Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200748 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200748.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: X/ Z.. N. R., T. X, U., X/ W. R., T. X, U., X/ Z.. arch. T. D., X. XX, U., všetci zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová ul. 35, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ J. Z., Y. XX, U., X/ J. Z., Y. XX, U., X/ R. X., F. X, U., X/ G. X., F. 3, Bratislava, X/ R. F., F. XX, U., X/ Y. F., F. XX, U., X/ Z.. J. X., T. X, U., X/ J. E., J. F. XX, U., X/ U. E., J. F. XX, U., 10/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0723-DLD zo dňa 22.03.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0723-DLD zo dňa 22.03.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 4 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku o spoločnom odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu Mestskej časti U. - S. č. L XXXX-XX/XXX/UR/X/Šo zo dňa XX.XX.XXXX tak, že odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. J. časť U. - S. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. L XXXX-XX/XXX/UR/X/Šo zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla o umiestnení stavby „N. dom - F. ulica“, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX k.ú. S. s tým, že súčasťou stavby sú tiež vnútroareálové prípojky inžinierskych sietí pre navrhovateľov J. Z.. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parc. č. XXX/X. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietali porušenie zákonných zásad vedenia územného konania, najmä zásady materiálnej pravdy, hospodárnosti a zákonnosti rozhodnutia. Keďže žalovaný ich odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, domáhali sa zrušenia tohto rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ O.s.p.. 1. K podkladom rozhodnutia žalobcovia uviedli, že zastavaná plocha umiestneného objektu má byť 130,50 m2, pričom okrem konania o tejto novostavbe sa na dotknutých pozemkoch súčasne viedlo aj ďalšie územné konanie o umiestnení stavby „Rodinný dom - F. ulica v U.“ pre stavebníkov R. X. s manželkou tak, že zastavanosť ich objektu má predstavovať 100,50 m2. V tomto ďalšom územnom konaní stavebný úrad návrhu stavebníkov vyhovel rozhodnutím č. 2010-09/282/UR/3/Šo zo dňa 21.05.2010. Žalobcovia namietali, že navrhované umiestnenie dvoch rodinných domov predstavuje zjavnú prekážku urbanisticko-architektonického charakteru prostredia a s prihliadnutím na existujúcu zastavanosť v území ohrozuje bezpečnosť a kvalitu bývania v susedných domoch. Stavebný úrad sa ohľadne týchto námietok odvolal na záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 41641/09-192893 zo dňa 11.06.2009. Toto stanovisko súčasne odkazuje na ďalšie stanovisko č. MAGS ORM 38746/09/49284 vydané pre manželov Kalných. V stanovisku sa index zastavanosti určuje ako 0,34 a koeficient zelene 0,66, pričom z textu záväzného stanoviska je zrejmé, že pri určení indexu zastavanosti a koeficientu zelene vychádzal dotknutý orgán z celkovej plochy pozemku 697 m2 s tým, že časť pozemku pripadajúca k novostavbe stavebníkov M. Z. s manželkou je 384 m2. Žalobcovia nemajú vedomosť, na základe akých skutočností vymedzujú stavebníci údaj 384 m2, ktorý má prislúchať k ich pozemku, nakoľko všetky tri parcely tvoria jeden celok a ďalej sa nečlenia. Poukázali na zjavnú účelovosť postupu stavebníkov Z. a X., nakoľko na zistenie zastavanej plochy pozemku sa zarátava plocha zastavaná nielen stavbou ale aj odkvapovými chodníkmi, terasami, vonkajšími schodmi a inými plošnými stavbami. Podľa žalobcov príslušný dotknutý orgán pochybil, nakoľko súčtom zastavaných plôch oboch rodinných domov ako aj im náležiacim spevneným plochám je index zastavanosti 0,66 a koeficient zelene 0,34. Toto nie je v súlade s územným plánom Hl. m. Bratislavy ako aj s § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Ako ďalšie vady podkladov napadnutého rozhodnutia žalobcovia uviedli stanovisko Obvodného pozemkového úradu v Bratislave vydaného pre stavebníkov Z., ktoré bolo súčasne použité aj pre stavebníkov X.. Stanoviská Slovak Telecom, a.s., T - Mobile Slovensko, a.s., Invitel International Sk, s.r.o. boli vydané pre IPB partner - združenie podnikateľov skôr ako bolo toto združenie splnomocnené na zastupovanie, a preto tieto stanoviská nemožno použiť pre účely stavebného konania. Prvostupňový stavebný úrad teda rozhodol o umiestnení stavby bez zabezpečenia záujmov spoločnosti v území, najmä súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecnej a časovej koordinácie stavieb, iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosti o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území. 2. K územnému plánu obce poukázali na § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Pre predmetný pozemok je definované funkčné využitie malopodlažná zástavba obytného územia ako stabilizované obytné územie podľa funkcie č. 102 s tým, že sa jedná o územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a malopodlažných bytových domoch. V rámci stabilizovaného územia sa ponecháva súčasné funkčné využitie a predpokladaná miera stavebných zásahov je prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. V zásade sa jedná o nadstavby, dostavby a prístavby budov, využitie podkroví, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov, výstavbu v prielukách a podobne. Podľa žalobcov vo vzťahu k predmetnému stabilizovanému územiu nepredpokladá územný plán Bratislavy rozsiahle stavebné zásahy a pre prípad ich výskytu zaväzuje vypracovať podrobnejší územnoplánovací podklad. Konkrétne regulatívy vo vzťahu k indexu zastavaných plôch či koeficientu zelene nestanovuje. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali aj na koeficienty rozvojového územia. V danom prípade sa na pozemku o výmere 697 m2 má realizovať výstavba dvoch rodinných domov, čo žalobcovia pokladajú za neúmerné zaťaženie pozemku. 3. K ďalším vadám konania poukázali na § 35 ods. 1 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj len Stavebný zákon) s tým, že podľa nich ku kvalifikovanému návrhu na začatie územného konania od manželov Z. nedošlo, keďže namiesto nich návrh podpísala W. Z., ktorá mala konať za združenie podnikateľov I. P. B. partner. Združenie pritom nemá právnu subjektivitu, t.j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a teda stavebníci sa dali zastúpiť neexistujúcim subjektom a návrh podaný takýmto neexistujúcim subjektom nemôže vyvolať právne následky, t.j. vyvolať správne konanie. Žalobcovia ďalej poukázali aj na nečinnosť stavebného úradu, keď tento prerušil konanie na takmer 7 mesiacov. Ak závažnosť nedostatkov návrhu predstavovala taký závažný nedostatok, na odstránenie ktorej bola nevyhnutná lehota takmer 7 mesiacov, mal stavebný úrad konanie zastaviť. Poukázali aj na procesné vady dôkazov - namietali formálny a obsahový nedostatok zápisnice z ústneho pojednávania, ktorú žalovaný uznal za čiastočne nezákonnú, avšak ani tento nedostatok nevyhodnotil ako dôvodné pochybenie prvostupňového orgánu. K zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania poukázali na § 3 ods. 2 ako aj na § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že boli ukrátení na svojich právach, nakoľko sa nemohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k veci, k správnosti/ zákonnosti listín, na základe ktorých správny orgán konal ani k ostatným vykonaným dôkazom. Žalobcovia teda opisom rozhodných skutočností uvedených v žalobe poukázali na množinu pochybení namietaného rozhodnutia ako aj pochybení prvostupňového orgánu, ktoré buď žalovaný prehliadol, prípadne preskúmal len okrajovo a vadnou rozhodovacou činnosťou vznikol stav, kedy stavebníci môžu realizovať stavebnú činnosť bez prihliadnutia na urbanistický a architektonický charakter prostredia a požiadavky zachovania pohody a kvality bývania žalobcov. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúcom sa umiestnenia druhej stavby - manželov X.. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaniach, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, boli v dostatočnom rozsahu zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia s tým, že žalobcovia v žalobe namietajú v podstate rovnaké skutočnosti, ako namietali v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. K námietkam týkajúcich sa podkladov rozhodnutia uviedol, že pre dané záujmové územie platí, že sa záväzná regulácia prostredníctvom indexov neuplatňuje, nakoľko ide o stabilizované územie, t.j. uvedené vstupné údaje navrhovateľov nemali na účely posúdenia súladu stavby s územným plánom žiadnu relevanciu. Z oboch záväzných stanovísk hlavného mesta vyplýva, že hlavné mesto pri ich vydávaní posudzovalo obe navrhované stavby v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vychádzalo z toho, že na stavebnom pozemku sa budú umiestňovať dve stavby rodinných domov. Námietky žalobcov sú prejavom ich subjektívneho hodnotenia a nemajú reálny základ, pričom dotknuté orgány majú za úlohy chrániť verejné záujmy a Hlavné mesto SR Bratislava je podľa § 140a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 140a ods. 2 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanoviská na účely konaní podľa stavebného zákona. Platí pritom, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Poukázal tiež na základný rozdiel medzi územiami charakterizovanými ako stabilizované a ako rozvojové. Pre stabilizované územia nie sú stanovené strikne, číselne (percentuálne) vyjadrené záväzné regulatívy a výstavba je limitovaná iba tým, že v rámci územia je predpokladaná miera stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby území. Záväzné regulatívy sú určené iba pre územie definované ako rozvojové. K namietaným podkladom rozhodnutia - stanoviskám uviedol, že z týchto jednoznačne vyplývalo, na aký účel a pre aké konanie bolo vydané. K územnému plánu obce uviedol, že vyhodnotenie všetkých kritérií pre posúdenie súladu stavby s územným plánom je v kompetencii dotknutého orgánu ako orgánu územného plánovania, ktorý v danej veci vydal súhlasné záväzné stanovisko, ktorého obsah bol pre konajúce správne orgány záväzný. K ďalším namietaným vadám konania žalovaný uviedol, že navrhovatelia podali návrh na vydanie územného rozhodnutia v zastúpení združením podnikateľov, v ktorého mene vystupujú Z.. R. U. - Z. a W. Z.. Q. bol teda podaný osobami s právnou subjektivitou konajúcimi v mene navrhovateľov. Samotné nedodržanie zákonných lehôt na rozhodnutie nie je takým porušením zákona, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia s potrebou jeho zrušenia. Relevantné je, že v čase vydania oznámenia o začatí územného konania bol podaný návrh doplnený v takom rozsahu, že poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie. Žalovaný po preskúmaní veci skonštatoval, že zápisnica z ústneho pojednávania síce v plnom rozsahu nespĺňa požiadavky podľa zákona, avšak tento nedostatok nevyhodnotil ako dôvod na zrušenie rozhodnutia vychádzajúc zo zásady, že územné konanie ako všetky správne konania podľa stavebného zákona sú špecifické tým, že jeho závery a skutkové zistenia sú obsahom dôvodovej časti rozhodnutia. Z hľadiska záverov ústneho pojednávania je najdôležitejšie to, či niektorý z účastníkov konania podal námietky. Táto skutočnosť z obsahu zápisnice nepochybne vyplýva, rovnako ako z ostatných podkladov rozhodnutia nepochybne vyplýva predmet konania a závery posúdenia dotknutých orgánov. K § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že dané ustanovenie nie je možné v konaniach podľa stavebného zákona uplatňovať bezvýhradne, nakoľko tieto konania sú ovládané tzv. koncentračnou zásadou, podľa ktorej musia účastníci konania pripomienky, resp. námietky k predmetu konania a jeho podkladom uplatniť najneskôr pri miestnom zisťovaní a ústnom konaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom. Uplatnenie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku by malo svoje opodstatnenie vtedy, ak by sa po uplynutí lehoty na podanie námietok spis doplnil o ďalšie náležitosti, čo sa však v danom prípade nestalo. Poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania Z.. N. R. dva krát využil právo nahliadnuť do spisu a bolo mu vyhotovené množstvo kópií. Spis, ktorý slúžil ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol svojim obsahom v takom stave, v akom bol v čase plynutia lehoty účastníkom konania na uplatnenie námietok. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcovia vôbec nekonkretizujú, akým spôsobom navrhovaná stavba zasahuje do ich práv a oprávnených záujmov a ako boli vydaným rozhodnutím ukrátení na týchto svojich právach. Zdôraznil, že pôvodná stavba susedného RD v spoluvlastníctve žalobcov bola týmito nepovolene prestavená, pristavaná a nadstavená a stavebník, ktorý porušil zákon, nemôže mať viac práv ako ten účastník konania, ktorý postupuje v súlade so zákonom a pred samotnou realizáciou stavby požiada o vydanie príslušných rozhodnutí a nepovolená stavba nemôže používať väčšiu právnu ochranu ako stavba posudzovaná v zákonnom procese. Súd nevyhovel žiadosti žalobcov o odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a uznesením č.k. 2 S 60/2011-57 zo dňa 22.08.2011 pribral do konania účastníkov správneho konania. Na pojednávaní dňa 19.10.2011 žalobcovia uviedli, že územný plán Hlavného mesta SR musí byť v súlade s Ústavou SR a zákonmi, čo však nie je, keďže zákon nepozná pojem rozvojové a stabilizované územia. Pri vydaní záväzného stanoviska J. časti - S. sa žalobcov nikto nepýtal na ich názor. Žalovaný k tomuto uviedol, že nie je úlohou správnych orgánov spochybňovať záväzné časti územného plánu, ktorý bol riadne prijatý a schválený, s ústavou alebo zákonmi, pričom poukázal na proces schvaľovania územného plánu, jeho štádia a stupne. Účastníci konania R. X. a G. X. navrhovali žalobu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 07.12.2011 žalobcovia predložili záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti v inej veci, týkajúcej sa k.ú. Nové mesto, ktorým mesto nesúhlasilo s umiestnením stavby. Podľa žalobcov teda hlavné mesto popiera a prehliada svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Mestská časť Bratislava - Lamač ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. L 2010-09/323/UR/5/Šo zo dňa 12.07.2010 rozhodla o umiestnení stavby „Rodinný dom - F. ul.“, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX k.ú. S. s tým, že súčasťou stavby sú tiež vnútroareálové prípojky inžinierskych sietí, pre navrhovateľov J. Z. a J. Z.. Žalobcovia podali proti tomuto rozhodnutiu spoločné odvolania, ktoré žalovaný zamietol rozhodnutím č. A-2011/0723-DLD zo dňa 22.03.2011 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobné dôvody uvedené v žalobe podanej v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., v medziach ktorých súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného) sú v podstate totožné s odvolacími dôvodmi žalobcov uvedenými v spoločnom odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Správne žalovaný v tomto smere poukázal na to, že žalobcovia v žalobe poukazujú predovšetkým na rozpor navrhovanej stavby s verejným záujmom, ktorý však prináleží hodnotiť dotknutým orgánom a takmer vôbec nekonkretizujú, akým spôsobom navrhovaná stavba zasahuje do ich práv a oprávnených záujmov a ako boli vydaným rozhodnutím ukrátení na svojich právach alebo oprávnených záujmoch. Je pritom zrejmé, že umiestňovaná stavba RD Z. sa nachádza pomerne ďaleko od pozemku a stavby žalobcov, keďže medzi týmito objektmi sa ešte má nachádzať N. manželov X.. V žalobe žalobcovia len všeobecne poukázali na neúmerné zaťaženie pozemku a skutočnosť, že vadnou rozhodovacou činnosťou vznikol stav, kedy stavebníci môžu realizovať stavebnú činnosť bez prihliadnutia na urbanistický a architektonický charakter prostredia a požiadavky zachovania pohody a kvality bývania žalobcov. Až na pojednávaní žalobcovia uviedli, že ich práva boli dotknuté s ohľadom na kvalitu bývania, hlučnosť, svetelnosť a celkovo hustú zástavbu spolu s parkovaním pri ich pozemku. S poukazom na v správnom súdnictve uplatňujúcu sa dispozičnú zásadu znamenajúcu, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom, pričom žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý mu predchádzal a dospel k záveru, že námietky žalobcov nie sú dôvodné. K námietkam žalobcov ohľadne podkladov rozhodnutia treba uviesť, že v predmetnom území sa záväzná regulácia prostredníctvom indexov neuplatňuje, nakoľko ide o stabilizované územie. Zo záväzných stanovísk hlavného mesta zo dňa 13.05.2009 ako aj zo dňa 11.06.2009 vyplýva, že tento orgán pri vydávaní posudzoval obe navrhované stavby RD v ich vzájomnej súvislosti, čo okrem iného vyplýva aj zo stanoviska hlavného mesta zo dňa 05.12.2011. Výpočet indexov zo strany žalobcov a ich argumentácia o ich prekročení je v danom prípade nepodstatná, keďže pre dané územie nie je určená záväzná regulácia v podobe indexov. Je nesporné, že záujmové parcely, na ktorých sa umiestnili N. Z. a X. definuje územný plán hlavného mesta ako súčasť územia určeného pre funkciu malopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102. Je to územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a malopodlažných bytových domoch. Prevládajúcim funkčným využitím je bývanie v rodinných typoch objektov. Parcely sú súčasťou územia definovaného ako stabilizované územie vo vonkajšom meste. V rámci stabilizovaného územia sa ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladaná miera stavebných zásahov je prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné akceptovať, chrániť a rozvíjať. Prvoradým je zvýšenie kvality prostredia, nielen kvality zástavby ale aj prevádzkovej kvality. Z obsahu spisu vyplýva, že pri posudzovaní navrhovaného umiestnenia stavieb na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX ako aj pri posúdení bez stavebného povolenia zrealizovanej zmeny dokončenej stavby žalobcov (záväzné stanovisko zo dňa 19.10.2010) hlavné mesto vychádzalo z charakteru zástavby v širšom záujmovom území. Podľa hlavného mesta predmetné stavby charakter a proporcie dochovanej štruktúry nenarúšajú a vhodne sa začleňujú do územia existujúcej zástavby rodinných domov. Hlavné mesto SR Bratislava je podľa § 140a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 140a ods. 2 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanoviská na účely konaní podľa stavebného zákona, pričom je dotknutým orgánom posudzujúcim stavbu z urbanistického a architektonického hľadiska posudzujúcim jej súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, pričom zároveň ide o orgán územného plánovania, ktorý obstarával a schválil územný plán hlavného mesta, rok 2007 v znení zmien a doplnkov, ktorý je od 01.09.2007 účinnou územnoplánovacou dokumentáciou na území Hlavného mesta Bratislava. V rámci stabilizovaného územia sa v zásade jedná o nadstavby, dostavby a prístavby, avšak ani novostavby v tomto území nie sú vylúčené. Určite je možné polemizovať o správnosti a nedostatočnom odôvodňovaní záväzných stanovísk hlavného mesta k investičným zámerom vo všeobecnosti a správne orgány konajúce v územnom alebo stavebnom konaní by mali k týmto stanoviskám pristupovať tak, že ak by boli neodôvodnené, resp. arbitrárne, vnútorne rozporné alebo nekonzistentné, mali by hlavné mesto žiadať o doplnenie stanoviska resp. jeho prehodnotenie. Žalobcovia s poukazom na iné záväzné stanovisko hlavného mesta vydané dňa 07.10.2011 pod č. MAGS ORM 48650/11/303982 napádali rozpornosť vydávaných stanovísk hlavným mestom, ktoré popiera a prehliada svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť. Po oboznámení sa s predmetným stanoviskom však súd nezdieľa názor žalobcov, keďže v prezentovanom prípade ide jednak o iné katastrálne územie - Nové mesto a malo ísť o novostavbu viacgeneračného rodinného domu v radovej zástavbe prízemných RD s podkrovím. Novostavba objektu mala mať tri nadzemné podlažia a teda celkom správne hlavné mesto nesúhlasilo s takto umiestnenou stavbou. V súdom prejednávanom prípade však ide o iné okolnosti, pričom nie je možné ponechať bez povšimnutia, v súvislosti s tvrdením žalobcov o neúmernom zaťažení pozemku, skutočnosť, že v prípadoch umiestnených rodinných domoch X. a Z. je index zastavaných plôch 0,32 resp. 0,34 a pri pozemku žalobcov o výmere XXX m2 je index zastavaných plôch až 0,39. Na tomto malom pozemku žalobcovia bez povolenia realizovali zmenu dokončenej stavby samostatne stojaceho RD pozostávajúcu z prístavby a čiastočnej nadstavby. Samotní žalobcovia teda neúmerne zaťažili svoj pozemok ako aj zahustili zástavbu v dotknutom území. Aj podľa názoru súdu je však hustota zástavby v danom území už tak veľká, že bude negatívne vplývať na kvalitu bývania všetkých zúčastnených. K územnému plánu hlavného mesta treba ešte dodať, že správne orgány by si mali ujasniť a neskôr aj ustrážiť mieru stavebných zásahov, ktorá by mala byť prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území, pričom sporným zostáva, či sa vychádza z existujúcej zástavby v území v dobe schválenia územného plánu alebo sa vychádza z existujúcej zástavby v čase vydávania záväzného stanoviska, resp. prebiehajúceho územného konania. V takom prípade tu však reálne existuje riziko, že územie sa postupne zastavia úplne, t.j. hustota zástavby bude takmer 100%, čo by bol absolútne neprijateľný stav. K stanoviskám Obvodného pozemkového úradu v Bratislave ako aj ďalších dotknutých orgánov a organizácií treba uviesť, že stanovisko obvodného pozemkového úradu bolo vydané pre manželov Z., na výmeru nimi navrhovanej stavby a z ostatných stanovísk vyplýva, na aký účel a pre aké konanie boli vydané. Samotná skutočnosť, či predmetné stanoviská boli vydané priamo stavebníkom alebo inému subjektu, sa nijako nemôže týkať práv alebo oprávnených záujmov žalobcov. Ako správne uviedol žalovaný, nie účastníci konania, ktorí sú zaradení do konania z dôvodu, aby obhajovali svoje práva a oprávnené záujmy súkromno-právneho charakteru ale dotknuté orgány majú za úlohu chrániť verejné záujmy v jednotlivých oblastiach. Vyššie uvedené sa týka aj námietok žalobcov k územnému plánu obce. K ďalším namietaným vadám konania - k podmienkam začatia a vedenia územného konania treba uviesť, že navrhovatelia podali návrh na vydanie územného rozhodnutia v zastúpení združením podnikateľov - Z.. R. U. - Z., v mene ktorého vystupujú Z.. R. U. a W. Z., t.j. dvaja podnikatelia podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, pričom Z.. R. U. - Z. podniká aj ohľadne predmetu činnosti „ inžinierska činnosť“. Aj keby táto námietka mala právnu relevanciu, taktiež sa nijako nedotkla ich práv a oprávnených záujmov, t.j. nijako by neboli ani vadným postupom ukrátení na svojich právach a oprávnených záujmoch. K nečinnosti stavebného úradu súd uvádza, že skutočne došlo k prekročeniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. síce došlo k porušeniu zákona, no nejde o také porušenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť meritórneho rozhodnutia. Vo všeobecnosti treba uviesť, že takmer žiadne správne konanie vedené podľa stavebného zákona nie je možné objektívne ukončiť v lehote 30, resp. 60 dní. V danom prípade bol navyše postup stavebného úradu po podaní návrhu správny, keď tento vyzval navrhovateľov na jeho doplnenie v stanovenej lehote po tom, čo ustálil, že nie je kompletný. Výzva na doplnenie návrhu s následným prerušením konania je zákonným postupom stavebného úradu, pričom relevantným je, že v čase vydania oznámenia o začatí územného konania bol podaný návrh doplnený v takom rozsahu, že poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie. Ohľadne namietaných procesných vád dôkazov - námietka týkajúca sa zápisnice z ústneho pojednávania, sa súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného, že nie každé porušenie zákona musí mať nevyhnutne za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a je vecou správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, ako vadu konania posúdi a ako ju vyhodnotí, či táto vada konania mohla mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalovaný sám uviedol, že zápisnica z ústneho pojednávania síce v plnom rozsahu nespĺňa požiadavky podľa zákona, no toto pochybenie nevzhliadol ako dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vychádzal pritom z toho, že územné konanie je špecifické tým, že jeho závery a skutkové zistenia sú obsahom dôvodovej časti vydaného rozhodnutia a z hľadiska záverov ústneho pojednávania je najdôležitejšie to, či niektorí z účastníkov konania podal námietky. Táto skutočnosť z obsahu zápisnice nepochybne vyplýva. K namietanej zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania, ktorá mala byť postupom správnych orgánov porušená, súd uvádza, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nie je možné v konaniach podľa stavebného zákona uplatňovať bezvýhradne, nakoľko tieto konania sú ovládané koncentračnou zásadou, podľa ktorej musia účastníci konania svoje pripomienky a námietky k predmetu konania a jeho podkladu uplatniť najneskôr pri miestnom zisťovaní a ústnom konaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom. Na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa zo zákona neprihliada. Uplatnenie tejto zásady predpokladá ustanovenie § 21 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 61 Stavebného zákona. Uplatnenie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku by malo svoje opodstatnenie vtedy, ak by sa po uplynutí lehoty na podanie námietok spis doplnil o ďalšie náležitosti, čo sa však v danom prípade nestalo, pričom samotný žalobca Ing. R. využil možnosť nahliadnuť do spisu a boli mu aj vyhotovené fotokópie. Je zrejmé, že spis, ktorý slúžil ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bol svojim obsahom v stave, v akom bol v čase plynutia lehoty účastníkom konania na uplatnenie námietok. Podľa názoru súdu teda žalobcovia neboli ukrátení na svojich právach a nie je dôvodné ich tvrdenie, že sa nemohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k veci, k správnosti/ zákonnosti listín, na základe ktorých správny orgán konal. Uplatnenie zásady koncentrácie bolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu, keďže spôsob jeho konania presne vymedzuje stavebný zákon ako osobitný právny predpis vo vzťahu k všeobecnému právnemu predpisu - správnemu poriadku. Splnením svojej povinnosti uplatniť zásadu koncentrácie v osobitnom druhu správneho konania preto žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nemohol porušiť právo účastníkov konania. Použitie osobitného predpisu vymedzujúceho povinnosti správneho orgánu nie je porušením zákona. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že nakoľko je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a námietky žalobcov neodôvodňujú jeho zrušenie, bolo potrebné postupovať podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovia vo veci úspech nemali, žalovanému zásadne náhrada trov konania neprináleží a žiaden z ďalších účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.