Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/32/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201138 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201138.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: pani K. V., narodenej XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: U. XXXXXX, štátnej príslušníčky Q. Y. (ďalej len Q.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy T. F. XX, W. Y., W., Q., aktuálne s miestom pobytu u pani I. E., S. X, G. S., zastúpenej pani JUDr. Katarínou Fajnorovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 23.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: Q.-XXX-X/PO-Ž.-XXXX zo dňa 26.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: Q.-XXX-X/PO-Ž.-XXXX zo dňa 26.5.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: Q.-XXX-X/PO-Ž.-XXXX zo dňa 26.5.2011 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľkinu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o azyl inými skutočnosťami ako tými, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Opísal predchádzajúce navrhovateľkine žiadosti o azyl a uviedol, že jediným dôvodom odchodu navrhovateľky z krajiny jej pôvodu bola nepriaznivá ekonomická situácia a teda že v jej prípade ide o ekonomickú migrantku, pričom poukázal na snahu navrhovateľky inštitútom azylu zlegalizovať si svoj pobyt na Slovensku a zabrániť tak realizácii administratívneho vyhostenia. K tvrdeniu navrhovateľky, že v prípade jej návratu do Q. sa obáva toho, že neuvidí svoje deti, žijúce na Slovensku dôvodil, že vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa jej dvoch detí, (ktoré boli zverené do výchovy a opatery iných osôb) dospel k názoru, že tento dôvod je iba účelovým. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.6.2011, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Uviedla v ňom, že: 1/ V konaní pred odporcom sa vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia: Dôvodila, že pred začiatkom vstupného pohovoru, konaného 23.5.2011 uviedla, že chce vypovedať v prítomnosti svojej právničky, že si do konania zvolila právneho zástupcu, že pracovníčky odporcu, ktoré pohovor vykonali jej povedali, že môže vypovedať aj bez prítomnosti a že sa obávala odmietnuť vypovedať. V ďalšom uviedla, že jej nebolo doručené predvolanie na (vstupný) pohovor, ktorý sa uskutočnil 23.3.2011 a že sa teda nemohla na pohovor pripraviť. 2/ Odporca nedostatočne zistil stav veci, že sa nezaoberal jej prípadom a dôvodmi, ktoré uviedla, že pochádza z V., ktoré v roku 1990 vyhlásilo nezávislosť od Q., že napadnuté rozhodnutie vydal už dva dni po uskutočnení vstupného pohovoru. 3/ Odporca sa nezaoberal možnosťou udeliť jej azyl z humanitných dôvodov. V závere tiež uviedla, že odporca nevyhodnotil skutočnosť, či Q. je jej krajinou pôvodu. Dňa 2.8.2011 doručila právna zástupkyňa navrhovateľky do súdneho spisu rozhodnutie PPZ ÚHCP RHCP Bratislava Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2011/006355-008 zo dňa 27.7.2011, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o vyhostení navrhovateľky zo Slovenska z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pričom zotrval aj na dôvodoch jeho vydania. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o azyl za účelom vyhnutia sa realizácie administratívneho vyhostenia zo Slovenska. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: Q.-XXX/PO-Ž.-XXXX, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľky č.p.: MU-XXX/PO-Ž., MU-XXXX/PO-Ž. a MU-XXX/ PO-Ž.-XXXX. Zo spisu č.p.: MU-XXX/PO-Ž. súd zistil, že navrhovateľka po prvý raz požiadala o azyl vyhlásením z 13.3.2003 z dôvodu, že na Slovensku chce žiť so svojimi dvomi deťmi, ktoré sa jej tu narodili. Počas podania vysvetlenia na polícii o. i. uviedla, že na Slovensko prišla z Q. asi pred desiatimi rokmi. Toto konanie bolo 28.4.2003 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Zo spisu č.p.: MU-XXXX/PO-Ž. súd zistil, že navrhovateľka po druhý raz požiadala o azyl 20.11.2003. Vo vyhlásení uviedla, že pochádza z Q. a že je ruskej národnosti, že svoju vlasť opustila pred dvanástimi rokmi, že na Slovensku má dve deti, o ktoré sa chce starať. Pri podaní vysvetlenia na polícii 17.10.2003 a 20.11.2003 o. i. uviedla, že posledným bydliskom v zahraničí bolo mesto W. B. Q., že je Q. štátnou občiankou, že na Slovensko prišla s kamarátkami pracovať v erotickom salóne, ktorého majiteľ jej odobral cestovný doklad. Aj toto konanie bolo 14.1.2004 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU-XXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľka po tretí raz požiadala o azyl 3.6.2009 z dôvodu, že na Slovensku má dve deti a priateľa a že tu chce slušne žiť a pracovať. Ako svoju štátnu príslušnosť aj v tomto konaní (podobne ako v predchádzajúcich konaniach) uviedla Q. štátnu príslušnosť. Počas podania vysvetlenia na polícii 3.6.2009 zopakovala opis svojho príchodu na Slovensko a svoje pôsobenia na slovenskom území. Aj toto konanie bolo 12.6.2009 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Zo spisu ČAS: Q.-XXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že v priebehu podania vysvetlenia na polícii 28.2.2011 uviedla, že je Q. štátnou príslušníčkou, že spočiatku pracovala ako masérka v erotickom salóne, že má syna P. V., nar. XX.X.XXXX, ktorý je súdom zverený do výchovy otca. S druhom pánom E. má aj druhého syna V. V., nar. X.XX.XXXX, ktorý je súdom zverený do výchovy I. E. a že na Slovensku bola odsúdená pre prečin nedovolenej výroby drog, ich držanie a obchodovanie s nimi . Tiež uviedla, že v domovskom štáte má obidvoch rodičov žijúcich v meste W. a teda že v prípade vyhostenia sa má kam vrátiť. V závere výsluchu uviedla, že v Q. nemala žiadne problémy, že nebola trestne stíhaná ani prenasledovaná a že v prípade návratu jej nič nehrozí. Rozhodnutím OCPPZ Dunajská Streda č.p.: UHCP-BA-DS-AV-16-14/2011 z 28.2.2011 bola zaistená a umiestnená v ÚPZC Medveďov a následným rozhodnutím z toho istého dňa bolo rozhodnuté o jej administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky so zákazom vstupu na Slovenské územie na dobu jedného roka. V spise sa nachádzajú tri právoplatné rozsudky slovenských súdov: - Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. P 158/99-10 552/99 z 25.10.1999, ktorým bol mal. P. V., nar. XX.X.XXXX zverený do výchovy a opatery otca - P. V. a navrhovateľka, ktorej pobyt bol neznámy, bola zaviazaná k plateniu výživného v sume, uvedenej vo výroku rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že do decembra 1998 navrhovateľka, Q. štátna občianka a P.U. V. žili v spoločnej domácnosti, avšak rozhodnutím KRPZ OHCP Bratislava z 2.12.1998 bola vyhostená z územia Slovenskej republiky. - Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.: 10P/38/2009-77 z 9.12.2010, ktorým bol mal. V. V., nar. X.XX.XXXX zverený do náhradne osobnej starostlivosti starej matky I. E. a tak ako jeho otec (X. E.) ako aj matka (navrhovateľka) boli zaviazaní k plateniu výživného v sume, uvedenej vo výroku rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa spočiatku o maloletého V. starala, avšak potom, ako začala s drogami a prostitúciou sa o dieťa prestala starať a preto sa o dieťa už 5 rokov stará jeho stará matka - I. E.. Navrhovateľka (K. V.) s návrhom na zverenie maloletého do starostlivosti jeho starej matky súhlasila. - Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/66/2009, podľa ktorého bola navrhovateľka uznaná vinnou za prechovávanie drog. V priebehu svojho zaistenia navrhovateľka po štvrtý raz požiadala o azyl vyhlásením zo 17.5.2011 tiež ako Q. štátna príslušníčka z dôvodu, že na Slovensku má deti priateľa, s ktorými chce žiť. Do krajiny svojho pôvodu sa nechce vrátiť, lebo tam už nikoho nemá a tiež kvôli zlým spomienkam. Toho istého dňa bola poučená o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľky o azyl. V spise sa nachádza predvolanie navrhovateľky (z 19.5.2011) na pohovor, konaný 23.5.2011, bez dokladu o jeho prevzatí navrhovateľkou, ako aj správy o krajine pôvodu navrhovateľky, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Ďalej je v spise založená zápisnica zo vstupného pohovoru, konaného 23.5.2011 v priestoroch ÚPZC Medveďov, ktorý bol s navrhovateľkou vykonaný dvomi pracovníčkami odporcu. V ňom o. i. navrhovateľka uviedla, že si na konanie zvolila právnu zástupkyňu Katarínu. Opakovane uviedla, že je ochotná a že bude vypovedať aj bez jej prítomnosti. Uviedla, že slovenský jazyk ovláda dostatočne, že bude v slovenčine vypovedať. Ako krajinu svojej štátnej príslušnosti označila Q.. Tiež uviedla, že na Slovensku bola za výrobu, prechovávanie obchodovanie drog odsúdená na dva roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky, že nebola členom žiadnej politickej strany či hnutia, že v Moldavsku nebola nikdy trestne stíhaná. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedla, že o tento žiada preto, aby nebola vyhostená do Moldavska, pričom v prípade vyhostenia do Moldavska by už svoje deti nevidela. Svojho práva na oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu sa vzdala, zápisnicu z pohovoru po jej prečítaní podpísala. 26.5.2011 odporca vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím. 26.5.2011 navrhovateľka splnomocnila pani JUDr. Katarínu Fajnorovú k jej zastupovaniu v prebiehajúcom azylovom konaní, ktorej faxová kópia bola odoslaná 27.5.2011 odporcovi. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 2 písm. k) zákona o azyle krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o azyle poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov; poučenie a informácie sa poskytujú písomne a podľa možností v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o azyle žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu. Podľa ust. § 7 zákona o azyle písomnosť v konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ umiestnený, a ak ide o žiadateľa podľa § 22 ods. 3 v pobytovom tábore, v ktorom bol naposledy umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak takéto azylové zariadenie nie je, ministerstvo písomnosť uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste; o spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje žiadateľa v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní rozhodnutia v konaní o udelenie azylu sa postupuje podľa § 20a. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v konaní pred odporcom sa vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia - že pred začiatkom vstupného pohovoru, konaného 23.5.2011 uviedla, že chce vypovedať v prítomnosti svojej právničky, že si do konania zvolila právneho zástupcu, že pracovníčky odporcu, ktoré pohovor vykonali jej povedali, že môže vypovedať aj bez prítomnosti a že sa obávala odmietnuť vypovedať, že jej nebolo doručené predvolanie na (vstupný) pohovor, ktorý sa uskutočnil 23.3.2011 a že sa teda nemohla na pohovor pripraviť: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné, teda neboli schopné spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku, že navrhovateľka nebola na pohovor riadne predvolaná a že sa teda nemohla na tento náležite pripraviť: Súd predovšetkým poukazuje na účel predvolania účastníka konania (navrhovateľky) na procesný úkon (spísanie dotazníka - vstupný pohovor) vykonávaný správnym orgánom (odporcom). Účelom predvolania na takýto úkon je zabezpečiť osobnú účasť účastníka konania na takomto úkone. Zákon o azyle a ani správny poriadok (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) neurčuje lehotu v ktorej by malo byť predvolanie na účasť na úkone správneho orgánu doručené predvolanému účastníkovi. Označené zákony tiež neuvádzajú, že by takéto predvolanie malo byť doručené v čase, ktorý by bol časom prípravy na pohovor. Z logiky veci vyplýva iba to, že takéto predvolanie musí byť doručené v čase, ktorý reálne umožní dostaviť sa účastníkovi konania na úkon správneho orgánu. Ako to vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka sa v čase vykonania vstupného pohovoru zdržiavala v ÚPZC Medveďov, pričom ju odporca predvolal na pohovor (konaný 23.5.2011) predvolaním, ktoré bolo odfaxované ÚPZC Medveďov 20.5.2011 (o 8.02 hod). Je skutočnosťou, že v spise odporcu sa nenachádza doklad o tom, že toto predvolanie bolo navrhovateľke pracovníkmi ÚPZC Medveďov aj doručené a to do vlastných rúk v zmysle § 7 zákona o azyle. Táto skutočnosť však nie je vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nakoľko navrhovateľka - ako to bolo vyššie uvedené - sa nachádzala v ÚPZC Medveďov, jej účasť na vstupnom pohovore bola zabezpečená jej predvedením do miestnosti v ktorej sa pohovor uskutočnil. Ak by teda aj prípadne odporcovo predvolanie na pohovor nebolo pracovníkmi ÚPZC Medveďov navrhovateľke doručené, táto skutočnosť nie je vadou, ktorá by mala či mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. A to ani vo vzťahu k navrhovateľkinej námietke, že nemala čas pripraviť sa na pohovor. Účelom pohovoru je získať informácie o žiadateľovi o azyl, pričom žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu (§ 6 ods. 3 zákona o azyle). Navrhovateľka v týchto intenciách poskytla odporcovi požadované informácie, ktoré sa naviac zhodovali s obsahom predchádzajúcich navrhovateľkiných žiadostí o azyl. Ako to tiež vyplýva z obsahu podaného opravného prostriedku, tieto informácie neboli ani dodatočne dopĺňané. Teda možno spoľahlivo konštatovať, že aj prípadné nedoručenie predvolania na pohovor pracovníkmi ÚPZC Medveďov nemalo žiaden vplyv na obsah výpovede navrhovateľky, urobenej počas vstupného pohovoru. Naviac, navrhovateľka bola bezprostredne po podaní vyhlásenia, ktorým požiadala o azyl, ako aj bezprostredne pred začatím vstupného pohovoru bola zákonným spôsobom poučená o svojich právach a povinnostiach, osobitne aj o význame výpovede a povinnosti vypovedať pravdivo o všetkých skutočnostiach (§ 4 ods. 2 zákona o azyle). Navrhovateľka vypovedala a konala s odporcom (podobne ako s inými štátnym orgánmi) v jazyku slovenskom, ktorý podľa vlastného vyjadrenia ovláda natoľko, že nebola potrebná prítomnosť akéhokoľvek tlmočníka. Znalosť slovenského jazyka je zrejmá naviac aj z toho, že na Slovensku sa zdržiava od roku 1992. Zo zápisnice z vykonaného pohovoru tiež vyplýva, že pohovor s ňou vykonali dve pracovníčky odporcu, teda osoby rovnakého pohlavia ako navrhovateľka, čím bolo zabezpečené, že nemohla mať akékoľvek zábrany v opise okolností, ňou uvádzaných. Navrhovateľka tiež v podanom opravnom prostriedku namietala, že jej nebolo odporcom umožnené, aby ju v konaní (počas vstupného pohovoru) zastupovala jej právna zástupkyňa. Ani táto námietka nie je dôvodná, pričom si súd dovoľuje poznamenať, že je účelovou. Navrhovateľka bola riadnym a zákonným spôsobom (§ 4 ods. 2 zákona o azyle) už 17.5.2011 - po podaní vyhlásenia písomne poučená o svojich právach a povinnostiach. Okrem iného aj o možnosti zvoliť si právneho zástupcu. Pred začiatkom vstupného pohovoru odporcovi oznámila, že si ako právnu zástupkyňu si zvolila "Katarínu" avšak výslovne uviedla, že bude vypovedať aj v jej neprítomnosti. Na opakovanú otázku, týkajúcu sa tejto zástupkyne navrhovateľka uviedla, že je ochotná vypovedať aj bez jej prítomnosti na pohovore. Pokiaľ navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že sa obávala nevypovedať počas vstupného pohovoru bez prítomnosti svojej zástupkyne, toto jej konštatovanie súd pokladá tak isto za účelové. Ak teda odporca vykonal pohovor bez prítomnosti zástupkyne navrhovateľky, neporušil tým žiadne ustanovenie zákona o azyle či inej právnej normy. K námietke, že odporca nedostatočne zistil stav veci, že sa nezaoberal jej prípadom a dôvodmi, ktoré uviedla, že pochádza z V., ktoré v roku 1990 vyhlásilo nezávislosť od Q., že napadnuté rozhodnutie vydal už dva dni po uskutočnení vstupného pohovoru: Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca po vykonanom vstupnom pohovore, po posúdení jeho obsahu ako aj obsahu podaného vyhlásenia, zjavne (a správne) dospel k poznaniu, že navrhovateľka nežiada o azyl z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle, ani z dôvodu možného vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu (§ 13a zákona o azyle) a ani z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§§10, 13b zákona o azyle). Ako to výslovne uviedla o azyl požiadala s cieľom tento získať a tak sa vyhnúť vyhosteniu a aj preto, lebo sa obávala toho, že by po prípadnom vyhostení už neuvidela svoje deti, ktoré žijú na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že boli naplnené predpoklady zamietnutia jej žiadosti o azyl z dôvodu ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. V takomto prípade je nadbytočným, aby odporca vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľky, i keď to urobil, ako to je zrejmé z obsahu spisu. Nebolo teda dôvodné aby vyhodnocoval situáciu v V.. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl pod zistením stavu veci je potrebné rozumieť stav, kedy odporca zistí okolnosti, predpokladané ust. § 12 zákona o azyle. V prejednávanej veci teda postačuje, ak odporca zistil, že navrhovateľka skutočne odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Otázkami bezpečnostných rizík prípadného návratu navrhovateľky do krajiny jej pôvodu sa bude musieť zaoberať správny orgán, rozhodujúci (prípadne) o vyhostení navrhovateľky, ktorým orgánom však odporca nie je. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka nielen v aktuálnom, ale aj v predchádzajúcich azylových konania udávala svoju štátnu príslušnosť k Q.. Nakoľko svoju totožnosť a teda ani štátnu príslušnosť nepreukázala nijakým dokladom či dokumentom, odporca opodstatnene predpokladal, že je štátnou príslušníčkou tejto krajiny. V konečnom dôsledku však táto skutočnosť nie je podstatnou, pretože navrhovateľka požiadala o azyl nie z dôvodu perzekúcie či opodstatnenej hrozby z nej, resp. ani z dôvodu vážneho bezprávia, ktoré by jej hrozilo v prípade návratu do krajiny jej pôvodu. Navrhovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že odporca o jej žiadosti rozhodol v priebehu siedmych dní od podania vyhlásenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa tak stalo v lehote deviatich dní súd poukazuje na skutočnosť, že táto námietka tiež nie je dôvodná. Účelom tzv. skráteného konania (§ 12 ods. 3 zákona o azyle) je jednoznačne v čo najkratšom čase rozhodnúť o žiadostiach, ktoré sú zjavne neopodstatnené (či neprípustné) s cieľom skrátenie trvania azylovej procedúry. Ak teda odporca rozhodol v zákonom stanovenej lehote - pred jej uplynutím, takýto jeho postup nie je možné považovať za vadu konania. K námietke, že odporca sa nezaoberal možnosťou udeliť jej azyl z humanitných dôvodov: Ani táto námietka, podobne ako predchádzajúce, nie je dôvodná. I keď odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne časť svojho odôvodnenia nešpecifikoval ako odôvodnenie neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle, text jeho odôvodnenia takéto odôvodnenie obsahuje. Odporca opísal skutočnosti, zistené z vyššie uvedených rozsudkov slovenských súdov, vzťahujúcich sa na dve maloleté deti navrhovateľky z ktorých dospel k názoru, že navrhovateľkou proklamovaný záujem starať sa o jej deti je účelovým. Nad rámec uvedeného sa súd domnieva, že zo systematiky zaradenia inštitútu tzv. humanitárneho azylu (§ 9 zákona o azyle), ako aj zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia sa vzťahuje na prípady, kedy v konaní nebola preukázaná žiadateľom proklamovaná opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov či uplatňovania politických práv alebo slobôd. Teda iba vtedy, ak by prichádzalo do úvahy (po vykonaní tzv. neskráteného azylového konania) vydanie negatívneho rozhodnutia v zmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle. Pretože námietky, vznesené navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné a teda ani spôsobilé k tomu, aby toto rozhodnutie odporcu bolo súdom zrušené, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ju súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).