Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/281/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243062 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1105243062.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. X., bytom W. XX, U. U. (adresa pre doručovanie T. X, U.), proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.4.2011 č. k. 22C 250/2005-122, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 20.4.2011 č. k. 22C 250/2005-122 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov zistil, že pomery na strane navrhovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za návrh, nakoľko navrhovateľ je zamestnaný, má pravidelný príjem a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Uviedol, že oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov je výnimočný postup súdu, pre ktorý je potrebné splniť podmienky, ktoré by odôvodňovali oslobodenie účastníka od platenia súdnych poplatkov, inak by hrozila ujma na životnej existencii účastníka - žiadateľa. Navrhovateľ podľa jeho názoru nie je v situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, uviedol, že je možné tak urobiť len za splnenia dvoch zákonom stanovených podmienok a to po splnení predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov a ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Poukázal na to, že navrhovateľovej žiadosti nevyhovel z dôvodu, že pomery na strane navrhovateľa neodôvodňujú splnenie prvej podmienky na ustanovenie zástupcu a to oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom dôvodil tým, že napadnuté uznesenie je vadné vo výroku, pretože nemá oporu v skutkovom stave tvrdenom v odôvodnení, kde sa uvádza, že navrhovateľ nemá žiadne vyživovacie povinnosti a považuje to za dôvod svojho rozhodnutia. Poukázal na to, že prvostupňový súd bezdôvodne zmenil skutkový stav ním uvedený v potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, keď v skutočnosti je v ňom napísané, že má povinnosť platiť výživné na maloleté deti T. G. K. X. na každé v sume 33,19 eur, ako aj výživné na dospelú dcéru J. X. v sume 50 eur. Napriek tomu je v napadnutom uznesení uvedené, že nemá žiadne vyživovacie povinnosti, čo treba považovať za rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, bez opory v skutkovom stave a v úkonoch navrhovateľa. Ďalej podotkol, že jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania je 238,77 eur a nemožno vzhľadom na exekúcie vedené voči nemu predpokladať, že príjem bude vyšší. Argumentoval aj tým, že súd prvého stupňa nevyjadril určito a zrozumiteľne akú sumu má k dispozícii na zaplatenie súdnych poplatkov po odrátaní platenia výživného a pokrytí základných životných potrieb a či je táto suma dostatočná na to, aby pokryla výdavky na zastupovanie navrhovateľa advokátom. Z uvedených dôvodov je uznesenie neurčité a nepreskúmateľné a podľa jeho názoru je skutkový stav dôvodný na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) po tom, ako odvolaniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (§ 138 ods. 1 O.s.p.). Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané tým, že štát prostredníctvom inštitútu ustanoveného zástupcu zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu poskytnutím kvalifikovanej právnej pomoci za súčasného splnenia zákonom stanovených predpokladov. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dôvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, a teda nezaručuje ani bezvýhradné právo na poskytnutie odbornej právnej pomoci. Súd rozhodne o ustanovení zástupcu z radov advokátov, ak sú splnené dve podmienky a to podmienka splnenia predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podmienka, že je to potrebné na ochranu oprávnených záujmov účastníka. Pretože právo na súdnu ochranu je jedným zo základných práv každého účastníka konania, je povinnosťou súdu zodpovedne skúmať, či účastník - žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov skutočne nie je osobou, ktorej je potrebné práve s použitím ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. umožniť uplatnenie práva na súdnu ochranu, keďže účelom citovaného zákonného ustanovenia je ochrana tých, ktorí by pre svoje zlé majetkové pomery bez ohrozenia svojich zákonných potrieb nemohli uplatňovať, tvrdiť a obhajovať svoje práva v súdnom konaní. Pri svojom rozhodovaní a posudzovaní dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov vychádza súd zo skutkového stavu veci zisteného a existujúceho v čase jeho rozhodovania, t. j. zo zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníka, ale aj z povahy uplatňovaného nároku, prípadne bráneného práva, ako aj z výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci. Z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že predpokladmi priznania oslobodenia sú jednak preukázané pomery účastníka, ako aj skutočnosť, že zo strany účastníka sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré predpoklady musia byť naplnené súčasne. Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. Uvedené konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. k) (predtým písm. c)) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodené od súdneho poplatku. Navrhovateľ v predmetnej veci podal dovolanie a keďže v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná, nemá právnické vzdelanie, bol vyzvaný na doloženie plnej moci na zastupovanie advokátom. V tej súvislosti požiadal opätovne súd prvého stupňa o ustanovenie zástupcu a zároveň o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že sa jeho pomery zmenili, že je zamestnaný od júla 2010, pričom za obdobie júl 2010 až december 2010 (navrhovateľ v podaní uviedol roky 2011, ale z kontextu je zrejmé, že mal na mysli roky 2010) mu bol vyplatený príjem 1.663,13 eur, zamestnávateľ vykonáva u neho zrážky zo mzdy, je spoluvlastníkom ornej pôdy v k. ú. Dolná Lehota, avšak jeho dispozičné právo k pozemku je obmedzené exekúciou a iný nehnuteľný majetok vyššej hodnoty nevlastní, okrem toho je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti DERKIN, s.r.o., avšak táto nemá žiaden majetok a rozhodnutím Valného zhromaždenia zo dňa 12.2.2011 bola táto spoločnosť zrušená. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu z radov advokátov je závislé od posúdenia tých istých skutočností ako pri rozhodovaní o oslobodení, resp. neoslobodení od súdnych poplatkov (t. j. či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a súčasne, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva), to znamená, že len tomu účastníkovi konania bude ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorý spĺňa zákonom stanovené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súvislosti s opakovanou žiadosťou navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie podľa § 30 O.s.p. skúmal, či sú aktuálne splnené u navrhovateľa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., ktorá skutočnosť je jedným zo zákonných predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Pri riešení tejto predbežnej otázky vychádzal zo zistených osobných a majetkových pomerov navrhovateľa existujúcich v čase opätovného posudzovania jeho žiadosti, pričom nesprávne v odôvodnení uviedol informáciu ohľadom neexistencie vyživovacích povinností navrhovateľa, keď tento v potvrdení skutočne uviedol, že má tri vyživovacie povinnosti tak, ako tomu bolo aj pri prvom posudzovaní jeho žiadosti. Odvolací súd konštatuje, že aj s prihliadnutím k vyživovacím povinnostiam navrhovateľa medzičasom nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorá by zakladala dôvod pre iné rozhodnutie než tomu bolo aj v prípade jeho prvej žiadosti o oslobodenie a ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie. Listinami, z obsahu ktorých vychádzal pri rozhodovaní súd prvého stupňa, nie sú preukázané také aktuálne pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ je riadne zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2010 až 03/2011 už po vykonaní zrážok zo mzdy na základe vedenej exekúcie predstavuje sumu 238,77 eur. Pokiaľ ide o spoločnosť DERKIN, s.r.o., z Obchodného registra nevyplýva, že bola táto spoločnosť zrušená, príp. že sa nachádza v likvidácii a nie je ani známe akým spôsobom a s akým výsledkom bola zlikvidovaná. Pokiaľ ide o pozemok, ktorého je navrhovateľ spoluvlastníkom, v konaní nebolo preukázané obmedzenie jeho dispozičného práva s týmto pozemkom. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že nebola osvedčená objektívna neschopnosť navrhovateľa zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie z vlastných finančných zdrojov a teda, že navrhovateľ nepreukázal také osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by odôvodňovali požadované oslobodenie od súdnych poplatkov, a to aj v spojení so skutočnosťou, že konanie v predmetnej veci je od poplatku oslobodené. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov navrhovateľovi absentuje zákonná podmienka v podobe splnenia predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a pokiaľ súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu žiadostiam navrhovateľa nevyhovel, rozhodol správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.