Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/30/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201605 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201605.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: R. A., s miestom podnikania: O.Á. XX, XXX XX T., IČO: XXXXX 187 , zastúpeného advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., so sídlom: Slowackého 56, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava Devínska Nová Ves so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, IČO: 00 603 392, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.9.2011 proti rozhodnutiu odporcu Číslo konania: XXXX/ XXXX zo dňa 2.8.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo konania: XXXX/XXXX zo dňa 2.8.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a konanie vedené u odporcu pod číslom XXXX/XXXX z a s t a v u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu titulom náhrady trov právneho zastúpenia 392,73 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava súdny poplatok za konanie vo výške 33,- eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave vracia navrhovateľovi kolkovými známkami zaplatený súdny poplatok vo výške 33,- EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo konania: XXXX/XXXX zo dňa 2.8.2011 "Mestská časť zastúpená starostom" podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ust. § 43 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Správny poriadok), podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a Článku 7 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti T. C. F. R. č. X/XXXX o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území E. Č.I. T. C. F. R. v platnom znení (ďalej len VZN č. X/XXXX) vydala rozhodnutie "o predbežnom opatrení: Oznámenie o dočasnej úprave prevádzkovej doby", ktorým prevádzkovú dobu T. P. E. H., prevádzkovateľa R. A. (navrhovateľa) skrátil o dve hodiny. Prevádzkovú dobu stanovila nasledovne: - v pondelok až sobotu od 14.00 do 20.00 hodiny, - v nedeľu v čase od 16.00 do 20.00 hodiny s účinnosťou od prevzatia oznámenia o dočasnej úprave prevádzkovej doby na dva mesiace. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že na základe informácie o opakovaných zásahoch hliadok Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky, Okrskovej stanice C. boli v priebehu mesiacov jún a júl (dňa 10.6.2011 v čase o 22.50, dňa 21.6.2011 v čase 23.45, dňa 23.7.2011 v čase 23.40) tieto hliadky vyslané na adresu T. P. E. H.. Odporca v ďalej v rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že uvedené predbežné opatrenie je potrebné na zabezpečenie pokojného stavu v susedských vzťahoch. Na podporu svojho rozhodnutia odporca odkázal aj na ust. § 5 a § 127 ods. 1 OZ. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.9.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu trpí vadami predovšetkým procesného charakteru a vychádza aj z neúplne zisteného skutkového stavu, keď neboli splnené podmienky v súlade s čl. 7 ods. 3. VZN č. 5/2009. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie odporcu je označené ako predbežné opatrenie s odkazom na ustanovenie § 43 a § 46 Správneho poriadku, avšak z ust. § 43 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie o predbežnom opatrení je naviazané na správne konanie vo veci samej, teda že rozhodnutie (o predbežnom opatrení) je ho možné vydať len v rámci prebiehajúceho správneho konania. Podľa navrhovateľa z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nevyplýva, že by bolo vo veci samej začaté konanie. Uviedol, že túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že rozhodnutie o začatí správneho konania, resp. iný procesný úkon v tomto konaní nebol vykonaný a navrhovateľovi ako účastníkovi konania nebol daný na vedomie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že napadnuté rozhodnutie nemá vo vzťahu k nemu oporu v zákone. Navrhovateľ ďalej namietal, že pre vydanie predmetného rozhodnutia neboli splnené predpoklady tak, ako ich vymenúva čl. 7 ods. 3 VZN č. 5/2009. Poukazuje pritom na skutočnosť, že dňa 21.6.2011 a dňa 23.7.2011 nedošlo k narušeniu pokojného stavu obyvateľov mestskej časti činnosťou prevádzkarne, nakoľko išlo o rodinné oslavy konajúce sa mimo prevádzkarne, t. j. na záhrade. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.10.2011 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, bez akýchkoľvek procesných alebo iných vád a navrhol súdu, aby súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a zaviazal ho na náhradu trov konania. Poukázal pritom na skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, ktoré umožňuje obci predbežne zakázať zásah alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav, a to v prípade, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Skutočnosť, že v úvode napadnutého rozhodnutia je uvedený aj § 43 Správneho poriadku považoval za chybu v písaní predmetného rozhodnutia, čo podľa neho nie je takou procesnou vadou, ktorá by mala mať za následok jeho nesprávnosť a nezákonnosť. Pokiaľ ide o navrhovateľovu argumentáciu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené predpoklady tak ako ich vymenúva VZN č. 5/2009 odporca uviedol, že ju považuje za účelovú. Poukázal pritom na skutočnosť, že okrem vyššie spomínaných dní, aj dňa 10.6.2011 došlo k rušeniu nočného pokoja - v tomto prípade však došlo k naplneniu znakov priestupku a navrhovateľovi bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10,- EUR. Dôvodil, že zo služobného záznamu vyplýva, že návštevníci navrhovateľovej prevádzky v tom čase postávali vonku a v okolí prevádzky. Ďalej odporca uviedol, že podobná situácia nastala aj v dňoch 21.6.2011 a 23.7.2011, kedy opätovne došlo k rušeniu nočného pokoja. Prevádzka navrhovateľa bola síce zvonku uzamknutá, avšak z toho ešte nevyplýva, že táto nebola v dané večery využívaná návštevníkmi. Odporca konštatoval, že návštevníci prevádzky sa nachádzali na záhrade t.j. v tesnej blízkosti zariadenia. Poukázal tiež na skutočnosť, že záhrada, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti zariadenia je v letných mesiacoch pravidelne využívaná návštevníkmi navrhovateľovej prevádzky. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a konanie zastaviť (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Súd vo veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom spisu odporcu, zaslaného súdu. Jeho obsahom boli spisové obaly datované rokmi 2008 - 2011, týkajúce sa užívania stavby rodinného domu súpisného čísla XXXX navrhovateľom, sťažností a oznámení manželov U. týkajúcich sa prevádzky navrhovateľa, včítane s tým súvisiacich správnych konaní, služobných záznamov mestskej polície. Obsahom administratívneho spisu č. XXXX/ XX je napadnuté rozhodnutie, prevádzkový poriadok prevádzky T. P. E., informácie o zásahu hliadok mestskej polície z obdobia 25.2.2011 - 23.7.2011. Podľa ust. čl. 7 ods. 3 VZN č. 5/2009 v prípade podstatného alebo opakovaného narušovania pokojného stavu obyvateľov mestskej časti činnosťou prevádzkarne najmä v čase nočného pokoja, ohrozovania bezpečnosti a zdravia návštevníkov prevádzkarne alebo v prípade nedodržiavania určenej prevádzkovej doby, môže starosta mestskej časti v záujme zachovania verejného poriadku na území mestskej časti a pokojného stavu obyvateľov mestskej časti vydať s podporou príslušných ustanovení § 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov oznámenie o dočasnej úprave prevádzkovej doby takejto prevádzkarne na dobu určitú, ktorá nebude dlhšia ako 2 mesiace. Oznámenie starostu mestskej časti o dočasnej úprave prevádzkovej doby prevádzkarne je pre prevádzku záväzné. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov miestneho úradu; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Podľa ust. § 43 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu: a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli; b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov. Podľa ust. § 5 OZ ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Podľa ust. § 250j ods. 3 ďalej len O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Pred samotným rozhodnutím vo veci podaného opravného prostriedku pokladal súd za nevyhnutné ozrejmiť skutočnosť, či (vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu) ide o oznámenie o dočasnej úprave prevádzkovej doby v zmysle VZN č. 5/2009 (Článok 7 ods. 3), alebo či ide o predbežné opatrenie vydané za použitia ust. 43 Správneho poriadku, resp. o ochranu pokojného stavu poskytovanú podľa ust. § 5 OZ. Podľa názoru súdu z textu výroku napadnutého rozhodnutia, podobne ako aj z jeho odôvodnenia, celkom jednoznačne vyplýva, že napadnutým rozhodnutím došlo k uplatneniu postupu, predpokladaného citovaným VZN. Teda nejde o predbežné opatrenie vydané podľa § 43 Správneho poriadku, resp. o aplikáciu ust. § 5 OZ a to i napriek skutočnosti, že aj na tieto zákonné ustanovenia odporca poukázal v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ by totižto išlo o nariadenie predbežného opatrenia, vydaného podľa ust. § 43 Správneho poriadku z textu takéhoto rozhodnutia by muselo byť (okrem iného) zjavné, že toto bolo vydané v rámci prebiehajúceho správneho konania, pričom súčasťou výroku by musel byť časové ohraničenie jeho účinnosti, ktorým by logicky bolo vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci prebiehajúceho správneho konania. Na túto skutočnosť koniec-koncov v podstate poukázal aj navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku. Ako to je zjavné z obsahu spisu odporcu č. 6642/11 žiadne správne konanie odporca či jeho starosta nezačal. Pokiaľ by išlo o uplatnenie postupu podľa § 5 OZ, z výroku takéhoto rozhodnutia by muselo byť zjavné k akému porušeniu (doterajšieho) pokojného stavu došlo, kto ho vykonal a súčasne by muselo obsahovať čo sa jeho vydaním zakazuje, resp. aký predošlý pokojný stav má byť obnovený. Súd opätovne zdôrazňuje, že z výroku napadnutého rozhodnutia je celkom jednoznačné, že týmto rozhodnutím došlo k dočasnej úprave prevádzkovej doby prevádzkárne navrhovateľa v zmysle VZN č. 5/2009 a to v rozsahu, konkretizovanom vo výroku napadnutého rozhodnutia.. Súd poukazuje na skutočnosť, že vydanie napadnutého rozhodnutia obcou (odporcom) je v rozpore tak s ust. § 13 ods. 4 písm. e) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj s ust. § 17 ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý zákon je vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení lex specialis. Citované ust. § 17 ods. 3 zák. č. 377/1990 Zb. totižto taxatívne vymenúva postavenie starostu mestskej časti Bratislavy. Podľa tohto ustanovenia starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov miestneho úradu; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Rozhodnutie o dočasnej úprave prevádzkovej doby prevádzkarne (podľa ust. Článku 7 ods. 3 VZN č. 5/2009) je bezpochyby administratívnoprávnym rozhodnutím a teda vydať ho mohol výlučne starosta odporcu ako správny orgán. Nie mestská časť (obec - odporca), ktorá je v rozhodnutí označená ako správny orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal. Totožné postavenie starostu však vyplýva aj z ust. § 13 ods. 4 písm. e) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak teda napadnuté rozhodnutie vydal odporca (Mestská časť Bratislava C. F. R.) a nie starosta Mestskej časti Bratislava C.F. F. R., bolo bezpochyby vydané orgánom na to zákonom neoprávneným. Aj samotné VZN č. 5/2009 v citovanom ustanovení Článku 7 ods. 3 výslovne uvádza, že oznámenie o dočasnej úprave prevádzkovej doby prevádzkarne vydáva starosta (teda nie obec - Mestská časť Bratislava C. F. R.). Tým samotná Mestská časť Bratislava C. F. R. označila - určila starostu ako správny orgán, ktorý jediný je oprávnený na aplikáciu tohto citovaného ustanovenia VZN. Ako to je však zrejmé z výroku napadnutého rozhodnutia, toto bolo vydané Mestskou časťou Bratislava C. F. R. i keď zastúpenou jej starostom. Z uvedeného je zjavné, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom na to neoprávneným. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, ak by išlo o rozhodnutie, vydané podľa § 43 Správneho poriadku, resp. podľa § 5 OZ, oprávneným orgánom na ich vydanie by nebol odporca ako mestská časť, ale jej starosta, ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 377/1990 Zb., resp. zák. č. 369/1990 Zb. Súd s poukazom na zistenie skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané správnym orgánom zákonom na to oprávneným, pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného opravného prostriedku, ale toto rozhodnutie posúdil z úradnej povinnosti, danej mu citovaným ust. § 250j ods. 3 O.s.p. (Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ...). Pretože opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol zákonom oprávnený, súd toto rozhodnutie zrušil a s poukazom na znenie druhej vety ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súčasne konanie, vedené u odporcu pod č. XXXX/XXXX zastavil. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal voči odporcovi právo na náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo výške 392,73 eur v skladbe: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu, pojednávanie 23.11.2011, t.j. tri úkony á 123,50 eur = 370,50 eur + 3 krát režijný paušál á 7,41 eur = 22.23 eur. Spolu: 370,50 eur + 22,23 eur = 392,73 eur. Odporca bol v konaní neúspešný a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Spolu s podaním opravného prostriedku zaplatil navrhovateľ kolkovými známkami súdny poplatok vo výške 33.- eur. V zmysle Položky 10, písm. b) Prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (poplatkový zákon) sa súdny poplatok 33.- eur platí za konanie o opravnom prostriedku správneho orgánu, ak rozhodol okresný súd alebo krajský súd. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto s poukazom na ust. § 2 ods. 4, veta druhá poplatkového zákona nie je poplatníkom. Preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok prešla na odporcu. I keď je tento obcou, v danej veci vydané (napadnuté) rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu vo všeobecnom význame týchto pojmov, teda sa na odporcu nevzťahuje jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. b) poplatkového zákona. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže v konaní úspešný navrhovateľ kolkovými známkami zaplatil súdny poplatok vo výške 33,- eur napriek tomu, že mu táto povinnosť nevznikla, súd rozhodol o vrátení predmetného súdneho poplatku prostredníctvom Daňového úradu Bratislava IV. v prospech navrhovateľa a to s poukazom na ust. § 11 ods. 1, 6 poplatkového zákona Poučenie: Proti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výrokom rozsudku, týkajúcim sa trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).