Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/25/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200898 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200898.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. J. G. H. (alias Z. U. J.), D. V. S. F. XXXX, F.. X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: V. XXXXXX, štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky (ďalej len Čína), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy obec F., P. G. W., Č., aktuálne s miestom pobytu A. H. O. Ú. O. S. Z. F. F., zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.5.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: O.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 13.4.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: O.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 13.4.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: O.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 13.4.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Reprodukoval obsah predchádzajúceho azylového konania a poukázal na rozpory, zistené vo výpovediach navrhovateľa pred orgánmi Cudzineckej polície PZSR a pred odporcom, ako aj na ďalšie, navrhovateľom uvádzané zjavné nelogické tvrdenia, čím spochybnil dôveryhodnosť navrhovateľa. V ďalšom dôvodil, že navrhovateľom opísané udalosti z roku 1999 (organizovanie demonštrácie) nemohli mať vplyv na jeho odchod z Číny, nakoľko po jeho zadržaní políciou a následným prepustením sa neudialo nič, čo by mohlo byť dôvodom k jeho odchodu. Pokiaľ ide o navrhovateľom prezentované rozhadzovanie letákov v nočných hodinách 13.3.2010, odporca poukázal na skutočnosť, že ide iba o ničím nepreukázané tvrdenie, pričom sám navrhovateľ potvrdil, že údajná policajná hliadka ho ani neidentifikovala a že Čínu opustil iba na popud svojich kamarátov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. V odôvodnení rozhodnutia tiež opísal situáciu v Číne, so zameraním na Tibet a na praktiky tamojších štátnych orgánov vo vzťahu k občianskym prejavom, týkajúcim sa nezávislosti tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.5.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že v prípade ak aj nepoukázal priamo na svoje obavy, bolo povinnosťou odporcu vykonať v tomto smere dokazovanie a že azylová procedúra sa začína až podaním vyhlásenia, z čoho dôvodil, že na obsah výpovedí urobených pred jej začatím by nemalo byť prihliadané v rozsahu, uvedenom odporcom. V ďalšom poukázal na neuplatnenie zásady "v pochybnostiach v prospech žiadateľa". Tiež dôvodil, že v prípade návratu by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia, ktorá hrozba je podložená aj relevantnými správami o krajine jeho pôvodu. V návrhu citoval správy o Číne, zamerané na aktivity Tibeťanov a na neadekvátne praktiky čínskych štátnych orgánov voči nim. 7.7.2011 založil do súdneho spisu kópie troch dokumentov, týkajúcich sa pána R. Q. N. (tiež žiadateľa o azyl) s ktorým sa zúčastnil rozhadzovania letákov 13.3.2010, ktoré majú potvrdzovať, že rozširovanie protibetských myšlienok prostredníctvom letákov sa v Číne posudzuje ako hrubé porušenie ústavy a hrozí zaň trest. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní založila do spisu rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/25/2011 a 10Sža/24/2011, ktorými boli rozsudky tunajšieho súdu č.k.. 9Saz/63/2010-64 (navrhovateľ R. Q. D.) a 9Saz/59/2010-42 (navrhovateľ R. Q. Q. N.) zmenené a príslušné rozhodnutia odporcu zrušené a obidve veci vrátené odporcovi na ďalšie konania. Do súdneho spisu tiež založila čestné vyhlásenie žiadateľa o azyl "R. Q.", ktorý 19.9.2011 vyhlásil, že Z. J. G. H., D.. X.X.XXXX bol jeden z jeho dvoch spoločníkov s ktorými 13.3.2010 rozhadzovali letáky a vykrikovali heslá za slobodný Tibet v okresnom meste Kardze. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľom prezentovanú účasť na udalosti z roku 1999 nemohol vyhodnotiť ako dôvod udelenia azylu, nakoľko k nej došlo pred 11 rokmi, naviac ak ani následne v tejto súvislosti nemal žiadne problémy. K námietkam týkajúcim sa neposkytnutia doplnkovej ochrany poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom prezentované obavy nemajú objektívny charakter, nakoľko podľa výsledkov dokazovania navrhovateľ opustil Čínu legálne, keďže na letisku musel prejsť opakovanými kontrolami po predložení viacerých dokladov. Ak by aj (prípadne) krajinu pôvodu opustil nelegálne, ani v tomto prípade mu nehrozí bezpečnostné riziko. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie zabezpečením kópií všetkých výpovedí ďalších dvoch žiadateľov o azyl, s ktorými navrhovateľ pricestoval na Slovensko (R. Q. Q. N.: Z. odporcu Č.: O.-XXX/ PO-Ž.-XXXX, R. Q. D.: Z. odporcu Č.: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX), ako aj rozhodnutiami súdov, vydanými vo veciach týchto dvoch žiadateľov o azyl. Z kópií výpovedí, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, týkajúceho sa žiadateľa o azyl R. Q. Q. N. (Z. odporcu Č.: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX) súd zistil, že tento žiadateľ o azyl na polícii 2.4.2010 uviedol, že z Tibetu sa rozhodol odísť preto, lebo doma mali málo peňazí a preto sa chcel dostať do inej krajiny a tam sa zamestnať a pracovať, tiež preto, lebo doma bola zlá situácia a v Tibete sú nepokoje. Z domovskej dediny odišiel do mesta Nasa, kde sa stretol so strýkom, ktorý zaplatil inému mužovi zato, že ho dostane z Tibetu. Na letisku sa stretol s krajanmi R. Q. D. V. J. Z. U. (navrhovateľ) a spolu letecky vycestovali z Číny. R. Q. Q. N. požiadal o azyl 3.4.2010 z dôvodu obavy o život, nakoľko v Tibete je zlá ekonomická situácia a je tam vojnový konflikt. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že pri nepokojoch v roku 1999 bol zbitý, tiež v roku 2001 a že deň pred výročím nepokojov z roku 2008 ich s R. Q. D. V. Z. U. J. rozhadzovali, pričom ich spozorovala hliadka polície. Pôvodne chceli, aby ich policajti zaistili, ale keďže jeden z nich začal utekať, začal za ním utekať aj R. Q. Q. N. s druhým kamarátom. O podanom opravnom prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu odporcu vo veci R. Q. Q. N. tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.2.2001 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu jeho správnosti a zákonnosti rozhodnutia odporcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 13.7.2011 odvolaním napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z kópií výpovedí, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, týkajúceho sa žiadateľa o azyl R. Q. D. (Z. odporcu Č.: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX) súd zistil, že tento žiadateľ o azyl na polícii 2. a 3.4.2010 uviedol, že z Tibetu sa rozhodol odísť preto, lebo doma mali málo peňazí a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa mohol zamestnať a pracovať. Doma sa kamarátmi "W. R. U. Z. V. B. N. Y.", resp. Y. B. a Z. U. J." preto rozhodli, že vycestujú do Švajčiarska. Tento žiadateľ o azyl požiadal z dôvodu obavy o život, pretože v Tibete je zlá ekonomická situácia a pretrváva tam vojnový konflikt. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že s J. Z. U. V. R. Q. Q. N. Z. R. v práci (na stavbe), že písali letáky a rozhadzovali ich 13.3.2010 v Ganzi, pričom boli spozorovaní hliadkou polície pred ktorou zutekali. O podanom opravnom prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu odporcu vo veci R. Q. D. N. tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.2.2001 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu jeho správnosti a zákonnosti rozhodnutia odporcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 14.6.2011 odvolaním napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX V. O.-XXX/PO-Ž.-XXXX. Zo spisu odporcu ČAS: MU-155/PO-Ž-2010 súd zistil, že: - navrhovateľ ako J. Z. U., D.. X.X.XXXX, bytom Q. B. Q., Z. B., H., Č. dňa 3.4.2010 podal vysvetlenie na OCP PZ Košice za prítomnosti R. Q. D. (priateľom navrhovateľa s ktorým prišiel na Slovensko), ktorý tlmočil navrhovateľovu výpoveď z jazyka tibetského do jazyka čínskeho a za prítomnosti tlmočníka jazyka čínskeho (Juan Xiao), ktorý tlmočil prednes navrhovateľa, pretlmočený z jazyka tibetského do jazyka čínskeho následne do jazyka slovenského. Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že je slobodný, že jeho rodičia už zomreli, že má jedného brata a jednu sestru, že z Číny odišiel po dohode s kamarátmi R. Q. D. V. R. Q. Q. N.. Jeho známy zaplatil istému mužovi, ktorý im sľúbil, že ich dostane z Tibetu. Tento muž mu vybavil cestovný pas. Vycestovať sa rozhodol preto, lebo doma mali málo peňazí a chcel sa dostať do krajiny, kde by sa mohol zamestnať a pracovať. Uviedol, že doma je zlá politická situácia, nakoľko Tibet sa chce osamostatniť od Číny. Záverom uviedol, že doma nebol trestne stíhaný, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania; - navrhovateľ ako J. Z. U., D.. X.X.XXXX N. Q. B. Q., Z., Š. B., H., Č. dňa 3.4.2010 dňa 3.4.2010 na OAPZ v Humennom za prítomnosti tlmočníka jazyka hindi uviedol, že pochádza z obce Sichvan, že rodičia mu zomreli, že má jedného brata a sestru, že k domovskej krajiny odišiel s kamarátmi Y. B. N. V. R. Q. D., že jeho známy zaplatil jednému mužovi, ktorý mu vybavil cestovný pas, aby ho dostal z Tibetu. Tento muž ho zobral na letisko. Uviedol, že na vojenskej službe nebol, že nebol trestne stíhaný a ani odsúdený, že nemal žiadne problémy s políciou. V závere vypovedal, že žiada o azyl preto, lebo sa obáva o svoj život, nakoľko v Tibete je zlá ekonomická situácia a prebieha tam vojnový konflikt; - navrhovateľ ako J. Z., D.. X.X.XXXX, N. Q. B. Q., Z., Š. B., H., Č. dňa 3.4.2010 za prítomnosti tlmočníka jazyka hindi požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, nakoľko v Tibete je zlá ekonomická situácia a prebieha tam vojnový konflikt, pričom na Slovensku chce žiť a pracovať; - 26.4.2010 navrhovateľ ako Z. U. J., D.. X.X.XXXX splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní pred odporcom pani Janu Kopejovú, pracovníčku Spoločnosti ľudí dobrej vôle; - 6.8.2010 navrhovateľ svojvoľne opusti PT Rohovce z ktorého dôvodu bolo toto azylové konanie zastavené. Zo spisu odporcu ČAS: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľ bol ako Z. G., D.. X.X.XXXX, D.. S. F., Č. vrátený v rámci Dublinského nariadenia 18.10.2010 zo Švajčiarska. V konaní pred odporcom nepredložil žiaden doklad o svojej totožnosti. 10.2.2011 bol s ním vykonaný vstupný pohovor, uskutočnený prostredníctvom videokonferenčného zariadenia - tlmočenie z jazyka tibetského do jazyka holandského a následne z jazyka holandského do jazyka slovenského. V jeho priebehu navrhovateľ uviedol, že sa volá Z. J. G. H., že nevie kedy sa narodil, ale má 29 rokov, že sa narodil v obci Rengo, ktorá sa nachádza pri meste Kardze Dzong. Na otázku aby vysvetlil rozpor týchto údajov s údajmi, ktoré uviedol 3.4.2010, kedy jeho výpoveď tlmočil z jazyka tibetského kamarát navrhovateľa uviedol, že čínska tlmočníčka to zle napísala. Uviedol, že v Rengo býval až do svojho odchodu z Číny s rodičmi, bratom a sestrou, ktorí ostali bývať v Rengo, že otec má asi 53 rokov, následne uviedol, že otec zomrel niekedy v roku 2003 - tri mesiace po prepustení políciou (v roku 1999 bol zadržaný políciou spolu s lámom B. Z. A., ktorý je jeho strýkom). Tiež uviedol, že matka má asi 52 rokov, že je ženou v domácnosti, že má brata a sestru. Ako dôvod svojho odchodu zo Slovenska do Švajčiarska uviedol, že tak urobil preto, lebo tu nie sú žiadni Tibeťania. Ďalej uviedol, že z obce Rengo odišiel v novembri 2009 do mesta Kazdze Dzong a potom ako mu zomrela matka 13.3.2010 z Kardze Dzong odišiel do mesta Lhasa. 13.3.2010 s kamarátmi rozhadzoval letáky v Kardze Dzong a keďže sa jeho kamaráti rozhodli opustiť Tibet, pridal sa k nim. Následne uviedol, že jeho matka zomrela v roku 2005. V Lhase sa zoznámili s mužom a ženou, ktorí im povedali, že im pomôžu dostať sa na Slovensko. Navrhovateľ tiež uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že v roku 1999 bol obvinený za pomoc pri organizovaní demonštrácie, ktorú organizoval jeho otec a strýko - láma. V dôsledku toho bol zadržaný na polícii asi dve hodiny, kde ho zviazali, kopali, sácali, ťahali za uši. Ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol účasť na demonštrácii v roku 1999, resp. to, že následne bola sprísnená kontrola jeho osoby, vykonávaná tak, že doma bol kontrolovaný. V ďalšom uviedol, že Tibet je pod nadvládou Číny, že je tam nerovnoprávnosť, že tam nie sú žiadne ľudské práva, nie je tam sloboda prejavu a vierovyznania a hrozí mu tam nebezpečenstvo zavraždenia. Navrhovateľ tiež uviedol, že z Kardze Dzong do Lhasy odišiel kvôli tomu, lebo rozhadzoval letáky s obsahom: Nech žije Dalajláma, Nech pustia Pančenlámu na slobodu. Keď prišla polícia na aute s majákom, odišiel (do Lhasy). Poprel, že by 3.4.2010 na polícii vypovedal v jazyku hindi. V závere pohovoru uviedol, že sa obáva toho, že za jeho aktivity by ho mučili. V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na aktuálnu vnútropolitickú, bezpečnostnú a ekonomickú situáciu v Tibete a v Číne, na perzekúciu zo strany čínskych orgánov vo vzťahu k demonštráciám v Tibete za oddelenie Tibetu od Číny, na situáciu v dodržiavaní ľudských práv a na fungovanie súdneho a policajného systému, na predpoklady vycestovania čínskych občanov z krajiny, na bezpečnostné riziká návratu čínskych občanov do domovskej krajiny, na otázky súvisiace so zadržaním lámu Gen Sonam Phuntsok. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie - podrobne vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj správy, konkrétne sa vzťahujúce na navrhovateľove tvrdenia, pričom ich zdroje v odôvodnení aj identifikoval. Skutočnosť, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku poukázal aj na iné správy podľa názoru súdu nie je možné považovať za nedostatočné zistenie stavu veci, pretože obsah správ vyhľadaných odporcom svojím obsahom v podstate korešponduje so správami, citovanými navrhovateľom. Táto skutočnosť je zjavná aj so samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že ak aj nepoukázal priamo na svoje obavy, bolo povinnosťou odporcu vykonať v tomto smere dokazovanie a že azylová procedúra sa začína až podaním vyhlásenia z čoho dôvodil, že na obsah výpovedí urobených pred jej začatím by nemalo byť prihliadané v rozsahu, uvedenom odporcom súd poukazuje na skutočnosť, že osobitne vo vzťahu k rozhodnutiu o poskytnutí či neposkytnutí azylu je povinnosťou odporcu ako správneho orgánu vykonať dokazovanie iba v intenciách skutočností, tvrdených žiadateľom o azyl. Nie je teda jeho povinnosťou za žiadateľa o azyl vyhľadávať a preukazovať aj prípadné iné dôvody. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že obsah úkonov, vykonaných pred podaným vyhlásenia ktorým požiadal o azyl by nemal byť relevantným, takéto tvrdenie navrhovateľ nie je podľa názoru súdu opodstatnené. Svojím obsahom naviac odporuje námietke nedostatočne zisteného stavu veci. Ak totižto (v danom prípade) navrhovateľ vypovedal o svojich osobných údajoch, trase ktorou sa dostal z krajiny svojho pôvodu na Slovensko, ako aj dôvodoch svojho odchodu z krajiny pôvodu pred oficiálnym slovenským štátnym orgánom, ktorým bezo sporu Policajný zbor Slovenskej republiky je, niet dôvodu, aby odporca takúto výpoveď ako dôkaz nepoužil, resp. nevyhodnotil. A to bez ohľadu na skutočnosť, či by obsah takejto výpovede či výpovedí svedčil v prospech alebo v neprospech navrhovateľa. Navrhovateľ po podaní opravného prostriedku založil do súdneho spisu kópie troch dokumentov (s prekladom), týkajúcich sa pána R. Q. N. (tiež žiadateľa o azyl) s ktorým sa zúčastnil rozhadzovania letákov 13.3.2010, ktoré majú potvrdzovať, že rozširovanie protibetských myšlienok prostredníctvom letákov sa v Číne posudzuje ako hrubé porušenie ústavy a hrozí zaň trest. Bez ohľadu na skutočnosť, ako by obsah týchto dokumentov (ak by existoval ich náležitý preklad), resp. ich hodnovernosť a teda i váhu ich dôkaznej a vypovedacej schopnosti súd hodnotil je potrebné poukázať na fakt, že tieto neboli odporcovi predložené v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia a preto ich s poukazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p. súd nebral do úvahy. K námietke, že obsah spisu odporcu je v rozpore s napadnutým rozhodnutím: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyššie súd konštatoval, odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a tento v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj opísal. Pokiaľ navrhovateľ vidí ním prezentovaný rozpor v tom, že odporca i napriek ním - na pohovore uvádzaným skutočnostiam, resp. i napriek obsahu niektorých odporcom vyhľadaných a do spisu založených správ o Číne nerozhodol o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany, takáto skutočnosť nie je rozporom napadnutého rozhodnutia a obsahom spisu. Naviac odporca v rozhodnutí na žiadnom jeho mieste nekonštatuje pokojnosť situácie v oblasti Tibetu, či dodržiavanie ľudských práv a slobôd. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ako to je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca svoje rozhodnutie oprel o všeobecnú nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa. S týmto právnym názorom sa súd stotožnil a to aj po jeho preskúmaní pohľadu správnosti právneho posúdenia veci: Je objektívnou skutočnosť, že navrhovateľ nikdy žiadnym spôsobom nedokladoval a ani nepreukázal svoju totožnosť, podobne ako ani svoje tvrdenia, týkajúce sa dôvodu jeho odchodu z Číny, t.j. dôvodov žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Odporca preto v súlade s ust. § 19a zákona o azyle, osobitne v zmysle ods. 3 písm. e) tohto zákonného ustanovenia hodnotil preukázanie jeho všeobecnej dôveryhodnosti. Navrhovateľ vo svojich výpovediach na polícii (spis ČAS: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX) tvrdil, že sa volá Sheng Long Wudeng, že sa narodil 7.3.1985, že jeho posledným bydliskom (v Číne) bol Sichuan, ulica Q. B. Q., štvrť B., Tibet, že jeho rodičia zomreli a že z Číny vycestoval preto, lebo doma mali málo peňazí, lebo v Tibete je zlá situácia a sú tam nepokoje. Takto v podstate zhodne vypovedal na dvoch rôznych súčastiach polície, bez ohľadu na skutočnosť, že raz vypovedal v tibetčine a jeho výpoveď bola jeho kamarátom (R. Q. D.) tlmočená do čínštiny a následne prítomnou tlmočníčkou do slovenčiny a druhý raz bola jeho výpoveď v jazyku hindy tlmočená do slovenčiny. Keďže zápisnica z jeho výsluchu, keď vypovedal v jazyku hindi, je riadne a bez pripomienok či poznámok podpísaná navrhovateľom, prítomným tlmočníkom a dvomi policajtmi, niet dôvodu spochybniť jej obsah. Pod zhodnou identitou (Z. U. J., nar. X.X.XXXX) udelil aj plnomocenstvo pracovníčke Spoločnosti ľudí dobrej vôle v Košiciach na zastupovanie v konaní pred odporcom. Navrhovateľ následne vycestoval ilegálne do Švajčiarska, odkiaľ bol vrátený v rámci Dublinského nariadenia späť na Slovensko (spis odporcu ČAS: O.-XXX/PO-Ž.-XXXX). Ako to je zrejmé z dočasnej priepustky (Laissez-passer), vo Švajčiarsku vystupoval pod identitou Z. G., nar. X.X.XXXX v Rengo. Pod touto identitou (Z. G., D.. 7.3.1985) udelil plnomocenstvo pracovníčke Slovenskej humanitnej rady v Bratislave na zastupovanie v tomto druhom konaní pred odporcom. V priebehu vstupného pohovoru (10.2.2011) uviedol ako svoju (v poradí tretiu) identitu: Z. J. G. H.. Rozdiely odôvodňoval zlým tlmočením čínskej tlmočníčky. Pokiaľ ide udávanie rôznych identít navrhovateľom je potrebné poukázať na: 1/ Že odvolávka navrhovateľa na zlé tlmočenie čínskej tlmočníčky je zjavne účelovo zavádzajúcou, pretože táto tlmočníčka, ktorá tlmočila navrhovateľov prednes predtým tlmočený z tibetského jazyka do jazyka čínskeho kamarátom navrhovateľa (R. Q. D.) pretlmočila meno a priezvisko navrhovateľa správne. Toto jednoznačné konštatovanie súd odvodzuje od skutočnosti, že obidvaja kamaráti navrhovateľa s ktorými pricestoval na Slovensko a s ktorými - ako to následne uviedol, rozhadzoval letáky (R. Q. D., R. Q. Q. N.) vo svojich výpovediach tak na polícii ako aj pred odporcom zhodne navrhovateľa identifikovali ako J. Z. U.. Niet teda pochýb, že tlmočenie z čínštiny do slovenčiny bolo správne, logicky aj v ostatných častiach jeho výpovede. 2/ Navrhovateľ nevystupoval pod rôznymi identitami iba pred slovenskými orgánmi, ale pod úplne ide identitou aj pred švajčiarskymi orgánmi. Celkovo teda navrhovateľ vystupoval pod tromi identitami. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej nie je správne, ide podľa súdu o naozaj odvážne tvrdenie. Okrem uvedeného však existuje celý rad ďalších skutočností, ktoré odôvodňujú správne vyhodnotenie osoby navrhovateľa odporcom ako nedôveryhodnej osoby: 1/ Navrhovateľ v prvom azylovom konaní a aj pred švajčiarskymi orgánmi uviedol ako dátum svojho narodenia dátum X.X.XXXX. V aktuálnom konaní uviedol, že nevie kedy sa narodil, že má 29 rokov - tomuto údaju by zodpovedal ako rok jeho narodenia rok 1982. 2/ Navrhovateľ v prvom azylovom konaní ako miesto svojho pobytu uviedol Q. B. Q., Z., Š. B., H., avšak v aktuálnom obec F.. 3/ Navrhovateľ v prvom azylovom konaní uvádzal, že jeho rodičia zomreli. V aktuálnom konaní uviedol, že rodiča a súrodenci ostali aj po jeho odchode z Číny bývať v Rengo. Tiež uviedol, že nevie uviesť dátum narodenia otca ani matky, že však otec má 53 a matka 52 rokov. Následne uvádzal, že otca prepustili z polície, kde bol zadržiavaný, niekedy v roku 2003 a tri mesiace nato zomrel. Matka je ženou v domácnosti. V nasledujúcej časti pohovoru uviedol, že matka zomrela niekedy začiatkom roku 2010, následne uviedol, že v roku 2005. 4/ Ako dátum smrti svojho strýka lámu Gen Sonam Phuntsok uviedol presný dátum: 5.3.2008. 5/ Navrhovateľ vo vyhlásení ktorým požiadal o azyl (prvé azylové konanie) uviedol ako dôvod žiadosti uviedol obavu o život, nakoľko v Tibete je zlá ekonomická situácia a prebieha tam vojnový konflikt, pričom na Slovensku chce žiť a pracovať. Počas svojich výsluchov na polícii ako dôvod udával totožné dôvody. Nikdy ako dôvod svojho odchodu z Číny a teda ako dôvod žiadosti o azyl neuvádzal dôvody, ktoré prezentoval počas vstupného pohovoru, teda to, že sa spolupodieľal na organizovaní demonštrácie v roku 1999 a že utekal pred políciou, pretože v noci 13.3.2010 rozhadzoval v meste Kardze Dzong protibetské letáky. Všetky uvedené a nie nepodstatné rozdiely v jednotlivých výpovediach navrhovateľa svedčia o navrhovateľovej nedôveryhodnosti. Na tieto poukázal aj odporca v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ objektívne zavádzal odporcu, ak vystupoval pred ním pod rôznymi identitami, podobne ak najprv uvádzal presný dátum svojho narodenia, pričom následne si nevedel spomenúť ani len na rok svojho narodenia. Obdobné zavádzanie zo strany navrhovateľa súd vidí aj vo vzťahu k údajom o mieste jeho narodenia a pobyte v Číne, taktiež vo vzťahu k údajom o narodení a údajnom úmrtí jeho rodičov. Osobitne súd poukazuje na rozdielnosť dôvodov odchodu z Číny, resp. žiadosti o azyl. Podľa názoru súdu, ak by navrhovateľ mal tak závažný dôvod k odchodu, ako je obava (bez ohľadu na jej následné vyhodnotenie odporcom) z perzekúcie za organizovanie demonštrácie v roku 1999, resp. za rozhadzovanie letákov (13.3.2010), bezpochyby by tento dôvod uvádzal od samého vstupu na slovenské územie. Ak tak zjavne nerobil, logickým je vysvetlenie, že tento dôvod nenastal. Súd tiež, obdobne ako odporca, poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že (ako to uviedol vo vstupnom pohovore) nevedel uviesť dátum svojho narodenia, podobne ako ani dátumy narodenia svojich rodičov a súrodencov, resp. ani dátumy smrti rodičov, uviedol presný dátum smrti svojho strýka - lámu. Ak teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, jeho postup a aj vyhodnotenie je potrebné považovať za dôvodné. Jediným možným rozhodnutím za daného stavu veci bolo neudelenie azylu navrhovateľovi. Navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne založil do súdneho spisu čestné vyhlásenie žiadateľa o azyl pána R. Q. Q. N. z 19.9.2011 (žiadateľa o azyl - spis odporcu ČAS: MU-156/PO-Ž-2010), podľa ktorého: "... Z. J. G. H., nar. X.X.XXXX, t.č. A. H. F. bol jedným z mojich dvoch spoločníkov, s ktorými sme sa dňa 13.3.2010 podieľali na rozdávaní letákov a vykrikovali heslá za slobodný Tibet v okresnom meste Kardze v provincii S'-čchuan, pre ktoré mi teraz hrozí v Čínskej ľudovej republike trest v zmysle Trestného zákona a Zákona o štátnej bezpečnosti." Toto čestné prehlásenie súd vyhodnotil ako (veľmi mierne povedané) zavádzajúce a to z nasledovných dôvodov: a/ Pán R. Q. Q. N. vždy a opakovane ako jedného z jeho kamarátov, s ktorými mal rozhadzovať letáky uvádzal J. Z. U. - nikdy a nikoho pod menom Z. J. G. H.. b/ A. R. Q. Q. N. nevedel v priebehu svojho vstupného pohovoru uviesť dátum narodenia svojich rodičov a súrodencov, ako to však vyplýva z predmetného čestného prehlásenia, uviedol presný dátum narodenia osoby Z. J. G. H. (navrhovateľa?) - t.j. 7.3.1985. Naviac ani navrhovateľ (viď záznam zo vstupného pohovoru) nevedel uviesť dátum svojho narodenia. c/ Pán R. Q. Q. N. vo vyhlásení uvádza, že so Z. J. G. H. a ďalším spoločníkom (okrem rozdávania letákov) vykrikovali heslá za slobodný Tibet, za ktorú činnosť mu teraz hrozí trest v zmysle Trestného zákona a Zákona o štátnej bezpečnosti. Avšak počas svojho vstupného pohovoru a ani na inom mieste nikdy nehovoril o tom, že by pri rozhadzovaní letákov (v noci) vykrikoval on alebo niekto iný akékoľvek heslá. Obidve uvedené formulácie ("vykrikovali heslá" a " Trestného zákona a Zákona o štátnej bezpečnosti") sa však doslovne zhodujú s prekladom príslušných častí listinných dokladov, predložených navrhovateľom súdu 7.7.2011. O hodnovernosti týchto dokladov sa súd nevyjadruje z dôvodu, ktorý bol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedený. d/ Absentuje akýkoľvek logický dôvod, aby pán R. Q. Q. N. podával takéto vyhlásenie, nakoľko nemohol mať vedomosť o tom, že existujú pochybnosti o totožnosti navrhovateľa. Pokiaľ mu však navrhovateľ alebo niekto iný dal podnet k podaniu takéhoto vyhlásenia, konal tak v zjavnej snahe navrhovateľovi "pomôcť" v jeho konaní pred súdom. Súd však poznamenáva, že tým, že navrhovateľa (Z. J. G. H.) stotožnil s osobou J. Z. U., vlastne len potvrdil nedôveryhodnosť navrhovateľa a vyvrátil jeho tvrdenie o zlom pretlmočení jeho mena čínskou tlmočníčkou (viď záznamy o podaní vysvetlenia, založené v prvom azylovom spise navrhovateľa.) Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že tak navrhovateľ, ako aj jeho ďalší dvaja kamaráti - žiadatelia o azyl (R. Q. Q. N. V. R. Q. D.) totožne vo svojich výpovediach na polícii, ktoré sú zhodné z dôvodmi podaných vyhlásení, ktorými požiadali o azyl, uvádzali ako dôvod obavy o život, nakoľko v Tibete je zlá ekonomická situácia a prebieha tam vojnový konflikt, pričom na Slovensku chcú žiť a pracovať. Následne však všetci, tak isto zhodne, zmenili dôvod svojej žiadosti o azyl. Súd touto poznámkou nemá snahu hodnotiť konanie vo veci žiadateľov o azyl R. Q. Q. N. V. R. Q. D., pretože tento rozsudok je rozhodnutím o preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, vydaného vo veci navrhovateľa. Ak by však skutočným dôvodom navrhovateľovho odchodu krajiny jeho pôvodu bola obava z perzekúcie za rozhadzovanie protibetských letákov, resp. za inú obdobnú činnosť, celkom určite by navrhovateľ tento dôvod prezentoval aj pred vykonaním pohovoru, t.j. pri prvých jeho kontaktoch so slovenskými orgánmi. O dôvode, prečo až počas vstupného pohovoru navrhovateľ udával ako dôvod práve svoju údajnú činnosť počas noci 13.3.2010 možno polemizovať, podľa názoru súdu však pohnútkou takejto zmeny dôvodov bola jeho snaha o zabezpečenie kladného rozhodnutia vo veci jeho žiadostí o azyl. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, nakoľko ho pokladal za osobu nedôveryhodnú v zmysle azylového zákona, jeho rozhodnutie je logické, správne a zákonné. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany súd poukazuje na argumentáciu odporcu, vyjadrenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľovi nebol uložený trest smrti, teda podmienka § 2 písm. f) bod. 1. zákona o azyle splnená nebola. Ako to vyplýva zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, v Číne (včítane Tibetu) niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v dôsledku ktorého by bola, v prípade návratu navrhovateľa, ohrozená jeho osobná integrita. Teda nebol naplnený ani predpoklad ust. § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle. Pokiaľ ide o predpoklad pod bodom 2. citovaného ustanovenia, ani tento nebol naplnený. Zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa je zrejmé, že čínski navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov o azyl sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním. Nakoľko osoba navrhovateľa bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, nemožno uveriť jeho tvrdeniam o hrozbe prenasledovania z dôvodu, ktorý uviedol v priebehu vstupného pohovoru, vykonaného u odporcu. Teda, inak povedané, niet dôvodu predpokladať, že by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie vo forme neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, výrok odporcu o jej neposkytnutí je dôvodný a zákonný. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom jeho rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).