Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/143/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105214568 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1105214568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. C. R., obchodná a sprostredkovateľská organizácia, Q. č. XX, B. C., W.: XXXXXXXX, proti odporcovi: Hotely mládeže Slovakia, a. s., Pražská č. 11, Bratislava, IČO: 31347771, zast. Procházka & partners, spol. s r. o., Búdkova č. 4, Bratislava, IČO: 36854948, o zaplatenie 1.967,65 Eur ist. a prísl. (59.277,40 Sk), o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 09. 2010 č. k. 30Cb/35/2005-164 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 09. 2010 č. k. 30Cb/35/2005-164 v zaväzujúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zamietajúcej časti odvolanie odporcu o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie 1.967,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,04 % denne od 25. 03. 2006 do zaplatenia, návrh v časti úroku z omeškania uplatneného navrhovateľom od podania návrhu zamietol, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a odporcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 117,90 Eur na účet súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účastníci dňa 12. 01. 1996 uzavreli zmluvu o nájme nehnuteľnosti - Hotela Junior v Krpáčove s pozemkami, príslušenstvom a súčasťami s účelom poskytovania hotelových, pohostinských, ubytovacích a iných služieb súvisiacich s prevádzkou tohto zariadenia na dobu 30 rokov s tým, že výška nájomného bola dohodnutá vo výške 500.000,- Sk ročne. Táto výška nájomného bola dodatkom č. 2 zvýšená o 36.800,- Sk titulom DPH. Predmetom návrhu navrhovateľa bolo vrátenie preplatku na nájomnom za roky 1997 a 1999 celkom vo výške 78.064,- Sk, od ktorého navrhovateľ odpočítal ním vyrátané dlžné nájomné za rok 2000 vo výške 18.786,40 Sk a ustálil tak preplatok vo výške 59.277,40 Sk ku dňu predčasného skončenia nájmu ku dňu 20. 01. 2001. Dátum ukončenia nájmu nebol medzi účastníkmi sporný. Odporca v konaní namietal neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho súhlasu obce Horná Lehota. Súd prvého stupňa sa oboznámil s vyhlásením M. E., bývalého starostu obce, ktorý potvrdil, že takýto súhlas vydal a vlastnoručne podpísal, dal na vedomie obom zmluvným stranám a navrhovateľ si plnil svoje povinnosti voči obci. Zhodne sa vyjadril aj W.. G. B., vtedajší predseda predstavenstva odporcu, ktorý uviedol, že dňa 12. 01. 1996 svojím podpisom potvrdil prevzatie súhlasu obce. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka odporcu o neplatnosti uvedenej zmluvy je účelová a nepreukázaná. Odporca tiež namietal, že písomné uznanie dlhu odporcom zo dňa 10. 02. 2000 je neplatné, pretože spolu s predsedom predstavenstva odporcu ho podpísala W.. R. T., ktorá v tom čase nebola členkou predstavenstva ani pracovníčka odporcu. Súd prvého stupňa z výpisu z obchodného registra odporcu zistil, že W.. T. bola v období od 29. 05. 2001 do 08. 03. 2003 podpredsedom predstavenstva. Pokiaľ podpísala uznanie dlhu spolu s predsedom predstavenstva odporcu G. J. a preto takýto dokument u navrhovateľa musel vyvolať oprávnene pocit, že takýto dokument je právne záväzný. Súd dospel k záveru, že pokiaľ W.. Kalužáková uznanie dlhu podpísala ako riaditeľka odporcu spolu s predsedom predstavenstva, svedčí to o tom, že mala splnomocnenie na podpis takéhoto dokumentu. Súd prvého stupňa preto na základe takto vykonaných dôkazov mal za preukázané, že nájomná zmluva aj uznanie dlhu odporcom sú platné a záväzné. Uznanie dlhu má všetky náležitosti vyžadované ust. § 585 Obč. zák., dlh v tom čase existoval a preto námietka premlčania vznesená odporcom nie je dôvodná. V tejto súvislosti nepovažoval súd za potrebné uskutočniť výsluch G. J. ako svedka. V časti úroku z omeškania uplatneného navrhovateľom od podania návrhu vyhodnotil ako neurčitý a nepreukázaný a priznal ho len za obdobie od 25. 03. 2006, keď návrh bol odporcovi doručený dňa 24. 03. 2006 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov celého konania. K otázke uznania dlhu uviedol, že tento úkon je účinný len vtedy, ak v čase uznania dlhu trvá, existuje. Odporca uviedol, že dlh podľa návrhu vzniknutý v roku 1997 neexistoval, pretože uvedená suma predstavuje 6 % DPH k nájomnému a dlh z roku 1999 tiež neexistoval, pretože zo strany odporcu k nesprávnej fakturácii nedošlo, čo preukazoval odporca faktúrami a dobropismi. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa neoboznámil s obsahom spisu v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 4Cb/2/2002, z ktorého vyplýva, že v tomto konaní navrhovateľ nevedel aká je výška údajných preplatkov a v tomto konaní bol navrhovateľ neúspešný a súd prvého stupňa bez bližšieho odôvodnenia nevykonal výsluch svedka J. na okolnosti podpisu uznania dlhu. K otázke neplatnosti zmluvy o nájme poukázal na rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 22. 02. 2005 č. k. 4Cb/2/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že súhlas obce Horná Lehota nebol k uzavretiu nájomnej zmluvy zo dňa 12. 01. 1996 daný a preto nájomná zmluva je neplatná. V tomto konaní neudelenie súhlasu potvrdila aj obec Horná Lehota. Mal za to, že uznanie dlhu aj čestné vyhlásenie bolo vyhotovené účelovo a dodatočne. K výške nároku uplatneného navrhovateľom predmetným návrhom uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že podľa predmetných faktúr aj skutočne plnil odporcovi a v akej výške. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zaväzujúcej časti zrušiť. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že účastníci uzavreli nájomnú zmluvu dňa 12. 01. 1996. Nepochybne v danej veci išlo o nájom celej budovy hotela vrátane vnútorného zariadenia (hnuteľných vecí) za účelom realizácie podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená zmluva bola uzavretá podľa ust. § 663 a nasl. Obč. zákonníka, nie podľa zák. č. 116/1990 Zb. Aj keď išlo o uzavretie zmluvy podľa Obč. zákonníka nehnuteľnosti ako celku, boli v budove miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb, preto musel byť daný predchádzajúci súhlas obce podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Pokiaľ súd prvého stupňa vykonal v otázke predchádzajúceho súhlasu obce dokazovanie vyhlásením vtedajšieho starostu obce M. E. zo dňa 23. 02. 3006 (č. l. 156 spisu) a vyjadrením obce zo dňa 08. 01. 1996 (č. l. 157 spisu), tieto dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa vo vyššieuvedenom konaní pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorý ustálil v právoplatnom rozsudku, že uvedená nájomná zmluva pre absenciu predchádzajúceho súhlasu obce je neplatná. S touto námietkou odporcu sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odporca je akciovou spoločnosťou a v čase podpisu uznania dlhu dňa 10. 02. 2000 v mene spoločnosti konal predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva. Tento spôsob bol zapísaný v súlade s ust. § 191 ods. 1, posledná veta Obch. zák. v údajoch obchodného registra. Nepochybne W.. T. nebola členkou predstavenstva odporcu (bola ňou od 29. 05. 2001 do 08. 03. 2002) a bola riaditeľkou spoločnosti. Nie je zrejmé akou činnosťou bola v spoločnosti poverená a či z tejto pozície vyplývalo aj jej oprávnenie na takýto úkon uznania dlhu, či teda išlo o bežný, obvyklý úkon. Takýto úkon je potom potrebné posúdiť podľa ust. § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnenie rozhodnutia však musí odpovedať na všetky argumenty prednesené účastníkmi konania, ktoré viedli k rozhodnutiu a tieto dôvody musia byť špecifikované. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami a argumentmi odporcu prednesenými v konaní a následne aj v jeho odvolaní. Nevysporiadal sa dostatočne najmä s námietkou neplatnosti nájomnej zmluvy v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnym záverom vysloveným v rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 08. 02. 2006 č. k. 20Cob/243, 244/2005 o udelení predchádzajúceho súhlasu obce s uzavretím nájomnej zmluvy, z ktorých vyplýva, že účastníci uzavreli aj dňa 03. 10. 1994 predchádzajúcu nájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zaväzujúcej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vec mu podľa ods. 2 cit. ust. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa predovšetkým otázkou platnosti nájomnej zmluvy a uznania dlhu v naznačenom smere. Odporca podal odvolanie proti celému rozsudku súdu prvého stupňa, teda aj proti tej časti, ktorou bol návrh zamietnutý. V tejto časti podať odvolanie však nie je osobou oprávnenou, pretože týmto výrokom mu nebola spôsobená ujma, preto odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.