KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/91/2011 z 15. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. novembra 2011, sp. zn. 2S/91/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1011201139.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/91/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201139
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárske družstvo Východná, so sídlom 465 Východná, IČO: 00 195 812, zastúpený:
SKLEGAL s.r.o, Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č: 11637/2010-420 zo dňa 20.01.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č: 11637/2010-420 zo dňa 20.01.2011
zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 537,27 eur na účet jeho právneho zástupcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného č: 11637/2010-420
zo dňa 20.01.2011, ktorým žalovaný na základe návrhu osobitnej komisie vo veci rozkladu žalobcu
proti rozhodnutiu č: 10460/2010-630, č. záznamu: 1126071/20109 zo dňa 19.10.2010 rozhodol tak,
že rozkladu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie zmenil v podstate tak, že vypustil vetu „ako
nezákonné a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie“. Žalobca sa domáhal zrušenia tak
druhostupňového ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Uviedol, že napáda rozhodnutie žalovaného vydaného podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku,
ktorým žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia
vydaného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej aj len PPA) č. 500/2343/16859/2009 zo dňa
16.03.2010 o poskytnutí podpory pre žalobcu formou platby na agroenvironmentálne opatrenie vo
výške 208.378,84 eur a to na základe podnetu PPA o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. V žalobe popísal skutkový ako aj právny stav, keď poukázal na čl. 39 Nariadenia rady
(ES) č. 1698/2005, čl. 28 Nariadenia rady (ES) č. 834/2007, § 5 zák. č. 421/2004 Z.z., § 44 a §
53 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. a napokon aj na § 3 ods. 1 a § 46 ods. 1, § 47 ods.
3, § 65 Správneho poriadku. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že žalovaný zrušil
rozhodnutie PPA z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 44 písm. b/ nariadenia vlády
SR č. 499/2008 Z.z., keďže žalobca ako žiadateľ nemal do konca januára každého roka uzatvorenú
dohodu o výkone kontroly s akreditovanou kontrolnou organizáciou, keďže túto dohodu uzavrel až
dňa 14.05.2009. Poukázal na § 53 písm. d/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. podľa ktorého žiadateľovi
možno neposkytnúť agroenvironmentálnu platbu na podopatrenia podľa § 35 predmetného nariadenia
za porušenie podmienky stanovenej v § 44 písm. b/ nariadenia. Z formulácie tohto ustanovenia je podľa
žalobcu zrejmé, že v prípade nedodržania predmetnej podmienky stanovenej v § 44 písm. b/ nariadenia
č. 499/2008 Z.z. nie je žiadosť žiadateľa o platbu automaticky zamietnutá, avšak rozhodnutie o jej



poskytnutí resp. neposkytnutí závisí od rozhodnutia správneho orgánu. Temporálna otázka uzatvorenia
zmluvy o kontrole je skôr formálnou podmienkou a nemá žiadny vplyv resp. neodzrkadľuje plnenie
vecným podmienok pri realizácii ekologického poľnohospodárstva a poskytnutie agroenvironmentálnej
platby. Žalobca po vecnej stránke splnil všetky podmienky stanovené legislatívou pre potreby získania
agroenvironmentálnej platby, čo je zrejmé aj z kontrol spoločnosti Naturális SK, s.r.o. Žalobca poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia PPA, podľa ktorého táto agentúra preskúmala žiadosť o podporu a na
základe predložených listinných dôkazov, po kontrolách... rozhodla tak, že platbu žalobcovi poskytla.
PPA teda po posúdení skutkového stavu na základe správnej úvahy rozhodla v súlade s § 39 a §
53 písm. d/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. tak, že túto platbu žalobcovi poskytla. Vydaním rozhodnutia
PPA zo dňa 16.03.2010 nedošlo k porušeniu právneho predpisu a toto rozhodnutie nie je nezákonné,
pričom jediným dôvodom na zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia je jeho nezákonnosť.
PPA teda s poukazom na znenie § 53 písm. d/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. mohla rozhodnúť o pridelení
agroenvironmentálnej platby, hoci podmienka uvedená v § 44 písm. b/ nariadenia nebola splnená v
časti dotýkajúcej sa termínu uzatvorenia zmluvy o kontrole. Žalobca ďalej poukázal na § 65 ods. 2
Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to,
aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Zákonodarca takýmto spôsobom
zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a
nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. Žalobca totiž predložil zmluvu o kontrole spolu
so žiadosťou o platbu a nikdy nespochybňoval dátum uzatvorenia zmluvy o kontrole. Tým, že žalovaný
zrušil právoplatné rozhodnutie PPA o schválení poskytnutia podpory žalobcovi, došlo k porušeniu § 65
ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou dobromyseľnosti nadobudnutých
práv, resp. právnych následkov zrušenia rozhodnutia PPA na žalobcu. Žalobca napokon poukázal na §
47 ods. 3 Správneho poriadku s akcentom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v
ktorom sa žalovaný vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu a to najmä, že formulácia §
53 písm. d/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. „možno neposkytnúť“ umožňuje správnemu orgánu rozhodnúť i o
poskytnutí agroenvironmentálneho opatrenia a že podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku pri rozhodovaní
mimo odvolacieho konania dbá správny orgán na to, aby boli práva nadobudnuté dobromyseľne čo
najmenej dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Úvodom poukázal na to, že Generálna
prokuratúra SR podnet žalobcu odložila. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je
procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správneho orgánu uskutočňovať kontrolu nad
činnosťou podriadených správnych orgánov, ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných
rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný na základe podnetu PPA dospel k záveru, že v danom prípade
existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona a preto začal konanie, v ktorom vyzval žalobcu na
uplatnenie svojich práv, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, avšak žalobca na výzvu nereagoval
a svoje práva nevyužil. Podľa žalovaného nie je možné akceptovať námietku o dobromyseľnosti
nadobudnutia práva žalobcom, nakoľko žalobcom bol porušený hmotnoprávny predpis - § 44 písm. b/
nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. tým, že síce predložil zmluvu o kontrole a certifikácii, ale táto bola
uzatvorená až dňa 14.05.2009, t.j. po termíne uvedenom v § 44 písm. b/ nariadenia vlády. Žalobca o
tejto podmienke vedel a takúto zmluvu nepredložil napriek tomu, že v žiadosti vyhlásil, že sú mu známe
podmienky poskytnutia podpory a je si vedomý požiadaviek vzťahujúcich sa na pomoc, o ktorú žiada. V
ostatnom poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 20.01.2011.

Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že PPA neporušila zákon, keď s poukazom na
§ 53 nariadenia vlády rozhodla o pridelení platby, hoci dohoda o výkone kontroly v zmysle § 44 písm.
b/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. nebola uzatvorená v stanovenej lehote. Keďže nejde o nezákonné
rozhodnutie, nebolo možné aplikovať vo veci § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Samotná podmienka
uzatvorenia zmluvy o výkone kontroly tvorí len časť podmienky špecifikovanej v § 44 písm. b/ nariadenia
č. 499/2008 Z.z., pričom jej vecnoprávna časť „evidovať dokumentáciu a viesť záznam o vykonanej
kontrole“ bola zo strany žalobcu splnená. Nepridelenie dotácie len z dôvodu neuzatvorenia dohody o
výkone kontroly v stanovenej lehote, hoci všetky ostatné podmienky boli splnené riadne a včas, by bolo
nespravodlivé.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2



O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobca
bol ukrátený napadnutým správnym rozhodnutím na svojich právach, keďže toto je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a preto ho ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 14.01.2009 bol žalobca zaregistrovaný v
registri fyzických a právnických osôb ako prevádzkovateľ zaoberajúci sa výrobou produktov z ekologickej
poľnohospodárskej výroby. Dňa 14.03.2009 uzavrel žalobca so spoločnosťou Naturális SK, s.r.o. zmluvu
o kontrole a certifikácii č. 2009/1111. Dňa 14.05.2009 podal žalobca žiadosť o agroenvironmentálnu
platbu podľa nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa
programu rozvoja vidieka. Spolu s touto žiadosťou predložil aj zmluvu o kontrole. Dňa 16.03.2010
vydala PPA rozhodnutie č: 500/2343/16859/2009, ktorým v zmysle § 39 citovaného nariadenia rozhodla
o poskytnutí podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie vo výške 208.378,84 eur. Z
veľmi stručného odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že PPA preskúmala žiadosť o podporu spolu
s prílohami a na základe predložených listinných dokladov, po kontrolách... rozhodla tak, že schválila
poskytnutie podpory. O niekoľko mesiacov nato, listom zo dňa 30.07.2010, podala PPA žalovanému
návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z dôvodu zistenia, že žiadateľ porušil
podmienku stanovenú v § 44 písm. b/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z., keďže nemal uzavretú dohodu
o výkone kontroly do konca januára každého roka vzťahu. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa
19.10.2010 zrušil rozhodnutie PPA zo dňa 16.03.2010 ako nezákonné a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý odôvodnil podobne ako
žalobu. O rozklade rozhodol minister žalovaného napadnutým rozhodnutím č: 11637/2010-420 zo dňa
20.01.2011 tak, že rozkladu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že po opísaní záhlavia a
výroku z tohto vypustil vetu „ako nezákonné a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie“. Výrokovú
časť zmenil z dôvodu, že podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku môže príslušný orgán rozhodnutie len
zrušiť alebo zmeniť.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).



Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme
možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov
ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené.

Pri porovnaní rozkladu žalobcu a napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.01.2011 je zrejmé, že
odôvodnenie tohto rozhodnutia o rozklade obsahuje len popis skutkového stavu veci, takmer doslovnú
citáciu rozkladu žalobcu, odkaz na § 53 písm. d/ a § 44 písm. b/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. a iba
čiastočne na strane 8 a 9 sa žalovaný zaoberal meritórne rozkladom žalobcu, avšak len do tej miery,
že akcentoval skutočnosť, že žiadosť podal v roku 2009 a platba sa poskytuje na celý tento kalendárny
rok, pričom v žiadosti žalobca vyhlásil, že sú mu známe podmienky poskytovania podpory a je si
vedomý požiadaviek vzťahujúcich sa na pomoc, o ktorú žiada. Poukazoval najmä na dátum uzatvorenia
zmluvy o kontrole a certifikácii dňa 14.05.2009, ktorý dátum je nesporný. Žalovaný sa však nijako
nezaoberal tvrdeniami žalobcu ohľadne toho, že z § 53 písm. d/ nariadenia č. 499/2008 Z.z. vyplýva, že
agroenvironmentálnu platbu „možno“ neposkytnúť v prípade, ak žiadateľ nesplnil podmienky uvedené
v § 44 písm. b/ tohto nariadenia. Žalobca totiž svoj názor súvisiaci s tým, že vydaním rozhodnutia PPA
nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu, čiže toto rozhodnutie s poukazom na § 53 písm. d/
nariadenia nie je nezákonné, celkom rozumne odôvodnil. Uvedené nariadenie č. 499/2008 Z.z. totiž
celkom zrejme pripúšťa, aby v prípade neuzatvorenia zmluvy o kontrole bola agroenvironmentálna platba
poskytnutá a keďže žalobca pri predložení žiadosti k tejto pripojil aj zmluvu o kontrole uzavretú až dňa
14.05.2009 a PPA o tejto žiadosti kladne rozhodla dňa 16.03.2010, pričom sama PPA v odôvodnení
rozhodnutia uviedla, že preskúmala žiadosť o podporu a na základe predložených listinných dôkazov
a po kontrolách ... rozhodla o tejto žiadosti kladne. Žalovaný sa teda nijako (nielenže vyčerpávajúco)
nevyjadril k možnosti neposkytnutia, resp. možnosti poskytnutia platby v zmysle § 53 nariadenia č.
499/2008 Z.z.

V tomto smere je napadnuté rozhodnutie o rozklade zjavne neodôvodnené a teda nezákonné s
poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal
tým, že podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku má dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne
boli čo najmenej dotknuté.



Je nesporne daná právomoc nadriadeného správneho orgánu preskúmať právoplatné rozhodnutie a
to či už z vlastného alebo iného podnetu (§ 65 ods. 1 Správneho poriadku). Dôvodom na zrušenie
alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia, s čím súvisí aj už vyššie uvedené
namietané tvrdenie žalobcu, že PPA v podstate žiadny zákon neporušila, keďže mala možnosť platbu
v zmysle § 53 nariadenia aj poskytnúť. Správne poukázal žalobca, že v záujme zachovania právnej
stability právnych vzťahov založených na právoplatných rozhodnutiach správny poriadok vylučuje zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia, ak by boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pojem
dobromyseľnosť sa všeobecne interpretuje tak, že sa ním rozumie poctivý a otvorený vzťah účastníka
konania k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci. Účastník nesmie vyvolať skutkový omyl na
strane správneho orgánu. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca predložil zmluvu o kontrole
spolu so žiadosťou a v celom konaní nespochybňoval dátum uzatvorenia tejto zmluvy. Nie je teda
možné hovoriť o tom, že by žalobca uviedol správne orgány do omylu, resp. že by pri podaní žiadosti
klamal. Taktiež je evidentné, že žalobca v dobrej viere prijal finančné prostriedky poskytnuté mu na
základe zrušeného rozhodnutia PPA, pričom žiadnu z týchto okolností žalovaný zrejme nevzal do
úvahy, keďže akákoľvek správna úvaha súvisiaca s povinnosťou správneho orgánu dbať na to, aby
práva žalobcu nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva. Podľa ustálenej judikatúry súdov je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o podnete
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zvážiť, či práva nadobudnuté na základe
právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či a ako môžu byť zmenou alebo zrušením
dotknuté.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre
nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal voči žalovanému
úspech, priznal právo na ich náhradu v celkovej sume 537,27 eur. Priznané trovy konania pozostávajú
z náhrady za zaplatený súdny poplatok 66,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom, ktorý
vo veci vykonal tri úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a
účasť na pojednávaní vo veci samej, t.j. 3x123,50 eur + 3x7,41 eur režijný paušál; čo spolu s 20% DPH
predstavuje sumu 471,27 eur. O trovách právneho zastúpenia bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 4; § 14
ods. 1 písm. a/, b/, c/; § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške, akú si vyčíslil jeho právny zástupca (875,85 eur) z dôvodu, že sa s týmto vyčíslením
trov nestotožnil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcu vo veci účelne vykonal len
tri vyššie uvedené úkony právnej služby, pričom vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného nemožno
považovať za účelne urobený úkon právnej služby, keďže k tomuto úkonu žalobca súdom nebol vyzvaný
a tento úkon nebol ani potrebný pre meritórne rozhodnutie veci a deklarovaný úkon - 2x ďalšia porada s
klientom v rozsahu dvoch hodín 197,60 eur; režijný paušál 7,21 eur nebol ničím preukázaný a z obsahu
spisu tento úkon nevyplýva. Celkove náhrada trov konania teda predstavuje sumu 537,27 eur a túto
sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho



sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.