KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/372/2010 z 21. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2011, sp. zn. 3S/372/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1010202281.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/372/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202281
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010202281.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., Kopčianska 63,
851 01 Bratislava, IČO: 44 015 232, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, 811 08
Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/14649-104401/2010/991031-r zo
dňa 08.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. I/222/14649-104401/2010/991031-r zo dňa 08.10.2010, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 604/230/104709/10/Mich zo dňa 06.07.2010, ktorým mu
bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2008 zo sumy 95 312,86 € na sumu 11
068,52 €. Správca dane neuznal daňovým subjektom uplatnené právo na odpočítanie dane v sume 84
244,33 €, pretože nevznikla daňová povinnosť.

Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namieta, že správca dane
neprihliadol na priame dôkazy predložené v konaní, ktoré svedčali v jeho prospech, najmä na čestné
vyhlásenie p. E. P. a dôkaz o čiastočnej úhrade dohodnutej ceny v kontrolovanom období prevodom na
účet v banke jasne dokazujúci nepravdivosť výpovede E. P., odsúdeného za trestný čin nezaplatenia
daní v období apríl 2008, kontrolovanom v inej daňovej kontrole. Ďalej nevykonal výsluch uvedeného
svedka, ani ostatné dôkazy navrhnuté na preukázanie nedôveryhodnosti E. P. a neprihliadol na ostatné
dôkazy predložené daňovým subjektom.

Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nesprávne posúdil danú vec. K zdaniteľným
obchodom podľa žalobcu došlo, a to na základe predložených dôkazov. Žalovaný nevykonal navrhnuté
doplnenie dokazovania, a preto nemohol správne zistiť skutočný stav veci. Nedostatkom ďalším v
rozhodnutí žalovaného je nesprávne zistený skutkový stav. Predloženie čestného prehlásenia p. P.
žalovaný nepovažoval za dôkazný prostriedok, ktorý by mal vplyv na výsledok zistenia i napriek
skutočnosti, že p. P. bol priamym svedkom uskutočňovania obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou
HELPACK, spol. s r.o.

Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, v dôsledku čoho v žiadnom
prípade nemohol správne zistiť skutkový stav. Žalovaný sa musí jasným, zrozumiteľným a zákonným



spôsobom vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní, čo vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššie súdu z 28.11.1997 sp. zn. 4 Sž 34/97, 4 Sž 35/97. V prípade, ak odvolací orgán sa so všetkými
skutočnosťami uvádzanými v odvolaní nevysporiada, je to dôvod aby súd zrušil takéto rozhodnutie z
dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.02.2011 uviedol, že žalobca v žalobe poukazuje na
tie isté skutočnosti, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a
dôkazmi žalobcu, najmä čo sa týka čiastočnej úhrady na účet dodávateľskej firmy, nezrozumiteľného
odmietnutia prihliadnutia na čestné vyhlásenie svedka E. P..

Daňový úrad Bratislava 5, ako miestne príslušný správca dane, vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2008, na základe ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 10.06.2010 a dodatok k protokolu zo dňa
02.07.2010. Protokol a dodatok k protokolu bol so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu prerokovaný
a doručený dňa 02.07.2010, o čom svedčí zápisnica zo záverečného prerokovania protokolu dňa
02.07.2010. Žalobca podáva kontrolované zdaňovacie obdobie august 2008 daňové priznanie, v ktorom
si uplatnil nadmerný odpočet v zmysle § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov v sume 2 871 395,- Sk. Správca dane na základe predložených dokladov zistil,
že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2008
v sume 2 537 944,80 Sk za nákup tovaru z faktúr č. 13/08/08/01-2, 15/08/08/01-02, 19/08/08/01,
25080/80, 19/08/08/03, 25081/0, 1508/08 od dodávateľa HELPACK, spol. s r.o., Železničná 8, Brezno.
Správca dane pri výkone kontroly predložených dokladov využil inštitút dožiadania v zmysle § 16
ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a požiadal miestne príslušného správcu dane
dodávateľa HELPACK, spol. s r.o. o preverenie vzniku daňovej povinnosti deklarovanej na vyššie
citovaných faktúrach. Daňový úrad Brezno oznámil, že požadované šetrenie nemôže vykonať, nakoľko
daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, úradné písomnosti nepreberá a v sídle spoločnosti
sa nezdržiava. Daňový úrad Brezno vykonal úkon, a to vypočutie svedka p. P., bývalého konateľa
spoločnosti HELPACK, spol. s r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť HELPACK, spol. s r.o. nevyhotovila
vyššie citované faktúry, neuskutočnila dodávky tovarov, nemala skladové priestory, prepravu nikto
nevykonal, lebo tovar nebol dodaný a s vyfakturovaným tovarom spoločnosť HELPACK, spol. s r.o. nikdy
neobchodovala.

V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.05.2010 je uvedené, že Daňový úrad Brezno splnomocnenej
zástupkyni žalobcu Ing. M. dňa 21.04.2010 zaslal upovedomenie o pojednávaní a dňa 05.05.2010 ju
správca dane znovu telefonicky informoval o skutočnosti, že dňa 06.05.2010 o 10.00 hod. bude vypočutý
svedok p. P., ktorého sa môže zúčastniť. Menovaná sa na pojednávanie nedostavila, ale konateľ žalobcu
Ing. J. využil svoje právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov a využil právo
klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky telefonicky a zároveň si počas pojednávania vypočul aj
odpovede svedka p. P. na otázky kladné správcom dane. Z uvedeného vyplýva, že tento výsluch bol
vykonaný zákonným spôsobom.

Žalovaný nespochybňuje to, že platiteľ predložil doklady ku kontrole, ktorými preukazoval podľa neho
skutočnosť, že k nákupu tovaru od spoločnosti HELPACK, spol. s r.o. došlo, ale správca dane využil
inštitút dožiadania a požiadal správcu dane dodávateľa o prešetrenie, či medzi týmito dvoma daňovými
subjektmi došlo k obchodným transakciám uvedeným na vyššie citovaných faktúrach. Šetrením
vykonaným Daňovým úradom Brezno nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, ktorý vzniká dňom
dodania tovaru a ktorý je podmienkou na uplatnenie si práva na odpočítanie dane, a preto správca
dane nemohol uznať uplatnený nárok na odpočítanie dane v sume 2 537 944,80 Sk za zdaňovacie
obdobie august 2008. V zmysle § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH platnom v roku 2008 vzniká
platiteľovi dane právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. Dodanie tovaru uvedeného na faktúrach žalobca preukázal iba predložením
faktúr od dodávateľa a jej zaúčtovaním. Daňový doklad - faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne
náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak v ňom uvedené údaje
odrážajú skutočnosť, čo v danom prípade neplatilo.



K návrhom žalobcu doplniť do spisu aj rozhodnutie zo spisov v trestnom stíhaní p. P., žalovaný uvádza, že
tento pojednáva o krátení daňovej povinnosti spoločnosti HELPACK, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie
apríl 2004 z vystavených faktúr za mesiac apríl a predmetom kontroly žalobcu je zdaňovacie obdobie
august 2008, a preto tento dôkaz nie je možné považovať za relevantný. Žalobca mal v priebehu daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie august 2008 dostatok času, aby priebežne predkladal vyjadrenia k
zisteným skutočnostiam, o ktorých bol informovaný. K návrhu žalobcu ohľadne predvolania a vypočutia
svedka p. P. žalovaný uvádza, že správca dane nemá znalosť o akého svedka ide, či ide o zamestnanca
žalobcu alebo v akom postavení mal byť tento svedok voči nemu. Tieto skutočnosti žalobca nedoložil
správcovi dane, bola predložená len faxová fotokópia čestného prehlásenia, ktorý sa nemôže považovať
v daňovom konaní za taký dôkazný prostriedok, ktorý by mal vplyv na výsledok zistenia správcu dane.

Žalovaný má za to, že vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu,
skutkový stav bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená, a preto žiada, aby súd žalobu
zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods.2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup správnych orgánov, boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava 5, ako
miestne príslušný správca dane, vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008, na základe ktorej
bol vyhotovený protokol č. 604/321/91699/2010/Šiš zo dňa 10.06.2010 a dodatok k protokolu zo dňa
02.07.2010. Protokol a dodatok k protokolu bol so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu prerokovaný
a doručený dňa 02.07.2010, o čom svedčí zápisnica zo záverečného prerokovania protokolu dňa
02.07.2010. Žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2008 daňové priznanie, v ktorom
si uplatnil nadmerný odpočet v zmysle § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov v sume 2 871 395,- Sk.

Správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie
dane za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 2 537 944,80 Sk za nákup tovaru
z faktúr 13/08/08/01-02, 15/08/08/01-02, 19/08/08/01, 25080/80, 19/08/08/03, 25081/0, 1508/08 od
dodávateľa HELPACK, spol. s r.o. Brezno. Ďalej sa v spise nachádza dožiadanie správcu dane
správcovi dane dodávateľa HELPACK, spol. s r.o. o preverení vzniku daňovej povinnosti deklarovanej
na vyššie citovaných faktúrach dňa 15.12.2008. Daňový úrad Brezno listom zo dňa 09.01.2009 a
06.02.2009 oznámil správcovi dane, že požadované šetrenie nemôže vykonať, nakoľko daňový subjekt
so správcom dane nespolupracuje, úradné písomnosti nepreberá a v sídle spoločnosti sa nezdržiava. V
administratívnom spise sa nachádza zápisnica o vypočutí svedka p. P., zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 06.05., ako aj ďalšie písomné podklady.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/222/14649-104401/2010/991031-r zo dňa 08.10.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer



Daňového úradu Bratislava 5 č. 604/230/104709/10/Mich zo dňa 06.07.2010, ktorým správca dane znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2008 zo sumy 95 312,86 € na sumu 11 068,52 €.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č.
511/1992 Zb. o správe daní o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zák. č . 511/1992 Zb. alebo Zákon o správe daní) zásada zákonnosti, ktorá
ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (§2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods.
2 Zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 Zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák. č. 511/1992
Zb.) podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej
podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods.3 Ústavy SR).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto
zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti
stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Zákon o
správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžf/46/2010).

Podľa § 29 ods.1 Zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods.2 Zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 Zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len Zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a
6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.



Súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie
obdobie august 2008 v sume 2 537 944,80 Sk za nákup tovaru z faktúr č. 13/08/08/01-02,
15/08/08/01-02, 19/08/08/01, 52080/80, 19/08/08/03, 25081/0, 1508/08 od dodávateľa HELPACK, spol.
s.r.o., Železničná 8, Brezno. Správcom dane - Daňovým úradom Brezno, firmy HELPACK, spol. s r.o.
Brezno a výsluchom p. Kováčika bývalým konateľom spoločnosti HELPACK, spol. s r.o. bolo zistené a
preukázané, že spoločnosť HELPACK, spol. s r.o nevyhotovila vyššie citované faktúry, neuskutočnila
dodávky tovarov, nemala skladové priestory, prepravu nikto nevykonal, lebo tovar nebol dodaný a s
vyfakturovaným tovarom spoločnosť HELPACK, spol. s r.o. nikdy neobchodovala. Správca dane je
povinný pri skúmaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane postupovať dôsledne v zmysle vyššie
citovaných ustanoví Zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1
písm. a/ Zákona o DPH sú hmotno-právnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže odpočet.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že vecné
plnenia fakturované pre vyššie uvedeného dodávateľa sa uskutočnili.

Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 Zákona o správe daní.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, súd sa s touto
námietkou nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené. Tieto námietky dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia Zákona o správe daní, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu.
V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že výsluch svedka p. P. nebol vykonaný zákonným spôsobom, nakoľko
nebol prítomný pri tomto výsluchu, súd udáva, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že
konateľ žalobcu Ing. J. využil svoje právo vyplývajú z ustanovenia § 15 ods. 5 Zákona o správe daní a
poplatkov klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky telefonicky a zároveň si počas pojednávania
vypočul aj odpovede svedka p. P. na otázky kladené správcom dane. Tieto skutočnosti sú uvedené
v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.05.2010. Z ústneho pojednávania nevyplynuli zo strany
konateľa žalobcu žiadne námietky proti odpovediam p. P., ktorý sa do zápisnice jednoznačne vyjadril,
že žiadne dodanie tovaru spoločnosť HELPACK, spol. s r.o. neuskutočnila pre spoločnosť W4, s.r.o. za
zdaňovacie obdobie august.

Správca dane, ako aj žalovaný, sa vysporiadal aj s otázkou vypočutia svedka p. P., nakoľko ako vyplynulo
z administratívneho spisu daňový subjekt nemal vedomosť o akého svedka ide a správne vyhodnotil, že
tento dôkaz by nemal vplyv na výsledok zistenia správcu dane.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver. Súd má za to,
že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom
a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu
podľa § 250 ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Hlasovanie bolo 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.