Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201442 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201442.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J. A., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: Q. XXXXXX, štátneho príslušníka T. P. (ďalej len T.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy B. G., štvrť A., okres Q., štát I., T. naposledy s miestom pobytu O. E. M. Ú.P. M. Z. A. P. P., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.8.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: M.-XXX-XX/.-Ž.-XXXX zo dňa 11.7.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: M.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 11.7.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: M.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 11.7.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V ďalšom opísal priebeh predchádzajúcich štyroch žiadostí navrhovateľa o azyl a poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, osobitne vo vzťahu k jeho údajnému členstvu v politickej strane "Simran Party" o ktorom sa zmienil až v aktuálnom - piatom konaní o udelenie azylu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol ani len správny názov strany, že disponoval iba základnými údajmi o nej, že nevedel uviesť symbol a logo strany. Poukázal tiež na rôznosť navrhovateľom udávaných údajov, týkajúcich sa úmrtia svojho brata, manželky a syna, ktoré skutočnosti navrhovateľ v konaní nevysvetlil náležitým spôsobom. Podobne odporca poukázal na rôznosť navrhovateľom udávaných dôvodov jeho odchodu z T. a na rôzne identity, pod ktorými navrhovateľ vystupoval v zemiach EU, ktoré ho vracali na Slovensko. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.8.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nesprávne zistil stav veci, ak stotožnil stranu "Simran Party" s politickou stranou "Shiromany Akali Dal" a že dôvodom jeho odchodu z T. bola obava zo smrti, prameniaca z vyhrážok členov strany "Simran Party" ak nevykoná teroristické útoky, ako aj pozemkové spory. Rozpory vo výpovedi zdôvodnil tým, že krátko pred vykonaním vstupného pohovoru bola jeho rodina zavraždená a že v dôsledku havárie na motorke mal psychické problémy. Z totožného dôvodu tiež namietal nesprávnosť výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Súdu navrhol, aby jeho vec bola prejednaná a rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z údajov, poskytnutých navrhovateľom, osobitne opätovne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v žiadnom z predchádzajúcich konaní neuvádzal že by bol členom akejkoľvek politickej strany či hnutia a ani to, že by sa mu členovia politickej strany vyhrážali smrťou. K navrhovateľom namietanej zdravotnej indispozície pri vykonaných pohovor poukázal na navrhovateľove prehlásenia, podľa ktorých sa po zdravotnej stránke cíti dobre a vypovedať môže. V ďalšom poukázal odporca na rozpory, ktoré vyplynuli z navrhovateľových výpovedí. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ 22.9.2011 opätovne bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil odporcu o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasí a súčasne ho poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemá námietok voči takémuto postupu súdu (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). Odporca v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 19.10.2011 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil iba informáciou z príbalového letáku lieku Ibalgin, podľa ktorého tento liek slúži k potlačeniu bolesti. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX, so spisom ČAS: M.-XX/PO-Ž.-XXXX, ako aj s obsahom zápisníc o podaní vysvetlenia a pohovoroch, ktoré sú obsahom predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa (ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX, M.-XXX/PO- Ž.-XXXX, M.-XXX/PO-Ž.-XXXX) a ktoré sú pripojené k spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4S/347/2010. Spis ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX: Navrhovateľ 25.1.2007 požiadal o azyl z dôvodu obáv o život v súvislosti s pozemkom. Na polícii toho istého dňa uviedol, že na Slovensko pricestoval letecky z Dilií - cez Kuvajt a Poľsko s tým, že sa chcel dostať do Talianska, kde chcel pracovať. Ďalej uviedol, že doma sa živil ako vodič kamiónu, že nemal žiadne problémy s políciou a nebol ani politicky prenasledovaný. Toto konanie bolo 8.2.2007 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Spis ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX: Navrhovateľ bol vrátený z NSR na Slovensko ako Sono Sing, nar. 1.1.1973. V priebehu vstupného pohovoru (31.10.2008) uviedol, že celý život pracoval ako pomocný robotník na stavbách, že jeho otec zomrel v roku 2002 prirodzenou smrťou, podobne ako matka v roku 2006, že z T. odišiel za zárobkom a chcel sa dostať do Nemecka. Uviedol tiež, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia a že nebol v T. trestne stíhaný a s nikým nemal žiadne problémy. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že z T. odišiel kvôli pozemkovým sporom, ktoré začali v roku 2002 - jeho otec predal rodinný pozemok B. A., čo nahnevalo rodinu menom B., ktorá mala tiež o pozemok záujem. Preto ho príslušníci rodiny B. zbili (v roku 2002) palicami a on sa následne až do svojho odchodu z T. (2007) skrýval v rodnej obci. Svoje napadnutie nikomu neohlásil. Odporca 17.12.2008 zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. O podanom opravnom prostriedku voči tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.: 5Saz/16/2009-44 zo dňa 5.5.2009 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O odvolaní voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: ASža/25/2009 zo dňa 22.9.2009 tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil. Spis ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX: Na polícii 19.4.2010 navrhovateľ uviedol, že jeho rodina vlastnila pozemky, ktoré chceli kúpiť susedia. Keďže s tým rodina navrhovateľa nesúhlasila, dochádzalo fyzickým útokom - pri jednom z nich bol otec navrhovateľa zabitý. Uviedol, že z T. vycestoval do Grécka, odtiaľ do Talianska, pričom sa chcel dostať do Poľska. Vo vyhlásení, ktorým požiadal opätovne o azyl navrhovateľ uviedol totožný dôvod ako ten, ktorý uviedol na polícii 19.4.2010. V priebehu vstupného pohovoru (6.5.2010) navrhovateľ uviedol, že jeho otec zomrel násilnou smrťou. V ďalšom uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol nikdy trestne stíhaný a že nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že z T. odišiel z dôvodu pozemkových sporov a v celom rozsahu sa odvolal na svoju výpoveď zo dňa 6.5.2010, ktorú urobil v priebehu vstupného pohovoru v konaní ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX. Odporca právoplatným rozhodnutím zo dňa 30.6.2010 toto azylové konanie zastavil z dôvodu § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Zo spisu ČAS: M.-XX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľ bol 3.2..2011 vrátený z Rakúska v rámci Dublinského dohovoru ako Mahinder Singh, nar. 1.1.1970. V priebehu podania vysvetlenia na polícii 3.2.2011 o.i. uviedol, že chce požiadať o azyl z dôvodu obavy o život, pretože v T. má pozemkový spor. Uviedol tiež, že doma bol členom strany "Simran Khalsa". Toto konanie odporca zastavil rozhodnutím z 23.2.2011 z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V spise sa nachádza zápisnica o výsluchu navrhovateľa ako poškodeného, ktorý sa 3.2.2011 mal stať objektom lúpežného prepadnutia dvomi mužmi na stanici Gbely. Podľa lekárskej správy I. neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 4.2.2011 utrpel pri prepadnutí povrchovú traumu hlavy, bez poruchy vedomia. Ordinovaný bol liek Ibalgin. Zo spisu ČAS: M.-XXX/PO-Ž.-XXXX súd zistil, že navrhovateľ bol 12.4.2011 vrátený z Rakúska v rámci Dublinského nariadenia. Na polícii dňa 13.4.2011 o. i uviedol, že v T. pracoval ako roľník, že z T. vycestoval do Moskvy a následne do Poľska s tým, že sa chcel dostať do Švajčiarska. Uviedol, že bol členom strany "Simran Party" a že v T. mal problémy s políciou z dôvodu, že mal v nelegálnej držbe zbrane. Vypovedal, že chce požiadať o azyl z dôvodu obavy o život, nakoľko ako člen strany "Simran Party" odmietol vykonať teroristické útoky. Toho istého dňa požiadal o azyl vyhlásením z totožného dôvodu. V priebehu vstupného pohovoru (15.4.2011) o. i. uviedol, že po zdravotnej stránke sa cíti dobre, že vypovedať môže. Vypovedal, že začiatkom roku 2011 telefonoval so susedmi, ktorí mu povedali, že si myslia, že manželku a dieťa zavraždil člen rodiny B. V. A. kvôli pozemku. Tiež uviedol, že mal brata, ktorého zabil tak isto V. A. asi mesiac po smrti otca. Uviedol, že o existencii brata sa doposiaľ nezmieňoval preto, lebo to nepokladal za podstatné. Navrhovateľ tiež vypovedal, že v T. nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie a že bol asi rok členom strany "Simran Party", že mal členský preukaz, avšak nevie ako vyzeral. Predsedom tejto strany bol Simrant - predsedom je asi 20 rokov. Ďalej uviedol, že niektorí členovia tejto strany chceli, aby na hranici s Pakistanom nastražil výbušninu, čo však odmietol a preto sa rozhodol z T. odísť. Po štyroch mesiacoch, kedy nemal žiadne problémy, z T. vycestoval. Na otázku, prečo tieto informácie neuviedol v predchádzajúcich pohovoroch odpovedal, že to nepokladal za dôležité. K dôvodom svojej žiadosti o azyl zopakoval problémy súvisiace s členstvom v strane "Simran Party" (viď vyššie) a dodal, že členovia tejto strany tiež chceli, aby zabil jedného duchovného menom A. H., ktorý v T. šíril prostitúciu. Následne už s týmito členmi strany "Simran Party" neprišiel do styku. Ako ďalší dôvod žiadosti o azyl uviedol spory o pozemok, ktorý jeho otec v roku 2002 predal inému človekovi. 28.6.2011 sa uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci pohovor v priebehu ktorého o. i. uviedol, že cestovný doklad si vybavil bez problémov v roku 2003 v meste B.. Na otázku, aby vysvetlil rozpor v mieste vydania pasu (výpoveď z 31.10.2008 kde uviedol ako miesto kde mu bol pas vydaný mesto Chandigarh) uviedol, že asi mu tlmočník zle rozumel. Tiež uviedol, že z T. cestoval do Poľska, odtiaľ do Ruska a následne na Slovensko. V ďalšom uviedol, že celý názov politickej strany, ktorej bol členom, je "Simran", že jej členom bol od roku 2000 do roku 2005 a že členovia tejto strany sa mu vyhrážali zabitím v roku 2003. Tiež uviedol, že od roku 2003 žil v V. Q. C.. Nevedel popísať logo alebo symbol strany. K iným informáciám o strane , vypovedal iba to, že strana "Simran" chcela zabiť Shresewala Babu. K ďalším nezrovnalostiam v jednotlivých výpovediach navrhovateľ uviedol, že si nepamätá čo počas predchádzajúcich výpovedí uvádzal. V spise odporcu sa ďalej nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne tiež zamerané na existenciu strany "Simran", resp. "Simran Party". Z ich obsahu o. i. vyplýva, že politická strana s takýmto názvom v T. neexistuje. Preukázaná bola existencia strany Shiromani Akali Dal, ktorej predsedom je Simranjit Singh Mann. Cieľom tejto strany je väčší politický priestor pre riešenie sighských otázok. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a to aj vo vzťahu k vyhodnoteniu navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby: Podľa názoru súdu tieto námietky navrhovateľa nie sú dôvodné. Odporca v aktuálnom konaní vykonal s navrhovateľom vstupný a aj doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého mal možnosť navrhovateľ dostatok priestoru objasniť odporcovi všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. Odporca sa pri týchto pohovoroch osobitne zameral aj na získanie podrobných informácií o pôsobení navrhovateľa v ním označenej politickej strane "Simran", resp. "Simran Party" a pochopiteľne aj na navrhovateľom proklamované problémy, súvisiace s jeho ohrozením. Odporca na základe navrhovateľových prednesov vyhľadal a do spisu založil informácie, zamerané na preukázanie existencie tejto strany, podobne ako informácie o bezpečnostných rizikách návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Podľa názoru súdu námietka o nedostatočnom zistení stavu veci je účelovou a objektívne nedôvodnou. Pokiaľ ide o odporcovo vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy v aktuálnom konaní a ani v štyroch predchádzajúcich konaniach nepreukázal ani len svoju totožnosť, podobne ako ani nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Preto postup odporcu podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle bol náležitý a odôvodnený. Ako to bolo vyššie uvedené, odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako všeobecne nedôveryhodnú. Takéto jeho hodnotenie je podľa názoru správné a zodpovedá zistenému stavu veci. Odporca tiež správne pri takomto vyhodnocovaní osoby navrhovateľ poukázal aj na predchádzajúce azylové konania navrhovateľa a teda súd sa aj v tejto časti jeho zistení stotožňuje s jeho argumentáciou, obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd preto poukáže iba na najvypuklejšie dôvody, ktoré zjavne potvrdzujú, že osoba navrhovateľa nie je z hľadiska azylového konania dôveryhodnou: 1/ navrhovateľ celkovo 5x požiadal na Slovensku o azyl, pričom opakovane - a to aj v aktuálne prebiehajúcom azylovom konaní - opustil slovenské územie. Ak by mal skutočne relevantný dôvod k podaniu žiadosti o azyl, možno dôvodne očakávať, že by minimálne vyčkal na výsledok konania o udelenie azylu, čo sa však stalo iba v jednom prípade. 2/ Navrhovateľ vystupoval v azylových konania v iných štátoch EU pod inými identitami. Takéto jeho správanie zjavne svedčí o snahe sťažiť rozhodovanie o ním podaných žiadostí o azyl. 3/ Navrhovateľ v jeho štyroch predchádzajúcich azylových konaniach ako dôvod podania žiadostí o azyl uvádzal výlučne ohrozenie života v dôsledku sporu o pozemky, ktorý mala jeho rodina so susedom. Ak by dôvodom jeho odchodu z Indie bolo ohrozenie jeho života v dôsledku vyhrážania sa členov strany ktorej údajne bol ("Simran", resp. "Simran Party", resp. "Simran Khalsa"), niet pochýb o tom, že by tento svoj "problém" prezentoval od samotného počiatku pobytu na Slovensku, resp. v predchádzajúcich azylových konaniach. Ak tak neurobil, resp. ak tak urobil až v poslednom (aktuálnom) konaní o udelenie azylu, takéto jeho správanie sa svedčí aj podľa názoru súdu o tom, že tento dôvod sa nezakladá na pravde. 4/ Navrhovateľ až v poradí štvrtom azylovom konaní (presnejšie pred jeho začatím) uviedol na výsluchu na polícii, že bol členom strany "Simran Khalsa". V priebehu aktuálneho - piateho azylového konania túto politickú stranu označil ako "Simran", resp. "Simran Party". Ako to vyplýva zo správ, založených v spise, politická strana s takýmto názvom v T. neexistuje. Preukázaná bola existencia strany "Shiromani Akali Dal", ktorej členom (ako to vyplýva z navrhovateľom podaného opravného prostriedku) navrhovateľ nebol. Je teda vylúčená zámena názvu týchto dvoch strán a to z akýchkoľvek dôvodov. Ak teda navrhovateľ až po niekoľkoročnom pobyte na Slovensku zmenil svoje výpovede, podľa ktorých nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, v tom smere, že uviedol že bol členom strany, ktorej existencia objektívne nebola preukázaná, niet iného odôvodneného záveru ako takého, že navrhovateľ nepravdivo uviedol že bol členom politickej strany. Ak následne navrhovateľ udáva, že práve jeho pôsobenie v ním označenej politickej strane bolo zdrojom vyhrážok zo strany iných jej členov v dôsledku ktorých T. opustil, uvádzanie takýchto skutočností nemohlo viesť odporcu k inému záveru ako takému, že navrhovateľ je osobou nedôveryhodnou. 5/ V jednotlivých výpovediach navrhovateľa sa vyskytli ďalšie rozpory, ktoré iba podporili vyhodnotenie jeho osoby odporcom ako nedôveryhodnej. Ide napr. o rozpory týkajúce sa miesta vydania jeho cestovného pasu, trás akými sa navrhovateľ dopravil na Slovensko, dĺžky členstva v ním označenej politickej strane, miesta pobytu v čase pred odchodom z Indie - tiež v období rokov 2003 - 2006, jeho zamestnania, času smrti jeho brata a pod. Vyhodnotením všetkých uvedených skutočností súd dospel k názoru, že osoba navrhovateľa je skutočne nedôveryhodnou a teda sa súd stotožnil v plnom rozsahu so závermi odporcu. K námietke, že rozpory vo výpovedi vznikli v dôsledku toho, že krátko pred vykonaním vstupného pohovoru sa dozvedel, že jeho rodina bola zavraždená a že v dôsledku havárie na motorke mal psychické problémy: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ak totižto navrhovateľ je osobou nedôveryhodnou, nemožno mu uveriť ani to, že jeho manželka a dieťa boli zavraždení. Naviac: O tejto skutočnosti sa mal dozvedieť začiatkom roku 2011 počas pobytu v Rakúsku (vo Viedni), pričom pred odporcom vypovedal v apríli a v júni roku 2011. Teda uplynul dostatočne dlhý čas k tomu, aby sa s touto, ním prezentovanou skutočnosťou aj vyrovnal. Okrem toho je súd toho názoru, že aj prípadná pravdivosť tejto informácie nemohla mať vplyv na ním uvádzané skutočnosti, nakoľko táto udalosť nijako nesúvisí s odpoveďami na otázky, ktoré mu boli počas vstupného či doplňujúceho pohovoru odporcom kladené. Pokiaľ ide o navrhovateľom prezentovanú zdravotnú indispozíciu je potrebné uviesť, že navrhovateľ bol na začiatku každého uskutočneného pohovoru dopytovaný na jeho zdravotný stav v súvislosti s možnosťou vykonania pohovorov. Navrhovateľ opakovane uvádzal, že po zdravotnej stránke sa cíti dobre a že mu nič nebráni zúčastniť sa pohovoru a vypovedať v zmysle poučenia, ktoré sa mu dostalo. Navrhovateľ tiež dôvodil, že jeho výpovede pred odporcom boli ovplyvnené jeho zranením na motocykli, v dôsledku čoho mal psychické problémy. Navrhovateľ sa nikdy o takomto zranení nezmienil a teda aj v tomto jeho tvrdení je potrebné poukázať na jeho nedôveryhodnosť. Ako to vyplýva z obsahu spisu ČAS: MU-XX/ PO-Ž.-XXXX navrhovateľ sa vo februári 2011 stal objektom lúpežného prepadnutia. Ako to vyplýva z pripojenej lekárskej správy I. neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 4.2.2011 utrpel pri prepadnutí povrchové poranenie hlavy, bez poruchy vedomia, ordinovaný bol liek Ibalgin. I keď súd nemá lekárske vzdelanie, z tohto potvrdenia nevplýva, že by navrhovateľ mal prípadne v dôsledku tejto udalosti ťažkosti psychického charakteru. Naviac z príbalového letáku ordinovaného lieku je zrejmé, že tento liek (Ibalgin) je liekom na tlmenie bolesti. K námietke, nesprávneho právneho posúdenia veci (že navrhovateľ splnil predpoklady poskytnutia azylu, resp. doplnkovej ochrany: Súd ani túto námietku neuznal ako dôvodnú. Základným predpokladom udelenia azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou je preukázanie naplnenia predpokladov, ktoré sú obsahom ust. § 8 zákona o azyle. Ako to bolo vyššie uvedené a ako to súčasne vyplýva zo znenia ustanovení zákona o azyle (§ 19a ods. 3), pokiaľ žiadateľ o azyl nepodloží svoje tvrdenia dôkazmi - čo je prípad navrhovateľa, odporca pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. S poukazom na obsah vyššie uvedených skutočností a záverov súdu, podobne ako s poukazom na závery odporcu, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, v prejednávanej veci bola dôvodne osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Teda už iba táto skutočnosť je dôvodom na neudelenie azylu. Avšak i napriek tomu, ak by aj navrhovateľ mal obavy v dôsledku sporu o pozemok, resp. aj v dôsledku vyhrážania sa mu inými ľuďmi v súvislosti s tým, že odmietol uskutočniť teroristický útok či zabiť iného človeka, takéto obavy by neboli dôvodom k udeleniu azylu. Je tomu tak preto, lebo: a/ Takéto (údajné) vyhrážanie sa mu nie je možné subsumovať pod dôvod perzekúcie či hrozby z nej z dôvodov § 8 zákona o azyle. Týmito zákonnými dôvodmi je rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine a konečne uplatňovanie politických práv či slobôd. b/ Medzinárodnú ochranu je možné poskytnúť iba v prípade, ak ochrana pred perzekúciou nebola poskytnutá vnútroštátnymi orgánmi, resp. ak niet inej možnosti ako ohrozenie odvrátiť. Navrhovateľ s poukazom na uvedené, ak by sa ním prezentované udalosti aj udiali tak, ako ich opísal v aktuálnom azylovom konaní, sa ani len nepokúsil vyhľadať ochranu prostredníctvom indických štátnych orgánov, resp. svoj (proklamovaný) problém vyriešiť vnútorným presídlením sa do inej časti tak rozsiahleho štátu, ktorým T. bezosporu je. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, aj tento súd pokladá za správny a zákonný. Navrhovateľ podľa opakovaných vyjadrení nikdy nebol v Indii trestne stíhaný a teda mu nehrozí ani výkon či uloženie trestu smrti. Zo správ o T. nevyplýva, že by sa indickí repatrianti, včítane neúspešných žiadateľov o azyl, stretávali pri svojich návratoch so zlým zaobchádzaním. Navrhovateľ nebol objektom takéhoto zaobchádzania ani počas svojho pobytu v krajine svojho pôvodu. V T. niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu, v dôsledku ktorého by bola v prípade návratu navrhovateľa ohrozená jeho osobná integrita. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, rozhodol v súlade so zákonom. Pretože navrhovateľom vznesené námietky neboli spôsobilé k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odporcu, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom jeho rozsahu. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ zjavne nemá záujem na azyle, pretože (podobne ako v predchádzajúcich konaniach) nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. Takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).