Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201102 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201102.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. D., D. X.X.XXXX, resp. A. Z. D., D. XX.X.XXXX, bez cestovného dokladu, evidenčné číslo: V. XXXXXX, štátneho príslušníka G. F. (Ď. U. G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy N., Š. D., Z. A., G., aktuálne s miestom pobytu A. H. O. Ú. O. S.H. Z. F. F., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: O.-X-XX/PO- Ž.-XXXX zo dňa 12.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: O.-X-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 12.5.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: O.-X-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 12.5.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. V krátkosti sa zmienil o výsledku predchádzajúceho, právoplatne skončeného konania o prvej navrhovateľovej žiadosti o azyl a v ďalšom poukázal na nevierohodnosť navrhovateľa, osobitne vo vzťahu k jeho údajnému návratu do krajiny jeho pôvodu a okolnostiam ku ktorým tam malo dôjsť. Odôvodnil neposkytnutie azylu z humanitárnych dôvodov vo vzťahu k ochoreniu HIV-AIDS, ktorým navrhovateľ trpí. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.6.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a že zistenie stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci. Uviedol v ňom, že odporca sa v rozhodnutí nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní, že v spise sa nenachádzajú správy o Southern Cameroon National Council (ďalej len SCNC) ktorého je členom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odporca spochybnil navrhovateľov návrat do Kamerunu, že neposudzoval ním predložený nový členský preukaz SCNC, poukázal na nedostatky tlmočenia u odporcu (osobitne vo vzťahu k demonštrácii, resp. k referendu), že sa odporca nezaoberal jeho politickými dôvodmi, že nedostatočne odôvodnil neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov a že chýbajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom sa v podstate odvolal na obsah a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: O.-X/PO-Ž.-XXXX, predchádzajúceho spisu ČAS: O.-XXXX/PO-Ž.-XXXX, ako aj so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9Saz/9/2008 a 9Saz/25/2010. Zo spisu odporcu ČAS: O.-XXXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľ ako D. Z., D.. X.X.XXXX počas svojho zaistenia v ÚPZC Medveďov požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 20.8.2007 z dôvodu, že je prenasledovaný spoluobčanmi, hovoriacimi po francúzsky, že je členom organizácie SCNC cieľom ktorej je osamostatnenie, pričom sa každoročne 1. októbra konajú demonštrácie a má veľký strach o svoj život. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 13.9.2007 o.i. uviedol, že z Kamerunu odišiel 19.7.2007 letecky cez Adis Abebu do Moskvy a následne vlakom a autom na Slovensko. S ním cestoval "Mr. Dan", ktorý všetko vybavil Cestovný pas nikdy nevlastnil. Uviedol, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie a že asi od roku 2001 je členom SCNC a má aj členský preukaz. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že hnutie SCNC podporovalo v blížiacich sa parlamentných a komunálnych voľbách anglicky hovoriacich kandidátov (vo dvoch provinciách, v ktorých je ako väčšinové anglicky hovoriace obyvateľstvo). Vláda počas volieb vždy zatýkala členov SCNC a preto aj jemu dňa 19.7.2007 doporučil okresný predseda Nimpa Simon aby ušiel. Preto navrhovateľ odišiel do horskej oblasti v buši, kde sa stretol s turistom ktorého volali "Mr. Dan". Tomuto vysvetli svoju situáciu a Mr. Dan mu prisľúbil pomoc, za ktorú mu navrhovateľ postupne poskytoval peniaze. Navrhovateľ sám však nemal žiadne problémy so štátnou mocou a nikdy neprišiel do styku s ňou. V spise odporcu sa nachádza relácia OHP PZ Svrčinovec z 9.11.2007, opisujúca činnosť prevádzačskej skupiny. V závere tejto správy je uvedené, že na základe vykonaného šetrenia bola ustálená totožnosť osoby "D. Z., D.. X.X.XXXX" ako osoby "D. A. Z., D.. XX.X.XXXX". V priebehu doplňujúceho pohovoru, konaného 11.12.2007 navrhovateľ uviedol. že sa volá D. Z., D.. X.X.XXXX a že sa tak vždy volal, že nikdy o slovenské vízum nežiadal a že nič nevie o osobe D. A. Z.. Odporca 17.12.2007 rozhodol po prvý raz vo veci navrhovateľovej žiadosti o azyl tak, že mu azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Kamerunu. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom súd konal v konaní sp.zn. 9Saz/9/2008. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9Saz/9/2008 súd zistil, že súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom, zabezpečením originálov dokladov súvisiacich s udelením slovenského víza D. A. Z., správami o pohybe tejto osoby na slovenskom území a výsluchom navrhovateľa na pojednávaní. Zo žiadosti o udelenie víza Slovenskej republiky D. A. Z., D.. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Kamerunu zo dňa 22.6.2007 súd zistil, že na doklade sa nachádza fotografia žiadateľa (o vízum) a že tejto osobe bolo udelené krátkodobé vízum na viac vstupov na 25 dní v období od 25.6. do 5.8.2007. Prílohou je fotokópia cestovného pasu. Z relácie ÚHCP zo dňa 19.6.2008 súd zistil, že D. A. Z. po prvý raz pricestoval na Slovensko letecky. 21.6.2007 vycestoval motorovým vozidlom do Českej republiky a 25.6.2007 sa na Slovensko vrátil. Zo správy zo dňa 24.6.2009 súd zistil, že osoba D. A. Z. nie je evidovaná ako osoba, ktorá legálne územie Slovenska opustila. Zo znaleckého posudku č.p. PPZ-7961/ KEU-BA-EXP-2008 zo 6.3.2009, vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ vyplynulo, že: „ ... na fotografii označenej UHCP 516/UPZ-M-07-U (Z. D.) - fotografia navrhovateľa - je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená osoba, ako na fotografii žiadosti o udelenie víza, označenej ako A. Z. D., nar. XX.X.XXXX.“ Navrhovateľ počas výsluchu pred súdom o.i. uviedol, že, nemá k dispozícii originál členského preukazu SCNC, že tento nepredložil odporcovi preto, lebo bol v zaistení ÚPZC Medveďov, že kópie členského preukazu, rodného listu a identifikačnej karty predložil jeho právnemu zástupcovi niekedy v marci - apríli roku 2008, že s pánom D. A. sa nikdy nestretol, ale musel za ním niekoho do Kamerunu poslať a peniaze, ktoré mu poslal mali slúžiť na úhradu jeho nákladov so stretnutím s človekom, ktorého do Kameru poslal. Týmto človekom mal byť S. I., priateľ z univerzity, s ktorým sa skontaktoval po prepustení z ÚPZC Medveďov. Predložené fotokópie dokumentov mu boli poslané mailom na adresu navrhovateľovho známeho zo Senca. Mailovú adresu ani miesto pobytu tohto známeho uviesť nevedel. V priebehu konania na súde dňa 2.6.2009 (po doručení znaleckého posudku) navrhovateľ do spisu založil fotokópiu preukazu totožnosti na meno D. Z. A. a kópiu potvrdenia spoločnosti Western Union z 19.1.2009, podľa ktorého pán Z. D. poslal pánovi Z. D. A. 170 eur, ktoré dokumenty mali svedčiť o tom, že navrhovateľ a D. Z. A. sú dve rôzne osoby, resp. že navrhovateľ nie je osobou D. Z. A.. Dňa 9.9.2009 navrhovateľ založil do súdneho spisu ďalšie dôkazy, ktoré mali svedčiť o tom, že nie je osobou D. Z. A.: - článok chorvátskeho politického denníka VJESNIK z 19.7.2007 „Hudba z celého sveta na Námestí Bana Jelačiča“ podľa ktorého v utorok na menovanom námestí tanečná skupina Galena Juju Dance predviedla rituálne tance, pričom jej zástupca Nimpa Peterson odpovedal na položené otázky; - mailovú korešpondenciu medzi v tom čase zástupcom navrhovateľa a pánom Davorom Pongracičom z piatka 20.7.2009 s prílohami - piatimi fotografiami a mailovou korešpodenciou medzi pánom Davorom Pongracičom a pánom Nimpa Petersonom z 20.7.2007; - mailovú korešpodenciu medzi v tom čase zástupcom navrhovateľa a pánom Nimpa Petersonom z 20.7. a 18.8.2009. Na pojednávaní vo veci samej dňa 16.9.2009 zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu: - DVD na ktorom má byť zaznamenaný rozhovor prostredníctvom internetovej web kamery (scype) medzi ňou a pánom Samjelah Nimpa Peterson z 11.9.2009; - fotokópiu rodného listu navrhovateľa na meno D. (D.) Z.; - fotokópiu osobného dokladu navrhovateľa - identifikačnej karty; - už založenú fotokópiu členského preukazu SCNC. V tomto konaní súd rozsudkom zo dňa 16.9.2009 pôvodné rozhodnutie odporcu zo dňa 17.12.2007 zrušil z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Po zrušujúcom rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.9.2009 odporca dňa 3.12.2009 uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého navrhovateľ odporcovi uviedol, že svoje dokumenty ktoré predložil (občiansky preukaz, členský preukaz SCNS, rodný list) mal v Kamerune u rôznych ľudí a že mu ich na jeho žiadosť poslal priateľ Vola Edwin cestou Ninda Francis Nandoh. K prepísaniu písmena "v" na "w" uviedol, že v Kamerune je problém s písaním tohto písmena, nakoľko Francúzi "w" vyslovujú ako "v". túto opravu na rodnom liste mu vykonali na matrike. K predloženému občianskemu preukazu uviedol, že ide o dočasný občiansky preukaz, nakoľko platnosť predchádzajúceho mu vypršala. Pri vydaní tohto dočasného preukazu sa úradník pomýlil a preto dátum platnosti na ňom prepísal. K svojej ceste z Kameru uviedol, že sa niekoľko dní skrýval, že u pána Dana býval v jeho byte niekoľko dní a tento ho následne odviezol na letisko v Douala. Pán Dan išiel pred ním a všetko vybavoval. V spise je založený znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-9569/KEU-BA-2009 zo dňa 28.11.2009, predložený navrhovateľom, podľa záverov ktorého daktyloskopický odtlačok prsta z kópie ID na meno A. D. Z., D.. XX.X.XXXX bol porovnaný s kontrolnými odtlačkami D. Z., D.. X.X.XXXX, pričom zhoda zistená nebola. V spise sa ďalej nachádzajú fotografie umeleckej skupiny "Galena Juju Dance Group". Na jednej z nich je jeden jej člen označený šípkou. Podľa harmonogramu tejto skupiny (príloha k listu MKSR zo 4.6.2007) sa táto skupina mala zúčastniť Medzinárodného folkĺórneho festivalu Myjava (11. - 18.6.2007), Medzinárodného folklórneho festivalu Strážnice - ČR (19. - 25.6.2007), Folklórneho festivalu Východná (25.6. - 2.7.2007), Medzinárodného folklórneho festivalu Akademický Zvolen (2. - 9.7.2007), festivalu v Belehrade - Srbsku (10. - 16.7.2007) a festivalu v Záhrebe - Chorvátsko (17. - 25.7.2007). V spise sa ďalej nachádza znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-10678/KEU-BA-AXP-2009 zo dňa 3.2.2010, podľa ktorého: 1/ K preukazu SCNS: Nakoľko nebolo možno porovnať predložený preukaz s originálom, nie je možné sa vyjadriť k jeho pravosti. Predložený preukaz bol však upravovaný v kolónke "DATE" z "04-01-2007" na "04-01-2005", je na ňom uvedené meno v tvare "D.", pričom umiestnenie sútlačovaj značky je nezvyklé. 2/ K dočasnému identifikačnému preukazu Kamerunskej republiky: Nakoľko nebolo možno porovnať predložený preukaz s originálom, nie je možné sa vyjadriť k jeho pravosti. Neobsahuje však žiaden z prvkov ochrany, bežne používaných pri dokladoch tohto typu, pričom zápis roku v kolónke "Date of valide" je pozmenený z "2007" na "2008". 3/ K rodnému listu: Nakoľko nebolo možno porovnať predložený rodný list s originálom, nie je možné sa vyjadriť k jeho pravosti. Zápis v kolónke "Nom de l' enfant" je prepísaný z "D." na "D.". Odporca vo veci rozhodol opätovne dňa 4.3.2010 tak, že navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Zo spisu sp. zn. 9Saz/25/2010 súd zistil, že voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom z 1.7.2010 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, okrem iného aj z dôvodu nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 12.10.2010, ktorým napadnutý rozsudok potvrdil. Z aktuálneho azylového spisu navrhovateľa ČAS: O.-X/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľ bol na slovenské územie vrátený z Belgicka v rámci Dublinského nariadenia 7.1.2011 ako D. Z., D.. X.X.XXXX. Po prílete požiadal o azyl z politických dôvodov. Navrhovateľ odovzdal členský preukaz SCNC datovaný 21.7.2010 V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že počas pobytu na Slovensku bol opakovane napadnutý "skinhedmi", naposledy 7.7.2010, kedy prípad zaevidovala aj polícia. Z tohto dôvodu sa rozhodol Slovensko opustiť - v Bratislave stretol dvoch čiernych mužov z Rakúska. Po predchádzajúcom dohovore s nimi odišiel koncom júla 2010 do Viedne, odkiaľ na falošný cestovný doklad vycestoval letecky do mesta Abuja v Nigérii. Za sprostredkovanie cesty zaplatil 1700 eur a na ceste ho sprevádzal neznámy muž, ktorému falošný cestovný doklad po prílete do Nigérie odovzdal. Z Abuje pokračoval na nigérijsko-kamerunskú hranicu, ktorú za úplatok prekročil bez cestovného dokladu. Následne pokračoval do Nkwen - do kláštora kresťanských misionárov v ktorom sa malo nachádzať centrum, v ktorom sa mohol uchýliť. Možnosť návratu prostredníctvom IOM (medzinárodná organizácia pre migráciu) vylúčil, lebo návrat prostredníctvom tejto organizácie trvá dlho. Navrhovateľ tiež uviedol, že počas pobytu v Nkwen sa skontaktoval s okresným predsedom SCNC menom Bali, tiež so Simonom Nandoh, pričom 21.7.2010 národný predseda SCNC prišiel za ním do Nkwen a doniesol mu už vyrobený preukaz SCNC, ktorý on iba podpísal. V Nkwen bol od júla 2010 do 12.10.2010, kde ako to uviedol, mal opäť politické problémy: 1.10.2010 malo byť referendum o oddelení anglickej a francúzskej časti Kamerunu. Guvernér Bamendy vydal zákaz vychádzania - v tom čase si navrhovateľ išiel niečo kúpiť mimo Nkwen- u, pričom bol za tmy kontrolovaný políciou. Keďže nemal žiadny doklad totožnosti, bol naložený do autobusu a privezený na políciu do Bamnedy spolu s ďalšími deviatimi osobami. Policajtom povedal že sa volá Keh Ernest. Policajti mu ale povedali, že sa volá D. Z. a pýtali sa ho, kde bol do roku 2007, pretože o ňom nemajú žiadne informácie. Tiež mu povedali, že majú informácie o tom, že je členom SCNC a že do Bamendy má prísť kamerunský prezident, a preto bude i naďalej zadržaný na polícii. Desiaty deň, keď upratoval celu a priestor pred ňou sa mu cez dieru v plote podarilo utiecť. Ukradol motorku a vrátil sa do Nkwen, kde mu misionár poradil, aby išiel do jedného baru v meste (Nkwen), odkiaľ nočným spojom vycestoval do Douala, kde volal na telefónne číslo, ktoré mu dal misionár. Následne sa stretol s istým mužom, u ktorého bol celý deň. Potom (12.10.2010) letecky vycestoval z Douala priamou leteckou linkou do Bruselu. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že sa obáva o život, nakoľko polícia má o ňom informácie ohľadne jeho členstva v SCNC. V priebehu doplňujúceho pohovoru ( 24.3.2011) svoju žiadosť o azyl doplnil humanitárnymi dôvodmi jeho udelenia z dôvodu jeho ochorenia na HIV - AIDS. Dôvodil, že ak by bol vrátený, nemohol by dostať príslušné lekárske ošetrenie. V spise odporcu sa nachádza fotokópia členského preukazu SCNC navrhovateľa datovaného 21.7.2010, informácie o zdravotnom stave navrhovateľa (HIV-AIDS), o jeho liečení na Slovensku, informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na obsah navrhovateľovej výpovede u odporcu, z ktorých vyplýva, že v Nkwen sa nachádza viacero kresťanských misií, že Simon (Ninpa) Nandoh je jedným z osôb, ktoré podali v roku 2002 návrh na sebaurčenie oblasti Južného Kamerunu, že Ayanba Ette Otun bol s najväčšou pravdepodobnosťou národným predsedom SCNC, že začiatkom októbra 2010 sa nekonalo žiadne referendum - 1. októbra sa tak ako každoročne aj v roku 2010 konalo pripomenutie si spojenia západného a východného Kamerunu (49. výročie nezávislosti anglofónnej časti), že v Kamerune sa poskytuje liečba AIDS a tak základné ako aj generické lieky sú k dispozícii, hradené aj zdravotnými poisťovňami, že kamerunskí občania sa môžu (včítane neúspešných žiadateľov o azyl) bezpečne vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Niektoré zdroje popierajú zlé zaobchádzanie s ľuďmi, nakazenými vírusom HIV, iné zdroje potvrdzujú najmä spoločenskú stigmatizáciu. V spise sa nachádzajú aj doklady, poskytnuté belgickým dublinským strediskom, týkajúce sa navrhovateľa, ako aj potvrdenie ORPZ v Bratislave I, podľa ktorého 7.7.2010 navrhovateľ podal trestné oznámenie na šiestich páchateľov, ktorí ho v noci 7.7.2010 napadli na zastávke MHD. Vec bola uložená z dôvodu nezistenia páchateľa. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. c) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (že v spise odporcu nie sú správy o SCNC, že odporca neposudzoval navrhovateľom predložený nový preukaz SCNC, že pri tlmočení počas vstupného pohovoru došlo k nezrovnalostiam, že v spise chýbajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa): Podľa názoru súdu námietka nedostatočne zisteného stavu veci nie je dôvodná. K jednotlivým námietkam súd uvádza nasledovné: - Ku konkrétnej námietke, že v spise nie sú založené správy o SCNC a že odporca neposudzoval navrhovateľom predložený nový preukaz SCNC: Konštatovanie absencie správ o SCNC je pravdivé, avšak i keď by vyhľadanie takýchto informácií nebolo na škodu veci, ich absencia nemala vplyv na dostatočnosť zistenia stavu veci (ich prípadné vyhľadanie nebolo potrebné). Navrhovateľ síce proklamoval svoju príslušnosť k tomuto hnutiu, avšak (ako to vyplýva z jeho výpovede) prípadná príslušnosť k tomuto hnutiu nebola príčinou (pohnútkou) k jeho údajnému zadržaniu políciou, ku ktorému malo dôjsť koncom septembra 2010. Tou bola jednoznačne navrhovateľom prednesená skutočnosť, že sa v období vyhláseného zákazu vychádzania v nočných hodinách pohyboval v oblasti tohto zákazu, a to bez preukazu o svojej totožnosti. Preto mal byť políciou (spolu s inými osobami, ktoré tak isto nevedeli preukázať svoju totožnosť) pri náhodnej kontrole zadržaný. Avšak následná, navrhovateľom uvedená informácia, že potom, ako polícii uviedol svoje nepravé meno, načo polícia reagovala tým, že vie kto v skutočnosti je, že sa ho opýtala, kde bol od roku 2007 a že polícia má o ňom informáciu že je členom SCNC, je podľa názoru súdu účelovou. Ako to vyplýva z obsahu aktuálneho, avšak aj predchádzajúceho azylového spisu odporcu, navrhovateľ (pred týmto zadržaním) nikdy neprišiel do styku s políciou a tiež s ňou nemal akékoľvek problémy. Polícia teda nemala odkiaľ získať informáciu o jeho totožnosti a ani o jeho osobe ako takej. (Aj táto skutočnosť svedčí v prospech vyhodnotenia osoby navrhovateľa odporcom ako nedôveryhodnej.) Ak teda zadržanie navrhovateľa políciou, ako ním prezentovaný dôvod žiadosti o azyl, zjavne nesúvisí s jeho údajným členstvom v SCNC, nebolo dôvodu k tomu, aby odporca vyhľadal a do spisu zakladal informácie o tomto hnutí. Z totožného dôvodu nebolo potrebné, aby odporca posudzoval navrhovateľom predložený "nový" preukaz tohto hnutia. V tejto súvislosti je však pravdou, že nezodpovedá skutočnosti konštatovanie odporcu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že tento "nový" preukaz SCNC bol posudzovaný v predchádzajúcom konaní. Toto konštatovanie však podľa názoru súdu nemalo vplyv na zákonnosť padnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). - Ku konkrétnej námietke, že pri tlmočení počas vstupného pohovoru došlo k nezrovnalostiam, konkrétne vo vzťahu k udalosti, ktorú navrhovateľ podľa pretlmočenia označil ako referendum, pričom podľa jeho námietky mal na mysli demonštrácie, ktoré požadujú referendum: Podľa názoru súdu je navrhovateľovo tvrdenie o nedostatku tlmočenia účelovým. Vstupný pohovor bol vykonaný za prítomnosti tlmočníčky jazyka anglického a ako to vyplýva z jeho zápisnice (záverečná časť), zápis v jazyku slovenskom bol pred jeho podpisom (prítomnými osobami a teda aj navrhovateľom) pretlmočený prítomnou tlmočníčkou do jazyka anglického. Možno teda bezpečne konštatovať, že zápis nachádzajúci sa v spise odporcu zodpovedá prednesom, ktoré navrhovateľ v priebehu pohovoru produkoval. Účelovosti takto vznesenej námietky, resp. totožnosti jeho prednesu a zápisu z pohovoru svedčí tiež samotný obsah podaného opravného prostriedku, v ktorom navrhovateľ uvádza, že: " ... navrhovateľ mal na mysli, že sa majú konať demonštrácie ...". - Ku konkrétnej námietke, že v spise chýbajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa: Podľa názoru súdu táto námietka nie je tak isto dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu spisu, odporca vyhľadal a do administratívneho spisu aj založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na overenie navrhovateľom udávaných skutočností, na situáciu kamerunských obyvateľov postihnutých vírusom HIV, ako aj na bezpečnostné riziká návratu občanov Kamerunu do krajiny ich pôvodu, včítane ich návratov ako neúspešných žiadateľov o azyl. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu z pohľadu tejto námietky súd dospel k presvedčeniu, že nie je dôvodná. Súd nezistil žiaden takýto rozpor. Pokiaľ by navrhovateľ tento rozpor videl v tom, že odporca mu neposkytol medzinárodnú ochranu o ktorú požiadal, táto skutočnosť nie je rozporom medzi rozhodnutím a obsahom spisu, ale ide o výsledok právneho posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl, vykonaného na základe zisteného stavu veci. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (že sa odporca nezaoberal dôvodmi, ktoré navrhovateľ uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní a ani jeho politickými dôvodmi, že nie je zrejmé prečo odporca spochybnil navrhovateľov návrat zo Slovenska do Kamerunu a že nedostatočne odôvodnil neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov: - Ku konkrétnej námietke, že sa odporca nezaoberal dôvodmi, ktoré navrhovateľ uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní: Na tomto mieste súd pokladá za potrebné zopakovať, že navrhovateľ aktuálne požiadal o azyl z dôvodu politických problémov, ktoré - ako to uviedol - mal počas svojho pobytu v Kamerune v roku 2010, pričom sa pridržiaval tiež dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní. Je faktom, že odporca sa vo vzťahu k už uvádzaným dôvodom odvolal na predchádzajúce (prvé) azylové konanie a na jeho výsledok. Podľa názoru súdu tento postoj odporcu je dôvodný. Pokiaľ by navrhovateľ ako dôvod opakovanej (aktuálnej) žiadosti o azyl uviedol iba odkaz na jeho prvú žiadosť, bol by to dôvod na zastavenie konania (§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle). Cieľom takejto konštrukcie citovaného zákonného ustanovenia je zjavne docieliť, aby nedochádzalo k duplicitnému rozhodovaniu vo veci totožného žiadateľa o azyl, ktorý opakovane požiadal o azyl z totožných dôvodov. Nakoľko navrhovateľ požiadal vo svojej aktuálnej žiadosti o azyl aj z iného dôvodu, odporca správne vo vzťahu k totožnej časti jeho žiadosti odkázal na výsledok predchádzajúceho azylového konania. Toto predchádzajúce konanie trvalo viac ako tri roky, bolo objektom súdneho prieskumu a aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto je potrebné a správne jeho výsledok akceptovať. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že v tomto (prvom) azylovom konaní vychádzalo právoplatné rozhodnutie z vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, ktorý sa mu mal stať po jeho údajnom návrate do krajiny pôvodu. Ak sa teda do Kamerunu (ako to tvrdí) vrátil, zjavne nemal z návratu obavy. Ak ho následne (ako to tvrdí) opustil, dôvod prečo sa tak stalo bude jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl. Aj z tohto pohľadu je preto odkaz odporcu na výsledok predchádzajúceho azylového konania navrhovateľa dôvodný. - Ku konkrétnej námietke, že sa odporca nezaoberal politickými dôvodmi uvádzanými navrhovateľom a že nie je zrejmé prečo odporca spochybnil navrhovateľov návrat zo Slovenska do Kamerunu: Odporca v odôvodnení rozhodnutia spochybnil hodnovernosť navrhovateľa a to tak vo vzťahu k ním uvádzanému dôvodu jeho návratu do Kamerunu, ako aj vo vzťahu k samotnému dôvodu jeho žiadosti o azyl - opisu udalostí, ktorých mal byť objektom. Súd sa s týmto vyhodnotením odporcu stotožnil. Navrhovateľ vo svojom prvom azylovom konaní vyslovoval obavy z perzekúcie z dôvodu svojho údajného členstva v SCNC. Bez ohľadu na skutočnosť, že ako dôvod svojho ilegálneho návratu zo Slovenska do krajiny svojho pôvodu uviedol napadnutie inými osobami (skinhedmi) je nelogické, aby namiesto toho, aby napr. požiadal o svoje ubytovanie v niektorom zo zariadení odporcu a tak sa vyhol eventuálnemu útoku voči svojej osobe, rozhodol sa nelegálne Slovensko opustiť. Naviac za nie malú cenu (1700 eur), ktorú zaplatil prevádzačom, pričom sa mohol bezplatne a legálne vrátiť do krajiny svojho pôvodu prostredníctvom na to zriadenej organizácie (IOM), ktorá by mu poskytla naviac aj určitý finančný príspevok. Najnepochopiteľnejšie však je, že sa napriek ním proklamovanému ohrozeniu (z politických dôvodov) vrátil do krajiny, dokonca do totožnej oblasti, v ktorej mu - ako to uviedol - hrozila perzekúcia. Ak sa k takémuto odôvodneniu pričíta neznalosť o mieste (kláštore), v ktorom sa mal zdržiavať po dobu viac ako dvoch mesiacov, časové súvislosti obdržania navrhovateľom predloženého "nového" členského preukazu SCNC (viď odôvodnenie rozhodnutia odporcu), bezdôvodnosť jeho údajného vydania, bezproblémový útek z miesta jeho zadržania na polícii a konečne aj expresná rýchlosť vybavenia falošných dokladov ako aj leteckého transferu z Kamerunu do Belgicka (naviac bez preukázania že k nemu vôbec došlo), tieto skutočnosti vo svetle komplexného posúdenia predostierajú jednoznačný záver, že navrhovateľ sa do Kamerunu nevrátil, ale že zo Slovenska vycestoval priamo do Belgicka. Pochybnosť, vyslovená odporcom v odôvodnení jeho rozhodnutia je teda dôvodná. Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom, ku ktorým je potrebné pripočítať aj zjavne zavádzajúcu informáciu o konaní sa referenda, odporca správne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom k neudeleniu azylu. K "politickým dôvodom", ktorými sa podľa názoru navrhovateľa odporca nezaoberal je potrebné poznamenať, že dôvodom jeho údajného zadržania políciou neboli politické a ani iné aktivity navrhovateľa. Týmto dôvodom, ktorý sám navrhovateľ produkoval bola skutočnosť, že v čase zákazu vychádzania sa nachádzal v meste v nočných hodinách bez preukazu či preukázania svojej totožnosti. Pri náhodnej kontrole bol kontaktovaný políciou a preto, že svoju totožnosť nevedel ničím preukázať, mal byť zadržaný. Tento dôvod však nie je dôvodom k udeleniu medzinárodnej ochrany, nakoľko takýmto konaním polície (ak by k nemu aj došlo) by nedošlo k naplneniu predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Naviac ak (ako to bolo vyššie uvedené) osoba navrhovateľ je nedôveryhodnou - v tomto smere je potrebné tiež poukázať na výsledok prvého azylového konania, vedeného u odporcu pod ČAS: MU-1823/PO-Ž-2007. - Ku konkrétnej námietke, že nedostatočne odôvodnil neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov: Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, táto námietka sa nezakladá na skutočnosti. Odporca sa tak v konaní, ako aj v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal otázkou postavenia osôb v Kamerune, postihnutých vírusom HIV, keďže v konaní bolo preukázané, že takouto osobou je aj navrhovateľ. Odporcom vyhľadané a do spisu založené správy, pochádzajúce z rôznych zdrojov svedčia o početnosti ochorenia populácie touto chorobou, o tom že takto postihnutým osobám je poskytovaná zdravotná starostlivosť či už zo štátnych, súkromných či medzinárodných zdrojov a to aj v oblasti z ktorej údajne navrhovateľ pochádza. Ak teda z dôvodov vyššie uvedených, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvedenými odporcom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca navrhovateľovi azyl neudelil, pričom navrhovateľom vznesené námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, je potrebné výrok o neudelení azylu potvrdiť ako správny a zákonný. Pokiaľ ide o námietky nesprávneho právneho posúdenia neposkytnutia doplnkovej ochrany: Ani tieto námietky súd neuznal ako dôvodné. Navrhovateľovi nebol v krajine jeho pôvodu udelený trest smrti a ani na základe jeho výpovede niet dôvodu sa domnievať, že by mu v prípade návratu bol udelený. S poukazom na argumentáciu, uvedenú v časti týkajúcej sa neudelenia azylu, ako aj na zistenia ktoré vyplývajú z prvého azylového konania navrhovateľa, tento nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Nikdy ani neprezentoval akékoľvek svoje politické názory či presvedčenie. Preto niet dôvodu domnievať sa, že by sa stal objektom takéhoto zaobchádzania ani po svojom prípadnom návrate. To sa vzťahuje aj na postavenie navrhovateľa ako osoby, nakazenej vírusom HIV, ako o tom svedčia v spise založené správy. Navrhovateľ v opravnom prostriedku dôvodí nedobrými podmienkami v kamerunských väzniciach, včítane nedostatočnej zdravotnej starostlivosti. Nie je však zjavné v akej súvislosti tieto argumenty použil, keďže nie je ničím preukázané, že by mu hrozilo uväznenie. Zo založených správ tiež vyplýva, že kamerunskí navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov o azyl, sa pri svojich návratoch nestretávajú so žiadnym bezpečnostným rizikom. Ich návraty sú organizované aj prostredníctvom IOM. Zo žiadnej zo správ nevyplýva, že by v Kamerune prebiehal medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa v prípade jeho návratu ohrozená. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu podaného opravného prostriedku či zo správ, ktoré v ňom navrhovateľ cituje. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu pre nenaplnenie podmienok jej poskytnutia, jeho právny záver je správny. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).