Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/177/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899713 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899713.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. J. U., M. S. XX, H., zastúpenej JUDr. Dušanom Jurkovičom, advokátom v Bratislave, Ružová dolina č. 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ I.. U. G. C., R. T.. XX G., 2/ V.. Z.. I. Š., R.Č. X, H., 3/ I.. N. Š., M. XX, H., všetci zastúpení JUDr. Editou Loučimovou, Bukovčana 16, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 9C 255/96 - 244, zo dňa 21.10. 2010, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1/ a odporcami 2/ a 3/ týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti v kat. úz. Staré Mesto, parc. č. 2156/3 - záhrada o výmere 628 m2 a parc. č. 2156/12 - zastavané plochy o výmere 66 m2, rekreačná chata s príslušenstvom, súp. č. 102823, je v časti týkajúcej sa parc. č. 2156/12 - zastavané plochy o výmere 66 m2, rekreačná chata s príslušenstvom, súp. č. 102823, ako aj určenia, že navrhovateľka je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kaz. úz. Staré Mesto LV č. 4501, parc. č. 2156/12 - zastavaná plocha o výmere 66 m2, rekreačná chata s príslušenstvom, súp. č. 102823 v celosti titulom BFN. Súd svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a § 132 ods. 1 Obč. zák., keď v dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka nemá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem, pretože aj v prípade kladného rozhodnutia by na jej právnom postavení nič nezmenilo. V časti určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa názoru súdu prvého stupňa má navrhovateľka naliehavý právny záujem, v dôsledku čoho pristúpil k hmotnoprávnemu prejednaniu nároku, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so znaleckým posudkom súdneho znalca V.. G. I., dohodou o vydaní veci zo dňa 21.7.1992, rozhodnutím Ministerstva Poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky a rozhodnutím zo dňa 31.7.1992, ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti, považoval za nedôvodný, keď z výsledkov dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam právne relevantným spôsobom. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že vlastnícke právo nadobudla spolu s pôvodným navrhovateľom 2/ a to vybudovaním rekreačnej chaty na základe platného stavebného a užívacieho povolenia z roku 1971. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania. Odporcom 2/ a 3/ súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnili. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko v rozsudku absentuje, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal dôkazmi predloženými navrhovateľkou. Keďže nepreskúmateľnosťou rozsudku postavil navrhovateľku do pozície, že nie je zrejmé ako vyhodnotil ňou predložené dôkazy, nemá navrhovateľka v odvolaní možnosť zaujať k tomuto stanovisko, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporcovia 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní veci (§ 212 ods. 1 O.s.p.) na neverejnom zasadnutí (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť a konanie zastaviť. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v žalobe bližšie špecifikovanej, ako aj určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami navzájom. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I č.k. 13C 26/97, z obsahu ktorého zistil, že súd prvého stupňa v právnej veci navrhovateľov N. Š. Z. Monika proti odporcom J. U. Z. Ing. F. U. o vypratanie nehnuteľnosti, rozhodol rozsudkom zo dňa 6. apríla 2005 tak, že uložil odporcom povinnosť vypratať chatku súp.č. 5776 na parc.č. 2156/12 a záhradu par.č. 2156/3 zap. neh. vedenej na LV č. 4501 kat. úz. Bratislava - Staré mesto, rozsudok ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 409/06-52 dňa 20.8. 2007. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle citovaného ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok, alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, aké majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. O totožnosť v subjektoch pôjde i vtedy, keď obsah skoršieho rozsudku je záväzný i pre osobu, ktorá nevystupovala v konaní ako účastník, ale je nositeľom práv z toho istého skutkového stavu. Právoplatný rozsudok o žalobe na určenie (§ 80 písm. c) O.s.p.) vytvára prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) voči novej žalobe na určenie. Žaloba na plnenie § 80 písm. b) O.s.p. je prípustná, aj keď sa týka tých istých osôb, pre ktoré je záväzný (skorší) právoplatný rozsudok o žalobe na určenie, lebo ak bolo skorším rozsudkom rozhodnuté len o (ne)existencii práva alebo právneho vzťahu, nebolo zároveň rozhodnuté aj o povinnosti plniť z takéhoto právneho vzťahu alebo práva. Na druhej strane však právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, či nie je (resp. či tu právo je alebo nie je), bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Vychádzajúc z uvedených zásad odvolací súd pri riešení otázky, či prejednaniu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nebráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (o žalobe na vypratanie nehnuteľností), vzal na zreteľ, že súdne konanie Okresného súdu Bratislava I č.k. 13C 26/97 a preskúmavané konanie sa týka tých istých nehnuteľností. V oboch konaniach sa opodstatnenosť žalôb vyvodzuje z toho istého skutkového základu a účastníkmi konania sú tie isté osoby; ich odlišné procesné postavenie v týchto konaniach nie je právne významné, rovnako ako nie je právne významná z hľadiska identity totožnosti osôb ani skutočnosť, že I.. U. G. nebol účastníkom konania v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, pretože právoplatný rozsudok má účinky rozsúdenej veci pre každého, pre koho je obsah záväzný, a to v tom rozsahu, v akom bolo o danej otázke rozhodnuté. V konaní Okresného súdu Bratislava I č.k. 13C 26/97 bola J. U. Z. T.. F. U. uložená povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti, v konaní ktorom súd aj bez výslovného vyjadrenia zároveň určil, že I. Z. Jozefovi svedčí vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam, keďže základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby podľa § 126 Obč.zák. je preukázanie vlastníckeho práva. Súd je oprávnený v konaní o vypratanie nehnuteľnosti ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri posúdení ktorom sa môže aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti ( R 86/2001). Vzhľadom na uvedené nemôže navrhovateľka cestou žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva zhojiť to, čo nedosiahla v predchádzajúcom spore na plnenie - o vypratanie nehnuteľnosti, keďže obrana J. U. v tomto konaní bola identická ako tvrdenie v prejednávanej veci, ktorú súd neakceptoval, ba práve naopak, vyvodil z nej pre terajších odporcov právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 Obč. zák.( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002, sp.zn. 3 Cdo 100/01). Keďže súd v konaní o určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu, než z toho, ktorý bol zaujatý v už právoplatnom rozhodnutí o žalobe na plnenie z toho istého vzťahu medzi tými istými účastníkmi, vytvára právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozhodnutej pre konanie o žalobe na určenie. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa (či výslovne, alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 42/2006). Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil, konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. zastavil, keďže sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo ( § 159 ods. 3 O.s.p.), čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť ( § 104 os. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.