Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cbi/1/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104121730 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1104121730.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Boris Novomestský, Koceľova 9, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Národný bytový fond v konkurze, Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 812 125, zastúpeného VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 818 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, o zaplatenie 6 480,64 eur s prísl., takto r o z h o d o l : Súd návrh zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 17.05.2004 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 195 235,90 Sk (6 480,64 eur) a náhradu trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, navrhovateľ mal u odporcu založený podnikateľský účet. Dňa 20.11.2002 odporca obdržal od Krajskej prokuratúry v Bratislave Príkaz na zaistenie účtu zo dňa 19.11.2002. Aj napriek uvedenému príkazu odporca uvedený účet nezaistil a umožnil exekútorovi stiahnuť z tohto účtu sumu 195 235,90 Sk, čím odporca porušil Príkaz Krajskej prokuratúry v Bratislave a spôsobil navrhovateľovi škodu v danej sume. Navrhovateľ vyzval odporcu o nápravu škody pripísaním uvedenej sumy na účet navrhovateľa listami zo dňa 04.12.2003 a 30.01.2004, avšak na tieto výzvy nereagoval. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že okrem príkazu Krajskej prokuratúry bol odporcovi doručený aj exekučný príkaz od exekútora vzťahujúci sa k predmetnému účtu úpadcu. Keďže trestný poriadok a ani Exekučný poriadok nemajú nadradené postavenie voči druhému, pri realizácii exekučného príkazu sa riadili extenzívnym výkladom uvedených zákonov, a v prípade, že by nerešpektovali exekučný príkaz, vystavili by sa riziku tzv. podlžníckej žaloby, keďže by bránili riadnemu výkonu exekúcie. Ku vzniku škody uviedol, že podstatou škody je ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku navrhovateľa. V žiadnom prípade však splnenie záväzku navrhovateľa zo strany odporcu na základe úradného rozhodnutia nie je možné považovať za skutočnú škodu (odporca plnil za úpadcu v marci 2003, konkurz bol vyhlásený v septembri 2003). Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2007 č.k. 27 Cb182/2004-85 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd, keďže prejednávaná vec súvisí s konkurzom. Dňa 20.12.2007 bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci dňa 14.5.2008 č.k. 8 Cbi1/2008-132 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok napadol odvolaním odporca. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.9.2010-163 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu a zápisnice o pojednávaní zo 14.05.2008 nevyplýva, že súd prvého stupňa vykonal akékoľvek dokazovanie vo veci, a preto jeho skutkový a následne právny záver o dôvodnosti žaloby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na dokazovanie vykonané vecne nepríslušným Okresným súdom Bratislava I vo veci sp. zn. 27 Cb 182/2004 pred zrušením jeho rozsudku a postúpením veci príslušnému krajskému súdu, nemožno prihliadať. Súd prvého stupňa v novom konaní vykoná dokazovanie o sporných tvrdeniach účastníkov postupom uvedeným v citovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. Nad rámec uvedených dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd podotýka, že vznik určitej konkrétnej škody, či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku, je jedným z predpokladov práva na jej náhradu. Zaplatenie dlhu veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu však nemožno považovať za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, obsahom listinných dôkazov: príkaz na zaistenie účtu zo dňa 19.11.2002 fotokópie doručeniek a návratky; výzva na vrátenie sumy 195 235,90 Sk zo dňa 04.12.2003, výzva na vrátenie sumy 195 235,90 Sk zo dňa 30.01.2004; výpis z účtu úpadcu; exekučný príkaz; písomné poskytnutie informácie odporcom zo dňa 31.01.2003 navrhovateľovi; potvrdenia o prevzatí žiadosti majiteľa účtu; príkaz na zaistenie účtu s potvrdením odporcu o doručení, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4K 41/02 zo dňa 22.10.2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Národný bytový fond a.s.. Za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Borisa Novomestského, advokáta. Dňa 21.11.2003 bol založený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX X. Po V., kde boli vložené všetky finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch odporcu vo výške 85 302,50 Sk. V tento deň sa navrhovateľ dozvedel o odpísaní žalovanej sumy, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda. Úpadca mal u odporcu zriadené účty č. XXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXX/XXXX R. 20215770/6500. Dňa 20.11.2002 bol odporcovi doručený príkaz na zaistenie účtu zo dňa 19.11.2002 vedený pod č. C. KO-X.-XX, na základe ktorého prokurátor Krajskej prokuratúry prikázal odporcovi v zmysle § 79c ods. 1 Trestného poriadku, aby boli zaistené peniaze na účtoch vedených u odporcu s uvedením konkrétnych účtov, a to sumy, ktoré sa na týchto účtoch nachádzajú v plnej výške, pretože ide o vec dôležitú pre trestné konanie. Dňa 21.3.2003 bol odporcovi doručený exekučný príkaz EX 197/2002 zo dňa 20.03.2003. Na základe exekučného príkazu odporca umožnil stiahnuť žalovanú sumu z účtu č. XXXXXXXX/XXXX v prospech úpadcovho veriteľa. Daná peňažná operácia prebehla v čase, keď odporca bol povinný zaistiť peňažné prostriedky na účtoch úpadcu. Odporca svoje konanie odôvodňoval tým, že predmetný príkaz prokurátora nemal všetky náležitosti v zmysle § 79c Trestného poriadku, nakoľko nebol riadne odôvodnený, nebola v ňom uvedená príslušná suma, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, ani nebolo uvedené to, aké dispozície s peniazmi na účte sú zakázané, a preto nemohlo dôjsť zo strany odporcu k porušeniu príkazu. Poukázal na skutočnosť, že zrealizovanie exekučného príkazu je realizácia úradného rozhodnutia a nie je správne postihovať banku za to, že rešpektovala úradné rozhodnutie, ktoré bolo v rozpore s iným úradným rozhodnutím. Podľa názoru odporcu zmyslom príkazu prokurátora na zaistenie účtu bolo, aby obvinený nemohol nakladať s peňažnými prostriedkami na účte a banka tým, že zrealizovala exekučný príkaz, tento záujem štátu neporušila. Zrealizovaním exekučného príkazu došlo k splneniu záväzku navrhovateľa. Pretože došlo k splneniu záväzku navrhovateľa, aj keď sa jeho majetok znížil o žalovanú sumu, splnením jeho záväzku nemôže ísť o jeho škodu. Medzi zrealizovaním exekučného príkazu a vyhlásením konkurzu na úpadcu je 6 mesiacov, teda exekúcia by sa zrealizovala aj iným spôsobom ako výberom z účtu úpadcu. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že za dôležitý považuje list Poskytnutie informácie Poštovou bankou zo dňa 31.1.2003, ktorý je založený v spise. Nielen na účte, ktorý je predmetom tohto sporu, ale aj na všetkých ďalších, ktoré sú uvedené v tomto liste, boli blokácie z dôvodu trestného oznámenia, ktoré podal p. G., člen predstavenstva spoločnosti úpadcu. Príkaz bol vydaný 3 mesiace pred vydaním exekučného príkazu. Podľa interných smerníc odporcu, v deň príchodu príkazu na zaistenie účtu, mali byť finančné prostriedky zablokované, čo sa nestalo. Ako správca konkurznej podstaty zastupuje všetkých veriteľov a je nesporné, že odporca nerešpektovaním príkazu spôsobil, že sa zmenšila masa majetku a ostatní veritelia boli ukrátení. Podľa § 79c ods. 1 Trestného poriadku platného v čase vydania príkazu na zaistenie účtu, ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte. Podľa § 79c ods. 3 Trestného poriadku platného v čase vydania príkazu na zaistenie účtu príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa odsekov 1 a 2, ak nerozhodne predseda senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Je nesporné, že dňa 20.11.2002 bol odporcovi doručený príkaz na zaistenie účtu zo dňa 19.11.2002 vedený pod č. C. M.-X.-XX a dňa 21.03.2003 bol odporcovi doručený exekučný príkaz EX 197/2002. Odporca na základe exekučného príkazu umožnil exekútorovi stiahnuť z predmetného účtu odporcu sumu 195 235,90 Sk, pričom daná peňažná operácia prebehla v čase, keď odporca bol povinný zaistiť peňažné prostriedky na účtoch úpadcu na základe citovaného príkazu na zaistenie účtu. Keďže podľa názoru navrhovateľa nerešpektovaním príkazu na zaistenie bola navrhovateľovi spôsobená škoda, súd skúmal, či boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Predpoklady zodpovednosti za škodu podľa všeobecnej úpravy v obchodnom zákonníku sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť, t.j. liberačných dôvodov. Podľa názoru súdu predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávnosť bol odporcom naplnený a to porušením povinnosti stanovenej príkazom prokurátora na zaistenie účtu zo dňa 19.11.2002, keďže uvoľnil sumu 195 235,90 Sk na základe exekučného príkazu zo dňa 20.03.2003. Z obsahu predmetného príkazu na zaistenie vyplýva jeho účel a to povinnosť odporcu zaistiť peniaze na konkrétnych účtoch navrhovateľa v plnej výške, z čoho je možné odvodiť zákaz dispozície so zaistenými peniazmi. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že ak odporca príkaz nerešpektoval, konal protiprávne. Keďže všetky predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, súd skúmal, či došlo k vzniku škody. Vznik škody znamená vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. Podľa názoru súdu na strane úpadcu skutočne došlo k zmenšeniu majetku, avšak z dôvodu uspokojenia jedného z jeho veriteľov, čím teda nedošlo ku škode na strane úpadcu, resp. navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody vo výške 95 235,90 Sk (6 480,64 eur), keďže táto suma bola z účtu úpadcu poukázaná veriteľovi úpadcu na základe exekučného príkazu. Je nepochybné, že úpadca mal voči uspokojenému veriteľovi záväzok, ktorý bol povinný uhradiť na základe právoplatného rozhodnutia, teda došlo k úhrade záväzku, aj keď spôsobom spočívajúcim v nerešpektovaní príkazu prokurátora. Súd je toho názoru, že síce došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa o sumu rovnajúcu sa výške istiny spolu s príslušenstvom v zmysle právoplatného rozsudku, a to na základe exekučného príkazu, avšak uvedené nie je možné považovať za skutočnú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, keďže išlo o splnenie jeho záväzku. Podľa navrhovateľa mu bola z účtu odpísaná suma napriek príkazu prokurátora a teda bol realizovaný úbytok z účtu navrhovateľa, čo je vlastne skutočná škoda, ktorá vznikla odpísaním peňažných prostriedkov v prospech daného veriteľa, a tak odporca zvýhodnil jedného veriteľa oproti ostatným veriteľom. Z uvedeného vyplýva, že odpísaním žalovanej sumy z účtu úpadcu nedošlo ku škode navrhovateľovi, keďže v konkurznom konaní z daného dôvodu neboli uspokojení ostatní veritelia dlžníka - úpadcu o žalovanú sumu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2010, ktorým bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie a z ktorého vyplýva, že zaplatenie dlhu veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu nemožno považovať za škodu v zmysle § 373 Obch. zák.. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd zamietol návrh na dokazovanie - výsluch bývalej vyšetrovateľky, keďže vykonanie tohto dôkazu by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že príkaz na zaistenie rešpektovaný nebol, nie je sporná a okolnosti, ktoré k tomu viedli sú pre tento spor právne irelevantné. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcovi trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.