Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200045 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: Ing. O. A., bytom 956 14 Súlovce 214, zastúpený JUDr. Ludevít Rabay, Jána Smreka 1, 841 08, Bratislava 49, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-131/2010 zo dňa 03.12.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného č. SLV-PS-PK-131/2010 zo dňa 03.12.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa personálny rozkaz č. 386 zo dňa 14.09.2010, ktorým preložil podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 15.09.2010 žalobcu na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Služobný úrad Krajského riaditeľstva PZ Bratislava. Žalobca napáda obe rozhodnutia v celom rozsahu a to z dôvodov, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu vidí v tom, že neobsahuje odôvodnenie. Žalobca neuvedením dôvodu svojho rozhodnutia síce z časti postupoval v súlade so zák. č. 73/1998 Z.z., ale nesprávnym právnym výkladom ustanovenia § 35 od. 2 citovaného zákona ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalovaný pristupuje k nesprávnemu výkladu uvedeného ustanovenia. Slovné spojenie „ak to vyžaduje dôležitý záujem služby“ sa v uvedenom ust. § 35 ods. 2 viaže k slovám „aj nadriadeného“ a z toho vyplýva aj význam celého ustanovenia, že radového policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby možno bez uvedenia dôvodu previesť aj v prípade, ak to nevyžaduje dôležitý záujem služby, avšak práve s uvedením slovným spojením sa dáva najavo, že policajta, ktorý je podľa funkčného zaradenia „nadriadeným“ možno bez uvedenia dôvodu previesť len v prípade, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, čo však môže byť preukázateľné len v prípade odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný aplikuje uvedené ustanovenie v rámci nesprávneho právneho výkladu ustanovenia, keď slovné spojenie „bez uvedenia dôvodu“ aplikuje aj k „dôležitému záujmu služby“, ktorý je predpokladom pre preloženie nadriadeného policajta. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2011 uviedol, že žalobca bol personálnym rozkazom v súlade s ust. § 35 ods. 2 zákona dňom 15.09.2010 preložený z funkcie zástupcu riaditeľa spravodajskej jednotky finančnej polície, úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR na inú funkciu v rámci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a to na funkciu zástupcu riaditeľa SJFP ÚBOK P PZ. Návrh na preloženie žalobcu z predmetnej funkcie bol predložený ministrovi vnútra SR dňa 14.09.2010 a zároveň bol prerokovaný v základnej organizácie odborového zväzu polície SR č. 8/64. Minister vnútra SR po splnený zákonom stanovených podmienok preložil žalobcu v súlade s ust. § 35 ods. 2 zákona z funkcie zástupcu riaditeľa SJFP ÚBOK P PZ na inú funkciu v rámci KR PZ v Bratislave, služobného úradu KR PZ v Bratislave. Ust. § 35 ods.2 zákona definuje špeciálne kompetencie ministra vnútra SR, ktorý môže a teda nemusí práve z dôležitého záujmu služby aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Žalovaný poukazuje na to, že zákonodarca ministrovi vnútra SR taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby, neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané na jeho absolútnu úvahu. Rozhodovanie ministra, ktorým realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle zákona má povahu správneho úkonu. V danej veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv, subjektov zo záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. V danej veci bolo proti žalobcovi postupované v súlade s ustanoveniami zákona, napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom tak ako to vyplýva z ust. § 233 ods. 1 zákona, podľa ktorého oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 od. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe návrhu na preloženie na inú funkciu zo dňa 13.09.2010 bol vydaný personálny rozkaz č. 386 zo dňa 14.09.2010, ktorým bol preložený žalobca podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 15.09.2010 preložený na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Služobný úrad KR PZ v Bratislave do funkcie č. 8687. Proti personálnemu rozkazu podal v zákonnej lehote žalobca rozklad o ktorom rozhodol správny orgán - žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-131/2010 zo dňa 03.12.2010, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v svojom odvolaní. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade ust. § 35 ods.2 zákona definuje špeciálne kompetencie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý môže ale nemusí práve z dôležitého záujmu služby aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to je možné preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Je to jeho právomoc a možnosť voľnej úvahy či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie danému zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho posúdení a následnom rozhodnutí v čom spočíva dôležitý záujem služby. Využitie predmetnej zákonnej možnosti je predmetom voľnej úvahy tohto nadriadeného, ktorej účelnosť a vhodnosť sú v zmysle § 245 ods.2 O.s.p. nepreskúmava. Rozhodovanie ministra, ktorým realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle zákona ma povahu správneho úkonu. V danej veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. Zákonodarca ministrovi vnútra SR taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby, neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané na jeho absolútnu úvahu. Vzhľadom na vyššie uvedený Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol s pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.