Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899718 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899718.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: J. C., Y. J. Senci, H. XX, zast. JUDr. Anna Svatošová, advokátka v Bratislave, Miletičova 14, proti odporcovi: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v Bratislave, Mierová 19, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 20. decembra 2010 č. k. 14C 109/1997 - 355 a proti uzneseniu zo dňa 17. januára 2011 č.k. 14C 109/1997 - 362 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh na začatie konania v tejto časti zamieta. V napadnutej návrh zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Napadnuté uznesenie zo dňa 17.1.2011 č.k. 14C 109/1997 - 362 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu škodu na ušlom zisku za rok 1992 v sume 170.411,21 € s prísl. a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ dňa 13.11.1991 na verejnej dražbe vydražil prevádzkovú jednotku „Mäso“ nachádzajúcu sa na Nám. 1. mája v Senci, - 2 - ktorá dražba však bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.4.1993 č.k. 18C 71/92 - 37 určená za neplatnú, keď v danom prípade neboli dodržané podmienky dražby v zmysle zák. č. 427/1990 Zb., keď sa zistilo, že dražený objekt nebol len v štátnom vlastníctve a nebol reálne deliteľný. Súd prvého stupňa konštatoval, že dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola dražba vyhlásená za neplatnú vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody. Navrhovateľ vydražil celý objekt, ktorý mohol užívať na podnikateľské účely, reálne však nakoniec mohol užívať len predajňu Mäso-údeniny, nakoľko ostatné prevádzkové jednotky boli dané do 5 ročného nájmu. Nemožnosťou prevádzkovať tieto objekty mu vznikla škoda. Súd prvého stupňa ju navrhovateľovi priznal v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. JUDr. Čipákom za obdobie roku 1992 a za 5 mesiacov a 28 dní roku 1993 t.j. do 28.6.1993, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o neplatnosti dražby a vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľ sa odvolal do zamietajúcej časti rozsudku a žiadal v napadnutej časti rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že sa úspešne zúčastnil verejnej dražby jednotky „mäso“ nachádzajúcej sa v Senci na Nám. 1. mája. Túto jednotku vydražil za kúpnu cenu 21.100.000,- Sk. Dražba bola vyhlásená, a to bez jeho zavinenia, za neplatnú, keďže objekt nebol vo výlučnom vlastníctve štátu, ale v spoluvlastníctve štátu a OSBO Pezinok. Dožadoval sa náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nemohol vydražené priestory prevádzkovať. Súd prvého stupňa však priznal navrhovateľovi náhradu ušlého zisku len za obdobie od uskutočnenej dražby, ktorá sa konala 13.11.1991 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené, že táto dražba je neplatná (rozsudok OS BA II č.k. 18C 71/1992 zo dňa 26.4.1993). Poukázal na to, že neplatnosť predmetnej dražby nenastala až rozhodnutím súdu, ale ako absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala zo zákona už od počiatku. Odporcom bolo spôsobené, že navrhovateľ nenadobudol vlastníctvo draženej nehnuteľnosti, túto nemohol ani jeden deň reálne držať a užívať. Odo dňa uskutočnenia neplatnej dražby mu začala vznikať škoda v podobe ušlého zisku, ktorý by bol pri bežnom chode vecí dosahoval z predmetnej prevádzkovej budovy s obchodnými priestormi, ktoré sú doteraz všetky prevádzkované. Z týchto dôvodov požadoval náhradu škody ušlého zisku i za ďalšie obdobie od 30.6.1993 podľa § 381 OZ do času životnosti konkrétnej stavby. Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal aj odporca. Navrhol napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti zmeniť a celý návrh zamietnuť. 5Co 131,132/11 - 380 - 3 - Uviedol, že súd prvého stupňa pochybil v tom, že predmetný prípad zaradil pod ustanovenia Obchodného zákonníka a to napriek tomu, že právny úkon o prevodoch vlastníctva štátu na iné právnické, fyzické osoby podľa zák. č. 427/1990 Zb. predsa nebol vykonaný podľa Obchodného zákonníka a tento zákon ani nezakladá žiadne obchodné záväzkové vzťahy v zmysle tretej časti Obchodného zákonníka. Odvolávať sa teda na ust. § 261 ods. 2, 5 Obch. zák. v tomto prípade je právne irelevantné, nakoľko zák. č. 427/1990 Zb. neupravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzky a ani iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Na tento prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda náhradu škody a lehoty posudzovať podľa uvedenej všeobecnej právnej normy. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 13.10.2009 (č.l. 279) uložil prvostupňovému súdu odstrániť v súčinnosti s navrhovateľom vady podania z 11.10.2006 (č.l. 151) tak, aby bolo zrejmé, či ide o návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka (štátu) na strane odporcu do konania alebo o návrhu na zámenu účastníkov na strane odporcu (§ 92 ods. 1, 4 O.s.p.). Podaním zo dňa 21.4.2010 navrhovateľ oznámil súdu, že v konaní nikdy nenavrhoval pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania alebo zámenu účastníkov, zotrval na tom, že správne označeným a súčasne nositeľom vecnej pasívnej legitimácie je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako právny nástupca Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (č.l. 287), kde poukázal na to, že v procese privatizácie štát nevystupuje v mocenskom postavení, ale len ako vlastník disponujúci so svojím majetkom v rámci súkromnoprávneho vzťahu. Ak v takomto procese vznikne škoda nemožno postupovať podľa zák. č. 58/1969 Zb. Keďže odporca zmaril navrhovateľovi vydraženie objektu pri dražbe a nezabránil ďalšiemu zvyšovaniu škody, uplatnil si tento podľa § 381 ObZ náhradu zisku, ktorú by dosiahol z nájmu prevádzkární. Navrhovateľ v podaní z 29.9.2010 výslovne vzal späť podanie z 11.10.2006, ktorým za odporcu označil „Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvo hospodárstva SR“. Odvolací súd má za to, že dražbu v zmysle zák. č. 427/1990 Zb. bolo treba považovať za spôsob uzavretia zmluvy, teda za obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, pričom dražbou dochádzalo k úplatnému prevodu vecí vo vlastníctve štátu. Právny vzťah vzniknutý na základe tohto zákona bol vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky. Rozhodovanie štátu - 4 - podľa tohto privatizačného predpisu o vyhotovení zoznamu prevádzkových jednotiek zaradených do verejnej dražby nebolo rozhodovaním štátu ako nositeľa verejnej moci, ale rozhodovaním štátu ako doterajšieho vlastníka majetku o tom, akým spôsobom s ním naloží. Štát podľa uvedeného zákona vystupoval ako vlastník a so svojím vlastníctvom disponoval v rámci súkromnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na to, že orgány štátu v súvislosti s organizovaním dražby v zmysle zák. č. 427/1990 Zb. len vykonávali pôsobnosť zverenú im zákonom v mene štátu ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu, neprichádzala do úvahy ich pasívna legitimácia v konaní o náhradu škody z neplatnej dražby. Pasívne legitimovaným subjektom v takomto spore mohol byť len štát ako účastník právneho úkonu, teda ako strana zmluvy uzatváranej formou verejnej dražby. V danom prípade je jednoznačné, že nárok predstavoval náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, za ktorú v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. zodpovedá výlučne štát. Ministerstvo (hoci je subjektom práv a povinností) nemá v danom prípade tzv. vecnú pasívnu legitimáciu, nemôže zodpovedať samo za svoje prípadné chyby, alebo chyby iného štátneho orgánu (MSP NM, komisie a pod.), za tieto zodpovedá štát ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, pred súdom konajúci prostredníctvom orgánu, ktorého sa vec týka. Uvedené platí aj v prípade posúdenia nároku podľa Obchodného zákonníka, avšak tento je možné použiť len pri záväzkovoprávnych vzťahoch, pri podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, nie pri náhrade škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktoré vzťahy upravuje ako lex specialis zák. č. 58/1969 Zb. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti zmenil a návrh zamietol, v napadnutej návrh zamietajúcej časti rozsudok potvrdil (§ 220 O.s.p., § 219 ods. 1 O.s.p.). V konaní úspešnému odporcovi, ktorý náhradu trov konania neuplatnil, tieto nepriznal (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Navrhovateľom napadnuté uznesenie č.k. 14C 109/1997 - 362, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 33.193,50 € (položka č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov), odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s poukazom na skutočnosť, že odvolateľ nezaplatil súdny poplatok ani za v poradí prvé odvolanie, pokiaľ by ho uhradil, za druhé odvolanie sa poplatok vymáhať nebude (Spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.