponúk podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO a žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 1335-6000/2010-ON-240 zo dňa 15.12.2010 nariadil obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav spočívajúci v neuvedení identifikácie úspešného uchádzača v liste označenom „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 06.10.2010, a to opätovným písomným oznámením informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk v súlade s § 44 ods. 1 ZVO s riadnou identifikáciou úspešného uchádzača všetkým neúspešným uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu vedenú pod sp. zn. 2S 366/2010 s tým, že žalovaný v podstate vyhovel jeho námietkám iba čiastočne a to v rozsahu týkajúcom sa prvého bodu námietok (identifikácie úspešného uchádzača). Pre úplnosť treba uviesť, že rozhodnutie žalovaného č. 994-175-7000/2010 zo dňa 14.09.2010 bolo napadnuté žalobcom správnou žalobou, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. 4S 302/2010. Listom č. 140-70000/2001-OK/1 zo dňa 27.01.2001 oznámil žalovaný obstarávateľovi začiatok kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu, následne vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie obstarávateľa vo verejnej súťaži a dňa 02.03.2011 vydal rozhodnutie č. 140-7000/2011-71/3, ktorým nariadil obstarávateľovi zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky. Preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 45/2011. Podľa § 1 ods. 1 ZVO, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. S poukazom na § 155d ods. 1 ZVO (prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2010) sa verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov, koncesia na stavebné práce alebo postup zadávania podprahovej zákazky vyhlásené do 31. decembra 2009, dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009. V danom prípade obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky dňa 29.12.2009, čo znamená, že na túto verejnú súťaž treba aplikovať ZVO účinný do 31. decembra 2009. Podľa § 9 (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 2 ZVO (teraz ods. 4) pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. V tejto súvislosti, s poukazom na namietané porušenie základných princípov verejného obstarávania obstarávateľom, s následným nepovšimnutím si tohto porušenia zo strany žalovaného, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu u nariadeniach ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá) ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. eurokonformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 2 (teraz ods. 4) ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. Žalobca namietal najmä porušenie zásady transparentnosti, ktorá má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). K prvému bodu žalobných dôvodov týkajúcich sa toho, že obstarávateľ vyhodnotil ponuky uchádzačov v čase, kedy ešte nebolo právoplatne rozhodnuté ohľadom skutočnosti, či mala byť Skanska SK a.s. vylúčená z procesu verejného obstarávania alebo nie s poukazom na podanú správnu žalobu vedenú pod sp. zn. 4S 302/2010, má súd za to, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Súd týmto námietkam priznáva určitú mieru racionálnosti a tiež vníma nedokonalosť právnej úpravy, na ktorú poukázal aj žalovaný s účastníkom konania Skanska SK a.s. ZVO ani O.s.p. neobsahuje takú právnu úpravu, podľa ktorej by podanie správnej žaloby malo odkladný účinok na konanie obstarávateľa v postupe zadávania zákazky. Podanie správnej žaloby na KS v Bratislave proti rozhodnutiu o námietkach uchádzača Skanska SK a.s. č: 994-175-7000/2010 zo dňa 14.09.2010 nemá samo o sebe odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť tohto správneho rozhodnutia. Je nesporné, že komisia obstarávateľa mala v čase svojho zasadnutia a následného vyhodnotenia ponúk vedomosť o podaní žaloby, avšak nemala vedomosť o tom, že by súd v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia. Pre úplnosť treba dodať, že v uvedenej veci predseda senátu nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Je nesporné, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania a samotné podanie správnej žaloby nespôsobilo suspenziu právoplatnosti tohto rozhodnutia. Od nadobudnutia právoplatnosti správneho rozhodnutia platí prezumpcia zákonnosti tohto rozhodnutia a to až do času, kedy o jeho prípadnej nezákonnosti nerozhodne príslušný orgán. Uchádzač Skanska SK a.s. bol teda do postupu zadávania zákazky zaradený obstarávateľom na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného a preto nemožno postup obstarávateľa v tomto štádiu hodnotiť ako nezákonný. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že úvahy žalobcu je možné poňať v rovine de lege ferenda, t.j. ako úvahy odôvodňujúce prípadnú legislatívnu zmenu ZVO. Súd taktiež zastáva názor, že úprava ZVO nie je dostačujúco previazaná s úpravou O.s.p. Z pohľadu legislatívnej úpravy revíznych postupov sa javí ako vhodné, aby ZVO obsahoval napr. takú úpravu, ktorá by obstarávateľovi prikazovala v prípade podania správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného o námietkach pozastaviť konanie v procese verejného obstarávania až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe (keďže v praxi často dochádza k situáciám, že rozsudok súdu o správnej žalobe nadobúda právoplatnosť až po uzavretí zmluvy, t.j. po ukončení procesu verejného obstarávania). S poukazom na pomerne krátke lehoty obsiahnuté v ZVO - napr. 7 dní na podanie žiadosti o nápravu, resp. na podanie námietok, 10 dní na podanie správnej žaloby.... by bolo tiež vhodné v správnom súdnictve upraviť osobitné zrýchlené konanie vo veciach verejného obstarávania tak, aby proces verejného obstarávania nebol dlhodobo zabrzdený ale mohlo sa v ňom efektívne pokračovať. Žalobné dôvody týkajúce sa neobvykle nízkej ceny uchádzača Skanska SK a.s. považoval súd za dôvodné. Z obsahu správneho spisu v tejto súvislosti vyplýva, že komisia obstarávateľa konštatovala, že cena uchádzača Skanska SK a.s. predstavuje 67,87% predpokladanej hodnoty zákazky a teda sa javí ako neobvykle nízka. Listom zo dňa 14.05.2010 (č. 1167/2009-O225) požiadala tohto účastníka o vysvetlenie ponuky - vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, pričom z listu vyplýva, že komisia žiadala v bode 1 vysvetliť otázku položiek ocenených nulovou sadzbou pri niektorých SO, prípadne PS a žiadala o podrobné vysvetlenie, v ktorých položkách sú zahrnuté ceny neocenených položiek v popísanom rozsahu podľa predloženého výkazu výmer a v akej jednotkovej cene. Pod bodom 2 komisia žiadala vysvetliť skutočnosť, že tento uchádzač pre rovnaké položky používal odlišnú jednotkovú cenu, napriek bodu 12. kapitoly C. Spôsob určenia ceny, súťažných podkladov, podľa ktorého položka s rovnakým názvom musí mať rovnakú jednotkovú cenu. V prípade, že uchádzač uvedie pre rovnaké položky odlišnú jednotkovú cenu, rozdiel musí zdôvodniť... Napokon v treťom bode žiadosti komisia uviedla, že uchádzačom Skanska SK a.s. ponúkaná cena za objekt 30.33.01 Traťový úsek Zlatovce - Trenčín, nový železničný most cez Váh v cenovej úrovni v dobe realizácie je cca 58,62% z ceny projektanta, ktorá je navyše v cenovej úrovni z roku 2008. V rámci vysvetlenia komisia požiadala o predloženie rozboru položiek týkajúcich sa tohto objektu, aby uchádzač preukázal, ako dokáže tento objekt reálne fyzicky zrealizovať pri dodržaní kvality a termínov. V liste komisia obstarávateľa poukázala na § 42 ods. 3 a § 42 ods. 4 ZVO. Listom zo dňa 25.05.2010 podal uchádzač Skanska SK a.s. vysvetlenie ponuky - vysvetlenie neobvykle nízkej ceny. Z oznámenia o vylúčení uchádzača Skanska SK a.s. zo dňa 06.07.2010 vyplýva, že predložené vysvetlenie nie je v súlade s požiadavkou komisie a preto bol uchádzač v súlade s § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO zo súťaže vylúčený. Z oznámenia vyplýva, že komisia obstarávateľa uznala vysvetlenie v otázke č. 2, kde uchádzač mal vysvetliť, prečo pre rovnaké položky používa odlišnú jednotkovú cenu. Komisia obstarávateľa poukázala na prehlásenie Skanska SK a.s. vo vysvetlení, že všetky položky ocenené nulovou sadzbou sú zahrnuté v cenách iných položiek s tým, že predmetné položky vyčíslil v prílohe č. 1. V bodoch 1.1 - 1.11 oznámenia komisia obstarávateľa uviedla konkrétne dôvody, pre ktoré vylúčila uchádzača Skanska SK a.s. zo súťaže. Tu je potrebné uviesť, že komisia obstarávateľa na vyhodnotenie ponúk nepostupovala v zmysle § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO vo vzťahu k neobvykle nízkej cene, ale uchádzač bol vylúčený zo súťaže z dôvodu viacerých nedostatkov v rozbore položiek výkazu výmer, ktoré boli predmetom vysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO a teda dôvodom vylúčenia nebolo neuznanie vysvetlenia neobvykle nízkej ceny týkajúcej sa navyše len objektu 30.33.01. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice č. 10 zo dňa 28.09.2010 (že uchádzač nebol vylúčený pre neobvykle nízku cenu) ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného na úrade dňa 08.12.2010, takže je nesporné, že uchádzač bol vylúčený z dôvodu nevysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO. Podanú žiadosť o nápravu obstarávateľ zamietol, čo uchádzačovi Skanska SK a.s. oznámil listom zo dňa 19.07.2010. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že uchádzač nebol vylúčený pre neobvykle nízku cenu, ani preto, že niektoré položky boli ocenené nulovou sadzbou, ale preto, že vysvetlením ponuky uchádzač preukázal viaceré pochybenia v ocenení výkazu výmer. Obstarávateľ poukázal aj na stanovisko ÚVO, že ak uchádzač neocení čo i len jednu požadovanú položku (resp. ocení neúplne alebo chybne), jeho ponuka nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky a podľa § 42 ods. 1 ZVO je obstarávateľ povinný takúto ponuku vylúčiť. Obstarávateľ tu poukázal aj na § 45 ods. 1 ZVO s tým, že uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom. Proti vylúčeniu podal následne uchádzač Skanska SK a.s. námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e/ ZVO s tým, že považuje postup obstarávateľa za nezákonný, účelový a v rozpore so základnými povinnosťami obstarávateľa podľa § 9 ZVO. Uchádzač uviedol, že žiadosť obstarávateľa nebola formulovaná v súlade so ZVO s tým, že komisia obstarávateľa zrejme postupovala podľa predchádzajúceho zákona o verejnom obstarávaní. K žiadosti ešte uviedol, že táto nerozlišovala medzi ustanoveniami § 42 ods. 2 a ods. 3 ZVO, keďže sa výslovne odvolávala len na ustanovenia § 42 ods. 3 ZVO, avšak súčasne obsahovala požiadavky, ktoré s týmto ustanovením zákona nesúvisia. O námietkach Skanska SK a.s. rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: 994-175-7000/2010 zo dňa 14.09.2010 tak, že zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení tohto uchádzača a nariadil ho zaradiť do procesu verejného obstarávania. Keďže uchádzač nebol vylúčený z dôvodu viažúceho sa k neobvykle nízkej cene ale z dôvodu viacerých nedostatkov v rozbore výkazu výmer, ktoré boli predmetom vysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO, rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 sa zaoberá len dôvodmi vylúčenia, nie však otázkou neobvykle nízkej ceny. Námietkami žalobcu smerujúcimi k rozhodnutiu zo dňa 14.09.2010 sa súd v tomto konaní nezaoberal, nakoľko toto správne rozhodnutie je predmetom preskúmavania zákonnosti v samostatnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 302/2010. Súd teda na základe námietok žalobcu skúmal zákonnosť postupu obstarávateľa a následne aj žalovaného len v spojitosti k neobvykle nízkej cene, ktorú cenu tak vyhodnotila komisia obstarávateľa, vo vzťahu k § 9 ods. 2 ZVO, prihliadajúc pritom na citovanú judikatúru všeobecných súdov a Súdneho dvora EÚ. Podľa § 42 ods. 2 ZVO komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. Podľa § 42 ods. 3 ZVO ak ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny. Požiadavka má smerovať k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré komisia považuje za dôležité a týkajú sa najmä a/ hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b/ technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c/ osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d/ súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby, e/ možnosti uchádzača získať štátnu pomoc. Podľa § 42 ods. 4 ZVO komisia vezme do úvahy vysvetlenie ponuky alebo neobvykle nízkej ceny a dôkazy poskytnuté uchádzačom. Komisia vylúči ponuku, ak a/ uchádzač nepredloží písomné vysvetlenie v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu alebo b/ predložené vysvetlenie nie je v súlade s požiadavkou podľa ods. 2 alebo 3. Ako to vyplýva z § 42 ods. 2, 3 ZVO, komisia obstarávateľa môže požiadať uchádzačov buď o vysvetlenie ponuky alebo o vysvetlenie návrhu ceny v prípade, ak ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu. Ako už súd uviedol, obstarávateľ listom zo dňa 14.05.2010 požiadal uchádzača Skanska SK a.s. o vysvetlenie ponuky - vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, pričom svoju žiadosť odôvodnil len s poukazom na § 42 ods. 3 ZVO, čiže nesprávne, keďže v bode 1 a 2 žiadosti požadoval vysvetliť, v ktorých položkách sú zahrnuté ceny neocenených položiek, v akej jednotkovej cene a cene celkom a tiež žiadal vysvetliť rozdiel jednotkových cien pre rovnaké položky, t.j. v danom prípade išlo nesporne o požiadavku na vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO. V súlade s týmto ustanovením však komisia obstarávateľa žiadosť nekoncipovala. Už z tejto samotnej skutočnosti vyplýva záver, že komisia nepostupovala v súlade so ZVO a s poukazom na uvedený výklad zásady transparentnosti vnútroštátnymi súdmi ako aj podľa judikatúry ESD konala v rozpore s touto zásadou. Skutočnosť, že v prípade bodov 1 a 2 žiadosti zo dňa 14.05.2010 malo ísť o vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO, potvrdil aj žalovaný (napríklad v rozhodnutí zo dňa 14.09.2010 na strane 9 druhý odsek). Ako už súd uviedol, spoločnosť Skanska SK a.s. bola vylúčená zo súťaže z dôvodu viacerých nedostatkov v rozbore položiek výkazu výmer, ktoré boli predmetom vysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO, čiže dôvod vylúčenia tohto uchádzača nesúvisel s neobvykle nízkou cenou a postupom komisie podľa § 42 ods. 3 ZVO. V súvislosti s námietkami žalobcu v spojitosti s neobvykle nízkou cenou a postupom komisie s poukazom na § 9 ods. 2 ZVO je potrebné uviesť, že inštitút mimoriadne - neobvykle nízkej ceny je tradičnou súčasťou práva zadávania verejných zákaziek (verejného obstarávania), ktorého účelom je ochrana obstarávateľa ako aj jednotlivých uchádzačov pred nesolídnymi alebo nereálnymi prísľubmi ceny realizácie verejnej zákazky zo strany jednotlivých uchádzačov. Obstarávateľ je možnosťou vylúčiť ponuku s neobvykle nízkou cenou s poukazom na § 42 ods. 4 ZVO chránený pred nebezpečenstvom, že by uzavrel zmluvu s takým uchádzačom, ktorý by nebol neskôr schopný splniť svoje záväzky, v dôsledku čoho by verejná zákazka buď nebola dokončená alebo by bola dokončená za podstatne vyššiu cenu, než bola pôvodná zmluvná cena (v tejto súvislosti treba poznamenať, že s poukazom na dátum vyhlásenia verejnej súťaže sa na túto vzťahuje právna úprava, ktorá ešte pripúšťala možnosť uzatvárania rôznych dodatkov k zmluve a to aj v súvislosti s cenou). Ostatní uchádzači sú takouto právnou úpravou chránení pred neférovým konaním svojich konkurentov, ktorí obstarávateľovi ponúkajú ponukovú cenu, ktorú nie sú ani schopní dodržať, len preto, aby získali zákazku. Mechanizmus umožňujúci vylúčenie ponuky s neobvykle nízkou cenou je na druhej strane nástrojom, ktorého použitie je potrebné citlivo uvážiť, nakoľko tu dochádza k stretu záujmu na spravodlivej súťaži, na transparentnosti celého verejného obstarávania s primárnym záujmom na úspore verejných prostriedkov. Samotný pojem „neobvykle nízka cena“ nie je v zákone definovaný, avšak z praxe súdov vyplýva, že by malo ísť o väzbu na predmet verejnej zákazky v spojení s predpokladanou hodnotou predmetu zákazky. Môže ísť tiež o cenu výrazne sa odchyľujúcu od ostatných ponúkaných cien. V úniovom práve, čo je zrejmé z judikatúry Súdneho dvora EÚ, je neobvykle nízka cena vykladaná aj ako taká cena, ktorá nezaručuje príslušnému uchádzačovi zisk, resp. cena, ktorá by mala za následok stratu tohto uchádzača plynúcu z realizácie zákazky. Pri samotnom posudzovaní neobvykle nízkej ceny je treba okrem vyššie uvedených kritérií prihliadať ešte k celej rade ďalších premenlivých veličín, ktoré môžu mať na objektívnosť a reálnosť ponukovej ceny vplyv. Pri samotnom posúdení, aká konkrétna cena ešte je a aká už nie je neobvykle nízka, nemožno aplikovať príliš rigorózne pravidlá, ktoré by mohli viesť k diskriminácii uchádzačov a obmedzeniu ponuky, avšak nemožno aplikovať ani príliš mierne kritériá, nakoľko tie by mohli viesť k podávaniu nezodpovedných ponúk (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci č. j. 2A 9/2000). Neobvykle nízku cenu je potrebné odôvodniť na základe kritérií, ktoré znesú prísne merítka objektivity a súčasne budú rešpektovať zásadu primeranosti. Celkom všeobecne možno neobvykle nízku cenu definovať ako takú cenu, ktorá z najrôznejších dôvodov vyvoláva dôvodné pochybnosti obstarávateľa, či je uchádzač schopný takúto cenu pri realizácii zákazky dodržať. Súd zdôrazňuje, že len samotné zistenie, že ponuka uchádzača obsahuje neobvykle nízku cenu, ešte nie je samo o sebe dostatočným dôvodom pre vylúčenie takejto ponuky z verejnej súťaže, nakoľko komisia musí písomne požiadať uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny v súlade s § 42 ods. 3 ZVO. Z listu zo dňa 14.05.2010 je nesporne zrejmé, že komisia skonštatovala, že cena uchádzača Skanska SK a.s. predstavuje len 67,87% predpokladanej hodnoty zákazky a teda sa javí ako neobvykle nízka (z rozsudku SDEÚ zo dňa 27.11.2001, vo veci Lombardini a Mantovani, spojené veci C-285/99 a C 286/99, vyplýva, že postup obstarávateľa, ktorým požaduje po uchádzačovi vysvetlenie neobvykle nízkej ceny je legitímny v prípade, ak ponuka uchádzača nedosahuje 75% predpokladanej hodnoty zákazky a obstarávateľ je tiež oprávnený urobiť pre vyhodnotenie neobvykle nízkej ceny porovnanie ponuky uchádzača s aritmetickým priemerom ponukovej ceny iných uchádzačov). Komisia obstarávateľa však nepostupovala riadne a v súlade s § 9 ods. 2 ZVO preskúmateľným a transparentným spôsobom vo vzťahu k neobvykle nízkej cene, ale požiadala uchádzača o vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO s tým, že len tretí bod žiadosti sa týkal neobvykle nízkej ceny, avšak aj to len v súvislosti s jedným objektom - objekt 30.33.01. Z obsahu § 42 ods. 3 ZVO pritom vyplýva povinnosť komisie obstarávateľa písomne požiadať uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny (ceny ponuky) s tým, že požiadavka má smerovať k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré komisia považuje za dôležité a týkajú sa najmä skutočností uvedených v písm. a/ - e/ citovaného ustanovenia. Tu treba uviesť, že prípady objektívnych dôvodov dostatočne ospravedlňujúcich neobvykle nízku cenu sú zákonom stanovené len demonštratívne a uchádzač teda môže obstarávateľovi ponúknuť aj iné dôvody. V súvislosti so zásadou transparentnosti z praxe súdov vyplynula aj potreba odôvodnenia, z akých dôvodov považuje komisia ponukovú cenu za neobvykle nízku. Komisia obstarávateľa by v každom prípade mala odôvodneniu žiadosti podľa § 42 ods. 3 ZVO venovať patričnú pozornosť a nepristupovať k tomuto inštitútu len formálne, ako sa to stalo aj v tomto prípade, keďže od postupu komisie pri požiadaní uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny sa do značnej miery odvíja možnosť preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia a postupu komisie a neskôr aj žalovaného, pri posudzovaní ponúk. Z logiky veci totiž vyplýva, že relevantné odôvodnenie neobvykle nízkej ceny uchádzačom môže byť podané len vtedy, ak sú mu známe konkrétne námietky proti ním ponúkanej cene. V danom prípade komisia obstarávateľa nepostupovala transparentne a v súlade so zákonom, keď na jednej strane skonštatovala neobvykle nízku cenu predstavujúcu len 67,87% predpokladanej hodnoty zákazky, no na druhej strane žiadosť smerovala len k cene za jeden objekt, pri ktorom komisia len požiadala predložiť rozbor jednotlivých položiek. Samotná citácia ustanovenia § 42 ods. 3 ZVO nestačí a nenahrádza dostatočne odôvodnenú žiadosť komisie obstarávateľa, ktorá by mala byť podrobná a konkrétna a to aj s poukazom na účasť odborníkov v tejto komisii. Je nesporné, že obsah žiadosti o vysvetlenie návrhu ceny, t.j. otázok, determinuje následne aj odpoveď a ponuku dôkazov uchádzača. Z judikatúry SDEÚ vyplýva, že obstarávateľ je povinný pri posudzovaní otázky neobvykle nízkej ceny postupovať s riadnou starostlivosťou (rozsudok SDEÚ z 11.05.2010 vo veci PC- Ware Information Technologies BV proti Európskej komisii, T-121/08). Účastník Skanska SK a.s. vo vysvetlení zo dňa 14.05.2010 podal vysvetlenie návrhu ceny v súvislosti s objektom 30.33.01. Z oznámenia o vylúčení zo dňa 06.07.2010 je zrejmé, že komisia uznala vysvetlenie uchádzača k otázke č. 2 s tým, že ponuka uchádzača bola vylúčená z dôvodu viacerých nedostatkov v rozbore položiek výkazu výmer, avšak z tohto oznámenia nijako nevyplýva, ako sa komisia obstarávateľa vysporiadala s vysvetlením neobvykle nízkej ceny (týmto nedostatkom však trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je tak v tomto ohľade tiež nepreskúmateľné). Túto skutočnosť namietal aj uchádzač Skanska SK a.s. v podaných námietkach proti vylúčeniu. Tiež uviedol, že inštitút vysvetlenia ponuky by mal slúžiť na objasnenie otázok, ktoré umožnia vysvetľujúcemu subjektu sledovať a vyhodnotiť zámer otázky, aby na takúto otázku poskytol dostatočnú odpoveď. Podľa názoru súdu, vysvetliť sa dá len niečo, čo je zrejmé, resp. jasné z položenej otázky. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že komisia kontrolovaného pri vyhodnotení posúdenia neobvykle nízkej ceny v súvislosti s jedným objektom vzala do úvahy vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, keďže táto skutočnosť z oznámenia o vylúčení nijako nevyplýva. Je fakt, že uchádzač bol vylúčený z dôvodu nevysvetlenia ponuky, avšak na druhej strane z oznámenia o vylúčení nie je zrejmé, či komisia obstarávateľa uznala aj vysvetlenie návrhu ceny. K otázke koncipovania žiadosti podľa § 42 ods. 3 ZVO ešte súd dodáva, že táto musí byť koncipovaná tak, aby bolo možné preskúmateľne preveriť odôvodnenie uchádzača k neobvykle nízkej cene. Okrem nevieryhodných, nedostatočných a nepodložených tvrdení patria medzi neakceptovateľné aj také odôvodnenia, z ktorých priamo alebo nepriamo vyplýva, že uchádzač neobvykle nízku cenu dosiahol, resp. je pripravený dosiahnuť porušením právnych predpisov (napríklad pracovnoprávnych predpisov o minimálnej mzde, hygienických predpisov ...). Objektívnou príčinou vysvetlenia rovnako nie je situácia, z ktorej vyplýva, že uchádzač svoju cenu dostal pod úroveň nákladov na zákazku, čo urobil preto, aby si udržal svoje postavenie na trhu, keďže takéto konanie je taktiež v rozpore s právnym poriadkom - konkrétne so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je oprávnený vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie na vyhodnotenie ponúk a tieto pochody akokoľvek preskúmavať, hodnotiť, či dokonca nahrádzať vlastným správnym uvážením. Žalovaný s poukazom na § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO poukázal na to, že ponuku uchádzača možno vylúčiť len vtedy, ak vysvetlenie neobvykle nízkej ceny nie je v súlade so samotnou požiadavkou na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny. Teda v prípade, ak predložené vysvetlenie neobvykle nízkej ceny je v súlade s požiadavkou na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, obstarávateľ nemôže ponuku uchádzača vylúčiť. Súd k tomuto uvádza, že tento názor síce vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO, avšak s poukazom na § 9 ods. 2 ZVO len za predpokladu, že samotná žiadosť komisie obstarávateľa podľa § 42 ods. 3 ZVO je tak konkrétna a objektívna, že vyčerpávajúcim spôsobom umožní podať vysvetlenie a teda odstráni všetky pochybnosti ohľadne neobvykle nízkej ceny, keďže len tak možno hovoriť o dodržaní zásady transparentnosti, ktorá musí byť dodržaná v celom procese verejného obstarávania a na ktorú musí brať zreteľ tak obstarávateľ ako aj žalovaný v rámci výkonu dohľadu. Samotný žalovaný pritom vo vyjadrení k žalobe poukázal na rozdiel predchádzajúcej zákonnej úpravy verejného obstarávania, ktorá upravovala ako dôvod vylúčenia ponuky skutočnosť, že komisia vyhodnotila vysvetlenie neobvykle nízkej ceny ako nedostatočné, s terajšou právnou úpravou, ktorá upravuje povinnosť komisie hodnotiť súlad vysvetlenia neobvykle nízkej ceny vo väzbe na požiadavku na jej vysvetlenie. Z tejto komparácie je zrejmé, že súčasná právna úprava preniesla v súvislosti s vysvetľovaním neobvykle nízkej ceny zodpovednosť za obsah vysvetlenia takejto ceny aj na obstarávateľa, ktorý práve koncepciou otázok v rámci žiadosti o vysvetlenie neobvykle nízkej ceny v podstate determinuje obsah samotného vysvetlenia neobvykle nízkej ceny poskytnutej uchádzačom. Sám žalovaný teda uznal, že samotný obsah žiadosti o vysvetlenie ceny, resp. koncepcia otázok v rámci tejto žiadosti, determinuje a teda predurčuje obsah samotného vysvetlenia neobvykle nízkej ceny. Žalovaný však nepostrehol, resp. nevyhodnotil skutočnosť, že celý postup komisie obstarávateľa v súvislosti s § 42 ods. 3 ZVO vrátane absolútne nedostatočne odôvodnenej žiadosti na vysvetlenie návrhu ceny bol v rozpore s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 2 ZVO. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že či je ponuková cena neobvykle nízka alebo nie, je v právomoci obstarávateľa, t.j. žalovaný (ani súd) nemôže hodnotiť a posudzovať ponukové ceny uchádzačov z pohľadu ich primeranosti, avšak v rámci dohľadu je žalovaný nesporne povinný preskúmať postup obstarávateľa v súvislosti s hodnotením ponúk a využitím inštitútu vysvetlenia neobvykle nízkej ceny, t.j. či takýto postup bol v súlade so ZVO a úniovým právom. Žalovaný ani nemusí vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie na vyhodnotenie ponúk, avšak je povinný preskúmať objektívny skutkový stav, čo evidentne neurobil. Z judikatúry súdov je navyše zrejmé, že aj keď sa orgán dohľadu (ktorého povinnosťou je garantovať, že proces verejného obstarávania je v súlade so základnými zásadami verejného obstarávania) k prieskumu samotných úkonov obstarávateľa spojených s aplikáciou inštitútu neobvykle nízkej ceny staval po dlhšiu dobu rezervovane s tým, že ide o rozhodnutie, ktoré je plne na úvahe komisie obstarávateľa, judikatúra sa priklonila k názoru, že účinná kontrola postupu obstarávateľa zo strany orgánu dohľadu predpokladá rovnako posúdenie jeho odôvodnenia o vylúčení alebo naopak o ponechaní ponuky s neobvykle nízkou cenou. V danej veci je nesporné, že samotná komisia správne považovala ponúknutú cenu za neobvykle nízku, t.j. nie žalovaný, ktorý však bol povinný v rámci dohľadu v konaní o námietkach žalobcu napraviť porušenia zákona zo strany obstarávateľa, ktorý sa otázkou neobvykle nízkej ceny zaoberal vyslovene povrchne, čím zaťažil svoje konanie nepreskúmateľnosťou pre nedostatočne zistený skutkový stav a jeho konanie bolo aj v tejto súvislosti netransparentné. Nezákonným postupom obstarávateľa a následne v konaní o námietkach aj žalovaného došlo k tomu, že nie je možné vylúčiť, že účasťou uchádzača s ponukou obsahujúcou neobvykle nízku cenu boli znevýhodnení, teda diskriminovaní ostatní uchádzači. Bolo by nesporne v rozpore s vyššie uvedenými základnými zásadami verejného obstarávania, aby obstarávateľ prijal a hodnotil aj takú ponuku, ktorá je v rozpore so súťažnými podkladmi, nepreskúmateľná, prípadne neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov a nemohol ju zo súťaže vylúčiť len z dôvodu, že obdržal nedostatočné odôvodnenie neobvykle nízkej ceny (alebo aj žiadne) v súvislosti s vyslovene formálnou a nekonkrétnou žiadosťou o jej vysvetlenie. Takýmto postupom mohlo byť okrem princípu transparentnosti dotknuté aj právo žalobcu na nediskrimináciu a zachovanie čestnej hospodárskej súťaže. V tomto smere je potrebné dodať, že rozhodnutie je zrušené aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. K tomuto bodu súd poukazuje aj na rozsudok SDEÚ zo dňa 25.04.1994, C-87/94, Komisia vs. Belgicko (Bus Wallons) a na rozsudok SDEÚ zo dňa 22.06.1992, C-243/89, Komisia vs. Dánsko (Bridge on the Storebaelt), podporujúce jeho závery. K tretiemu bodu žalobných dôvodov, ohľadne namietanej skutočnosti, že samotné rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010, ktorým žalovaný nariadil obstarávateľovi zaradiť vylúčeného uchádzača do procesu verejného obstarávania, automaticky nenahradilo komplexné posúdenie ponuky tohto uchádzača zo strany hodnotiacej komisie, a to z hľadiska ďalších aspektov ponuky, ktoré sú predmetom vyhodnocovania ponúk, súd uvádza, že v tomto konaní sa nezaoberá námietkami proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14.09.2010, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v inom konaní. Stotožňuje sa však s názorom žalobcu, že toto rozhodnutie automaticky neprejudikovalo, že ponuka pôvodne vylúčeného uchádzača je bezchybná a v súlade so zákonom, pričom súd je názoru, že táto ponuka mala byť i naďalej predmetom posudzovania komisiou z hľadiska naplnenia všetkých požiadaviek vymedzených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov. Stotožňuje sa aj s názorom žalobcu, že obstarávateľ mohol ponuku opätovne vyhodnotiť podľa § 42 ods. 1,2,3 ZVO a prípadne ju i opätovne vylúčiť. Tak žalobca ako aj žalovaný poukázali na čiastkovú zápisnicu č. 10 z vyhodnocovania ponúk zo dňa 28.09.2010, z ktorej je zrejmé, že táto komisia konštatovala porušenie ZVO zo strany žalovaného (bod 3 odrážka 1-5), pričom z bodu 4 tejto zápisnice vyplýva, že komisia sa nestotožňuje s argumentmi ÚVO uvedenými v rozhodnutí zo dňa 14.09.2010, ktoré podkladá za účelové, neodborné a s množstvom chýb. Medzi vytýkanými nedostatkami boli formálne aj vecné skutočnosti s tým, že samotný uchádzač vysvetlením ponuky preukázal viaceré závažné pochybenia v ocenenom výkaze výmer. Komisia poukázala tiež na iné rozhodnutie žalovaného (č. 128-OKOV/4/2010 zo dňa 07.06.2010), podľa ktorého ak uchádzač neocení čo i len jednu požadovanú položku (resp. ocenenie je neúplné alebo chybné), jeho ponuka nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky a obstarávateľ je povinný takúto ponuku vylúčiť. Z bodu 6 zápisnice vyplýva, že komisia sa zaoberala nasledovnými možnými postupmi: a/ komisia po dôkladnom preskúmaní ponuky zistí, že bude trvať na svojom pôvodnom rozhodnutí, ešte dôkladnejšie odôvodní vylúčenie uchádzača č. 3 a uchádzača opätovne vylúči, b/ komisia posúdi, či nie sú dôvody na zrušenie súťaže, c/ komisia konštatuje, že možnosť napadnúť rozhodnutie ÚVO zo strany ŽSR na súde už nie je pre uplynutie zákonnej lehoty, d/ komisia bude rešpektovať rozhodnutie ÚVO bez výhrady. Z bodu 7 zápisnice vyplýva, že komisia sa rozhodla pre postup podľa bodu 6 písm. d/, t.j. komisia rešpektuje rozhodnutie ÚVO bez výhrady. Ďalej je tu uvedené: „Komisia konštatuje, že počas svojho pôsobenia dôkladne preskúmala všetky ponuky a vzhľadom na rozhodnutie ÚVO, ktorý neuznal žiadny z dôvodov na vylúčenie uchádzača č. 3, má komisia za to, že ponuky uchádzačov podľa názoru ÚVO spĺňajú všetky podmienky súťaže“. Napriek tomu, že v bode 4 zápisnice sa komisia nestotožňuje s argumentmi ÚVO, a pokladá ich za účelové, neodborné a s množstvom chýb, ďalej vôbec nie je zrejmé, ako sa komisia s týmito výhradami a vytýkanými nedostatkami vysporiadala. Zo zápisnice tiež nie je zrejmé, prečo sa komisia rozhodla rešpektovať rozhodnutie ÚVO bez výhrady a napríklad nepostupovala podľa bodu 6 písm. a/. Podľa žalovaného je zo zápisnice zrejmé, že komisia na hodnotenie ponúk sa rozhodla rešpektovať právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2010 (čo je napokon nesporné), avšak z bodov 6 a 7 zápisnice je nepochybne zrejmé, že komisia obstarávateľa už ďalej ponuku Skanska SK a.s. napriek svojim výhradám neskúmala a len poukázala na rozhodnutie ÚVO, ktorý neuznal žiadny z dôvodov (uvedených v oznámení o vylúčení, čo však nevylučuje prípadnú existenciu ďalších dôvodov) na vylúčenie uchádzača č. 3, z ktorého komisia nesprávne vyvodila, že ponuky uchádzačov podľa názoru ÚVO spĺňajú všetky podmienky súťaže. K tomuto treba uviesť, že je rozporný, nelogický a najmä netransparentný postup komisie, keď v jednom bode zvažuje ešte dôkladne preskúmať ponuku a ešte dôkladnejšie odôvodniť vylúčenie uchádzača č. 3 a ihneď následne, t.j. bez akéhokoľvek dôkladného preskúmania ponuky konštatuje, že počas svojho pôsobenia dôkladne preskúmala všetky ponuky a ohľadne uchádzača č. 3 len poukázala na rozhodnutie ÚVO, podľa ktorého má komisia za to, že ponuky uchádzačov podľa názoru ÚVO spĺňajú všetky podmienky súťaže. Z uvedeného teda vyplýva, že v rozpore s riadnym plnením si svojich základných povinností komisia obstarávateľa preniesla zodpovednosť za to, či ponuky uchádzačov spĺňajú všetky podmienky súťaže, na ÚVO, a to s poukazom na jeho rozhodnutie zo dňa 14.09.2010, ktoré sa však výlučne zaoberalo len dôvodmi vylúčenia uchádzača Skanska SK a.s., t.j. len nedostatkami v rozbore položiek výkazu výmer podľa § 42 ods. 2 ZVO. Súd teda súhlasí s názorom žalobcu, že toto rozhodnutie žalovaného neznamenalo, že ponuka uchádzača č. 3 je bezchybná, súladná so zákonom, keďže sa žalovaný zaoberal len obsahom námietok smerujúcich proti vylúčeniu z dôvodu pochybení v ocenenom výkaze výmer. Ničím iným sa žalovaný ani nemohol zaoberať a preto bola komisia obstarávateľa povinná po zaradení vylúčeného uchádzača do verejnej súťaže zaoberať sa všetkými skutočnosťami z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Tvrdenie žalovaného, že samotná konštatácia toho, že komisia sa rozhodla rešpektovať rozhodnutie ÚVO a konštatácia, že komisia dôkladne preskúmala všetky ponuky, znamená, že komisia obstarávateľa uskutočnila komplexné vyhodnotenie ponuky uchádzača Skanska SK a.s., treba odmietnuť. Práve naopak, zo zápisnice zo dňa 28.09.2010 vyplýva, že komisia obstarávateľa si dôsledne neplnila svoje povinnosti a nepostupovala tak, aby boli dodržané princípy uvedené v § 9 ods. 2 ZVO, t.j. komisia postupovala pri vyhodnocovaní ponúk značne rozporne, netransparentne a nezákonne. Podľa názoru súdu bol teda obstarávateľ povinný vyhodnotiť aj ponuku uchádzača Skanska SK a.s. ako celok vrátane posúdenia splnenia všetkých podmienok účasti tohto uchádzača. Komisia obstarávateľa sa však nevysporiadala ani s ňou vytýkanými chybami a nedostatkami v rozhodnutí ÚVO a v podstate svoje povinnosti odignorovala. Tým skôr mal žalovaný ako orgán dohľadu nad dodržiavaním povinností obstarávateľa rozhodujúc o námietkach žalobcu sanovať porušenie ZVO obstarávateľom, pričom súd je názoru, že uvedené porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk a nariadiť znovu vyhodnotiť ponuky tak, aby boli tieto vyhodnotené v súlade s § 9 ods. 2 ZVO v zmysle vyššie uvedených názorov. K námietkam uplatneným žalobcom až na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2010 žalovaný na strane 13 napadnutého rozhodnutia správne poukázal na skutočnosť, že tieto neboli uplatnené v podaných námietkach a neboli ani obsahom žiadosti o nápravu, z čoho vyvodil, že nie je oprávnený posudzovať splnenie, resp. nesplnenie podmienok účasti uchádzača v konaní o podaných námietkach. Poukázal na dodržanie základných princípov verejného obstarávania, ktoré aj vymenoval a uviedol, že je na kontrolovanom, aby preskúmal tvrdenia vznesené na ústnom pojednávaní a zohľadnil závery, ku ktorým dôjde v danej veci pri vyhodnotení ponúk v prípade, ak by sa tým zmenilo postavenie uchádzačov v predmetnej súťaži. S touto argumentáciou súd nemôže súhlasiť, keďže ako už bolo uvedené, žalovaný napadnutým rozhodnutím fakticky potvrdil zákonnosť postupu obstarávateľa a jeho rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia ponúk, t.j. obstarávateľ už nemohol posudzovať splnenie podmienok účasti, keďže proces obstarávania bol takmer ukončený. Súdu teda nie je jasné, ako mal podľa žalovaného obstarávateľ zohľadniť predmetné „závery“, keď žalovaný jeho postup odobril. Je zrejmé, že ZVO výslovne nerieši situáciu, ako postupovať v prípade, keď sa uchádzač dozvie relevantné skutočnosti až počas konania o námietkach. Podľa názoru súdu treba v takom prípade postupovať vždy tak, aby boli zohľadnené a dodržané všetky základné zásady verejného obstarávania. Pre úplnosť súd dodáva, že v celom procese verejného obstarávania na predmet zákazky sa vyskytlo viacero závažných pochybení, čo viedlo k niekoľkým konaniam pred žalovaným, pričom na tomto súde prebiehajú tri súdne konania. Súd neskúmal dôvodnosť námietok žalobcu ohľadne nesplnenia podmienok účasti Skanska SK a.s. (pravdivosti referencií), keďže to nebolo predmetom žaloby a nezaoberal sa ani tvrdením o nezaujatosti člena komisie žalovaného JUDr. Viliama Karasa. Tieto námietky bude povinný preskúmať a vyhodnotiť žalovaný a pri referenciách obstarávateľ. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne (v bodoch 2 a 3 žaloby) dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.12.2010 ako nezákonné s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 66 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia advokátom za celkom 4 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z toho 2 x 120,23 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (2010), 2 x 123,50 € - písomné podanie vo veci zo dňa 07.07.2011 - vyjadrenie k stanovisku žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011, paušálna náhrada 2x 7,21 €, 2x 7,41 €, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 686,04 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania vyčíslených jeho právnym zástupcom za nasledovné úkony: urgencia vytýčenia pojednávania - podanie zo dňa 12.04.2011, podanie sťažnosti na prieťahy v konaní - podanie zo dňa 31.05.2011 a vyjadrenie k námietke zaujatosti - podanie zo dňa 12.07.2011, a to všetko z dôvodu neúčelnosti týchto úkonov, ktoré navyše neboli ani dôvodné a ani súdom vyžadované. Súd ďalej nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Róbertom Lenčéšom a to taktiež z dôvodu neúčelnosti týchto trov, keďže žalobca bol vo veci už riadne zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Mravčákom a zvolenie si aj druhého zástupcu nemôže ísť na ťarchu ostatných účastníkov. Žalovanému a účastníkom konania Skanska SK a.s. a Železnice Slovenskej republiky súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo vo veci úspech nemali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.