Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/366/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202261 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010202261.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Kazachstan, zastúpený: AK Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2010 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. UHCP-BA-OCP- Ž-2172-017/2010/CEC zo dňa 12.06.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania v zmysle § 26 ods. 2 písm. i/ zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov). Dôvodom zamietnutia žiadosti bolo vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010. Žalobca je konateľom spoločnosti DAD Company s.r.o., ktorá bola založená podpisom Spoločenskej zmluvy dňa 28.01.2010. Táto spoločnosť nie je zapísaná v Obchodnom registri z dôvodu, že jej konateľom nebol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Spoločnosť plánuje na území Slovenskej republiky sa zaoberať kúpou stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch Európskej únie a ich predajom do Kazachstanu a nákup a predaj zariadení, ktoré sa používajú v ropnom priemysel, ktoré sa budú nakupovať u výrobcov v Európskej únii a predávať do Kazachstanu a Ruskej federácie. Doplnkovou činnosťou budú operácie s nehnuteľnosťami. Žalobca má v pláne preinvestovať na území Slovenskej republiky v spomínaných oblastiach minimálne 100.000,- Eur. Na základe vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré sa vyjadrilo, že nie je kompetentné zaujať stanovisko k činnosti žalobcu a vyjadrenia Ministerstva hospodárstva, ktoré neodporúčalo udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. Ministerstvo hospodárstva SR vo svojom vyjadrení uviedlo, že na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov, vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť, akú chce vykonávať žalobca, a nie je v ekonomickom záujme Slovenska ich rozširovať, a preto neodporúča udelenie povolenia žalobcovi na prechodný pobyt za účelom podnikania. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Správne orgány rozhodli na základe vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR, presunuli svoju zodpovednosť za rozhodovanie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na tieto dva orgány. Nezaoberali sa napríklad otázkou, či je v záujme Slovenskej republiky predaj a sprostredkovanie v oblasti stomatológie smer Európska únia a Kazachstan a taktiež predaj technológií v ropnom priemysle. Nepoložili ministerstvu otázku vzťahujúcu sa na to, či sú dva hlavné predmety činnosti žalobcu vo verejnom záujme Slovenskej republiky a napriek tomu použili vyjadrenie ministerstva, ktoré ale zodpovedalo úplne iné otázky a v úplne iných súvislostiach. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2011 uviedol, že správny orgán prvého stupňa si zaobstaral vyjadrenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 04.06.2010, v ktorom sa uvádza, že orgán miestnej samosprávy nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít žalobcu a nevie posúdiť verejný záujem a hospodársky prínos spoločnosti DAD Company, s.r.o. pre Slovenskú republiku. Ďalej správny orgán vychádzal z vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2010, v ktorom sa uvádza, že právne predpisy Slovenskej republiky neupravujú kúpu a predaj stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch EÚ a ich predaj do Kazachstanu. Z uvedeného dôvodu nie je kompetentným orgánom k zaujatiu stanoviska v súvislosti s udelením povolenia na prechodný pobyt na území SR. Ďalším podkladom je vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 29.06.2010, v ktorom je uvedené, že na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť, ako vykonáva spoločnosť DAD Company, s.r.o. a nie je v ekonomickom záujme Slovenska ich rozširovať, a preto nedoporučuje udelenie povolenia žalobcovi na prechodný pobyt za účelom podnikania. Na základe uvedených skutočností vydal správny orgán rozhodnutie dňa 12.07.2010, ktorým zamietol žalobcovi žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania podľa § 26 ods. 2 písm. i/ zákona č. 48/2002 Z.z., s poukazom na § 26 ods. 1 písm. a/ zák. č. 48/2002 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 14.10.2010, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 6 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo hospodárstva SR ústredným orgánom štátnej správy aj, okrem iného, pre podporu stredného a malého podnikania, stratégiou tvorby podnikateľského prostredia, podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov na hospodárstvo Slovenskej republiky. Pre plnenie uvedených úloh Ministerstvo hospodárstva SR disponuje relevantnými informáciami, a preto jeho vyjadrenie je dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán nerozhodoval, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, ale na základe vyjadrenia MH SR a s použitím správnej úvahy hodnotil dôkazy a konštatoval, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme. Verejný záujem je oprávnený posudzovať príslušný orgán. Je to pojem po právnej stránke neurčitým pojmom, ktorý sa v slovenskom právnom poriadku často používa a ktorý osobitný zákon, v tomto prípade zákon 48/2002 Z.z., obsahovo vymedzuje v ust. § 26 ods. 1 písm. a/ a zároveň je vecne spojený s predmetom a účelom tohto zákona. Skutočnosť, že pobyt účastníka konania je alebo nie je vo verejnom záujme je vymedzená uvedeným ustanovením, pričom správnemu orgánu vyplýva povinnosť zadovážiť si v konaní dôkazy, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú skutočnosť v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona. Žalovaný zdôrazňuje, že v priebehu konania si zadovážil v potrebnom rozsahu podklady a dôkazy na preukázanie skutočnosti ustanovenej v uvedenom paragrafe. Žalovaný preto zastával názor, že prvostupňový správny orgán správne použil správnu úvahu. Správny orgán dáva do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úlohu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 09.04.2010 podal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Astane žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. K žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt priložil doklady v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 48/2002 Z.z. Ako doklad preukazujúci účel pobytu na území Slovenskej republiky priložil Spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti DAD Company, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, spísanú dňa 28.01.2010, v ktorej je žalobca uvedený ako konateľ a spoločník uvedenej spoločnosti. Na zastupovanie v konaní o udelenie povolenia na prechodný pobyt žalobca splnomocnil E. V.. Dňa 21.05.2010 splnomocnená osoba podala vysvetlenie týkajúce sa žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. O podaní vysvetlenia bola spísaná zápisnica, kde splnomocnená osoba uviedla, že hlavné činnosti spoločnosti DAD Company, s.r.o. sú dve, prvou je kúpa stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch EÚ a ich predaj do Kazachstanu a druhou činnosťou je nákup a predaj zariadení, ktoré sa využívajú v ropnom priemysel. Kupovať sa budú od výrobcov Európskej únie a predávať do Ruskej federácie a Kazachstanu. Doplnkovou činnosťou bude kúpa a predaj nehnuteľností. Uviedla, že účastník konania má viaceré ústne dohody so spoločnosťami, písomné dohody zatiaľ uzatvárať nemôže. Ďalej sa v spise nachádza vyjadrenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 04.06.2010, v ktorom sa uvádza, že orgán miestnej samosprávy nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít účastníka a nevie posúdiť verejný záujem a hospodársky prínos spoločnosti DAD Company, s.r.o. pre Slovenskú republiku. Ďalej vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2010, v ktorom je uvedené, že Ministerstvo zdravotníctva nie je kompetentným orgánom Slovenskej republiky k zaujatiu stanoviska v súvislosti s udelením povolenia na prechodný pobyt na území SR. Ďalším dokladom je vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 29.06.2010, v ktorom je uvedené, že na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť ako vykonáva spoločnosť DAD Company, s.r.o. a nie je v ekonomickom záujme Slovenska ich rozširovať, a preto nedoporučuje udelenie povolenia menovanému na prechodný pobyt za účelom podnikania. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú tieto doklady: Spoločenská zmluva spoločnosti DAD Company s.r.o. Bratislava, zápisnica z ústneho pojednávania, ako aj ostatné doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti na prechodný pobyt. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase začatia správneho konania. Podľa ust. § 19 zákona o pobyte cudzincov, povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu alebo cudzincovi. Podľa ust. § 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 6 uvedeného zákona, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na a/ verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie, b/ záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak a/ cudzinec je nežiaducou osobou, b/ je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu, c/ možno predpokladať, že cudzinec bude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky, d/ je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na prechodný pobyt, e/ ide o ďalšieho manžela cudzinca s povolením na prechodný pobyt v prípade polygamického manželstva, f/ cudzinec uvedie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady, g/ cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt, h/ udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový a právny stav a vyvodil správny záver v tom, že pri posudzovaní splnenia podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania môže uplatniť inštitút správneho uváženia, nakoľko otázka posúdenia splnenia podmienok pre udelenie povolenia na prechodný pobyt je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Z ust. § 26 ods. 2 písm. i/ zák. č. 48/2002 Z.z. vyplýva, že policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Z dôvodovej správy k návrhu zák. č. 693/2006 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 48/2002 Z.z. sa uvádza, že policajný útvar pri rozhodovaní žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem, pričom však v súčasnej dobe nemá možnosť zamietnuť žiadosť, ak pobyt cudzinca nie je vo verejnom záujme. Ide o prípady, kedy cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku a napriek tomu jeho pobyt na našom území nie je žiadúci. Týmto návrhom sa umožní regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území, aj na základe podkladov vyžiadaných napríklad od príslušných orgánov územnej samosprávy. Verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán si môže vyžiadať doklady k posúdeniu žiadosti od príslušných orgánov. V danom prípade si správny orgán vyžiadal vyjadrenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2010 uviedol, že nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít žalobcu a nevie posúdiť verejný záujem a hospodársky prínos danej spoločnosti pre Slovenskú republiku. Takisto Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2010 uviedlo, že predpisy Slovenskej republiky neupravujú kúpu a predaj stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch Európskej únie a ich predaja do Kazachstanu a z toho dôvodu nie je kompetentným orgánom Slovenskej republiky k zaujatiu stanoviska v súvislosti s udelením povolenia na prechodný pobyt. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 uviedlo, že nie je v ekonomickom záujme Slovenska rozširovať podnikateľskú činnosť, akú vykonáva spoločnosť DAD Company, s.r.o. Bratislava, nakoľko na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť, a preto nedoporučil udelenie povolenia menovanému na prechodný pobyt za účelom podnikania. Súd má za to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je orgánom, ktorý má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov na hospodárstvo Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak zákon neustanovuje inak. Konajúci súd sa plne stotožnil s právnou úvahou žalovaného, ktorú vyjadril vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.