Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/386/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899159 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899159.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W.. W. N., S. X.. O. X, D., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 22C 1/2008-14 zo dňa 3.3.2011, pomerom hlasom 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 3.3.2011, č.k. 22C 1/2008-14 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 5.5.2008 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, v ktorom súd určí, že odmeňovanie navrhovateľky uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zák. č. 385/2000 Zb. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zároveň sa domáhala zaplatenia sumy 127.385,78 Eur. Nakoľko si navrhovateľka spolu s podaním návrhu na začatie konania nesplnila svoju poplatkovú povinnosť, vyzval ju súd na zaplatenie poplatku vo výške 7.742,50 Eur a zároveň ju poučil, že konanie bude zastavené ak do 10 dní od doručenia výzvy súdny poplatok za návrh nezaplatí. Výzva bola navrhovateľke doručená dňa 2.11.2010. Na výzvu navrhovateľka reagovala podaním doručeným súdu dňa 9.11.2010, z ktorého je zrejmé že poplatok nemieni zaplatiť. Podľa názoru navrhovateľky je konanie v zmysle § 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdneho poplatku, a teda výzva na jeho zaplatenie je nezákonná. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v danom prípade má súd prvého stupňa za to, že ide o vec súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania petitom určovacím a petitom na plnenie, preto bolo povinnosťou navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za návrh v súlade s položkou 1b a 1a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol účinný v čase podania návrhu vo výške 99,50 Eur a 7.643,- Eur. Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí z ustanovení § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch. Vyslovil názor, podľa ktorého sa súdne poplatky nevyberajú len vo veciach vyslovene uvedených v § 4 zákona o súdnych poplatkoch, či už sa jedná o vecné alebo osobné oslobodenie. Zákon priznáva oslobodenie od platenia poplatkov pri nároku na nemajetkovú ujmu, avšak nie podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. Zásada rovnakého zaobchádzania vyplýva tiež z ustanovení Zákonníka práca (§ 13 a nasl.) ako všeobecného právneho predpisu k antidiskriminačnému zákonu, avšak zákon o súdnych poplatkoch priznáva oslobodenie od platenia poplatkov v pracovných veciach v iných prípadoch ako je tento. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietla správnosť napadnutého uznesenia, nakoľko má za to, že konanie je oslobodené do platenia súdnych poplatkov. Poukázala na predchádzajúce rozhodnutia, ktorých predmetom boli zhodné nároky, pričom samotnému návrhu bolo vyhovené a súd správne vychádzal z aplikácie ustanovení o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľky, svoj uplatnený nárok odvodzuje od stavu, ktorý vznikol nadobudnutím účinnosti zákona č. 122/2005 Z.z. s tým, že od jeho prijatia dochádza k diskriminácii v odmeňovaní „ostatných“ sudcov v Slovenskej republike v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu, pričom do okruhu diskriminovaných sudcov v Slovenskej republike patrí aj navrhovateľka. Má za to, že za daný stav zodpovedá Národná rada Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. a založila ho tým, že sa uzniesla a prijala zákon č. 122/2005 Z.z.. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že sú dané dôvody na postup vyplývajúci z antidiskriminačného zákona (zákona č. 365/2004 Z.z.). Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na podanie návrhu na začatie konania na Okresný súd Bratislava I dňa 5.5.2008, t.j. pred účinnosťou zákona č. 465/2008 Z.z., posúdenie, či návrh vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z., podlieha spoplatneniu, a či nezaplatenie súdneho poplatku v tejto veci opodstatňuje zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Návrhy sudcov vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. sú od 1. 1. 2009 spoplatňované podľa položky 7d sadzobníka súdnych poplatkov. Položka 7d bola do sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom č. 465/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (aj zákon o súdnych poplatkoch). Predkladateľ v dôvodovej správe k doplneniu tejto položky do sadzobníka súdnych poplatkov uviedol: „Zavedenie novej položky 7d - osobitnej sadzby pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov je reakciou na hromadnú pripomienku uplatnenú v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko v platnom právnom poriadku nie je upravená osobitná sadzba pre spomenuté návrhy, spoplatňujú sa 6-percentou sadzbou podľa položky 1 písmena a) sadzobníka súdnych poplatkov, ak si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3.000,- Sk. Ak je základom pre výpočet šesťpercentnej sadzby výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, možno vysloviť otázku, či si žalobca uplatní primeranú náhradu za utrpenú ujmu, ktorá by zároveň znamenala odstrašujúci príklad pre ďalšie subjekty potenciálne porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania, z dôvodu že si nemôže dovoliť v „prvej“ fáze zaplatiť súdny poplatok vychádzajúci z požadovanej sumy (náhrady ujmy). Hromadná pripomienka poukázala na fakt, že diskriminované osoby často predstavujú sociálne a ekonomicky najzraniteľnejšie spoločenské skupiny a vysoký súdny poplatok pre ne nezriedka predstavuje reálnu bariéru ochrany ich práva na rovnosť a na ochranu pred diskrimináciou. Súčasťou požiadaviek, ktoré členským štátom Európskej únie ustanovujú antidiskriminačné smernice, je aj povinnosť zabezpečiť, aby súdne konania na vymáhanie povinností podľa jednotlivých antidiskriminačných smerníc boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu, že sa voči nim neuplatnila zásada rovnakého zaobchádzania (porov. napríklad čl. 9 ods. 1 smernice 2000/78, čl. 8 ods. 1 smernice 2004/113/ES, čl. 6 ods. 1 smernice 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica 76/207/EHS). Členské štáty sú preto povinné do svojich vnútroštátnych právnych systémov zaviesť také opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie skutočnej a účinnej nápravy za ujmu alebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba ako výsledok diskriminácie, a to spôsobom, ktorý je odstrašujúci a primeraný k spôsobenej ujme napríklad čl. 17 smernice 2000/78/ES, čl. 8 ods. 2 smernice 2004/113/ES, čl. 6 ods. 2 smernice 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica 76/207/EHS.“ Podľa názoru navrhovateľky je konanie oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 zákona o súdnych poplatkov. Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení novely č. 511/2007 Z.z., účinnej ku dňu podania návrhu na začatie konania a teda ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach a) opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia uzavrieť manželstvo, b) spôsobilosti na právne úkony, c) zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci 3b) a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu 3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti, d) výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, e) plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv, f) opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov, g) vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, h) vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, i) nečinnosti orgánu verejnej správy, j) ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, k) náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Od poplatku sú oslobodení: a) Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, 3a) Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, b) obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, c) nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, d) navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru, e) navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení, f) nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, g) prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil, h) maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva, ch) navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, i) navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, j) navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe, k) profesionálni vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, 3d) l) navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia, m) správca podľa osobitného predpisu, 3f) n) navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu, 3f) o) navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu, 3g) p) navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu, 3h) r) navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu, 3f) s) diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť, t) navrhovateľ podľa § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='293/1992 Zb.'&ucin-k-dni='31.12.2008'> o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, u) navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='87/1991 Zb.'&ucin-k- dni='31.12.2008'> o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy, 4) v) cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca, 4a) z) navrhovateľ v konaní podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='503/2003 Z.z.%25235'&ucin-k-dni='31.12.2008'> o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='180/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2008'> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení zákona č. 217/2004 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='217/2004 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2008'> Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zákon striktne vymedzuje konania (vecné oslobodenie), resp. osoby (osobné oslobodenie), ktoré sú zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkoch. Nakoľko ide o taxatívne vymedzenie, nie je možné aplikovať toto ustanovenie na iné situácie, resp. konania s iným predmetom. Navrhovateľka opiera uplatnenie nárokov v tomto konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. Vychádzajúc zo znenia citovaného zákonného ustanovenia § 4 zákona o súdnych poplatkoch, odvolací súd jednoznačne konštatuje, že s prihliadnutím na uplatnené nároky v tomto konaní, konanie vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, či už v rámci petitu určovacieho alebo petitu na plnenie, nemožno pod ustanovenie § 4 subsumovať. V tzv. „diskriminačných“ žalobách sudcov je namietané platové zvýhodnenie sudcov Špeciálneho súdu, ktoré vyplývalo zo zákonnej úpravy prijatej v rámci zákonodarnej kompetencie parlamentu a až do uverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08-238 zo dňa 20. 5. 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky neboli tieto ich platové nároky dotknuté. Prijatie zákona je normotvorná kompetencia Národnej rady SR ako jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu Slovenskej republiky (čl. 72 Ústavy SR) a nemožno ho považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je len výsledkom konkrétnej aplikácie práva. Z uvedeného vyplýva existencia zákonnej povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za návrh v tomto konaní. Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s vyčíslením súdneho poplatku súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z položiek 1a (v prípade petitu na plnenia) a 1b (v prípade určovacieho petitu) sadzobníka súdnych poplatkov. Samotná formulácia úvodnej vety položky 1 sadzobníka „Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba......", vyplýva, že ak nie je ďalej upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka, a takto aj bola a je táto položka v súdnej praxi aplikovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu preto prvostupňový súd správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 1. 1. 2009, a keďže navrhovateľka súdny poplatok za návrh nezaplatila, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.