Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201317 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201317.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: T. R., trvale bytom U. E. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Repkom, advokátom, Francisciho 1, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/025547/10119/OPČ- SSZ zo dňa zo dňa 30.05.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/025547/10119/OPČ-SSZ zo dňa 30.05.2011. V žalobe uviedol, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor služieb zamestnanosti zo dňa 28.04.2011 č.k. 18562/2011 (prvostupňový správny orgán), ktorým úrad vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 13.04.2011 na dobu troch mesiacov z dôvodu nedodržania povinnosti podľa ust. § 34 ods. 7 bez vážnych dôvodov. Proti predmetnému rozhodnutiu podľa žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11.05.20111. O odvolaní bolo rozhodnuté druhostupňovým orgánom ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (žalovaný), ktorý napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Dôvodom na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola skutočnosť, že žalobca sa nedostavil na nariadený deň 13.04.2011 na ÚPSVaR v Bratislave a nepreukázanie vážnych dôvodov. Žalobca má za to, že toto rozhodnutie je vecne nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany žalovaného, nakoľko všetky podstatné právne argumenty boli niekoľkokrát uvedené v jednotlivých podaniach žalobcu a sú zároveň detailne uvedené v jednotlivých rozhodnutiach, čo žalobca považuje za podstatnú právnu skutočnosť, ktorá významnou mierou spôsobila nesprávne rozhodnutie žalovaného a ukrátila žalobcu na jeho právach. Žalovaný sa vo svojom rozhodovaní opiera predovšetkým o skutočnosť, že žalobca sa dňom 13.04.2011 nedostavil na ÚPSVaR a zároveň nepredložil relevantný doklad v zmysle ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti. Žalobca však správnemu orgánu predložil doklad o celodennej návšteve lekára. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného došlo k takým pochybeniam, ktorými boli ohrozené jeho práva a právom chránené záujmy, nakoľko vylúčením z evidencie a nepriznaním dávky v nezamestnanosti za vyradené obdobie vzniká žalobcovi škoda. Túto škodu nemožno, podľa názoru žalobcu, napraviť ani dodatočným zaradením do evidencie uchádzačov, nakoľko od 01.09.2011 nastupuje žalobca do práce a nárok na zákonom stanovenú dávku po obdobie 6 mesiacov nemá možnosť vyčerpať. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca aj v tom, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým ohrozil práva a právom chránené záujmy žalobcu tým, že hoci žalobca preukázal nepriaznivý zdravotný stav, správny orgán rozhodol napriek tomu v jeho neprospech. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 02.09.2011 uviedol, že žalobca má za to, že zo spisu je nesporné, že dňa 13.04.2011 mal žalobca stanovený kontakt, čo tento potvrdil svojim podpisom v karte uchádzača o zamestnanie. Zákon o službách zamestnanosti upravuje určité práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie. Úrad má povinnosť uchádzačovi o zamestnanie najmenej raz za kalendárny mesiac ponúknuť vhodné zamestnanie, alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. Jednou z povinností pre uchádzača o zamestnanie je v zmysle ust. § 34 ods. 7 na tento účel byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom pri osobnom kontakte s uchádzačom o zamestnanie. Žalobca mal byť úradu k dispozícii dňa 13.04.2011. V prípade, ak uchádzač o zamestnanie nedodrží uvedenú povinnosť, má možnosť preukázať vážne dôvody, pre ktoré sa nemohol dostaviť k splneniu povinnosti. Zákonodarca vymedzil tieto dôvody taxatívne, nie príkladom, bez možnosti rozširovania dôvodov, ktoré zákon vyhodnocuje ako dôvody vážne, ktoré znemožňujú v danom prípade splnenie povinnosti v zmysle ust. § 34 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti. Konkrétne sa žalobca snažil uplatniť vážny dôvod podľa § 36 ods. 4 písm. c/, ktorým je dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne. Žalobca spolu s odvolaním proti rozhodnutiu správnemu orgánu predložil doklad o celodennej návšteve lekára zo dňa 13.04.2011. Zákon vyžaduje potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie doklad o celodennej návšteve lekára, ktorý nie je v zmysle zákona o službách zamestnanosti relevantným dokladom. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 26.04.2011 s nástupom na PN od 26.04.2011 do 01.05.2011 sa nedotýka termínu, v ktorom si mal žalobca plniť povinnosti voči úradu a zároveň ani nezakladá dôvod ospravedlnenia povinnosti žalobcu zo dňa 13.04.2011. Žalovaný má za to, že zohľadnil všetky relevantné a skutkové okolnosti a na základe správnej právnej úvahy vydal rozhodnutie, ktoré bolo v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Žalobca nedodržal povinnosti stanovené zákonom o službách zamestnanosti a ani dôvod svojej neúčasti neospravedlnil vážnymi dôvodmi. Žalobca neuviedol ani jeden relevantný argument, ktorý by podporil jeho tvrdenia. Naopak, viaceré fakty skutkovej podstaty uvedené v žalobe, potvrdzujú vecnú správnosť a následne aj riadne právne posúdenie veci žalobcu. Vzhľadom k tomu ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.05.2011 č. AA/2011/025547/10119/OPČ-SSZ, ktorým ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny príslušné na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 12 písm. s/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.k. 18562/2011 zo dňa 28.04.2011 o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. c/, ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave vydané dňa 28.04.2011 pod č.k. 18562/2011 potvrdilo. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave bol žalobca dňom 01.03.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 02.03.2011. Pri podaní žiadosti bol účastník riadne poučený o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie, vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnancovi. Dňa 02.03.2011 bol účastníkovi (žalobcovi) stanovený termín kontaktu na deň 16.03.2011 za účelom predloženia zápočtového listu od posledného zamestnávateľa a prevzatia správoplatneného rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na kontakt sa dostavil, ale úradu požadovaný doklad predložený nebol. Ďalší kontakt bol žalobcovi stanovený na deň 13.04.2011. Žalobca sa na tento termín nedostavil a svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil. Následne dňa 28.04.2011 bolo vydané rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor služieb zamestnanosti, č.k. 18562/2011, ktorým úrad práce sociálnych vecí a rodiny vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že tento sa dňa 13.04.2011 bez ospravedlnenia nedostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, nepreukázal vážne dôvody svojej neúčasti, a preto bol dňom 13.04.2011 z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým, rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.05.2011, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, vydané dňa 28.04.2011 pod č.k. 18532/2011 potvrdilo. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán vychádzal z ust. § 34 a 36 zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nedodržania povinnosti podľa § 37 ods. 7 bez vážnych dôvodov. Účastník správneho konania sa bránil tým, že sa nemohol dostaviť na úrad zo zdravotných dôvodov, pretože podstúpil celodenné vyšetrenie. Z predmetného rozhodnutia vyplynul právny názor žalovaného, že priepustka od lekára nie je relevantný dôkaz prípustný v zmysle zákona, ktorý by preukazoval niektorý z vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4. Takýmto dôvodom by podľa žalovaného mohlo byť predloženie dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú však žalobca pre uvedený termín kontaktného stretnutia nepredložil. Doklad o pracovnej neschopnosti od 26.04.2011 do 01.05.2011 nepreukazuje, prečo sa účastník nedostavil na termín 13.04.2011, prípadne od 13.04.2011 do 29.04.2011. V prípade, ak by malo byť zohľadnené ako vážny dôvod pracovná neschopnosť žalobcu, musel by byť doklad o jej začiatku doložený do troch dní odo dňa vystavenia a pracovným dňom po jej skončení a to je pre termín 13.04.2011 neskôr vystavené potvrdenie o práceneschopnosti irelevantné pre predmetné konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Predmetom preskúmania v predmetnom konaní je zákonnosť rozhodnutia a postupu správnym orgánov, ktorými rozhodli o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 36 ods. 2 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti dňom zistenia nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom. Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa ust. § 36 ods. 2 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.z. sa považuje nedodržanie povinností podľa ust. § 34 ods. 7 bez vážnych dôvodov. Podľa ust. § 34 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, úrad je povinný uchádzačovi o zamestnanie najmenej raz za kalendárny mesiac ponúknuť vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. Uchádzač o zamestnanie je povinný na tento účel byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom pri osobnom kontakte s uchádzačom o zamestnanie. Podľa ust. § 36 ods. 4 písm. c/ vyššie citovaného zákona, Za vážny dôvod podľa odseku 2 písm. c/ a odseku 5 písm. a/ až c/ sa považuje dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, že na základe právoplatného rozhodnutia Úrade práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 01.03.2011 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to na základe jeho písomnej žiadosti. Ako vyplýva zo záznamu o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, na deň 13.04.2011 bol žalobcovi stanovený termín kontaktu s úradom. Na tento sa žalobca nedostavil, dostavil sa až dňa 29.04.2011, kde bol oboznámený sú skutočnosťou, že už bolo vydané rozhodnutie dňa 28.04.2011 o jeho vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca vo veci odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako dôvod nedostavenia sa na úrad v stanovený deň 13.04.2011 dodatočne žalobca predložil potvrdenie o celodennej návšteve u lekára. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú právne relevantné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca mal stanovený termín kontaktného stretnutia v zmysle § 37 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti ku dňu 13.04.2011. Nakoľko sa v stanovený dátum nedostavil na úrad, úrad postupoval podľa ust. § 36 ods. 2 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti a jeho nedostavením sa na úrad žalobcu, ako uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov dňom zistenia nedodržania povinnosti podľa § 37 ods. 7 bez vážnych dôvodov vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 36 ods. 4 sa za vážny dôvod podľa ods. 5 písm. a/ až c/ považuje dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil len doklad o celodennej návšteve zdravotníckeho zariadenia a následne doklad o pracovnej neschopnosti, ktorý však trval od 26.04.2011 do 01.05.2011, teda po stanovenom termíne kontaktného stretnutia, čo bolo 13.04.2011. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako postupu, ktorý mu predchádzal konštatoval, že žalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a ktoré mu úrad určil, a to povinnosť osobne sa dostaviť na úrad alebo miesto určené, resp. predložiť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade nedostavenia sa, vzťahujúci sa ale na deň určeného kontaktného stretnutia. Z tohto dôvodu Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu považoval za skutkovo a právne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom, v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 22.08.2011 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 02.09.2011 rovnako súhlasil s prejednaním veci bez svojej účasti. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.