Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/57/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899661 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899661.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Z.. B. U.Ň., bytom Q. V.. Č.. X, C., zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova ul. č. 9/B, Bratislava, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, Mýtna ul. č. 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 7Cpr 56/2003 - 561 zo dňa 31. marca 2011, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, ktorou bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy 60.401,95 eur, v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v časti náhrady trov konania a v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 3.723,50 eur z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 26. 5. 2003 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne so žalovaným založený pracovnou zmluvou z 13. 10. 1970 trvá, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy od 16. 3. 2004 do 31. 3. 2011 v sume 60.401,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 12.256,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súdny poplatok vo výške 3.723,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 13. 10. 1970 takmer 33 rokov. Dňa 26. 5. 2003 jej bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/, nakoľko rozhodnutím riaditeľa č. 28 z 3. 4. 2003 bolo s účinnosťou od 31. 5. 2003 zrušené miesto vedúci výrobného štábu, ktoré žalobkyňa zastávala. Taktiež mal za preukázané, že žalovaný listom z 15. 5. 2003 požiadal ZV ZO OZM o prerokovanie výpovedí podľa § 74 ods. 1 Zák. Práce, pričom navrhol viaceré termíny a listom z 19. 5. 2003 predložil menný zoznam zamestnancov, ktorí boli vybraní ako nadbytoční. Nakoľko sa odborová organizácia nedostavila na stretnutie, žalovaný jej 23. 5. 2003 zaslal list, v ktorom konštatoval, že z jeho strany bola splnená povinnosť prerokovať vopred výpovede s príslušným odborovým orgánom. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre platnú výpoveď, keď táto nebola zamestnávateľom prerokovaná s odborovou organizáciou, ktorej členkou bola žalobkyňa, keď potrebné bolo nielen formálne, ale aj dôsledné prerokovanie, napriek tomu, že nebol rozhodujúci výsledok rokovania, t. j. súhlas, prípadne nesúhlas odborovej organizácie. Mal za to, že snaha žalovaného o prerokovanie výpovedí s odborovým orgánom bola len formálna, čo sa súdu javilo aj z časovej súvislosti. Ďalej mal za preukázané, že výpoveď žalobkyni bola daná 26. 5. 2003, dňom 1. 6. 2003 jej začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula 1. 9. 2003, avšak po 1. 6. 2003 jej bolo zabránené v prístupe na pracovisko. Žalobkyňa 15. 10. 2003 doručila žalovanému list, v ktorom mu oznámila, že výpoveď z 26. 5. 2003 považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako nepreukázané, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko na listine označenej ako vyjadrenie nesúhlasu s výpoveďou nie je pečiatka podateľne Slovenskej televízie, ani poštová doručenka, resp. nebolo doručenie inak preukázané. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku na náhrady mzdy vychádzal z doručenia žaloby žalovanému dňa 16. 3. 2004. Pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z pravdepodobného zárobku žalobkyne podľa § 134 ods. 3 Zák. práce, keď za rozhodujúce obdobie pre jeho výpočet k 16. 3. 2004 považoval prvý kalendárny štvrťrok 2004, pričom vychádzal z odpracovaných mesiacov roku 2003. Žalobkyňa odpracovala za prvý štvrťrok 2003 spolu 448 hodín a hrubá mzda za toto obdobie predstavovala v januári 27.830,- Sk, vo februári 22.853,- Sk, v marci 30.010,- Sk, spolu 80.693,- Sk (448 hodín = 180,118 Sk, ktoré predstavujú priemerný hodinový zárobok. Priemerný denný zárobok potom predstavuje 1.440,94 Sk (180,118 x 8 hodín) a priemerný mesačný zárobok 31.326,04 Sk (1.039,83 €). Žalobkyňa si uplatňovala náhradu mzdy vo výške 934,50 eur mesačne a preto súd viazaný žalobou vychádzal pri výpočte z tejto sumy. Súd prvého stupňa žalobkyni priznal náhradu mzdy v sume 60.401,95 eur za obdobie od 16. 3. 2004 do 31. 3. 2011, pričom krátil sumu náhrady mzdy o sumu 3.478,59 eura, ktorá bola žalobkyni vyplatená ako odstupné, o sumu 1.886,58 eur - dávka v nezamestnanosti vyplatená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, o sumu 1.742,68 eur - príjem za nájom osobného motorového vozidla a o sumu 11.435,13 eur, ktorá bola žalobkyni vyplatená ako predčasný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou. Žiadosť žalovaného o primerané zníženie v zmysle § 79 ods. 2 Zák. Práce vzal do úvahy len čiastočne a túto znížil o odstupné, podporu v nezamestnanosti, nájom vozidla a predčasný starobný dôchodok. Prihliadol na to, že žalobkyňa nebola počas celého obdobia zamestnaná u iného zamestnávateľa v pomere za rovnakých podmienok ako u žalovaného, keď z výpisu zo Sociálnej poisťovne zistil, že u všetkých zamestnávateľov sa jednalo o brigádnickú činnosť alebo jednodňovú prácu. Dospel k záveru, že žalobkyňa si prácu intenzívne hľadala do času, kedy jej bol priznaný predčasný starobný dôchodok. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol, keď mal za to, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vzniká až rozhodnutím súdu a viaže sa na výrok o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti časti rozsudku, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy, náhradu trov konania i súdny poplatok podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa citoval ust. § 134 ods. 2 Zák. práce, podľa ktorého rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, avšak pri určovaní náhrady mzdy tvrdil, že rozhodujúcim obdobím je prvý kalendárny štvrťrok 2004, čo nie je rozhodujúce obdobie platné v čase vzniku nároku žalobkyne na náhradu mzdy (vznik nároku 16. 3. 2004). Navyše pri konkrétnom určení pravdepodobného zárobku súd prvého stupňa ako rozhodujúce obdobie použil prvý štvrťrok 2003, pričom použitie tohto rozhodujúceho obdobia neodôvodnil. Rozsudok súdu prvého stupňa je i zmätočný a nevykonateľný, nakoľko súd prvého stupňa mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 60.401,95 eur bez toho, aby zohľadnil jeho povinnosť z takto určenej náhrady mzdy vykonať zrážky z dane z príjmov a zrážky na zdravotné a sociálne poistenie a fond zamestnanosti podľa osobitných predpisov. Uviedol, že nemá zákonnú povinnosť zaplatiť žalobkyni hrubú náhradu mzdy a takúto povinnosť mu nemôže uložiť ani súd. Mal za to, že súd prvého stupňa mal vyhovieť jeho žiadosti, aby náhradu mzdy presahujúcej 12 mesiacov nepriznal, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že sa snažila zapojiť do práce. Skutočnosť, že sama žalobkyňa požiadala o vyradenie z evidencie nezamestnaných a že ako dôkaz "intenzívneho hľadania si práce" predložila súdu tri vizitky, súd prvého stupňa nebral do úvahy a ani sa s týmto v rozsudku nevyrovnal. Namietal výšku trov konania, nakoľko žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy vo výške 85.039,- eur a bola jej priznaná náhrada mzdy vo výške 60.401,95 eur, čo nepredstavuje neúspech v pomerne nepatrnej časti a preto žalobkyni mala byť priznaná len pomerná časť trov právneho zastúpenia. Namietal nesprávne priznanie trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci vykonaných po 31. 12. 2008, kedy už nemôže byť výpočtový základ 60.401,95 eur, ale hodnota päťročného plnenia. Taktiež uviedol, že výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok je závislý od výroku o priznaní istiny a ak táto nebola priznaná v správnej výške, nemohla byť správne určená ani povinnosť platiť súdny poplatok. Proti časti rozsudku, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 60.401,95 eur a časti, ktorou bola žaloba zamietnutá podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel. Uviedla, že písomnú výpoveď prevzala 29. 5. 2003, pričom prejavila svoj nesúhlas s prepustením priamo pri prebratí výpovede s tým, že pracovníkovi ochranky ktorý jej doručil výpoveď uviedla, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Okrem toho na rovnopise výpovede rukou napísala, že nesúhlasí. Mala za to, že v zmysle § 17 ods. 2 Zák. práce nedodržanie písomnej formy nespôsobuje neplatnosť oznámenia. Napriek tomu, že 29. 5. 2003 vyjadrila nesúhlas s prepustením a pracovníkovi ochrany uviedla, že trvá na ďalšom zamestnávaní, dňa 15. 10. 2003 svoje stanovisko zaslala i listom. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že v spise nie je doklad o zaslaní nesúhlasného stanoviska nie je v súlade so skutočným stavom veci, keď spis obsahuje podací lístok adresovaný Slovenskej televízii, ktorý dokazuje, že Slovenská televízia dňa 16. 10. 2003 jej list prevzala. Mala za to, že rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku mal byť druhý štvrťrok 2003 a mala jej byť priznaná náhrada mzdy vo výške 28.153,- Sk (934,50 eur). Taktiež mala za to, že jej mala byť vyplatená náhrada mzdy i s príslušnými úrokmi z omeškania, keď pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania. Uviedla, že odstupné dostala v súlade s platným zákonom a uplatnenie tejto pohľadávky je s prihliadnutím na dobu, kedy jej bolo vyplatené premlčaný. Namietala, že nemožno započítať vyplatenie starobného dôchodku, pretože je potrebné prihliadnuť na v tom čase platnú zákonnú úpravu a uplatnenie práv v spojení s právami ustanovenými osobitnými zákonmi. Ku kráteniu sumy - dávka v nezamestnanosti vyplatená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že poberala podporu v nezamestnanosti od 1. 9. 2003 a v prípade úspechu bude povinná úradu práce predmetnú čiastku vrátiť a z tohto dôvodu jej uplatnený nárok prináleží. Nejde o finančné prostriedky žalovaného, ale ide o vzťah s orgánom, ktorý bude povinná riešiť v prípade, že dôjde k jej opätovnému zamestnaniu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy z 13. 10. 1970 ako asistentka zvuku, od 1. 10. 1982 ako redaktorka a od 1. 6. 1999 na pozícii vedúci výrobného štábu. Žalovaná jej 26. 5. 2003 doručila výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce s tým, že rozhodnutím riaditeľa č. 28 z 3. 4. 2003 v znení rozhodnutia riaditeľa č. 29 z 30. 5. 2003 bolo zrušených 33 pracovných miest vo funkcii vedúci výrobného štábu. Dňom 1. 6. 2003 žalobkyni začala plynúť výpovedná lehota, ktorá uplynula 1. 9. 2003. Žalobkyňa listom z 15. 10. 2003 doručila žalovanej list, ktorým jej oznámila, že výpoveď z 26. 5. 2003 považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní ( č. l. 599). Od 1. 9. 2003 do 31. 5. 2004 bola žalobkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a za uvedené obdobie jej boli vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 56.835,- Sk (č. l. 348). Od 28. 12. 2007 bol žalobkyni priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 8.710,- Sk mesačne, ktorý bol od 1. 7. 2008 zvýšený na sumu 9.146,- Sk. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava IV z 11. 1. 2010 o výške príjmu vyplýva, že žalobkyňa podala za rok 2006 daňové priznanie, v ktorom uviedla príjem za rok 2006 vo výške 52.500,- Sk (1.742,68 eur) a za roky 2004, 2005, 2007, 2008 a 2009 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb nepodala. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa pracovala od 17. 3. 2006 do 31. 12. 2006 v spoločnosti ww.brigadnici.sk, s. r. o. (č. l. 468). Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný uhradiť zamestnancovi náhradu mzdy, pričom nárok a náhrada mzdy prislúcha zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci, alebo do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Priemerný zárobok sa zisťuje z hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej v rozhodujúcom období, ktorým je vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Súd prvého stupňa síce správne ustálil, že žalovaná so žalobkyňou neplatne skončila pracovný pomer, avšak nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že oznámila žalovanej, že s výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne súd prvého stupňa nesprávne posudzoval nárok na náhradu mzdy, keď vychádzal z doručenia žaloby žalovanej dňa 16. 3. 2004. Žalobkyňa v konaní predložila list z 15. 10. 2003 (č. l. 26), ktorým žalovanej oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala a taktiež predložila fotokópiu podacieho lístka Slovenskej pošty, š. p. (č. l. 599) zo dňa 16. 10. 2003, podľa ktorého adresátom písomnosti bola žalovaná. Nie je preto správny záver súdu prvého stupňa, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že predmetný list bol žalovanej doručený. Súd prvého stupňa po takomto závere pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z pravdepodobného zárobku žalobkyne a za rozhodujúce obdobie pre jeho výpočet ustálil prvý kalendárny štvrťrok 2004. V prejednávanej veci bola výpoveď žalobkyni doručená 26. 5. 2003 a výpovedná lehota jej uplynula 1. 9. 2003. Pri výpočte náhrady mzdy bude preto potrebné vychádzať z priemerného zárobku žalobkyne, ktorý dosiahla v kalendárnom štvrťroku predchádzajúceho štvrťrok, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, v danom prípade druhý štvrťrok 2003. Súd prvého stupňa priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 60.401,95 eur, pričom krátil náhradu mzdy o sumu 3.478,59 eur, ktorá bola žalobkyni vyplatená ako odstupné. Tento postup súdu prvého stupňa nebol správny, nakoľko odstupné nie je možné zahrnúť do náhrady mzdy. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná so žalobkyňou neplatne skončila pracovný pomer a žalovaná pri skončení pracovného pomeru vyplatila žalobkyni odstupné, bude povinnosťou žalobkyne toto odstupné vrátiť, nie je ale možné o vrátení odstupného rozhodnúť jeho započítaním do náhrady mzdy. Súd prvého stupňa ďalej krátil náhradu mzdy o sumu 11.435,13 eur, ktorá bola žalobkyni vyplatená ako predčasný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou. Tento postup súdu prvého stupňa taktiež nebol správny. Pokiaľ nepríde u pracovníka, ktorému bol priznaný starobný (invalidný) dôchodok k riadnemu rozviazaniu pracovného pomeru, jeho pracovný pomer trvá ďalej. Pre toto stanovisko svedčí i skutočnosť, že predpisy o sociálnom zabezpečení (platné v čase priznania predčasného starobného dôchodku žalobkyni) počítali s tým, že pracovník môže zotrvať naďalej v zamestnaní i ako dôchodca. Pokiaľ teda žalobkyňa požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku neznamená to, že jej pracovný pomer zanikol a nebol teda dôvod na odpočítanie dávok, vyplatených ako predčasný starobný dôchodok od náhrady mzdy. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov (podľa § 79 ods. 2 zák. č. 210/2003 Z. z., účinného od 1. 7. 2003), môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy vôbec nepriznať. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa pracovala od 17. 3. 2006 do 31. 12. 2006 v spoločnosti www.brigádnici.sk, s. r. o., pričom súd prvého stupňa nezisťoval, akú prácu tam žalobkyňa vykonávala, aký zárobok dosiahla a akým spôsobom bol skončený jej pracovný pomer v tejto spoločnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí taktiež dostatočne nevysvetlil, prečo neprihliadol na žiadosť žalovanej o nepriznanie náhrady mzdy na čas presahujúci deväť mesiacov, nevysvetlil, ako sa vysporiadal s tvrdením žalobkyne, že sama požiadala o vyradenie z evidencie úradu práce, prácu sa snažila hľadať sporadicky u známych, rekvalifikačné kurzy neabsolvovala z dôvodu, že nemala dôvod sa rekvalifikovať a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že žalobkyňa prácu hľadala intenzívne. Súd prvého stupňa taktiež vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, či má byť žalobkyni vyplatená náhrada mzdy brutto alebo netto. Odvolací súd je toho názoru, že ak súd prvého stupňa prizná žalobkyni náhradu mzdy, túto treba vo výroku rozsudku vyčísliť brutto. Bude potom povinnosťou žalovanej, aby po právoplatnosti rozsudku žalobkyni vyplatila náhradu mzdy netto, teda po zrážke dane zo mzdy a príslušných odvodov. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady mzdy a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V súvislosti so zrušením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť aj výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 3.723,50 € a výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 12.256,68 €. Výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná žalobkyni 26. 5. 2003 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne so žalovanou založený pracovnou zmluvou zo dňa 13. 10. 1970 trvá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V ďalšom konaní bude vecou súdu prvého stupňa určiť, kedy žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, následne určiť rozhodujúce obdobie, v ktorom sa má zistiť priemerný zárobok žalobkyne, a opätovne rozhodnúť o náhrade mzdy. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy zobrať do úvahy žiadosť žalovanej o zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov, vzhľadom na okolnosti prípadu vyhodnotiť, či žalobkyňa bola medzitým zamestnaná, zistiť, aký príjem dosahovala v spoločnosti www.brigadnici.sk, s. r. o., z akého dôvodu sa ďalej do práce nezapojila a akým spôsobom sa zaujímala o získanie pracovného miesta. Následne súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania podľa úspechu účastníkov konania vo veci. Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t. j. iba potvrdzuje už existujúce hmotné práva a povinnosti (priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba procesne dodáva kvalita vykonateľného práva). Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z ustanovení hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 12. 2009 sp. zn. 1Cdo 116/2008). Z toho vyplýva, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že povinnosť zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vzniká až rozhodnutím súdu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a že teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania so zaplatením náhrady mzdy. Preto bude súd prvého stupňa musieť priznať žalobkyni i úrok y z omeškania, ak jej náhrada mzdy nebola vyplatená v lehote splatnosti. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) Poučenie: Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.