Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/173/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201526 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: V. H., bytom W. XX, H., zastúpený Advokátska kancelária Šimon, Meliš, s.r.o., Partizánska 3, Bratislava proti žalovanému: starosta mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát, Kukučínova 24, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 30.6.2011, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o neposkytnutí informácií, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 30.6.2011 ako aj napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu zrušuje podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Šimona Meliša, trovy konania v sume 380,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 domáhal preskúmania postupu žalovaného ako aj jeho fiktívneho rozhodnutia zo dňa 30.6.2011, ktorým nebolo jeho žiadosti o poskytnutie informácií vyhovené ako aj fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie vydané Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 30.06.2011 potvrdené. Žalobca zopakoval priebeh konaní pred správnym orgánom a uviedol, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nebrali do úvahy jeho požiadavky a v prvom stupni rozhodli spôsobom, že mu poskytli neúplné informácie, resp. poskytli informácie iné než tie, ktoré žalobca požadoval. Na základe toho mal za to, že v danom prípade bolo vydané fiktívne rozhodnutie, na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOI). Rovnako postupoval aj odvolací správny orgán v čase, keď podal rozklad, pretože nijakým spôsobom nerozhodol, preto dňa 30.6.2011 v zmysle § 18 ods. 3 ZOI vydal tzv. fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií. Z tohto žalobca vyvodil, že došlo k porušeniu jeho práva na slobodný prístup k informáciám. Uviedol tiež, že vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu tak aj príslušných krajských súdov (sp.zn. 3Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011) ako aj 19S 31/02 zo dňa 16.5.2002, fiktívnym rozhodnutím sa vydávajú nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutia, ktoré je nutné zrušiť. Zároveň žiadal priznať aj trovy konania. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním dňa 24.10.2011, trvá na doterajších postupoch, pričom zopakoval taktiež priebeh konaní. Uviedol, že namieta žalobcu z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie, pretože požiadavku na poskytnutie informácií podala právnická osoba JUDr. Ing. V. H., ako advokát a nie ako V. H., občan. Taktiež namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože je názoru, že pasívne legitimovaným nie je starosta ale v danom prípade Mestská časť Bratislava - Karlova Ves. V súvislosti s námietkami žalobcu, že mu neboli poskytnuté informácie, o ktoré žiadal ale celkom iné, poukázal na to, že úrad poskytol informáciu, ktorú mal z voľného prístupu. Vymenoval zásady, ktoré je povinná osoba pri poskytovaní informácií povinná rešpektovať a to informácie sa poskytujú v stave, v akom sa nachádzajú. Povinná osoba nie je povinná informácie vytvárať, alebo upravovať, povinná osoba nie je povinná informácie spracovávať (napríklad robiť preklady, usporadúvať ich, štatisticky spracovávať a pod., výťahy z dokumentov sa poskytujú len vtedy, ak to neprekračuje rámec jednoduchej operácie). Preto žalovaný listom zn. 7961/2500/2011 zo dňa 29.6.2011 poskytol žalobcovi odpovede na všetky žalobcom položené aj keď nie úplne „spôsobilé otázky“. Vzhľadom na charakter položených otázok potom žalovaný poskytol žalobcovi všetky odpovede, ktoré mal k dispozícii. Má za to, že riadne bola prvotná žiadosť žalovaného vybavená, a preto nemožno vôbec hovoriť o vydanom fiktívnom rozhodnutí a nesprístupnení informácie. Navrhol z uvedených dôvodov po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho k úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil vo výške 314,18 €. V správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobcu, tu súd konštatuje, že nie je mu zrejmé z akého dôvodu žalovaný pokladal žalobcu za právnickú osobu, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a z administratívneho spisu táto skutočnosť tiež nevyplýva. Žalobca od počiatku vystupoval ako občan (hoc s použitím titulov a označenia svojho povolania - advokát), tak sa v žalobnom návrhu aj označil, bol identifikovateľný, preto nebol dôvod tejto námietke žalovaného vyhovieť. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSPI, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 19 ods. 1 ZSPI, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 ZSPI, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 ZSPI, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 ZSPI, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Pokiaľ žalovaný namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného, potom treba konštatovať, že, žalobca postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, preto súd aj túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú. Podľa ust. § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa 20.9.1011, doručenou dňa 27.9.2011 vyzval žalovaného na predloženie súvisiaceho administratívneho spisu, pričom ho poučil, že pod spisom má rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Žalovaný na výzvu súdu predložil nežurnalizovaný spisový materiál vo fotokópii, bez dokladov o doručení listín (čiastočne nečitateľný) ako prílohu k písomnému stanovisku, z ktorého bolo možné vydedukovať iba domnelú korešpondenciu súvisiacu s požiadavkou žalobcu, resp. korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným. Nerešpektovaním výzvy súdu žalovaný znemožnil súdu preskúmať jeho postup v odvolacom konaní ako aj v konaní predchádzajúcom vydania jeho rozhodnutia. Dodržanie či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z originálneho administratívneho spisu, riadne čitateľných prezenčných odtlačkov úradných pečiatok, obsahujúceho aj originálne doklady o doručení písomnosti správneho orgánu účastníkom. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je povinný súd prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 3 veta prvá OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Keďže súd napadnuté rozhodnutie žalovaného musel považovať za nepreskúmateľné, rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi priznal trovy konania v celom rozsahu: súdny poplatok sumu 66,- €, trovy právneho zastúpenia 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) v celkovej 314,18 € vrátane režijných paušálov a DPH. Výška požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia bola vypočítaná správne podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v platnom znení. Právny zástupca žalobcu predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ktorého platiteľom je od 1.8.2006. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.