Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200963 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY D. súd v I. v senáte zloženom z predsedu senátu A.. K. Z. a členov senátu O.. A. J. a O.. K. Z., v právnej veci žalobcu: O. Z., P. XXX/X, G., zastúpený: A.. X. B., advokát, L. XX, XXX XX I., proti žalovanému: D. riaditeľstvo Z. zboru v I., D. dopravný inšpektorát, K. XX, XXX XX I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: D.-P-X/DI-BCP-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : D. súd v I. žalobu z a m i e t a. Y. sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : K. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: D.-P- X/DI-BCP-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Z. I. U. o priestupku č.p. F.-P-XXX/III-DI-BCP-V-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z. rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zák. č. XXX/XXXX Y.. o priestupkoch, za čo sa mu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uložila sankcia - pokuta XX.XXX,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov. S., z ktorého spáchania bol uznaný vinným, spočíval v tom, že žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. viedol po ceste č. I/XX smerom od obce G. do obce P. osobné motorové vozidlo tov. zn. K. T. C. P.-XXXBG v čase, keď bol ovplyvnený alkoholom. Na uvedenej ceste pred F. G. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá o XX.XX hod. zistila u žalobcu X,XX mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, pričom vozidlo viedol i napriek tomu, že nemal u seba vodičský preukaz, ktorého je držiteľom. Y. žiadal zrušiť napadnuté druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Q., že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného a objasneného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho sú skutkové zistenia a závery popísané v rozhodnutí nepodložené, nesprávne a nedostačujúce na riadne a úplné posúdenie veci a toto je tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov. Y. v rozpore so zásadami voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 S. poriadku vyhodnotil doplnené dokazovanie - výsluch svedka p. A. a následne aj ostatné dôkazy, a to bez odstránenia rozporov v nich. K. z dokumentov a podkladov spracovaných policajtmi, ktoré boli spochybnené, bez toho, aby žalovaný vyvrátil argumentáciu a tvrdenia žalobcu. Y. tiež vychádzal z hodnotiacich úsudkov a úvah napriek tomu, že vo veci nevykonal ďalšie dôkazy, z ktorých by tieto vyplývali, a to i napriek tomu, že to žalobca navrhoval. E., že napadnuté rozhodnutie potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľné. Z. na zásadu prezumpcie neviny, ktorá v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. Z. žalovaného bolo vo veci vykonať dokazovanie a následne mal vyhodnotiť dôkazy, avšak tu došlo k zneužitiu správneho uváženia. G. dôkazov žalovaným totiž odporuje zásadám logiky. Napriek výpovedi svedka A., táto nebola správne vyhodnotená a posúdená a teda nebol ňou doplnený riadne skutkový a právny stav. Podľa žalobcu svedok A. potvrdil, že žalobca oznámil meno vodiča pri výkone kontroly, a teda vierohodne spochybnil tvrdenie správneho orgánu, že žalobca oznámil meno vodiča až pri ústnom pojednávaní. E. so závermi žalovaného, že výpoveďou A. sa nepodarilo preukázať, že kontrolujúcej hliadke oznámil svedok alebo žalobca údaje o osobe, ktorá mala vozidlo riadiť a že tvrdenie obvineného, že hliadke oznámil meno vodiča, nie je pravda. J. závery však nezodpovedajú vykonanému dôkazu a správnosti jeho vyhodnotenia. Y. v ďalšom rozviedol kladené otázky pri výsluchu A. a význam jeho odpovedí, pričom vyslovil názor, že išlo o účelovú snahu vykonštruovať rozpory vo výpovedi tohto svedka. F. svedka, že sa nevie vyjadriť, či žalobca odpovedal na otázku policajtov, kto je vodičom, v žiadnom prípade logicky zároveň nevylučuje, že svedok mohol počuť žalobcu hovoriť, že vozidlo riadil B. Z.. J. mohol totiž žalobca oznámiť policajtom bez toho, aby to bola odpoveď na priamu otázku policajtov. E. tiež spochybňovanie výpovede svedka žalovaným s poukazom na to, že svedok nevedel uviesť dôvod, pre ktorý mal údajný vodič náhle vystúpiť, ďalej preto, že sa svedok zásadne mýlil v údajoch o čase trvania kontroly, nevedel popísať členov hliadky polície, nevedel uviesť ani jeden znak, čím sa títo dvaja policajti od seba líšili a napokon, že svedok vo výpovedi tvrdil, že ho doposiaľ nikto nekontaktoval, až teraz. W. keď žalovaný vyhodnotil výpoveď svedka A. ako nepravdivú v smere preukázania skutočnosti, že nebolo oznámené pri výkone kontroly meno vodiča, toto ešte samo o sebe nepreukazuje, že vodičom bol žalobca. Y. žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a nevyvrátil tvrdenia svedka, že žalobca si na miesto vodiča presadol až potom, ako vozidlo zastavilo pri ceste do G. a policajti prišli až po odstavení vozidla, teda potom, ako Z. vystúpil a žalobca sa presunul na miesto vodiča. Táto okolnosť je jedna z rozhodujúcich pre posúdenie spáchania priestupku žalobcom, pričom aj svedok potvrdil, že kontrolná hliadka prišla k odstavenému vozidlu pri odbočke k obchodnému domu G. zo smeru od obce G.. K. teda nebolo zastavené hliadkou polície priamo pri jeho používaní na cestnej komunikácii, ale uvedené auto bolo odstavené pred F. G. s vypnutým motorom pred príchodom policajnej hliadky. Y. strany policajtov došlo k nepravdivému zaznamenaniu priebehu zastavovania vozidla účelovo z dôvodu vytvorenia situácie, ktorá by navodila dojem, že žalobca ako vodič bol identifikovaný bezprostredne po zastavení vozidla. S. potvrdil, že policajti prišli k autu s odstupom času, počas ktorého si žalobca sadol na miesto vodiča. Z. nemohli udržiavať vizuálny kontakt s vodičom cez spätné zrkadlo, a toto bolo možné až po príchode k vozidlu, avšak v tom čase už sedel na mieste vodiča žalobca, ktorý si tam presadol z dôvodu urobenia si žartu. K. svedka A. sa vyvrátilo tvrdenie žalovaného, že vozidlo šoféroval žalobca a že policajt udržiaval vizuálny kontakt s vodičom vozidla cez spätné zrkadlo. Z. hliadka po príchode k odstavenému vozidlu mohla skonštatovať už iba skutočnosť, že na mieste vodiča sedel žalobca, avšak predpoklad, že pokiaľ osoba sedí na mieste vodiča, nevyhnutne musí byť aj vodičom, neobstojí, pokiaľ nie sú splnené ďalšie skutočnosti. Z. hliadke bolo oznámené, kto viedol motorové vozidlo, kde vodič odišiel, avšak policajná hliadka tieto informácie bezdôvodne ignorovala. S. jednoznačne potvrdil tvrdenie žalobcu, že vozidlo šoféroval B. Z., avšak žalovaný sa bez ďalšieho priklonil na stranu tvrdenia policajtov. Y. neodstránil vzniknutý rozpor medzi tvrdením policajtov a výpoveďou žalobcu a výpoveďou svedka. E. vykonané žiadne dôkazy na spochybnenie hodnovernosti tvrdenia svedka, a preto je potrebné považovať aj z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie za vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z. tiež na rozpory ohľadne zastavenia vodiča na znamenie policajnej hliadky vykonávanej červeným svetlom, žalobca mal uviesť, že ide zaviesť iba svojho zamestnanca, vodičom v čase jeho zastavovania ako aj kontroly bol žalobca a žalobca odmietol podpísať správu potom, ako bol oboznámený, že je podozrivý zo spáchania priestupku, žalobca až do času vyhlásenia rozhodnutia v merite veci nenavrhol vypočuť svedkov... Y. uviedol dôkazy svojej neviny do správy o výsledku objasnenia priestupku, avšak policajti ich odmietli zaznamenať, a preto žalobca odmietol túto správu podpísať. S. orgán nevypočul vodiča Z., ktorý mohol potvrdiť, že vozidlo viedol a prípadne aj to, prečo sa nedostavil počas tak dlhého času k vozidlu, najmä ak musel vidieť policajnú hliadku, resp. čo robil na čerpacej stanici, ak bola táto zatvorená. Y. bez opory v dôkazoch vykonštruoval pochybnosti voči tvrdeniam žalobcu, keď neakceptoval výpoveď svedka A., neodstránil rozpornosti v tvrdení žalobcu a správneho orgánu a takýto postup nezodpovedá právu na spravodlivý proces a je v rozpore so zákonom. Ak žalovaný neodstránil dôkazmi rozpory v zisteniach, ale len účelovým výkladom, postupoval protiprávne a bolo jeho povinnosťou vykonať ďalšie dôkazy na odstránenie rozporov. Y. tiež neoprávnene odmietol vykonať predložené dôkazy - písomné svedecké výpovede K. A., O. P. a B. Z., pričom správny orgán ich mal minimálne posúdiť ako listinné dôkazy. Y. mal nesporne vykonať vypočutie uvedených svedkov, pretože žalovaný postavil svoje rozhodnutie v neprospech žalobcu na tvrdeniach, ktoré boli rozporné nielen k tvrdeniam žalobcu, ale aj svedka A.. Y. namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k potvrdeniu rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľné, pretože ukladá sankciu žalobcovi v zaniknutej peňažnej mene (Sk) a žalobca nemá možnosť uvedené rozhodnutie splniť. Y. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Q., že postupoval v intenciách rozsudku E. S. sp. zn. XSžo XXX/XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok D. v I. č.k. XS XX/XXXX- XX z XX.XX.XXXX a v odvolacom konaní vypočul svedka A.. Q., že správne orgány po celý čas v prejednávanej veci vychádzajú z tých istých skutočností a v priebehu správneho konania ako aj konania pred súdom dôvodili tými istými faktami. Y. od začiatku kauzy mal úmysel zavádzať a brániť sa vykonštruovanými tvrdeniami. F. spisu preukazuje, že žalobca na mieste kontroly a v priebehu objasňovania priestupku na mieste a tiež v priebehu správneho konania na správnom orgáne X. stupňa na podporu terajších tvrdení nenavrhol žiaden dôkaz. E. vypočuť svedkov uplatnil až po vyhlásení rozhodnutia na prvostupňovom správnom orgáne. Ak by žalobca skutočne policajtom na mieste oznámil, že vozidlo viedol B. Z. a toto by uviedol aj do vyjadrenia na mieste, museli by policajti zvoliť iný postup. B. však preukazujú opak, pričom žalobca do zápisnice tvrdil, že si robil z policajtov žarty, úmyselne si presadol na predné sedadlo a policajtom tvrdil, že vozidlo neriadil, na ich otázku, kto vozidlo riadil, odpovedal: „B. svätý“. J. tvrdenia žalobca odprezentoval aj verejne cestou médií, kde prehlásil, že policajtom tvrdil, že vozidlo viedol B. svätý. T. odvolacieho konania bolo preveriť okolnosti v otázke ustálenia vodiča kontrolovaného motorového vozidla a preveriť, či hliadka Z. mala v čase kontroly informáciu o osobe, ktorá mala byť vodičom vozidla, nakoľko z obsahu listinných dôkazov je nepochybné, že osoba, ktorá v čase kontroly sedela na sedadle vodiča a ktorá sa na pokyn hliadky Z. podrobila kontrole a vyšetreniu na zistenie alkoholu, bol žalobca, ktorý v priebehu kontroly a objasňovania priestupku na mieste do správy o výsledku objasňovania neuviedol takú zásadnú okolnosť, že vodičom vozidla bol B. Z., ktorý sa mal nachádzať v blízkosti vozidla. Y. má za to, že vyhodnotením výsluchu svedka A. sa preukázalo, že žalobca na mieste kontroly policajtom neuviedol meno osoby, ktorá mala vozidlo riadiť. Q., že sa v odvolacom konaní vysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím osôb navrhnutých žalobcom, avšak keďže predpokladal, že navrhnutí svedkovia potvrdia tvrdenie žalobcu, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania dospel k záveru, že nie je potrebné týchto svedkov vypočuť. Y. pri preukazovaní zavinenia a zodpovednosti za priestupok vychádzal z priamych dôkazov - obsahu listín spracovaných príslušníkmi Z., ktorí spáchanie priestupku zistili pri plnení úloh vyplývajúcich Z. zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. o Z. zbore. Z. dôkazy boli podporené ďalšími faktami a dôkazmi a preukazujú, že tvrdenie žalobcu je účelové (spôsob správania sa žalobcu na mieste kontroly, spôsob jeho obrany na mieste kontroly, snaha uviesť nesprávne osobné údaje, vykonštruované obvinenia voči členom hliadky, vykonštruované tvrdenia o tom, že údajný vodič nakupoval na benzínovom čerpadle, pri ktorom vozidlo stálo, spôsob jeho obrany v priebehu konania). Z. na obsah služobných záznamov členov hliadky. F. policajti bez pochybností zistili, že v kontrolovanom vozidle boli iba dve osoby - vodič O. Z. a na mieste spolujazdca sedel K. A.. K. sa podrobil výzve na vyšetrenie zistenia alkoholu, ktorého v dychu vodiča bolo X,XX mg/l alkoholu. Z obsahu spisu vyplýva, že vozidlo vedené žalobcom bolo zastavované červeným svetlom a nie ako tvrdí žalobca, že polícia kontrolovala vozidlo, ktoré stálo na vozovke z dôvodu, že niekto z posádky mal ísť na benzínové čerpadlo na nákup. Z. tohto tvrdenia žaloby potvrdzuje fakt, že benzínové čerpadlo, na ktorom mal údajný vodič nakupovať, nebolo v tom čase už v prevádzke. Y. zdôraznil, že keďže členovia hliadky nemali porozumenie pre žarty žalobcu a pokračovali v riadnom plnení služobných povinností, žalobca zvolil taktiku klamania. Y. uvádzať nesprávne údaje o rodičoch a adrese trvalého pobytu (nemal pri sebe žiadne doklady totožnosti), následne tvrdil, že vozidlo neriadil, že toto viedla jemu neznáma osoba, ktorá z vozidla utiekla, začal telefonovať na linku XXX, kde tvrdil, že policajti ho nútia k vykonaniu dychovej skúšky, keď neuspel, opakovane telefonoval na linku XXX a tvrdil, že policajti od neho žiadali úplatok. D. začala cca o XX.XX hod. a až do jej skončenia po XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX neuviedol, ktorá konkrétna osoba viedla motorové vozidlo. D. trvala minimálne XX minút, pričom počas prítomnosti policajných hliadok sa údajný vodič k vozidlu nedostavil. Y. na mieste kontroly potom, čo bol riadne oboznámený s tým, že je podozrivý zo spáchania priestupku, neuviedol žiadny dôkaz svojho tvrdenia, neoznačil osobu, ktorá vozidlo viedla a neurobil žiadne opatrenia, aby sa z podozrenia vyvinil. I. v záujme vodiča O. Z., aby na svoju obranu uviedol meno vodiča, ktorý sa mal nachádzať v priestoroch benzínového čerpadla, kde mal nakupovať a v záujme žalobcu malo byť, aby sa údajný vodič dostavil k vozidlu. V. vodič, pokiaľ by sa skutočne na čerpacej stanici zdržoval, musel vidieť, že žalobca je kontrolovaný políciou, pretože kontrola trvala viac ako XX minút. O. logické, že ak by existovala osoba, ktorá skutočne bola v danej situácii vodičom vozidla, tak by jej meno žalobca policajtom aj uviedol. K nevykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia poukázal na § 9 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zavedení meny euro v S. republike. Y. na pojednávaní uviedol, že policajti klamú. Y. nepodpísal preto, lebo v nej nebolo uvedené to, čo priamo na mieste kontroly uviedol. Z., že bol ožratý a robil si z policajtov srandu, avšak povedal policajtom, že šoféroval B. Z. a aby na neho počkali. Na miesto postupne prišlo až päť hliadok, pričom on sám mal šesť svedkov, z ktorých napokon vypočuli len p. A.. Z tohto svedka urobili policajti pri výpovedi idiota, keďže mu dávali zavádzajúce otázky. Z. nevypočuli Z. a nezisťovali, prečo tento odišiel z auta a kde bol. J., že na mieste kontroly žiadal policajtov, aby si zobrali záznam z kamery z benzínovej pumpy, z ktorého by zistili, že z auta vystúpil B. Z. a išiel za kamarátom, ktorý býva neďaleko - na X.. E. stál Z. celý čas za pumpou a odtiaľ pozoroval dianie pri aute. Y. uviedol, že celý cirkus, hádky, ako sa váľal po policajtoch, udieral si hlavu o sklo ich auta, sa začalo až potom, čo mu oni povedali, že je mediálna zdochlina. Y. k uvedenému uviedol, že komédia a srandičky do cestnej premávky nepatria a z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky treba vodičov, ktorí na cestu nepatria, z cesty vyhnať. Z. tiež na viacero priestupkov, za ktoré bol žalobca už sankcionovaný. Y. mal zrejme smolu, keďže ho nezastavili a nekontrolovali lučeneckí policajti, ktorých zrejme pozná a u ktorých by bol proces kontroly asi iný. J. o údajnom vodičovi Z. považoval za účelové, keďže Z. mal ísť nakupovať na pumpu, ktorá bola v tom čase zavretá a bol takmer hodinu preč, nikto ho nevidel odchádzať a vrátil sa zázračne až potom, keď policajti odišli. D. súd v I. ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom S., t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V. súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Y. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z. súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 F. K. ministrov č. (XX) 1 o správnych sankciách zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Z. proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ich definícia je uvedená v ustanovení § 22 zákona o priestupkoch. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy zákona o správnom konaní (správny poriadok). J. znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Z. správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. S. veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Y. úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. F. z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať (§ 73 ods. 2 zákona o priestupkoch). S. orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania. Z. zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. S. orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnili aj sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. W. súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného žalobcu. S. orgány riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. V danom prípade bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zák. č. XXX/XXXX Y.. o priestupkoch, podľa ktorých sa priestupku dopustí ten, kto: h/ vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky, k/ iným konaním, než ako je uvedené v písm. a/ až h/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V súlade s § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu XX.XXX,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov. D. žalobcu spočívalo v tom, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. viedol po ceste č. I/XX smerom od obce G. do obce P. osobné motorové vozidlo tov. zn. K. T. C. P.-XXXBG v čase, keď bol ovplyvnený alkoholom, pričom na uvedenej ceste pred F. G. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá o XX.XX hod. zistila u žalobcu X,XX mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Q. vozidlo viedol i napriek tomu, že nemal u seba vodičský preukaz, ktorého je držiteľom. J. konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b/ a § 77 ods. 3 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. Podľa § 77 ods. 3 zák. č. XXX/XXXX Z.z. je držiteľ vodičského oprávnenia povinný mať platný vodičský preukaz pri vedení motorového vozidla pri sebe. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Z. v I. U., Okresný dopravný inšpektorát, vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie o priestupku Č.p.: F.-P-XXX/III-DI- BCP-V-XXXX, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania vyššie uvedeného priestupku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nebolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal žalobca. E. tiež nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené rozhodnutie, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z. tiež na nepresnosti v označení obchodného názvu vozidla, ďalej to, že vozidlo nebolo zastavené policajnou hliadkou, ale bolo odstavené pred F. G. s vypnutým motorom pred príchodom hliadky polície. E. nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom správny orgán sa nevysporiadal s protichodnými tvrdeniami, neboli vypočutí svedkovia a bez opory v dôkazoch akceptoval zistenia príslušníkov Z. a námietky a tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce. Y. žiadal vypočuť svedkov B. Z., K. A., O. S., O. P. a Z. A.. Y. odvolanie žalobcu rozhodnutím Č.p.: D.-P-X/DI-BCP- XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe žaloby žalobcu D. súd v I. rozsudkom č.k. XS XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd zaviazal žalovaného vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, a to vypočuť ako svedka K. A.. K zrušeniu rozhodnutia došlo teda výlučne len z procesných dôvodov, pričom súd nevylúčil, že závery správnych orgánov budú rovnaké. Súd uviedol, že uvedený dôkaz treba vykonať podľa zásad priestupkového zákona a vyhodnotiť ho jednotlivo ako aj spolu s ostatnými už vykonanými dôkazmi, rovnako tak sa s ním dôsledne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku D. súdu v I. rozhodol E. súd S. republiky rozsudkom sp. zn. XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. E. súd S. republiky v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie aj prvostupňového správneho rozhodnutia a k námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces v celom správnom konaní E. súd S. poukázal na judikatúru V. súdu S. republiky (napr. vo veci sp. zn. U..V. X/XX, či sp. zn. U..V. X/XX), kde spravodlivý proces nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd (či správny orgán) nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány právo žalobcu pri ukladaní sankcie neporušili a správne aplikovali aj zásadu č. 6 F. K. ministrov č. (XX) l o správnych sankciách zo dňa XX.XX.XXXX. Po vrátení veci súdom do odvolacieho konania žalovaný za prítomnosti žalobcu vypočul svedka K. A.. V priebehu výsluchu tohto svedka žalobca do spisu založil vyjadrenia B. Z., K. A. a O. P. a tiež navrhol vypočuť B. Z.. K. tri písomné svedecké výpovede sú datované dňa XX.XX.XXXX, pričom u všetkých boli zhodne osvedčené pravosti podpisov pred notárom toho istého dňa. W. podľa názoru súdu z obsahu spisu a vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že vodičom motorového vozidla, ktoré hliadka Z. v čase asi o cca XX.XX hod. na ceste I/XX v P., v blízkosti čerpacej stanice S. - pri odbočke k F. G., zastavovala, bol žalobca. K. znamenie na zastavenie vozidla rešpektoval. Na mieste spolujazdca sedel K. A., ktorého v odvolacom konaní žalovaný vypočul a okrem tejto osoby a žalobcu sa iné osoby vo vozidle nenachádzali. Y. nemal pri sebe žiadne doklady, bol vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou. O. nesporné, že u žalobcu sa zistilo X,XX mg/l alkoholu v dychu, s čím bol žalobca oboznámený a bol požiadaný, aby podpísal výstup z tlačiarne, čo však tento odmietol. Y. bol poučený o práve vykonať skúšku na alkohol vyšetrením krvi, avšak odber krvi nežiadal. Na mieste kontroly bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, žalobca bol poučený o svojich právach, pričom tento odmietol správu podpísať. Napriek poučeniu žalobcu prítomnými policajtmi, tento svoje práva nevyužil a na mieste kontroly do správy o výsledku objasňovania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. W. súd nemá pochybnosti o hodnovernosti správy o výsledku objasňovania priestupku ako aj o obsahu záznamov členov hliadky, ktorá žalobcu kontrolovala. Y. spisu je zrejmé, že žalobca (aj podľa vlastného vyjadrenia bol ožratý) bol pod vplyvom alkoholu, spočiatku sa správal priateľsky, žiadal policajtov, aby vo veci nekonali, pretože pozná viacerých vysoko postavených policajtov. D. neuspel, začal sa správať arogantne, uvádzal nepravdivé informácie o svojom bydlisku, o menách svojich rodičov ... Y. klamal aj pri údajoch o motorovom vozidle. Y. odmietal čokoľvek podpísať, začal tvrdiť, že nebol vodičom, že sedel na zadnom sedadle a že vozidlo viedol B. svätý. J. tvrdil, že ho viedla neznáma osoba, ktorá z vozidla ušla. J. na linku XXX tvrdiac, že bol donútený k dychovej skúške, neskôr telefonoval na linku XXX tvrdiac, že od neho hliadka žiadala úplatok. W. neadekvátne a arogantné správanie žalobcu prinútilo hliadku privolať posily. V priebehu kontroly si žalobca (aj podľa vlastných slov robil „cirkus“) opakovane a bezdôvodne udieral hlavu o sklo pravých zadných dverí policajného auta, pričom kričal, aby ho nebili. Z. upozorňoval, že si všetko nahráva na mobilný telefón. E. upustil od sebapoškodzujúceho správania a vystúpil z vozidla. I. privolaná ďalšia hliadka z F. oddelenia P. a následne bol žalobca opakovane poučený o možnosti podať na konanie policajtov sťažnosť, čo odmietol s tvrdením, že on vozidlo neviedol a nemá dôvod sa sťažovať, pretože sa nič také nestalo. O. zrejmé, že obaja členovia hliadky, ktorí vozidlo so žalobcom zastavili, od počiatku tvrdili, že k výmene vodičov nedošlo, pretože po celý čas zastavovania ako aj kontroly osobu vodiča vizuálne sledovali a okrem neho sa vo vozidle nachádzal len spolujazdec K. A.. B. času vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia žalobca nenavrhoval vypočuť žiadnych svedkov a v podstate to, že vozidlo mal viesť B. Z., uviedol až na ústnom konaní dňa XX.XX.XXXX. W. po vyhlásení rozhodnutia žalobca dopísal do zápisnice, že správny orgán odmietol ďalších svedkov vypočuť. Y. otázkou, kto bol vodičom predmetného vozidla sa žalovaný riadne zaoberal a z obsahu spisu aj po výpovedi K. A., ktorú aj súd hodnotí ako účelovú, jednoznačne vyplýva, že vodičom bol žalobca. O. nepochybné, že v čase kontroly bol za volantom žalobca, žiadna iná osoba sa pri aute nenachádzala, nikto nevidel odchádzať údajného vodiča B. Z., pričom správanie žalobcu bolo absolútne neprimerané a nedôstojné. Ak by skutočne žalobca nebol vodičom vozidla, nič mu nebránilo uviesť priamo na mieste do zápisnice a pred svedkami, že vozidlo viedol B. Z., čo však neurobil. Y. nemal žiaden logický dôvod, aby si presadal zo zadného sedadla na predné sedadlo na miesto vodiča a tak sa vystavil postihu za priestupok, keďže bol pod vplyvom alkoholu. Y. namietal rozpornosti v dôkazoch a ich vyhodnotení správnymi orgánmi, avšak práve žalobca uvádzal rozporuplné tvrdenia týkajúce sa napríklad údajného vodiča, ktorým mal byť najskôr B. svätý, potom neznáma osoba, ktorá z vozidla ušla, neskôr (na ústnom konaní) uviedol, že vozidlo riadil B. Z., ktorý sa mal nachádzať v priestoroch benzínového čerpadla, kde mal nakupovať alkohol. J. benzínové čerpadlo bolo však už v tom čase zatvorené a nijako logicky nie je možné zdôvodniť, kde sa mohol údajný vodič zdržiavať po čas dlhší ako XX minút, keďže minimálne toľko trvala kontrola. Na pojednávaní žalobca dokonca uviedol, že vodič B. Z. vystúpil z auta a išiel za kamarátom, ktorý býva neďaleko - na X. pre B. a potom celý čas stál za pumpou, odkiaľ pozoroval dianie pri aute. Ak by B. Z. bol vodičom vozidla, ktorého však hliadka vystupovať z vozidla nevidela a ktorý sa po celý čas kontroly k autu nedostavil, je nelogické, aby sa zdržiaval za benzínovým čerpadlom a odtiaľ pozoroval dianie pri aute a celý ten cirkus, ktorý žalobca s policajtmi robil. V tomto smere sa tiež súd stotožňuje s logickými závermi a odôvodnením žalovaného v napadnutom rozhodnutí. K výpovedi svedka K. A. súd uvádza, že túto považuje v celom rozsahu za účelovú v snahe pomôcť žalobcovi. E. polemika žalobcu ohľadne kladených otázok, aj keď súd pripúšťa, že určité otázky neboli namieste a nesmerovali ani k zisteniu skutočného stavu veci. Z. pre súd je, že v čase kontroly tak žalobca ako ani svedok K. A. neoznačili B. Z. ako vodiča, pričom žalobcovi nič nebránilo dopísať do správy, že tento údaj policajti odmietli zapísať, napriek tomu, že im ho oznámil. E. obraz skutočnosti v danom prípade poskytujú práve dôkazy a výpovede zaobstarané priamo pri kontrole. T. obrana žalobcu je podľa názoru súdu účelová a takto ju správne vyhodnotil aj žalovaný. Podľa § 34 ods. 4 S. poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 S. poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S. uviedol žalovaný, že je v jeho právomoci rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, pričom dôvody, pre ktoré správny orgán nevykonal všetky alebo niektoré dôkazy, treba uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Y. sa na str. 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia zaoberal predloženými písomnými svedeckými výpoveďami K. A., O. P. a B. Z., pričom aj prípadné svedectvá Z. A. a O. S. vyhodnotil ako nepotrebné. W. podľa názoru súdu by prípadné výpovede ďalších navrhovaných svedkov neprispeli k inému skutkovému stavu, ktorý správne orgány zistili dostačujúco. Súd z obsahu administratívneho spisu nevzhliadol žiadne rozporné tvrdenia policajného orgánu tak, ako to tvrdí žalobca, pričom správne orgány všetky dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K. B. Z. by bolo úplne zbytočné, nakoľko tento by potvrdil len to, čo uviedol v písomnom svedectve, ktorého obsah je však podľa názoru súdu tiež účelový. F. tejto osoby treba opätovne pripomenúť, že policajti ju nevideli z vozidla vystupovať, žalobca uvádzal rozporuplné údaje o tom, kde sa mal Z. v relevantnom čase nachádzať (raz mal nakupovať na zatvorenej benzínovej pumpe, potom mal ísť za kamarátom pre B. a následne sa mal schovávať za benzínovou pumpou a odtiaľ pozorovať dianie pri aute). Ak by skutočne viedol auto v relevantnom čase B. Z., nič nebránilo žalobcovi uviesť namiesto B. svätého a neznámej osoby, ktorá vraj utiekla z auta, pravé meno vodiča, prípadne aj telefonický kontakt (číslo) na túto osobu, na ktorom ho mohli policajti operatívne kontaktovať a privolať k vozidlu. K námietke ohľadne nevykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta XX.XXX,- Sk súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná, keďže v čase vydania tohto rozhodnutia v S. republike existovala slovenská koruna a s poukazom na § 9 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zavedení meny euro v S. republike sa uložené peňažné sumy považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu. Napriek tomu, že žalobca nenamietal druh a výšku uložených sankcií, je súd názoru, že správne orgány postupovali zákonným spôsobom, uložili žalobcovi primerané sankcie, pričom vzali do úvahy aj skutočnosť, že za posledné dva roky bol orgánmi Z. uznaný vinným zo spáchania siedmich priestupkov, v dvoch prípadoch sa jednalo o zavinenie dopravnej nehody, v štyroch o prekročenie stanovenej rýchlosti jazdy a v jednom prípade bol postihnutý za spôsob jazdy. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. J. rozhodnutie senát D. súdu v I. prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení zákona č. XX/XXXX Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.