Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/122/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201200 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201200.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1. L. T., R. č. XXX, 2. Y. O., P. ul. č. XXX/X, R., 3. Z. T., B. O. č. XX,/XXX, V., Česká republika, 4. L. K., R. č. XXX, 5. N. T., R. č. XXX, 6. T. T., R. č. XX/X, 7. N. T., R. č. XXX/XX, 8. P. Y., R. č. XX, zastúpení advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Rudnayovo nám. 6, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. slobody č. 6, Bratislava, za účasti: Žilina Invest s.r.o., Mariánske nám. 30/5, Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-869-1/ Ka zo dňa 26.05.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 2011/2930/V-869-1/Ka zo dňa 26.5.2011 ako aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00121/AJA zo dňa 22.2.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.555,76 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Marka Benedika. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2011 sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-869-1/Ka zo dňa 26.05.2011, ktorým zamietol spoločné odvolanie žalobcov v 1. až 8. rade a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy č. 2011/00121/AJA zo dňa 22.02.2011. Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali, že správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vyvlastnenie z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 109 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), že pozemok, ktorého vyvlastnenie sa navrhuje zo strany spoločnosti Žilina Invest s.r.o., je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo tejto spoločnosti, a preto je podľa neho vyvlastnenie bezpredmetné. Pôvodné rozhodnutie o vyvlastnení, na základe ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva na spoločnosť Žilina Invest, s.r.o. bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 191/2006 zo dňa 03.06.2008 právoplatným dňa 12.03.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského stavebného úradu č. 2005/10149-I/Tat zo dňa 30.11.2005 a rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2006/6346/14670-4/Ka zo dňa 07.03.2006 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, za účelom zistenia skutkového stavu a nového prejednania veci. Žalobcovia poukazujú, že z dikcie § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, domnienka správnosti a záväznosti údajov katastra je vyvratiteľná. Na to nadväzuje zákaz explicitne obsiahnutý v § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Správne orgány urobili pravý opak, pretože údaje, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená, použili. Sú názoru, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku). Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osobe, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu (§ 40 ods. 2 Správneho poriadku). Sú názoru, že správne orgány si nielenže mohli, ale aj boli povinné urobiť úsudok o otázke hodnovernosti údajov katastra a o otázke, kto je vlastníkom pozemku. Poukazujú, že správne orgány popreli záväznosť rozsudku súdu, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutia o vyvlastnení a neboli schopné aplikovať jednoznačné ustanovenie zákonov a popreli ústavnú zásadu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Skutočnosť, že v katastri nehnuteľností sa nenachádza poznámka o spochybnení údajov katastra, nie je podstatná. Správnosť a záväznosť údajov bola totiž vyvrátená. V dôsledku zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 191/2006 došlo k zrušenie konštitutívnych rozhodnutí, t.j. právna skutočnosť prechodu vlastníctva zo žalobcov na navrhovateľa (Žilina Invest, s.r.o.) zanikla od počiatku, čiže neexistuje. V žalobe poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžo KS/34/2006 zo dňa 07.09.2006, kde vyslovili právny názor, podľa ktorého: „k aplikácii ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať, najvyšší súd poznamenáva, že k vyvráteniu správnosti údajov katastra týkajúcich sa vlastníctva dôjde až právoplatným rozsudkom o určení vlastníctva, dovtedy možno vzhľadom na duplicitu vlastníctva tieto údaje považovať za iba spochybnené“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, právoplatný rozsudok súdu je tou právnou skutočnosťou, ktorá jednoznačne a nepochybne vyvracia údaje katastra. Zmena zápisu v katastri nehnuteľností na to nie je potrebná. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 191/2006, ktorý zrušil predchádzajúce konštitutívne (právoplatné) rozhodnutie o vyvlastnení, je teda aj v tomto prípade tou právnou skutočnosťou, ktorá jednoznačne a nepochybne vyvracia údaje katastra a spôsobuje, že správne orgány z nich nemohli vychádzať. Za nesprávnu úvahu žalobcovia považujú aj to, keď správne orgány odmietajú rozhodnúť o vyvlastnení preto, že stavba vo verejnom záujme je už realizovaná. V predchádzajúcom konaní, v ktorom Krajský súd v Bratislave zrušil pôvodné rozhodnutia o vyvlastnení, žalobcovia úspešne uplatnili právo na súdnu ochranu; správny súd konštatoval, že správne orgány porušili Ústavu SR a zákon. Správne orgány sa vyhli meritórnemu rozhodnutiu v podstate na základe toho, že konali v rozpore s ústavou a zákonom a medzičasom došlo k dovŕšeniu neústavného a nezákonného zásahu do vlastníckych práv žalobcov. Dochádza k pretrvávaniu protiústavného stavu, kedy je stavba vo verejnom záujme zrealizovaná na pozemku, ktorý nebol vyvlastnený. Takýto stav je v rozpore s čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Účelom vyvlastnenia je prechod vlastníctva k veci za účelom realizácie stavby vo verejnom záujme. Správne orgány si neuvedomujú, že v dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia o vyvlastnení nastal stav, kedy je stavba na pozemku žalobcov protiprávna a žalobcovia sa môžu domáhať odstránenia stavby. Naopak vydaním rozhodnutia o vyvlastnení, sa vytvoria predpoklady na to, aby stavba nemusela byť odstránená a aby sa verejný záujem presadil. Ak správny orgán vychádzal z toho, že nie je oprávnený rozhodnúť o vyvlastnení tých častí pozemkov, ktoré sú (ako je zrejmé len formálne) v katastri nehnuteľností zapísaný ako majetok spoločnosti Žilina Invest, s.r.o., táto skutočnosť mu nebránila, aby rozhodol o návrhu žalobcov na vyvlastnenie aj zvyšných častí pozemkov. Na základe uvedeného žalobcovia žiadajú, aby súd rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie a takisto žiadali o priznanie náhrady trov konania. Žalovaný sa ku žalobe žalobcov vyjadril svojim podaním doručeným súdu 06.09.2011, navrhoval žalobu zamietnuť a uviedol, že vyvlastnenie, ako krajný zásah do vlastníckeho práva viaže sa na striktné splnenie zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany navrhovateľa pri podaní návrhu na začatie konania preukázané. Vyvlastnenie možno realizovať len ak sú splnené kumulatívne štyri podmienky vyvlastnenia. Stavebný zákon určil predmet a účely vyvlastnenia v § 108, cieľ vyvlastnenia v § 109, podmienky vyvlastnenia v § 110 a náhradu za vyvlastnenie v § 111 až 111b. V intenciách § 108 a 108 stavebného zákona, vyvlastniť možno len na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme (vo väzbe na ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona). Poukázal, že krajský stavebný úrad zistil, že pozemky uvedené v návrhu na vyvlastnenie parc. č. KN- C 826/8, 826/11, 826/12 a 826/7, ktoré majú byť predmetom vyvlastnenia, sú v katastri nehnuteľností evidované vo vlastníctve Žilina Invest, s.r.o. Poukazuje, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia krajského stavebného úradu č. 2005/01049-I/Tat zo dňa 30.11.2005 o vyvlastnení, bolo na základe tohto rozhodnutia v spojení s rozhodnutím Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2006/6346/14670-4/Ka zo dňa 07.03.2006, vlastnícke právo k predmetným pozemkom zapísané na navrhovateľa vyvlastnenia ako nového vlastníka. Krajský súd v Bratislave rozsudkom 1S 191/2006 zo dňa 03.06.2008 na základe podanej žaloby zrušil citované rozhodnutie krajského stavebného úradu a rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a vec vrátil na ďalšie konanie; t.j. súdny orgán nerozhodol definitívne výlučne len o zrušení citovaných rozhodnutí bez náhrady, teda ako o rozhodnutiach, ktoré nemali byť vôbec vydané, ale vyslovili právny názor pre ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu nemohli byť ani záznamy o vlastníckom práve k predmetným pozemkov v katastri nehnuteľností opravené. Katastrálny zákon ustanovuje, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Všeobecne platí domnienka, že údaje uvedené v katastri sú v súlade so skutočným stavom. Táto zásada je založená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Orgány štátnej stavebnej správy nie sú oprávnené urobiť si vlastný úsudok o hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností. V intenciách § 39 katastrálneho zákona, na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov správa katastra zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. C spojení s § 36a katastrálneho zákona správa katastra vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Hodnovernosť zápisu je spochybnená doručením verejnej alebo inej listiny, ktorá nevychádza z údajov katastra nehnuteľností a svedčí o práve k tej istej nehnuteľnosti v prospech inej osoby ako je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností. Skutočnosť, že je spochybnená hodnovernosť údajov katastra vyznačí správa katastra na liste vlastníctva formou poznámky. V danom prípade žalobcovia k návrhu na vyvlastnenie nepredložili listinný dôkaz svedčiaci o tom, že spochybnené vlastnícke právo spoločnosti Žilina Invest, s.r.o. k pozemkom uvedeným na liste vlastníctva a ktoré sú uvedené aj v návrhu na vyvlastnenie, t.j. že je zapísané to isté vlastnícke právo aj v prospech iných osôb. V prípade, že došlo k zrušeniu právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia, na základe ktorého bolo v prospech navrhovateľa vyvlastnenia zapísané vlastnícke právo, je najskôr potrebné opraviť údaje v katastri nehnuteľností, ktoré sú podkladom pre konanie orgánov štátnej stavebnej správy. Žalovaný tiež poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ Žilina Invest, s.r.o. reálne využíva pozemky uvedené v návrhu na vyvlastnenie na účel, na ktorý boli pôvodnými rozhodnutiami č. 2005/01049-I/Tat zo dňa 30.11.2005 a č. 2006/6346/14670-4/Ka zo dňa 07.03.2006 vyvlastnené. Možno konštatovať, že v danom prípade neboli jednoznačne splnené zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov, že v konaní mali postavenie navrhovateľa podľa § 112 ods. 2, 3 a 4 stavebného zákona v spojení s § 30 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. aj na vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemkov. Žalovaný poukazuje na ust. § 112 ods. 2 stavebného zákona, kde navrhovateľom môže byť iba tá osoba, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje (t.j. iba tá osoba, na ktorú prejdú práva vyvlastnením). Uviedol, že vo vyvlastňovacom konaní krajský stavebný úrad na základe predložených dokladov - geometrického plánu, vyhodnotil, že zostávajúce časti pozemkov (orná pôda poľnohospodársky využívaná) sú dostatočne veľké na to, aby ich žalobcovia alebo iný oprávnený mohol i naďalej neobmedzene využívať. Žalovaný ďalej uvádza, že predmetná stavba na pozemku nie je protiprávna. V čase povolovacieho procesu, t.j. pri podaní žiadosti o stavebné povolenie, stavebník splnil podmienku uvedenú v § 58 ods. 2 stavebného zákona, preukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť táto stavba uskutočnená, pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo v tom čase právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu č. 2005/01049-I/Tat zo dňa 30.11.2005 o vyvlastnení. Tiež je potrebné brať do úvahy existenciu právoplatného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na predmetnú stavbu; t.j. stavba je povolená podľa stavebno-právnych predpisov. Poukazujú, že navrhovateľ vyvlastnenia a žalobcovia ako účastníci vyvlastňovacieho konania, môžu majetkoprávne vzťahy usporiadať už len iným spôsobom než vyvlastnením, t.j. dohodou, resp. súdnou cestou (napr. v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka). Uvádzajú, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia správnych orgánov a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia, preto navrhujú rozhodnúť o žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z administratívneho spisu, z rozhodnutia napadnutého žalobcom, z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline ako stavebného úradu, ako konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Žiline ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. 2011/00121/AJA rozhodol o veci návrhu Žilina Invest, s.r.o. Žilina zo dňa 19.10.2005 na vyvlastnenie pozemkov, resp. častí parciel, a to KN-E 317 v prospech parcely KN-C 826/8 zapísanej na LV XXXX, KN-E 318 v prospech parcely KN-C 826/11 zapísanej na LV XXXX, KN-E 320 v prospech parcely KN-C 826/12 zapísanej na LV XXXX, KN-E 315 v prospech parcely KN-C 826/7 zapísanej na LV XXXX, KN-E 319 v prospech parcely KN-C 825/28, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva (zanikla), KN-E 315 v prospech parcely KN-C 825/23, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva (zanikla) v katastrálnom území R. podľa podmienok geometrického plánu č. 76/2004 zo dňa 20.08.2004 vyhotoveného geodetom Ing. P. B. na realizáciu stavby „Výstavba externej infraštruktúry- obj.So 105 v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov“ podľa ô 108 ods. 2 písm. f/ a o/ stavebného zákona tak, že návrh na vyvlastnenie zamietla, nakoľko nie sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 109 ods. 1 a 2 stavebného zákona. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že rozhodnutím č. 2005/01049-I/Tat zo dňa 30.11.2005 vyvlastnil vo výroku uvedené pozemky pre predmetnú stavbu. Na základe odvolania vlastníkov rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím č. 2006/6346/14670-4/Ka zo dňa 07.03.2006, právoplatné 10.03.2006 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe žaloby proti druhostupňovému správnemu orgánu bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 191/2006 zo dňa 03.06.2008, právoplatné 12.03.2009 rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zrušené a taktiež bolo zrušené aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom konaní správny orgán zistil, že predmetné parcely, ktorých sa pôvodne vyvlastnenie týkalo, sú zapísané v katastri nehnuteľností len na navrhovateľa Žilina Invest, s.r.o. a navrhovateľa a vlastníkov na túto skutočnosť upozornil a oboznámil ich s tým, že pokiaľ v stanovenej lehote nedôjde k zmene vlastníkov, návrh na vyvlastnenie zamietne. Navrhovateľ k zníženiu, zvýšeniu výmier predmetných parciel a k zániku parciel uviedol, že uvedené zmeny vznikli vytvorením nového geometrického plánu. V odôvodnení ďalej poukázal, že prechod vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý chcel navrhovateľ docieliť prostredníctvom inštitútu vyvlastnenia je v súčasnosti docielený. Vyvlastnenie je teda v danom prípade bezpredmetné, keďže nemožno vyvlastniť pozemky v prospech navrhovateľa, ktoré má tento vo svojom vlastníctve a taktiež je bezpredmetné z dôvodu, že niektoré parcely zanikli a pri ostatných sa zmenil rozsah prechodu vlastníckych práv a v súčasnosti nie sú v súlade s rozsahom záverov pôvodného návrhu podľa geometrického plánu, podľa ktorého sa pôvodné vyvlastnenie uskutočňovalo. Ďalej poukázal, že navrhovateľ a účastníci konania si môžu usporiadať svoje majetkovo-právne vzťahy k predmetným pozemkom už len iným spôsobom, než vyvlastnením. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobcovia odvolali a žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.05.2001 č. 2011/2930/V-869-1/Ka rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Súd uznesením zo dňa 7.11.2011 č.k. 1S 122/2011-41 pribral do konania účastníka správneho konania Žilina Invest s.r.o., Mariánske námestie 30/5, Žilina. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Podľa § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. Podľa § 71 ods. 2 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Podľa § 30 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie obsahuje najmä označenie pozemku alebo jeho časti a označenie stavby podľa údajov katastra nehnuteľností, aké právo a v akom rozsahu sa má vyvlastniť. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, len na základe zákona za primeranú náhradu. Z tohto dôvodu sa vyvlastnenie, ako krajný zásah do vlastníckeho práva viaže na striktné splnenie zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany navrhovateľa pri podaní návrhu na začatie konanie preukázané. Stavebný zákon určuje predmet a účely vyvlastnenia, cieľ vyvlastnenia, podmienky vyvlastnenia a náhradu za vyvlastnenie. Vyvlastniť možno len na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme. Z predloženého obsahu administratívneho spisu bolo súdu jednoznačne preukázané, že v danej veci žalovaný pochybil, keď zamietol návrh na vyvlastnenie z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 109 ods. 1, 2 stavebného zákona („cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ústavné práva k vyvlastneniu pozemku a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo využívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká“). Medzi účastníkmi predmetného konania niet sporu o tom, že vo veci vyvlastnenia nehnuteľnosti v prospech účastníka Žilina Invest s.r.o. bolo už vo veci rozhodnuté, pričom toto rozhodnutie bolo príslušným súdom zrušené (1S 191/2006) a teda účinky prechodu vlastníckych práv k vyvlastneniu navrhnutých pozemkov nenastali od počiatku, preto nemohlo byť sporné, že právna skutočnosť, ktorou vyvolali (prechod vlastníctva) zanikla a teda ich vlastníkom ostali naďalej účastníci konania - žalobcovia. Pokiaľ žalovaný v tomto duchu rozhodnutia súdu nerešpektuje, potom treba súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalobcov, že popiera záväznosť súdnych rozhodnutí, čím popiera ústavnú zásadu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo je neprípustné. Ďalej je preukázané, že o všetkých rozhodnutiach mali príslušné správne orgány riadnu vedomosť, keďže im bolo riadne doručené a následne konali v ich intenciách. Preto je preukázateľné, že si mohli aj boli povinné vytvoriť úsudok o otázke, kto je vlastníkom pozemkov, o hodnovernosti predkladaných údajov katastra a navyše mali katastrálny úrad o tejto skutočnosti upovedomiť (§ 40 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Námietka žalovaného, že žalobcovia nepredložili listinný dôkaz o tom, že je spochybnené vlastnícke právo navrhovateľa vlastníka Žilina Invest s.r.o. k predmetným pozemkom, keď rozhodnutia o tom boli správnym orgánom priamo doručené a boli súčasťou aj ich spisového materiálu, je neopodstatnená a zavádzajúca. Treba dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcov, že cieľom uvedených súdnych rozhodnutí bolo napraviť protiústavné a nezákonné predchádzajúce konanie správnych orgánov, ktorý je v právnom štáte neprijateľný (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Napriek tomu, že správne orgány boli povinné vyhodnotiť využiteľnosť zvyšných častí k vyvlastňovaniu navrhovaných pozemkov a teda Krajský stavebný úrad bol povinný preskúmať, či uvedené pozemky sú reálne využiteľné, resp. mal pre prípad potreby dať vypracovať aj znalecký posudok a túto otázku vyriešiť aj vo výroku následného svojho rozhodnutia o vyvlastnení, prípadne uviesť dôvody nevyvlastnenia v celej výmere podľa požiadavky žalobcov, toto všetko má náležite zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo svojom odôvodnení sa síce uvedenej problematiky dotkol, ale zopakoval tie úvahy a zistenia, ktoré boli podkladom k rozhodnutiu vydaným ešte v predchádzajúcich rokoch 2005 a 2006. Tieto argumenty však už raz boli súdom vyhodnotené ako nepostačujúce. Nezaoberal sa seriózne s námietkami žalobcov, že neobstojí jeho tvrdenie o poľnohospodárskom využití zvyšných častí pozemkov (tento názor si bez ďalšieho šetrenia iba osvojil), pretože za týmto účelom nik s nimi neuzavrel nájomnú zmluvu a naďalej tvrdí, že vyvlastnením a následnou realizáciou stavby došlo k znemožneniu využívania navrhnutých časti na vyvlastnenie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné pre nedostatočne zistený skutkový stav ako aj pre nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, podanie žaloby, 2x účasť na pojednávaní) podľa § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., § 18 ods. 3 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 209/2009 Z.z. v zmysle § 85j ods. 1 zákona č. 490/2010 Z.z. je sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 20%: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 123,50 € 2/ podanie žaloby 123,50 € 3/ účasť na pojednávaní 123,50 € 4/ účasť na pojednávaní 123,50 € Spolu 494,- € + 20 % DPH = 592,80 € 4x režijný paušál po 7,41 € = 29,64 € spolu 622,44 € zníženie za zastúpenie viacerých osôb (-50%) trovy účastníka v 1. rade celkom 311,22 € trovy účastníka v 1-8 rade 311,22 x 8 = 2.489,76 € + 66,- € súdny poplatok t.j. spolu 2.555,76 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 OSP.