KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava7. 12. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/126/2011 z 7. 12. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. decembra 2011, sp. zn. 9Co/126/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1104117770.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/126/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104117770
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1104117770.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ Y. B., X. W.,
W. XX, 2/ J. L., X. Z., Y.. W. XX, 3/ Ľ. S., X. Z., R.. H. XX, 4/ Q. S., X. Z., R.. H. XX, 5/ H. J., X. C. I. XXX,
6/ P. T., X. Z., T.. G.Á. XX, 7/ Y. T., X. Z., T.. G. XX, 8/ C. T., X. Z., T.. G. XX, 9/ T. T., X. Z., T.. G. XX, 10/
Q. K., X. Ž.N. B. V., T.. S. X/XX, 11/ V. K., X. Ž. B. V., P. XX, 12/ Y. D., X. W., U. XX, 13/ Q. R., X. Z., Ľ..
T. X, 14/ Y. C., X. U. XXX, XX/ N.. Y. B., X. X. Š., X. T. X, XX/ Y. L., X. J. X, 17/ T. W., X. Ž.N. B. V., Y..
W. X/X, 18/ Y. H., X. Z., B.. U. XX, 19/ T. I., X. Z. U., U. XX, 20/ H. I., X. Z. U., U. XX, 21/ Q. X., X. V. B.
XXX, 22/ P. X., X. W., T. X, 23/ P. X., X. W., T. X, 24/ Y. U., X. Z., Š.. P. X, 25/ T. L., X. Z., T.. G.. Š. XX,
26/ G. X., X. Z., B.. U. X, 27/ H. P., X. Č. XXX, 28/ N.. Y. D., X. Z., Z. X, 29/ T. J., X. Z., L. XX, 30/ Ľ. Á.,
X. Z., W. X, 31/ J. Á., X. Z., W. X, 32/ T. G., X. W., K.. W. X, 33/ T. W., X. Z., Y. XX, 34/ T. C., X. U. XXX,
35/ Z. T., X. U. XX, 36/ C. R., X. W., T. XX, 37/ Y. T., X. W., U. XX, 38/ Y. T., X. I. XXX, 39/ T. W., X. V.
B. XXX, 40/ T. N., X. X. Š.O., W. XX, 41/ T. V., X. O., V. XX, 42/ T.G. K., X. P. V., W. XX, 43/ N.. Y. X.,
X. L.C., K.. W. XX, 44/ T. I., X. J., L. V. XXX, 45/ Y. X.Í., X. V. B. XX, 46/ H. X., X. V. B. XX, 47/ H. P., X.
Z., Y.. Š. XX, 48/ Y. O., X. Z., T.. G.. Š.O. XX, 49/ V. W., X. Ž. B. V., T.. S. X, 50/ Y. G., X. W., N.. W. XX,
51/ Q. T., X. W., B. W. XX, 52/ P. X., X. V. B., G. XXX, 53/ Y. X., X. V. B., G. XXX, 54/ L. T., X. W., T. G.
XX, 55/ W. Y., X. Z., T.. G. XX, 56/ Š. R., X. Z., T.. G.Á. XX, 57/ H. P., X. W., U. V. - K. XXXX, 58/ H. W.,
X. X. Š., N. X, 59/ Y. P., X. W., U. V. - K. XXXX, 60/ Y. W., X. Z., Y.. W. XX, 61/ Z. W., X. Z., Y.. W. XX,
62/ T.. W. O., X. Z., L. XX, 63/ T. T., X. Z., U. X, 64/ C. D., X.C. W., B. T. XXXX, 65/ L. L., X. O. XXX, 66/
X. L., X. O. XXX, 67/ W. O., X. Z., L. XX, 68/ T. C., X. Z., Š. XX, 69/ H. S., X. X. X., O.. U. X, 70/ T. I.,
X. W., T.. G.. Š. XX, 71/ P. U., X. V. B., X.. O. XX, 72/ L. C., X. Z., Ľ.. W. X, 73/ T.. T. L., X. Z., Y.. X. XX,
74/ T.. T. L., X. Z., Y.. X. XX, 75/ Y. J., X. W., Y.. W. XX, 76/ T. T., X. W., X. X, 77/ H. X., X. W., T.. G.. Š.
XX, 78/ T. U., X. W., V. X, 79/ Y. X., X. C., L.Č. XX, 80/ T. W., X. U. X, 81/ O. W., X. V. B. XXX, 82/ H.
H.Á., X. Z., X. XX, 83/ T. H., X. Z., X. XX, 84/ N.. Y. U., X. Z., Y..W.Á. XX, 85/ W. I., X. Z., X. X, 86/ Š.O.
L., X. Z., H.. V. XX, 87/ Y. L., X. Z., L. XXX, 88/ C. Š., X. Z., B.. U. XX, 89/ Ľ. X., X. U. XXX, 90/ T. X., X.
U. XXX, 91/ H. W., X. U. XXX, 92/ I. W., X. W., T. X, 93/ J. W., X. L. XXX, 94/ N.. Ľ. W., X. I. XXX, 95/ T.
W., X. I. XXX, 96/ J. L., X. Z., Y.. W.Á. XX, 97/ Q. L., X. Z., Y.. W. XX, 98/ T. L., X. Z., U. S. X, 99/ T. C.,
X. Z., Y.. W. XX, 100/ N. J., X. Z., B. X, 101/ Y. Š., X. X. X., O. XXX, 102/ T. Š., X. Z., Ľ.. Š. XX, 103/ Ľ.
V., X. V. O., J. X, 104/ Z. B., X. I., V. XX, 105/ T. B., X. I., V. XX, 106/ J. Č., X. Z., W.. Š. X, 107/ Y. Č., X.
Z., W.. Š. X, 108/ Ľ. R., X. W., T. XX, 109/ P. R., X. W., T. XX, 110/. Y. O., X. W., W. J. XXXX, 111/ Y. O.,
X. W., W. J. XXXX, 112/ T.Á. O., X. Z., O. X, 113/ T. O., X. Z., O. X, 114/ T. X., X. U. XX, 115/ T. H., X.
Z., B..U. XX, 116/ T. U., X. Z., Y.. W. X, navrhovatelia okrem navrhovateľov 36/, 41/, 78 a 79/ zastúpení
JUDr. Zuzanou Bejdovou, advokátkou, Banská Bystrica, Skutecká 30, proti odporcom : 1/ Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, 2/ Slovenská republika -
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, 3/ Národná banka Slovenska,
Bratislava, I. Karvaša 1, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na
odvolanie navrhovateľov 1/ až 116/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2010 č.k.
19C 88/2004 - 862, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :



Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o návrhu navrhovateľov 35/ Z. T., 36/ C.
R., 41/ T. V., 78/ T. U. a 79/ Y. X. a vo výroku o trovách konania v tejto časti z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa voči odporcom 1/,
2/ a 3/ domáhali náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup ( § 18 zák.č.
58/1969 Zb. ). Zároveň vyslovil, že odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Poukázal na to, že navrhovateľom
škoda nevznikla vložením finančných prostriedkov do nebankových subjektov na základe uzavretých
zmlúv o pôžičke, príp. zmlúv o tichom spoločenstve, ale ako dôsledok neschopnosti nebankových
subjektov splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv pre ich nepriaznivú finančnú situáciu - nevrátením
vloženého vkladu, nie v dôsledku postupu či nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Orgány činné
v trestnom konaní tiež nemali oprávnenie zakázať či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú
činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi.

V prejednávanej veci nešlo zo strany Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., AGW s.r.o., B. M. G. Incest, s.r.o.,
či Sporoinvest, a.s., s ktorými navrhovatelia uzavreli zmluvy o pôžičke, príp. o tichom spoločenstve o
investovanie v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, ale o občiansko - príp. obchodnoprávny vzťah,
do ktorého štát nie je oprávnený zasahovať. Nebankové subjekty v danom prípade podnikali na základe
ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného
práva vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom
spoločenstve. Navrhovatelia hrubou nedbanlivosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom;
mohli sa totiž pred uzatvorením zmlúv presvedčiť nahliadnutím do výpisu z obchodného registra, že
obchodné spoločnosti, s ktorými vstúpili do záväzkového vzťahu, nie sú investičnými spoločnosťami
ani fondom ( nemali formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, zákonom
predpísané základné imanie ) a teda rozpoznať, že sa nejedná o zákonom dovolenú činnosť kolektívneho
investovania predajom podielových listov či formou akcií.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcov podľa § 415 Obč.zák., pretože porušenie prevenčnej povinnosti
nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák.č. 58/1969 Zb. - tým je jedine nesprávny úradný
postup.

Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešným odporcom
1/ až 3/ nepriznal náhradu trov konania, pretože im trovy nevznikli.

Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplynulo, že súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie
návrhy na začatie konania navrhovateľov Š. T. ( pôvodne pod poradovým č. 39 ), Y. K. ( pôvodne pod
poradovým č. 43 ), Q. T. ( pôvodne pod poradovým č. 52 ), T. I. ( pôvodne pod poradovým č. 74 ), N.. N.
C. (pôvodne pod poradovým č. 77) a H. H. ( pôvodne pod poradovým č. 100 ), ako to vyplýva z uznesení
o vylúčení týchto nárokov na samostatné konanie na č.l. 742, 743 a 836 spisu.



Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote podaným odvolaním navrhovatelia (s výnimkou účastníkov,
ktorých nároky boli vylúčené na samostatné konanie), prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr.
Zuzany Bendovej, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia ich návrhu.

Odvolatelia vytýkali súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď ich návrh zamietol.
Trvali na tom, že škoda im bola spôsobená Slovenskou republikou, zastúpenou žalovanými odporcami,
ktorí im ju spôsobili svojou nečinnosťou, ktorú navrhovatelia považujú za nesprávny úradný postup.
Nesúhlasili ani s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že vlastnou hrubou nedbanlivosťou
zanedbali prevenčnú povinnosť, a teda že zlyhali pri plnení svojích povinností. Nie je zrejmé, ako
súd prvého stupňa vyhodnotil obsah navrhovateľmi predloženej listiny odporcu 2/ zo dňa 25. 3. 2002
sp. zn. 142/2002 - 115 a iné. Odporca 2/ mal podľa nej priamu vedomosť o tom, že pôsobenie tzv.
nebankových subjektov na Slovensku odporuje slovenským právnym predpisom. Pracovník Ministerstva
vnútra v závere listu oznámil, že už dňa 16. 7. 2001 podalo Ministerstvo financií SR podnet na Generálnu
prokuratúru. Rovnako vláda SR ako kolektívny orgán prijala uznesenie č. 10 dňa 12. 1. 2000, z ktorého
obsahu vyplýva Ministerstvu spravodlivosti SR povinnosť v spolupráci s Ministerstvom vnútra uskutočniť
analýzu legislatívnych možností podnikania nebankových subjektov. Odvolatelia trvali na tom, že z ich
strany boli preukázané všetky tri zákonom požadované predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Na odvolanie navrhovateľov sa písomne vyjadrili odporca 1/, 2/, 3/, ktorí všetci navrhovali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odporca 1/ osobitne vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v konaní nebolo preukázané
naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 18 zák.č. 58/1969 Zb.
Útvary Policajného zboru využili všetky zákonné prostriedky, ktoré mali k dispozícii voči „nebankovým
subjektom“.

Odporca 3/ vo svojom vyjadrení uviedol, že zákonom č. 747/2004 Z.z. ( § 45 ods. 1) bol zrušený
Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska počnúc 1. 1. 2006.
Trval na tom, že Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohľad v
rámci platných zákonov. Rovnako ani zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý platil do
konca roka 2001, žiadnym spôsobom nereguloval ani neobmedzoval činnosť nebankových subjektov.
Činnosti nebankových subjektov sa netýkal ani zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, keďže
nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie. Rovnako sa na ne nevzťahoval ani zákon
č. 21/1992 Zb. o bankách, nakoľko nebankové subjekty nemali povolenia na výkon bankovej činnosti.
Odporca 3/ dodal, že každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý
nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
ústneho odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď zistil, že odvolaniu navrhovateľov s výnimkou
navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ nemožno priznať úspech. Rozsudok prvostupňového súdu v časti
o návrhoch navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ je nutné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie v dôsledku takej vady v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V predmetnej právnej veci navrhovatelia 1/ až 116/ uplatnili nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorá
im mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nečinnosti odporcov 1/, 2/,
3/ tým, že nezamedzili činnosti nebankových subjektov. Navrhovatelia s tzv. nebankovými subjektami -
B.M.G. Invest, s.r.o., Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., AGW, s.r.o. a Sporoinvest, a.s. uzavreli zmluvy o
pôžičke, resp. zmluvy o tichom spoločenstve. Po zatvorení uvedených spoločností im ich vklady neboli
vrátené, čím im mala byť spôsobená škoda.



Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
rozhodnutím o väzbe alebo treste a nesprávnym úradným postupom.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť ( § 18 ods. 1, 2 zák.č. 58/1969 Zb.).

Zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu podľa zák.č. 58/1969 Zb. predpokladá naplnenie troch
podmienok : nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Pojem „nesprávny úradný postup“ zák.č. 58/1969 Zb. bližšie nevymedzuje; vo všeobecnosti pod ním
treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

Citovaný zákon nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 58/1969
Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka
sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto
potrebné použiť ust. § 442 Obč.zák., v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk ( § 442 ods. 1 ).

Zákon č. 58/1969 Zb. a ani Občiansky zákonník napokon nevymedzujú ani pojem príčinnej súvislosti;
túto otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V
podstate predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku ( ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody ).

Navrhovatelia s tzv. nebankovými subjektami uzavreli zmluvy o tichom spoločenstve, príp. zmluvy
o pôžičke podľa Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka na základe slobodného
rozhodnutia. Podľa týchto zmlúv vznikol medzi navrhovateľmi a nebankovými subjektami
súkromnoprávny ( záväzkový ) vzťah, do ktorého štát, zastúpený odporcami, nebol oprávnený
zasahovať. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Označené nebankové subjekty
nevykonávali činnosť zodpovedajúcu kolektívnemu investovaniu, nemali povolenie na výkon bankovej
činnosti, takže štát nebol oprávnený k zásahu na základe zák.č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom
investovaní, ani k zásahu podľa zák.č. 21/1992 Zb. o bankách. Nebol teda splnený predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - nesprávny úradný postup.

Ako už na to poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom si vyžaduje naplnenie všetkých zákonných
predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : 1/ existenciu nesprávneho úradného postupu,
2/ existenciu škody a napokon 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne ( t.j.
súčasne ), čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov
vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. nevznikne.

Keďže v súdenej právnej veci nebol splnený predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, spočívajúci v chýbajúcom predpoklade - nesprávnom úradom postupe,
súd prvého stupňa správne ( okrem návrhov navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ ) návrh navrhovateľov
zamietol.



Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane tomu zodpovedajúcemu výroku o trovách konania.

V časti výroku o zamietnutí návrhov navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Ako je zrejmé z obsahu spisu, súd prvého stupňa konal so všetkými
navrhovateľmi označenými ako 1/ až 116/ v zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Bendovou. Avšak
kontrolou založených plných mocí na zastupovanie v konaní odvolací súd zistil, že navrhovatelia Z. T.
( 35/ ), C. R. ( 36/ ), T. V. ( 41/ ), T. U. ( 78/ ) H. J X.W. ( 79/ ) advokátke JUDr. Zuzane Bendovej neudelili
plnú moc na ich zastupovanie v konaní. Vzhľadom na chýbajúce plné moci mal súd prvého stupňa v
konaní konať priamo s uvedenými účastníkmi, nakoľko tak neurobil, ale konal s právnou zástupkyňou aj
za navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/, týmto svojím postupom odňal navrhovateľom pod poradovými
číslami 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ). Pod odňatím
možnosti konať pred súdom je nutné chápať taký postup súdu, ktorý neumožní účastníkovi realizovať
tie procesné práva, ktoré mu zákon ( Občiansky súdny poriadok ) priznáva ( právo prednášať návrhy,
vyjadrovať sa k prednesom ostatných účastníkov, právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom otázky a
pod. ). Odvolaciemu súdu tak v časti, týkajúcej sa návrhu navrhovateľov 35/, 36/, 41/, 78/ a 79/ nezostalo
iné riešenie, než rozsudok v tejto časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v uvedenej časti vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania v tejto
časti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcom 1/, 2/, 3/ ( v časti, v ktorej rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil ) nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže odporcovia náhradu
trov odvolacieho konania neuplatňovali ( § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil
na ďalšie konanie, rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí ( § 224 ods. 1, 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/88/2004

    zrušené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)