Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/183/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899884 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010899884.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: T. Š., B., W. Č.. XX/XXXX, zastúpená Mgr. Ľudmilou Spůrovou, advokátkou, Bratislava, Geologická č. 32 proti odporcovi: AMSLICO AIG Life poisťovňa a. s., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. č. 20, zastúpený JUDr. Adriánou Kováčikovou, advokátkou, Bratislava, Sasinkova č. 12, o zaplatenie 30.694,78 Eur (924.711,- Sk) a príslušenstvo na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 49/2002 - 281 zo dňa 23.6.2010 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej sa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v náhrade trov konania sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 30.694,78 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 30.694,78 Eur odo dňa 5.7.2001 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 3.591,39 Eur. Odporcu zároveň zaviazal zaplatiť na účet súdu 1.534,73 Eur titulom súdneho poplatku. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy na životné poistenie na obdobie od 1.1.1999 do 1.1.2019 s tým, že predmetom poistnej zmluvy bolo okrem základného poistenia aj pripoistenie pre prípad trvalej invalidity. Podľa zmluvy bola dohodnutá poistná zmluva vo výške 866.760,- Sk a s dodatkom k poistke zo dňa 29.10.1999 bola poistná zmluva zvýšená na sumu 924.711,- Sk s účinnosťou od 1.1.2000. Navrhovateľka si plnila svoje povinnosti poistenca a v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy zaplatila poistné vo výške 50.000,- Sk na účet odporcu dňa 1.1.1999 a splátku vo výške 54.250,- Sk dňa 4.12.1999. Navrhovateľka dňa 17.11.2000 utrpela úraz. Odporca odmietol plniť v zmysle poistnej zmluvy, čo odôvodňoval zmluvou, ako aj všeobecnými poistnými podmienkami, že z poistenia je vylúčený prípad, ak úraz nastal v dôsledku pokusu o samovraždu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že k úrazu, ku ktorému došlo dňa 17.11.2000 v Zürichu, došlo v dôsledku pádu z tretieho poschodia obytného domu. Tvrdenie odporcu, že k úrazu navrhovateľky došlo na základe pokusu o samovraždu, jeho domnienka, ktorú založil na protokole zápisnice Mestskej polície v Zürichu neuznal, lebo odporca svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázal. Základnou podmienkou pre vyplatenie poistného plnenia je náhodná udalosť. V danom prípade k náhodnej udalosti došlo dňa 17.11.2000 a to pádom navrhovateľky z tretieho poschodia domu. Z poistného plnenia v zmysle platnej právnej úpravy môže byť vylúčená výhradne udalosť úmyselne spôsobená osobou zmluvne poistenou, t. j. navrhovateľkou. V tejto súvislosti poukázal na to, že všeobecné podmienky pre životné poistenie a osobitné podmienky pre základné životné poistenie, ktoré sú doplnkom k Všeobecným poistným podmienkam pre životné poistenie stanovujú kritériá definície výluk z poistného plnenia odlišne, čo považoval za rozpor s § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nemôžu byť v neprospech navrhovateľky ako poistenca a spotrebiteľa. Navrhovateľka znenie Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a osobitných podmienok pre základné životné poistenie nemohla nijako ovplyvniť. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že v danom prípade ide o výluku z poistenia pre úmyselný pokus spáchania samovraždy. Závery odporcu pre nevyplatenie poistného plnenia z dôvodov výluky podľa Všeobecných poistných podmienok, resp. osobitných sú nepresvedčivé, nepodložené a nepreukázané. Naviac poskytnutie poistného plnenia je viazané v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, či k poistnej udalosti, resp. k úrazu došlo trestnou činnosťou alebo nie. Súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 17.11.2000 došlo k náhlej udalosti, ktorá tvorí podklad poistnej udalosti úrazom navrhovateľky pádom z tretieho poschodia v Zürichu. V konaní nebolo preukázané, že by si pád zavinila sama a nebolo preukázané, že by došlo k pokusu o samovraždu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v celkovej výške 3.591,39 Eur. Trovy pozostávali z troch úkonov, ktoré vykonal právny zástupca JUDr. Ladislav Hoffmann, advokát, dvoch úkonov, ktoré vykonal v konaní JUDr. Peter Pór, advokát a štyroch úkonov, ktoré boli vykonané Mgr. Ľudmilou Spůrovou, advokátkou. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas podala odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní namietala výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o výške priznaných trov právneho zastúpenia. V odôvodnení odvolania namietala, že podaním zo dňa 18.6.2010, ktoré doručila súdu dňa 21.6.2010 náhradu trov riadne uplatnila a vyčíslila. Predmetným podaním vyčíslila aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané vo veci všetkými právnymi zástupcami, ktorí ju v konaní zastupovali. Súd prvého stupňa nepriznal trovy právneho zastúpenia v celom rozsahu ako boli vyčíslené, ktorý postup považuje za neopodstatnený a nepodložený právnymi predpismi Slovenskej republiky (nepriznaná DPH a režijné paušály JUDr. Ladislavovi Hoffmannovi, nepriznanie dvoch tarifných odmien a 4 režijné paušály JUDr. Pórovi, štyri režijné paušály Mgr. Spůrovej). V odvolaní opätovne špecifikovala nárok vyplývajúci z právneho zastúpenia a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznal jej trovy konania v celkovej výške 4.819,35 Eur. Proti rozsudku včas podal odvolanie aj odporca. V odvolaní namietal, že navrhovateľka, ktorá si na súde uplatňuje nárok na poistné plnenie, je povinná preukázať, že u nej došlo k poistnej udalosti zakladajúcej nárok na poistné plnenie podľa Osobitných podmienok pre úrazové poistenie, t. j. že u nej nastala náhodná udalosť spĺňajúca znaky poistnej udalosti, ktorá nie je vylúčená z povinnosti odporcu ako poistiteľa plniť. Podľa čl. 2 Osobitných podmienok poistnou udalosťou sa rozumie smrť poisteného následkom úrazu alebo trvalá invalidita poisteného následkom úrazu. Podľa čl. 2 bod 3. Osobitných podmienok je úraz definovaný ako telesné poškodenie, neúmyselné a neovplyvnené zo strany poisteného, vzniknuté priamo z náhlej a náhodnej vonkajšej príčiny, ktorej je poistený obeťou počas trvania poistnej zmluvy. V čl. 4 Osobitných podmienok sú uvedené výnimky z poistného plnenia. Z Osobitných podmienok je zjavné, že poistený (v tomto prípade navrhovateľka) je povinný preukázať všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že u neho nastala poistná udalosť, ktorá nie je vylúčená z poistenia. Z policajného protokolu vypracovaného Mestskou políciou v Zürichu vyplýva, že úraz, ktorý utrpela navrhovateľka dňa 17.11.2000 cca o 10.25 hod. vznikol následkom pokusu navrhovateľky o samovraždu uskutočneného tak, že navrhovateľka vyskočila z balkóna bytu nachádzajúceho sa na 3. poschodí. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotografií vyhotovených na mieste úrazu a ďalej zo svedeckých výpovedí svedkov p. K. D. a p. L. P., v ktorých byte sa navrhovateľka zdržiavala počas pobytu vo Švajčiarsku, z výpovede ošetrujúcich lekárov a napokon uznesení orgánov činných v trestnom konaní v SR. Existujúci dôkazový materiál nasvedčuje tomu, že u navrhovateľky bola spôsobená poistná udalosť skutočnosťou, ktorá je vylúčená z poistného plnenia. Navrhovateľka pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že k udalosti dňa 17.11.2000 došlo pokusom o jej vraždu nepreukázala. V plnom rozsahu sa na závery Mestskej polície v Zürichu odvolávali orgány činné v trestnom konaní v SR. V odvolaní poukázal na § 135 ods. 1 a 2 O. s. p.. Má za to, že prvostupňový súd musí vychádzať zo záverov vyšetrovania Mestskej polície v Zürichu, ktoré neboli žiadnym spôsobom spochybnené, ako aj z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní SR (rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a Krajskej prokuratúry v Košiciach), ktoré pokus o samovraždu v prípade udalosti, ktorá sa stala navrhovateľke dňa 17.11.2000, jednoznačne konštatujú. Vlastné vyšetrenie okolností udalosti zo dňa 17.11.2000 prvostupňovým súdom bez ohľadu na výsledky vyšetrovania vykonaného príslušnými orgánmi je v rozpore s § 135 ods. 2 O. s. p.. Ďalej namietal, že súd priznal navrhovateľke plnenie vo výške 100 % poistnej sumy a poukázal na Osobitné podmienky časť B bod. 1. Navrhovateľka dňa 17.11.2000 neutrpela úraz, ktorého následkom je strata ohodnotená podľa tabuľky strát na 100 % poistného plnenia. Aby bolo možné určiť, ako sa ohodnocuje trvalá invalidita navrhovateľky podľa tabuľky strát, bolo potrebné ohodnotiť aký bol jej zdravotný stav v čase 365 dní po úraze. Prvostupňový súd takýto dôkaz nevykonal, napriek tomu, že odporca na túto skutočnosť poukázal na pojednávaní dňa 26.11.2004. Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie upravujú základné životné poistenie, pri ktorom môže byť poistnou udalosťou smrť, dožitie sa dňa dojednaného ako koniec poistenia a predstavuje všeobecný rámec pre všetky druhy poistných krytí dohodnutých poistnou zmluvou. Osobitné poistné podmienky upravujú poistenie pre prípad smrti následkom úrazu a trvalej invalidity úrazom ako pripoistenie dojednané k základnému životnému poisteniu. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka je možné sa odchýliť od poistných podmienok len v prípade, ak to poistné podmienky umožňujú a len v prípade, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú v poistnej zmluve. V poistnej zmluve uzavretej s navrhovateľkou nebola dohodnutá žiadna odchýlka ani od Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ani od Osobitných podmienok. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Domáhal sa aj trov právneho zastúpenia. K odvolaniu odporcu sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že ako osoba oprávnená z poistnej zmluvy riadne splnila všetky podmienky zakladajúce nárok na vyplatenie poistného plnenia. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že k poistnej udalosti došlo v dôsledku pokusu o vraždu poukázala na skutočnosť, že poskytnutie poistného plnenia nie je viazané na skutočnosť, či k náhodnej udalosti došlo alebo nedošlo pokusom o vraždu. Odporca v celom konaní svoje stanovisko opiera výhradne o predpokladané závery orgánov činných v trestnom konaní, t. j. nie o podložené a najmä hodnoverne preukázané fakty. Je to práve odporca, ktorý dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Pokiaľ nemá odporca jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané, že navrhovateľka si zranenia spôsobila úmyselne, a teda pokiaľ odporca vychádza len z nejakých predpokladov tretích osôb, ktoré navyše nie sú podložené, sú vyfabulované a nedostatočne preskúmané, má za to, že odporca sa svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z poistnej zmluvy nemôže zbaviť. Tvrdenia odporcu v odvolaní, že úraz vznikol následkom pokusu navrhovateľky o samovraždu je účelový a zavádzajúci. Z spisu predmetný záver nevyplýva. Odporca si vybral isté pasáže zo spisu v dôsledku čoho došlo k pozmeneniu významu záverov vyšetrovania na mieste činu. Preukázanie pokusu o samovraždu v danom prípade absentuje. S odvolaním sa na závery rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v SR nie je možné súhlasiť. K potvrdeniu záverov došlo len na základe preštudovania spisového materiálu, z ktorého nebolo možné posúdiť prípadné pochybenia pri vyšetrovaní, skutočný skutkový stav, resp. dôveryhodnosť svedeckých výpovedí a ich prípadné preverenie. Žiadala rozsudok v časti výroku uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľke poistné plnenia spolu s príslušenstvom ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. prejednal vec (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie poistného plnenia vo výške 30.694,78 Eur (924.711,- Sk) s príslušenstvom na základe poistnej zmluvy č. 6051666 na životné poistenie s pripoistením smrti následkom úrazu a trvalej invalidity úrazom uzavretej medzi účastníkmi zo dňa 30.12.1998 a dodatku zo dňa 29.10.1999. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Súčasťou spornej poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie schválené Ministerstvom Financií dňa 19.9.1995 pod č. XX/XXXX/XXXX a osobitné podmienky pre úrazové poistenie. Podľa osobitných poistných podmienok poistnou udalosťou sa rozumie smrť poisteného následkom úrazu alebo trvalá invalidita poisteného následkom úrazu. Osobitné poistné podmienky definujú úraz - „úraz“ znamená telesné poškodenie, neúmyselné a neovplyvnené zo strany poisteného, vzniknuté priamo (a nezávisle od iných okolností) z náhlej a náhodnej vonkajšej príčiny, ktorej je poistený obeťou počas trvania platnosti tejto poistnej zmluvy. Podľa Všeobecných poistných podmienok v čl. 16 je určená výluka z poistenia. Podľa bodu 1) čl. 16 poistenie v súvislosti so základným životným poistením alebo akýmkoľvek pripoistením pozmeňujúcim alebo potvrdzujúcim dodatkom sa nevzťahuje na smrť spôsobenú oportúnnou infekciou, zhubným novotvarom alebo samovraždou, keď zároveň poistený trpel v čase smrti na AIDS. Podľa bodu 2) citovaného článku Pokiaľ poistený spácha samovraždu, bez ohľadu na jeho duševný stav v priebehu prvých dvoch rokov od uzavretia poistnej zmluvy je poistiteľ povinný vrátiť uhradené poistné (netto - znížené o poplatky alebo iné výdavky spojené s poistením), za základné životné poistenie alebo pre akékoľvek pripoistenie, znížené o sumu pohľadávok poistiteľa voči poisťovni. V prípade samovraždy po uplynutí dvoch rokov od uzavretia poistnej zmluvy, poistiteľ vyplatí celkovú poistnú sumu, zníženú o všetky pohľadávky poistiteľa voči poistníkovi, okrem prípadu, keď v posledných dvoch rokoch pred samovraždou došlo k zvýšeniu celkovej poistnej sumy. V takomto prípade poistiteľ vyplatí sumu v hodnote pred jej zvýšením a poistné uhradené z dôvodu tohto zvýšenia. Výsledný súčet sa zníži o pohľadávky poistníka voči poistníkovi. Odporca aj v odvolacom konaní zotrval na svojom stanovisku, že v danom prípade nevznikol nárok navrhovateľke na plnenie poistného z dôvodu, že úraz, ktorý utrpela dňa 17.11.2000 nastal v dôsledku pokusu o samovraždu. Navrhovateľka zotrvala na svojom stanovisku, že k takémuto konaniu z jej strany nedošlo. Listom adresovaným STAATSANWALTSCHAFT ZURICH - SIHL (Prokuratúra Zürich - Sihl) odporcovi zo dňa 18.2.2005 prokuratúra uviedla : „Podľa výpovedí osôb, ktoré nám podali informácie, vlastného vyšetrovania a charakteru stôp na mieste činu, je možné vychádzať z predpokladu, že účastníčka spadla z balkóna hosťovskej rodiny bez pôsobenia tretej osoby. Motív je nejasný, pravdepodobný je však pokus o samovraždu.“ V ďalšom texte sa uvádza že neexistuje žiadne rozhodnutie o uzavretí prípadu. Na prokuratúre v Zürichu nebolo trestné vyšetrovanie nikdy zahájené. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ale aj zo záznamu Mestskej polície v Zürichu vyplýva, že navrhovateľku našiel ležať na dlažbe E. P.. Bol vypočutý políciou dňa 17.11.2000 telefonicky a vo svojej výpovedi uviedol : „Okolo 10.30 hod. som išiel po Spanweidstrasse smerom k Stamfbachstrasse. Na úrovni Spanweidstrasse 3 som uvidel na dlažbe ležať nejakú ľahko oblečenú ženu. Prišiel som k nej a spýtal som sa jej čo sa stalo. Odpovedala v cudzom jazyku. Potom prišla jedna pani a kľakla si k zranenej. Vyzliekol som si kabát, položil ho na ženu a zavolal záchrannú službu. Počkal som, kým príde záchranná služba a potom som odišiel.“. L. G., žena, ktorá si kľakla k navrhovateľke, bola vypočutá dňa 17.11.2000 na mieste činu a uviedla : „Okolo 10.30 hod. som išla po Spanweidstrasse smerom k Beckenhofstrasse. Na úrovni Spanweidstrasse 3 som videla na dlažbe ležať nejakú ženu. Vedľa nej stál muž s telefónom v ruke. Povedal mi, že práve našiel túto ženu ležať na zemi a že zrejme vyskočila z balkóna. Žena bola pri úplnom vedomí a hovorila v nejakom cudzom jazyku. Muž si vyzliekol kabát a položil ho na ženu, aby ju chránil pred chladom. Kľakla som si k poranenej žene a držala som ja za ruku. Na miesto prišli ďalší chodci. Muž, ktorý bol na mieste ako prvý, zavolal záchrannú službu.“. Z vyjadrení vyššie uvedených osôb je nesporné, že ani E. P., ktorý bol na mieste, kde ležala navrhovateľka na zemi prvý, ani L. G. nevideli priebeh ako sa navrhovateľka ocitla na dlažbe. Hypotetické vyjadrenie E. P. nie je dôkazom ako skutkový dej prebehol. Ani z výpovedí ostatných osôb, ktoré sú zaznamenané v zázname Mestskej polície v Zürichu nevyplýva skutkový dej udalosti. K týmto výpovediam nemala možnosť vyjadriť sa samotná navrhovateľka. Nebolo vykonané ani iné dokazovanie na skutkový dej úrazu navrhovateľky. Podľa záznamu nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia miesta pádu navrhovateľky a ani fotodokumentácia jej polohy po páde, a ani urobený nákres miesta pádu a polohy tela po páde, ktoré skutočnosti by mohli možno aj znaleckým dokazovaním osvetliť priebeh skutkového deja. Odvolací súd podotýka, že podľa vyjadrení K. D. a vyjadrení samotnej navrhovateľky, je jej výpoveď nehodnoverná. Hovorila o zdravotných problémoch navrhovateľky (mozgový tumor, rakovina prsníka) ktoré neboli pravdivé. Navrhovateľka na odvolacom súde poprela, že by trpela v minulosti takýmito ochoreniami. Ak takéto závažné vyjadrenia sú nepravdivé, nie je možné za hodnovernú považovať celú výpoveď. Taktiež nie je možné za hodnoverné považovať tvrdenie Mestskej polície v Zürichu, kde uviedla „...U pani Š. hrozí podľa výpovede príslušných lekárov USZ nebezpečenstvo spáchania samovraždy; je nepretržite sledovaná.“ Zo správy nevyplýva, ktorí lekári sa mali takto vyjadriť a akým spôsobom navrhovateľka mala toto konanie uskutočniť. Bola v tom čase imobilná, pripútaná na lôžko, bola pod silnou dávkou liekov (ktoré jej boli pravdepodobne dávkované podľa nariadenia lekárov bez možnosti nekontrolovaného prístupu navrhovateľkou k nim). Vzhľadom na to, že nikto nebol svedkom skutkového deja pádu navrhovateľky, nie je možné vychádzať z hypotetických úvah osôb, ktorých vyjadrenia boli zachytené v zázname Mestskej polície v Zürichu. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že došlo k náhodnej udalosti pádu navrhovateľky. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácii v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Odporca nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi tvrdenia, že zo strany navrhovateľky došlo k pokusu o samovraždu. Nie je možné ani súhlasiť s tvrdením odporcu, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 135 ods. 1 O. s. p.. Podľa § 135 ods. 1 O. s. p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa § 135 ods. 2 O. s. p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvolával nie sú rozhodnutiami v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Správa Mestskej polície v Zürichu č. 14080161 (hlásenia) nie je rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 1 a 2 O. s. p.. Podľa listu STAATSANWALTSCHAFT ZURICH - SIHL (Prokuratúra Zürich - Sihl) zo dňa 18.2.2005 vyplýva, že vo veci neexistuje žiadne rozhodnutie o uzavretí prípadu vydané vyšetrovacími orgánmi. Na prokuratúre Zürich nebolo trestné vyšetrovanie nikdy zahájené. Rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní - Krajského riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach (ČVS: B.-XXX/OVK-B.-XXXX) a Krajskej prokuratúry v Košiciach (č. B. XXXX/XX - X) nie sú rozhodnutia, ktoré by potvrdzovali tvrdenie odporcu, že navrhovateľka sa pokúsila o samovraždu. Predmetom tohto konania bola odmietnutá vec z podozrenia z pokusu trestného činu vraždy, ktorého skutku sa mal dopustiť neznámy páchateľ. Rozhodujúce pre posúdenie veci je výrok rozhodnutia a nie skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Predmetom tohto konania nebola vec pokusu o samovraždu. Okrem uvedeného vyššie z rozhodnutí vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní vychádzali len z výslednej správy Mestskej polície v Zürichu č. XXXXXXXX, bez toho, aby bola ktorákoľvek osoba opätovne vypočutá a prípadne aj konfrontovaná s navrhovateľkou. K námietkam k určeniu ohodnotenia úrazu navrhovateľky odvolací súd poukazuje na to, že odporca na pojednávaní dňa 26.11.2004 uviedol „...pokiaľ ide o uplatnenie trvalej invalidity vo výške 100 %, tak navrhovateľka uviedla, že je ťažko zdravotne postihnutá osoba na 60 %, pričom treba preukázať, pretože v zmysle poistných podmienok zmluvy sa to preukazuje do 365 dní od úrazu, kedy sa invalidita prejavila a na to treba aj znalecké posúdenie.“. Na pojednávaní dňa 16.6.2010 po poučení účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. obaja účastní (ich právni zástupcovia) uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolaní odporca uviedol „...Navrhovateľka dňa 17.11.2000 neutrpela úraz, ktorého následkom je strata ohodnotená podľa tabuľky strát na 100 % poistného plnenia. Aby bolo možné určiť, ako sa ohodnocuje trvalá invalidita navrhovateľky podľa tabuľky strát, bolo potrebné ohodnotiť, aký bol jej zdravotný stav v čase 365 dní po úraze. Prvostupňový súd takýto dôkaz nevykonal, napriek tomu, že odporca na túto skutočnosť poukázal na pojednávaní dňa 26.11.2004.“. V priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa odporca neuviedol dôkazy, ktoré by preukazovali, že navrhovateľke nepatrí 100 % plnenie a z akého dôvodu. Neuviedol na základe ktorých kritérií uvedených v tabuľke osobitných podmienok by mal byť úraz ohodnotený a ani nepredložil k tomuto tvrdeniu žiadne dôkazy. Predmetné konanie je konaním návrhovým a odvolací súd aj v tomto prípade poukazuje na § 120 O. s. p. a jeho rozbor ako uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 213 ods. 4 a § 205a O. s. p.. Odporca ani v konaní pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní neuviedol dôkazy, na základe ktorých by mohla byť hodnotená výška úrazu v inom rozsahu, ako si ho uplatnila v konaní navrhovateľka. Z obsahu spisu je však nesporné, že navrhovateľka po úraze bola imobilná. Na Slovensko bola po úraze prevezená v decembri 2000 v ťažkom zdravotnom stave ako ležiaci pacient. Po prevezení na Slovensko bola umiestnená v nemocnici v Nových Zámkoch, odkiaľ bola prepustená po dvoch mesiacoch, bola viac menej sebestačná, mala väčšiu mobilitu a vedela už sedieť na vozíku. Následne bola v rehabilitačnom stredisku v Kováčovej, kde bola asi tri mesiace. Následne bola opätovne hospitalizovaná, absolvovala dve operácie, bol jej vybratý z chrbtice osteosyntetický materiál. V tom čase navrhovateľka bola už chodiaca s barlami. Zlepšený zdravotný stav navrhovateľky je vďaka jej enormnému úsiliu uzdraviť sa (výsluch L.. L. P. - svedka, ktorý zabezpečoval prevoz navrhovateľky zo Švajčiarska na Slovensko). Osvedčenie o zdravotnom ťažkom postihnutí bolo navrhovateľke vydané až v roku 2004 a v tomto období bol aj hodnotený zdravotný stav a jeho miera poškodenia, ktorá bola určená v rozsahu 60 %. Z uvedeného vyššie vyplýva, že 365 dní po úraze bol zdravotný stav navrhovateľky v stave horšom ako v roku 2004. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. Pokiaľ ide o trovy konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal celým návrhom navrhovateľky na priznanie trov konania jednotlivých zástupcom, tak ako ju v konaní postupne zastupovali. Neboli priznané niektoré položky, ktoré by v prípade preukázania vykonania účelne vykonaného právneho úkonu mali byť priznané a neboli súdom prvého stupňa ani riadne zdôvodnené prečo niektoré položky (napr. režijný paušál, DPH a pod.) nepriznal. Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé na základe akých záverov rozhodol. Nedostatočnosť dôvodov rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, lebo účastník konania nemá možnosť preskúmať dôvodnosť rozhodnutia a tým či je alebo nie je dôvod podať odvolanie, prípadne v čom môže odvolaním napadnúť rozhodnutie. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia účastník konania nemá možnosť sa riadne v konaní brániť, prípadne uviesť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje § 157 ods. 2 O. s. p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Odvolací súd preto v časti trov konania zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.