Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201220 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201220.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána E. H., narodeného 17.1.1975, bez cestovného dokladu, evidenčné číslo: C. XXXXXX, štátneho príslušníka Konžskej demokratickej republiky (ďalej len KDR), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy F., N. F. X, J. F.-S., F., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky L. XX, L., zastúpeného pani JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 14.7.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: H.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 8.6.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: H.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 8.6.2011: 1/ p o t v r d z u j e v časti o neudelenia azylu navrhovateľovi, 2/ z r u š u j e v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 167,14 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy tlmočného, o výške ktorých súd rozhodne osobitným uznesením, znáša Slovenská republika súd rozhodne osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: H.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 8.6.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, týkajúceho sa novín Le Palmarés s prílohou, vodičského a novinárskeho preukazu predložených navrhovateľom, ako aj na výsledok odborného skúmania vodičského preukazu navrhovateľom predloženého zo záverov ktorých, aj po vyhodnotení ďalších v priebehu konania zistených skutočností odporca vyvodil záver, že navrhovateľ nie je z pohľadu zákona o azyle dôveryhodnou osobou a že sa súčasne nepotvrdilo prenasledovanie navrhovateľa konžskými štátnymi orgánmi. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.7.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu a že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Poukázal tiež na zlú bezpečnostnú situáciu v KDR, ktorú odporca v inom rozhodnutí (ČAS: MU-144-7/PO-Ž-2011 z 8.6.2011) vyhodnotil ako nepriaznivú v dôsledku čoho žiadateľovi o azyl (v označenom rozhodnutí) predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Na základe výzvy súdu navrhovateľ založil do spisu označené rozhodnutie (MU-144-7/PO-Ž-2011 z 8.6.2011) z ktorého je zjavné, že odporca žiadateľovi o azyl, pochádzajúcemu z KDR (posledný pobyt v Kinshase) predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu existencie bezpečnostného rizika v prípade jeho návratu do krajiny jeho pôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.8.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť v podstate z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaniach, ktoré boli tlmočené do jazyka francúzskeho (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné vo výroku o neudelení azylu, avšak zrušiť vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a v tejto časti vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie vyhľadaním správ o krajine pôvodu navrhovateľa, z obsahu ktorých zistil, že v meste Kananga nie sú oficiálne autoškoly, že mesto Kananga má cca 1 000 000 obyvateľov a Kinshasa cca 10 000 000 obyvateľov. Súd tiež zistil, že od 18.2.2006 došlo k zmene štátnej zástavy KDR. Na pojednávaní, konanom 12.10.2011 navrhovateľ uviedol, že presný názov rádia v ktorom pracoval je "Radia Television Malandji", že ním predložený vodičský preukaz bol vydaný v hlavnom meste Kinshase, pretože v Kanange nie je autoškola. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: H.-XXX/PO-Ž.-XXXX, so spisom ČAS: MU-144/PO-Ž-2011 (žiadateľa o azyl Christian Ndaye) a s obsahom súdneho spisu sp. zn.: 9Saz/16/2010. Zo spisu ČAS: H.-XXX/PO-Ž.-XXXX (časť I.) súd zistil, že po nelegálnom vstupe na slovenské územie požiadal navrhovateľ dňa 11.5.2008 o azyl z dôvodu obavy o svoj život, keďže ako novinár publikoval (cez rádio v ktorom pracoval) článok o šéfovi CNDP - vodcovi protivládnej ozbrojenej skupiny. Po uverejnení článku (január 2008) ho doma hľadali členovia protivládnej skupiny a namiesto neho zobrali na neznáme miesto jeho brata. Počas pohovoru u odporcu o.i. uviedol, že voči nemu nebolo nikdy vedené trestné stíhanie, že nebol členom žiadnej politickej strany a podrobne rozpovedal svoj príbeh, ktorý v krátkosti opísal pri podaní vyhlásenia, ktorým o azyl požiadal s tým, že po odvysielaní rozhovoru s generálom L.Nkundabetware, vodcom hnutia CNDP ho doma hľadali príslušníci tajnej služby - ANR, ktorí boli aj u neho v redakcii. KDR opustil 4.2.2008. Odporcovi predložil svoj novinársky preukaz, vydaný jeho redakciou „Radio Television Malandji“ 20.2.2006. Počas doplňujúceho pohovoru odpovedal na podrobné otázky odporcu. Následne do spisu založil výtlačok novín „Le Parmar?s“ z 26.2.2008 s prílohou v ktorej sa nachádza článok „Žurnalista rádia Malandji v Západnom Kassai, John Muabi donútený odísť do ilegality“, ktorý mal opisovať jeho príbeh. V spise sa nachádza kópia navrhovateľom predloženého novinárskeho preukazu z 20.2.2006 a jeho vodičského preukazu, korešpondencia týkajúca sa pravosti novinárskeho preukazu a údajného pôsobenia navrhovateľa v "Radio television Malandji", ako aj relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané tak na tamojšiu bezpečnostnú situáciu, ako aj na skutočnosti, konkrétne uvádzané navrhovateľom vo vzťahu k redakcii v ktorej mal pracovať, vydanému novinárskemu preukazu a pod. Spis ďalej obsahuje správy, podľa ktorých: - v rádii "Radio television Malandji" pracovali traja muži s menom John (rádio opustili v roku 2006), žiaden však s priezviskom Muabi (vyjadrenie pastora Ngala Mulume); - predložený novinársky preukaz obsahuje dve závažné chyby vo vete, nachádzajúcej sa na rubovej strane preukazu písme; - predmetný novinársky preukaz vo forme predloženej navrhovateľom nie je známy; - v júni 2006 Národná únia konžskej tlače (UNPS) vydala nový typ novinárskych preukazov a bol spustený proces novej identifikácie. Odporca vo veci rozhodol po prvý raz svojím rozhodnutím zo dňa 4.11.2008, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: 9Saz/76/2008-54 zo dňa 10.6.2009 súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa ust. § 250j, ods. 2, písm. c) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Z časti II. spisu odporcu ČAS: H.-XXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že zo znaleckého dokazovania, vykonaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ č.p.: PPZ-8053/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 6.11.2009 vyplýva, že: 1/ Predložený výtlačok novín Le Parmar?s je vytlačený na inom druhu papiera ako predložená príloha, ktorá je naviac vytlačená menej kvalitnou tlačou a vadne. 2/ Predložený novinársky preukaz na meno E. H. pozostáva z dvoch z vonkajšej strany potlačených papierov. 3/ Pokiaľ ide o predložený vodičský preukaz, znejúci na meno John Muambi (navrhovateľ ako svoje priezvisko udáva H.), tento vykazuje znaky nasvedčujúce, že sa môže jednať o falzifikát (vzhľad zobrazených vlajok, šikmo vytlačená rubová strana dokladu, chyba v texte anglickej predtlače). V spise sa ďalej nachádzajú správy, podľa ktorých: - sa v zozname akreditovaných novinárov nenachádza meno E. H.; - sa (podľa zistení britského zastupiteľského úradu v KDR) nepreukázalo zlé zaobchádzanie s konžskými navrátilcami; - v rádii "Radio Télé Malandji de Kananga Kassai Occidental" pracoval novinár E. H., avšak asi pred 3-4 rokmi (t.j. v rokoch 2005-2006); - podľa iného zdroja "Rádio Télé Kananga Malandji" sa od roku 2004 premenovalo na "CMB", E. H. však toto rádio opustil ešte pred jeho premenovaní, a tiež aj mesto Kananga; "Rádio Télé Malandji" je novou stanicou, ktorá vysiela od cca mája roku 2009; - riaditeľ "Rádio Télé Malandji" Brinch Ngoy Nzembele potvrdil, že E. H. odišiel z Kanangy pred viac ako 5 rokmi (t.j. pred rokom 2005); - organizácia JED (Novinár v ohrození) potvrdila, že nemá vedomosť o problémoch, ktoré by E. H. mali vzniknúť kvôli jeho práci; - E. H. pracoval v rádii Malandji od januára 2006 do februára 2008 (fotokópia potvrdenia riaditeľa Rádia Télé Malandji z 2.8.2009); - správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na tamojšiu bezpečnostnú situáciu, včítane správ o bezpečnostných rizikách návratov, podľa ktorých vzhľadom na tamojšiu situáciu v rámci EU dochádza k návratom neúspešných žiadateľov o azyl do KDR. Odporca po druhý raz vo veci rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-245-65/PO- Ž-2008 z 12.2.2010, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 9Saz/16/2010-100 z 22.9.2010 potvrdené. Po podaní odvolania voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža/106/2010 z 25.1.2011 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby odporca doplnil dokazovanie v tom smere, či rádia "La radio - telévision Malandji" v Kanage stále vysiela a aby odporca venoval osobitnú pozornosť skutočnostiam, ktoré podľa navrhovateľa bránia jeho návratu do KDR a to v kontexte s aktuálnymi informáciami o tejto krajine. Odporca následne doplnil dokazovanie vo veci: - Podľa vyjadrenia Africkej knižnice federálnej štátnej služby MZV Belgicka (23.3.2010) táto inštitúcia nedisponuje prílohou denníka Le Palmerés z 216.2.2008. - V Kanange pôsobí a vysiela "Radio télévision Malandji", vlastníkom ktorej je Alex Kande, opozičný poslanec za MLC, ďalej "Malandji FM" a "CMB (Canal Media Brodcasting)" ktorej vlastníkom je súkromná osoba. - Niet správ o tom, že by "Radio Télé Malandji" malo zrušené či inak obmedzené vysielanie. - Riaditeľom "Kasai Horizons Radio Télévision" (stanica v Kanage) je Brinch Ngoyi. - Neúspešní žiadatelia o azyl z KDR nečelia po ich návrate problémom. - Etnické nepokoje sú evidované v provinciách Equateur, Nord Kivu a Sud Kivu, v KDR pôsobí Stabilizačná misia OSN (MONUSCO), k najzávažnejším nepokojom dochádza na severe KDR. - Verejná kritika vládnych úradníkov, vládnych rozhodnutí, postupu vlády týkajúca sa otázok konfliktu s povstalcami, využívania prírodných zdrojov a korupcie vyvolali niekedy tvrdé reakcie od ANR. - Denník Le Palmares pravidelne vydáva "Le Palmares Dossier" ako prílohu, ktorá je vo vnútri denníka, vo vydaní z 26.2.2008 však nie je k dispozícii (knihovník - Africká knižnica MZV Belgicka). - Denník Le Palmares nepublikuje a nikdy nepublikoval žiadnu prílohu (informácia pána Mukombe - asistenta riaditeľa Le Palmares). - Predložený vodičský preukaz navrhovateľa č. 101060209058 je úplný falzifikát (PPZ ÚHCP OHP - Oddelenie analýzy cestovných dokladov, 12.5.2011). Dňa 31.5.2011 vykonal odporca s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Navrhovateľ v jeho priebehu o. i. uviedol, že pokiaľ od pracoval v rádii, toto sídlilo na adrese, ktorú uviedol počas pohovoru 2.2.2010 (Avenue Colonel, Tshiatshi 17, Kanaga). Tiež uviedol, že v čase vydania potvrdenia z 28.2.2009 (potvrdenie o pôsobení navrhovateľa v rádii) pán Brunch Ngoyi bol riaditeľom tohto rádia. V čase navrhovateľovho pôsobenia v rádii pracoval pán Brunch Ngoyi v meste Lumumbasi, avšak do rádia v ktorom pôsobil navrhovateľ, chodil - nepravidelne. K vodičskému preukazu uviedol, že tento získal legálne a nefalšoval ho. Tiež uviedol, že v Kanange sú ozbrojené jednotky OSN. Zo spisu odporcu ČAS: MU-144/PO-Ž-2011 (žiadateľa o azyl M. X.) súd zistil, že tento žiadateľ pochádza, podobne ako navrhovateľ, z KDR (avšak z mesta Kinshasa) a rozhodnutím zo 16.6.2009 mu bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá mu bola predĺžená následným rozhodnutím zo 16.6.2010. Na základe žiadosti o jej opätovné predĺženiu mu odporca rozhodnutím z 8.6.2011 túto ochranu predĺžil. Rozhodol tak výlučne s odkazom na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v KDR. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. b) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 3 ods.4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Pokiaľ ide o potvrdzujúcu časť rozsudku súdu (potvrdenie výroku o neudelení azylu navrhovateľovi): K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu odporcu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vykonal v konaní rozsiahle a dôkladné (aj znalecké) dokazovanie, zamerané na overenie pravosti navrhovateľom predložených dôkazov, ako aj na preukázanie ním proklamovaného pôsobenia v „Radio Television Malandji“, osobitne v čase, kedy malo dôjsť k jeho perzekúcii (január 2008). Poznatky, získané z tohto dokazovania vyhodnotil, čo v napadnutom rozhodnutí aj uviedol a s poukazom výsledok takéhoto hodnotenia dôkazov podrobne odôvodnil svoj právny záver, vyjadrený vo výroku o neudelení azylu. Pokiaľ odporca na základe takéhoto svojho postupu dospel k názoru, že navrhovateľ nie je dôveryhodnou osobou, resp. že ním predložené dôkazy nepreukazujú dôvodnosť udelenia azylu, takýto právny názor odporcu nie je možné á priori kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom azylového spisu. Takéto hodnotenie postupu odporcu by bolo prípustné iba v prípade, ak by tento bez vykonania akéhokoľvek dokazovania tvrdil niečo, čo zjavne odporuje predloženým dôkazom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu odporca správne a dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod k vydanie negatívneho rozhodnutia vo veci azylu a to i napriek navrhovateľom predloženým dôkazom. Okrem textu záverov, uvedených v odôvodnení napadnutého výroku o neudelení azylu s ktorými sa súd stotožňuje, súd poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu potvrdzujú odporcom prezentované nedôveryhodnosť navrhovateľa: 1/ Vo vzťahu k dokladom totožnosti navrhovateľ pôvodne (vstupný pohovor) tvrdil, že okrem novinárskeho preukazu mal iba občiansky preukaz, ktorý však ostal doma v Kanange a že príslušníci ANR ho (navrhovateľa) doma iba hľadali a keď ho nenašli, zobrali so sebou jeho brata. V priebehu doplňujúceho pohovoru (18.7.2008) navrhovateľ uviedol, že z dokladov okrem občianskeho preukazu má doma iba rodný list, vysvedčenie z ľudovej, strednej školy a z univerzity. Vo svojom výsluchu pred súdom (10.6.2009, konanie sp. zn.. 9Saz/76/2008) však uviedol, že mal aj vodičský preukaz (ktorý predložil), ktorý mal u staršej sestry (ktorá žije v Kinshase) a že občiansky preukaz nepredložil preto, lebo príslušníci ANR jeho dom "vyplienili" a že mu zobrali nejaské veci. Ak by ANR "vyplienila" byt či dom navrhovateľa resp. ak by okrem občianskeho preukazu bol navrhovateľ držiteľom aj vodičského preukazu vyvstáva otázka, prečo o týchto skutočnostiach navrhovateľ nehovoril pri vstupnom pohovore. Súd tiež poukazuje na výsledok znaleckého dokazovania (č.l. 273 spisu odporcu), podľa záverov ktorého i keď v čase jeho vyhotovenia nebol k dispozícii preukázateľne pravý preukaz, tento vykazuje znaky svedčiace v prospech záveru, že nejde o originál (rozdielny vzhľad vlajky na doklade a v podtlači, šikmo vytlačená rubová strana, tlačový defekt, chyba v anglickom texte (chybný text: "Alloves categories" namiesto správneho: "Alloved catergories"). Závery tohto znaleckého posudku sú totožné so závermi odborného skúmania predmetného vodičského preukazu (č.l. 470 - 474 spisu odporcu), ktoré bolo vykonané porovnaním s pravým vodičským preukazom. K záveru obsiahnutom v tomto odbornom skúmaní súd dodáva, že síce od 18.2.2006 došlo k zmene štátnej vlajky KDR (vyobrazená na lícovej strane preukazu), avšak na podtlači - pod UV svetlom sa nachádza vyobrazenie štátnej vlajky pôvodného (predchádzajúceho) vyobrazenia. Ak by mal byť navrhovateľom predložený vodičský preukaz pravým, predmetné defekty by celkom určite nemal obsahovať. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že na predloženom vodičskom preukaze je ako priezvisko držiteľa uvedené "H.", pričom navrhovateľ ako svoje priezvisko udáva "H.". Všetky uvedené skutočnosti jednoznačne vedú k záveru, že navrhovateľom predložený vodičský preukaz (ako preukaz preukazujúci jeho totožnosť) nie je možné považovať za pravý, resp. že nejde o doklad, svedčiaci o totožnosti navrhovateľa. Žiaden iný relevantný doklad svojej totožnosti navrhovateľ nepredložil, podobne ako nepredložil ani iný dokument, ktorý ako to uviedol vlastní. 2/ Pokiaľ ide o prílohu novín "Le Palmarés" z 26.2.2008 v ktorej sa nachádza článok "Žurnalista rádia Malandji v Západnom Kasai John Muabi donútený ísť do ilegality" súd poukazuje na závery znaleckého skúmania (znalecký posudok zo 6.11.2009), ktorý preukázal rozdielnosti v tlači a v použitom papieri. Ani z následného dokazovania (referencia knihovníka Africkej knižnice MZV Belgicka, informácia pána Mukombe - asistenta riaditeľa Le Palmares) nie je bez pochýb zjavné, že by skutočne tento denník vydával prílohy - zo žiadneho zdroja sa nepodarilo zabezpečiť porovnávací výtlačok prílohy, resp. jej obsahu. Ak by však predmetná príloha skutočne aj bola prílohou vydania denníka z 26.2.2008, čo vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné bezpečne vylúčiť ale ani potvrdiť, nesvedčí o tom, že by: - práve navrhovateľ bol osobou o ktorej sa v článku píše; - obsah predmetného článku sa obsahom nezhoduje s opisom udalosti, prezentovanej navrhovateľom. Naviac je potrebné poukázať na fakt, že organizácia Novinár v Ohrození (JED) nemá žiadnu vedomosť o problémoch novinára menom E. H.. (Viď č.l. 272, 296, 390, 465, 466 spisu odporcu.) 3/ Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený novinársky preukaz, ani tento podľa názoru súdu nesvedčí v prospech dôveryhodnosti navrhovateľa: znalecký posudok zo 6.11.2009, hrubé pravopisné chyby v texte predtlače, forma preukazu, ktorý sa skladá z dvoch samostatných listov priložených k sebe, neaktuálnosť preukazu vzhľadom k procesu vydávania nových novinárskych preukazov (od júna 2006). Naviac preukaz mal byť vydaný "riaditeľstvom" "Radio Televisin Malandji" v Kinshase, kde toto médium nikdy nepôsobilo. (Viď č.l. 106, 273 spisu odporcu.) Ak teda navrhovateľom predložený novinársky preukaz obsahuje zrejmé a hrubé chyby, jeho vyhotovenie nezodpovedá ani len základným štandardom takéhoto dokumentu a mal byť vydaný v mieste v ktorom subjekt ktorý ho mal vydať nikdy nepôsobil, je na mieste vyhodnotenie takéhoto dôkazu ako nehodnoverného. 4/ Navrhovateľ tvrdil, že v "Le radio - television Malandji" so sídlom Kananga, ul. Canal 10 pracoval od roku 2006 do januára 2008, jeho nadriadeným bol Denis Mundele (riaditeľ). Podľa informácie z č.l. 90 spisu odporcu "Radio Malandji" patrí arcidiecéze. Podľa vyjadrenia pastora Ngala Mulume (č.l. 130 spisu odporcu) v tomto rádii navrhovateľ nepracoval - pracovali tam traja muži s menom "John" (Mary Kabuta, Mupenda a Thsium Fol), ktorí však z rádia odišli v roku 2006. Podľa správy hovorcu MONUC (Misia OSN v KDR) - č.l. 231. spisu odporcu - navrhovateľ nie je v zozname u nich akreditovaných novinárov. Podľa relácie UNHCR z októbra 2009 (č.l. 262. spisu odporcu) na základe informácií získaných z Rádia Okapi novinár menom E. H. pracoval v "Radio Télé Malandji de Kananga Kassai Occidental" pred 3 - 4 rokmi (t.j. v roku 2005, resp. 2006). Podľa správy prezidenta JED (Novinár v Ohrození) - č.l. 296 spisu odporcu "Rádio Télé Kananga Malandji" (RTKM) sa v roku 2004 premenovalo na CMB, E. H. v ňom pracoval, opustil ju však a z Kanangy odišiel ešte pred rokom 2004. "Rádio Télé Malandji" je novou stanicou, ktorá vysiela od mája 2009 (č.l 269 spisu odporcu). Podľa tvrdenia riaditeľa "Rádio television Malandji FM" Brinch Ngoy Nzembele, John Muabi pracoval v rádii RTKM pred viac ako piatimi rokmi (t. j. cca v roku 2004), kedy z Kanagy odišiel (č.l. 396 spisu odporcu). Súčasne organizácia JED uviedla, že nevie o tom, že by mal E. H. kvôli svojej práci nejaké nepríjemnosti. Podľa potvrdenia Brunch Ngoyi, riaditeľa "Radio television Malandji FM" z 2.8.2009 E. H. spolupracoval s rádiom od januára 2006 do februára 2008. Navrhovateľ v priebehu doplňujúceho pohovoru 2.2.2010, podobne ako aj pred súdom uviedol, že pracoval v "Rádio Television Malandji", že toto malo stále rovnaký názov a že pán Brunch Ngoyi bol zástupcom riaditeľa rádia. Podľa správy JED (č.l. 445 spisu odporcu) Brinch Ngoyi Nzembele bol v roku 2006 riaditeľom "Kasai Horizon Radiotelevision". Podľa informácie "Radia Okapi" (č.l. 447 spisu odporcu) "Radio télévision Malandji" vysiela z Kanagy, potvrdená bola aj existencia rádia "CMB" a "Malandji FM". Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, vyššie uvedených správ, poznatkov a dobrozdaní založených v spise odporcu: - pokiaľ aj novinár menom E. H. existoval, pôsobil v Kanange max do roku 2005, - niet správ o tom (okrem prílohy denníka Le Palmarés), že by mal v súvislosti so svojou prácou akékoľvek problémy, - stanica "Rádio Television Malandji" zanikla v roku 2004 - v roku 2004 sa premenovala na CMB, - stanica "Rádio Télé Malandji" je novou stanicou, ktorá vysiela od mája 2009. S poukazom na vyššie uvedené možno kanštatovať, že: a/ Navrhovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom svoju totožnosť. b/ Obsah článku "Žurnalista rádia Malandji v Západnom Kasai E. H. donútený ísť do ilegality" nekorešponduje s príbehom, opísaným navrhovateľom. c/ Novinár menom E. H. nepracoval v žiadnej rozhlasovej stanici v období od januára 2006 do januára (februára) 2008. (Potvrdenie Brunch Ngoyi, riaditeľa "Radio television Malandji FM" z 2.8.2009 nie je hodnoverné s poukazom na jeho zásadne protichodné vyhlásenie, dané ním prezidentovi JED, ktoré vyhlásenie však korešponduje s ostatnými poznatkami o nepôsobení novinára menom E. H. v uvedenom období.) d/ Novinár menom E. H. nemal v minulosti žiadne problémy, ktoré by súviseli s jeho novinárskou prácou. e/ Stanica "Rádio Television Malandji" zanikla v roku 2004 - v roku 2004 sa premenovala na CMB, pričom stanica "Rádio Télé Malandji" je novou stanicou, ktorá vysiela od mája 2009. Všetky uvedené a v spise odporcu dokladové zistenia odôvodňujú záver, že osoba navrhovateľa nie je hodnovernou osobou v zmysle zákona o azyle, naviac tiež svedčia o tom, že novinár menom E. H. nemal v roku 2008 (a ani nikdy predtým) žiadne problémy so štátnou mocou, resp. stretím subjektom. Ak tieto skutočnosti odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí a s poukazom na ne navrhovateľovi azyl neudelil, jeho zistenia a právny záver z nich vyvodený je správny. Preto súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil. Pokiaľ ide o zrušujúcu časť rozsudku súdu (zrušenie výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi): S poukazom na dôvody neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľa, ktoré súd konfrontoval s dôvodmi predĺženia poskytnutej doplnkovej ochrany žiadateľovi o azyl v konaní ČAS: MU-144/ PO-Ž-2011 súd dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa odporca nerešpektoval ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku (Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.) Porovnaním obidvoch rozhodnutí, zhodou okolností vydaných v jeden a ten istý deň, je zjavné, že navrhovateľovi doplnková ochrana nebola poskytnutá z dôvodu nenaplnenia žiadneho z jej predpokladov (neexistencia bezpečnostných rizík návratu do krajiny pôvodu). V konaní ČAS: MU-144/PO-Ž-2011 však odporca vyhodnotil možný návrat označeného žiadateľa o azyl úplne inak - tak, že existujú závažné dôvody svedčiace proti jeho návratu. Odporca pritom v obidvoch prípadoch hodnotil rovnaké kritériá - vyhodnotenie v rozhodnutí ČAS: MU-144-7/PO-Ž-2011 z 8.6.2011 nie je založené na žiadnej inej skutočnosti ako na vyhodnotení všeobecne nebezpečnej situácie v KDR. Pokiaľ by odporca v rozhodnutí ČAS: MU-144-7/PO-Ž-2011 hodnotil aj iné dôvody (napr. hroziace uloženie či výkon trestu smrti, reálnosť neľudského či ponižujúceho zaobchádzania vzhľadom k individualite tohto prípadu), nešlo by zrejme o porovnateľné rozhodnutia a v tom prípade by rôznosť rozhodnutí bola opodstatnená. To sa však nestalo. Pretože odporca pri hodnotení totožných dôvodov v rozhodnutí ČAS: MU-144-7/PO-Ž-2011 a v napadnutom rozhodnutí dospel k diametrálne odlišným stanoviskám, súd dospel k názoru, že výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi je potrebné zrušil z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a v tejto časti vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Ich obsah bude musieť následne vyhodnotiť a to aj vo vzťahu k zisteniam, ktoré vyplynuli z celého konania o navrhovateľovej žiadosti o azyl a vo veci doplnkovej ochrany opätovne rozhodnúť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní pred súdom zastúpený advokátkou a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. Zástupkyňa navrhovateľ a vyčíslila trovy vo výške spolu 501,41 eur za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, 2x účasť na pojednávaní) á 123,50 eur = 494,00 eur a režijný paušál 7,41 eur. Navrhovateľ bol v konaní úspešný iba čo do výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Súd posúdil pomer neúspechu (potvrdenie výroku o neudelení azylu) a úspechu (zrušenie výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany) navrhovateľa v konaní v pomere 2 : 1, nakoľko inštitút azylu je trvalým, pričom inštitút doplnkovej ochrany je dočasným, i keď s možnosťou jeho predĺženia. S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov jeho právneho zastúpenie vo výške 1/3 z uplatneného nároku: 501,41 eur : 3 = 167,14 eur, ktorú náhradu je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní (čiastočne) neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti potvrdzujúcej časti tohto rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p). Proti zrušujúcej časti tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).