Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105216002 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1105216002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: W. O., O. Z. XX, O., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Tuhovčákom, Záhradnícka 41, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: B. Y., O. Š. X, O., B. X. Y.: Q. Y., O. Š. X, O., obaja zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, o určenie vlastníctva poručiteľa ku dňu smrti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/120/2005-291 z 24. januára 2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania 615,79 eura k rukám ich právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala po pripustenej zmene žaloby určenia, že poručiteľ Q. O., K.. XX.X.XXXX, bol v čase smrti 21.12.2004 vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXXXX, XXXXX/X, XXXXX, k.ú. W. Q., na G. X B. O. - bytu č. 7 v podiele 1/1 a spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 1110/100000; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy právneho zastúpenia 1.950,67 eura. V odôvodnení uviedol, že na požadovanom určení žalobkyňa mala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko v prípade vyhovenia žalobe by u nej došlo k zmene právneho postavenia a stala by sa jedinou dedičkou po Q. O. (dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Q. O. ako predávajúci uzavrel 19.12.2003 so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť špecifikovaná v petite žaloby. Žalobkyňa mala za to, že uvedená zmluva je absolútne neplatná, keď pre Q. O. bola nezrozumiteľná, uzatváral ju v tiesni, nebola uzavretá slobodne a vážne, prieči sa dobrým mravom vzhľadom k nízkej kúpnej cene, ktorú žalovaní neuhradili, pričom u žalovanej v 1. rade došlo ku kolízii záujmov, nakoľko bola tlmočníčkou nebohého. Súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by zmluva bola pre Q. O. nezrozumiteľná. Výpoveďami svedkov (D. U. S.) bolo preukázané, že Q. O. mal záujem predmetný byt previesť na odporcov a svojho konania si bol pri podpise kúpnej zmluvy plne vedomý. Nesporný prejav jeho vôle predať byt žalovaným je potvrdený i tým, že bol uvedený ako zadávateľ znaleckého posudku znalca H.. Q. H. č. 468/2003. V danom prípade nedošlo k naplneniu definície tiesne a uzavretie kúpnej zmluvy bolo vykonané v súlade s § 37 ods. 1 Obč. zák. Q. O. navyše po uzavretí kúpnej zmluvy neprejavil snahu od zmluvy odstúpiť. V konaní nebolo preukázané, že by Q. O. v čase podpisu kúpnej zmluvy nebol plne spôsobilý na právne úkony, resp. že by nemohol posúdiť následky svojho konania. Skutočnosť, že kúpnu zmluvu pre neho zrozumiteľnú podpísal slobodne a vážne, vyplynula z výpovedí všetkých svedkov, ktorí nespochybnili jeho schopnosť posúdiť následky svojho konania. Svedkyňa Q.. B. F., ošetrujúca lekárka nebohého a MUDr. Ditta Šimková vo výpovediach uviedli, že nemali podozrenie, žeby Q. O. trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila neschopnou na právny úkon. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil dôvody neplatnosti uzavretej zmluvy uvádzané žalobkyňou. K námietke rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ dohodnutá kúpna cena nie je zaplatená, predávajúci má možnosť podať žalobu o zaplatenie kúpnej ceny, čo Q. O. neučinil; nezaplatenie kúpnej ceny však nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že kúpna cena 160.500,- Sk bola dohodnutá v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou ku dňu uzavretia zmluvy. Účastníci kúpnej zmluvy si kúpnu cenu mohli dohodnúť i vo výške odchyľujúcej sa od ceny obvyklej - trhovej, avšak táto okolnosť sama osebe nezakladá neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným priznal náhradu trov pozostávajúcu z podrobne špecifikovaných trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že ňou navrhnutí svedkovia podporili jej tvrdenia a ich výpovede korešpondovali s jej výpoveďou. Za najpodstatnejší dôkaz však považuje odborný posudok P.. V.. P. I., V.. Napriek jeho vážnosti sa ním súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevyporiadal a v rozsudku sa s ním nezaoberal. Uvedený dôkaz opomenul vyhodnotiť napriek tomu, že v ňom boli potvrdené všetky skutočnosti uvedené v návrhu. Z posudku je zrejmé, ako hluchonemí vnímajú jednotlivé právne úkony a akým spôsobom im treba tlmočiť, resp. predostrieť právny úkon, ktorého majú byť účastníkom. Pokiaľ súd prvého stupňa dôkaz nezaradil do skupiny dôkazov, mal si vyžiadať kontrolný posudok z inej pedagogickej fakulty. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že P.. V.. P. I., V.. nie je kompetentná podávať vo veci žiadne posudky, pretože nie je súdnym znalcom. Vo veci nebol zistený ani jeden dôvod neplatnosti právneho úkonu. Nariaďovať znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu nebohého bolo nadbytočné, keď z jeho zdravotnej dokumentácie nevyplývajú žiadne dôvody, ktoré by mohli spochybniť skutočnosť, či nebohý mohol resp. nemohol učiniť právny úkon kvôli svojmu duševnému zdraviu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 1.8.2011 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Odvolací súd ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyporiadal s výpoveďami všetkých svedkov. Tvrdenie žalovanej, že ňou navrhnutí svedkovia podporili jej tvrdenia a ich výpovede korešpondovali s jej výpoveďou, je preto bez ďalšieho len všeobecným konštatovaním, ku ktorému odvolací súd vzhľadom na rozsah a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho sa výpovedí svedkov viac neuvádza. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietla skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal a nevyhodnotil založený posudok P.. V.. P. I., V.. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. o.i. uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Neuviedol síce, prečo nevykonal ako navrhovaný dôkaz oboznámenie sa s označeným posudkom; uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V zmysle § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Založený posudok, označený ako znalecký, vypracovala P.. V.. P. I., V.., zamestnaná na Univerzite Komenského, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky. Napriek označeniu posudku ako znalecký s tým, že je vypracovaný znalkyňou, bolo už v konaní na súde prvého stupňa nesporné, že zhotoviteľ posudku nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov. Predmetný posudok preto nie je znaleckým posudkom v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p., ktorý by bol vypracovaný znalcom po jeho ustanovení súdom, ani znaleckým posudkom vypracovaným na žiadosť účastníka, ktorý by mohol byť vykonaný ako dôkaz listinou v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. Na uvedenom základe nebolo možné dať uvedený posudok preskúmať v zmysle § 127 ods. 2 O.s.p., ako uvádzala žalobkyňa v podanom odvolaní. Predmetný posudok tak mohol byť vykonaný len ako dôkaz inou listinou v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. Z posudku je zrejmé, že jeho zhotoviteľka vychádzala zo všeobecných údajov o nebohom, pričom predmetnú kúpnu zmluvu nevidela. V záveroch posudku uviedla, že sa nazdáva, že nebohý s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebol schopný len na základe prečítania porozumieť kúpnej zmluve a nebol schopný pochopiť dôsledky, ktoré mu z tohto dokumentu vyplývajú, resp. vyplývajú pre jeho blízkych do budúcnosti. Z uvedeného je dostatočne zrejmý dôvod, pre ktorý sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku posudkom vôbec nezaoberal. Na základe poskytnutých všeobecných údajov o nebohom (a bez oboznámenia sa s kúpnou zmluvou a inými skutočnosťami, ktoré boli preukázané v predmetnom konaní) zhotoviteľka posudku urobila všeobecný, predpokladaný záver. Z uvedeného však práve pre jeho všeobecnosť a výsledky vykonaného dokazovania, v ktorom bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vôľa Q. O. previesť byt na žalovaných, nebolo potrebné na posudok prihliadať. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaných odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal im uplatnenú náhradu trov konania 1.748,42 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu 27.5.2010 - 506,21 eura (vo výške vyčíslenej v odôvodnení napadnutého rozsudku) + uplatnených 6,95 eura ako paušálna suma = 513,16 eura, s 20 % DPH 102,63 eura spolu 615,79 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.