Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/66/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106210831 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1106210831.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O. L., K. XXXX/XX, XXX XX P. A., (pôvodne Ján Fiačan UNO - REAL, IČO: 36 991 503), zastúpeného: JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, M. Pišúta 16, 1038/8 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: TATRA REAL, a.s., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 31 396 437, zastúpeného: JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Dunajská 25, Bratislava, o zaplatenie 11.465,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/438/2006-133 zo dňa 09.11.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/ 438/2006-133 zo dňa 09.11.2010 v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.772,16 Eur s 9% - ným úrokom z omeškania od 16.02.2004 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 11.465,05 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany dňa 08.04.2003 uzavreli Zmluvu o vzájomnej spolupráci v oblasti sprostredkovania predaja nehnuteľností, ktorej predmetom bola vzájomná spolupráca na obchodnom prípade pri sprostredkovaní predaja nehnuteľností na ul. M. Z. v P. A., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. P. A.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že výška provízie oboch strán predstavovala 2,5% z celkovej hodnoty realizovaných obchodných prípadov, taktiež bolo nesporné, že vo všetkých prípadoch predaja nehnuteľností vo vlastníctve St. NICOLAUS v k.ú. Liptovský Mikuláš vystupoval žalovaný ako sprostredkovateľ a za svoju činnosť prijal od ST. NICOLAUS sprostredkovateľskú províziu vo výške 5% kúpnej ceny. Z fa.č. 035/2003 zo dňa 06.10.2003 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému za služby v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 08.04.2003 sumu 140.000,-Sk so splatnosťou 13.10.2003 a z fa.č. 2/2004 zo dňa 20.01.2004 súd zistil, že žalobca fakturoval na základe zmluvy zo dňa 08.04.2003 sumu 30.000,- Sk, splatnú dňa 15.02.2004. Z faktúr s tým istým číslom, predložených žalovaným súd zistil, že žalobca vyfakturoval len sumy vo výške 101.500,-Sk a 17.500,-Sk, a tieto sumy aj žalovaný žalobcovi uhradil, čoho dôkazom sú výpisy z účtu žalobcu zo dňa 30.11.2003 a 31.05.2004. Z fa.č. 048/2003 zo dňa 15.12.2003 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému za služby sprostredkovateľa poskytnuté nad rámec písomnej zmluvy zo dňa 08.04.2003 sumu 308.700,-Sk, predstavujúcu 2,5% kúpnej ceny prevedených nehnuteľností 12.348.000,-Sk so splatnosťou 15.01.2004. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že prvá časť žalobou uplatneného nároku vo výške 38.500,- Sk a 12.500,-Sk predstavoval rozdiel medzi vystavenými a reálne zaplatenými faktúrami č. 035/2003 a 2/2004 na základe zmluvy zo dňa 08.04.2003. Súd tu konštatoval, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť tejto časti nároku, pretože žalovaný preukázal, že k zníženiu fakturovaných súm došlo po dohode sporových strán o výške nákladov. Súd preto v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. V otázke ostatných prípadov, ktoré neboli predmetom písomnej zmluvy, súd konštatoval, že žalobca preukázal, že vykonával pre žalovaného spolusprostredkovanie predaja nehnuteľností ST.NICOLAUS. Žalobca preukázal písomnými vyjadreniami záujemcov o kúpu jednotlivých nehnuteľností, že oslovili žalovaného po rokovaní a na základe činnosti žalobcu. Žalovaný v konaní nenamietal, že všetky nehnuteľnosti boli odpredané subjektom, ktoré označil žalobca a za kúpne ceny, z ktorých žalobca vypočítal výšku provízie. Súd preto tieto skutočnosti posúdil ako nesporné, vrátane vyplatenia provízie vo výške 5% žalovanému, a z tohto dôvodu v tejto časti nevykonával dokazovanie. Súd ďalej uviedol, že žalobca písomným vyjadrením svedka Z. preukázal, že so zástupcami žalovaného U.. D. a O.. K. uzatvoril ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností za províziu vo výške 2,5% z kúpnych cien. Žalobca súčasne listami realitných kancelárií preukázal výšku obvyklej provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností vo výške 3-7% z kúpnej ceny. Súd preto konštatoval, že žalobca okrem dohody o výške provízie 2,5% preukázal i to, že táto výške je obvyklá v zmysle § 647 Obch. zák., a preto súd nárok žalobcu v časti provízie za sprostredkovanie na základe ústne uzatvorenej dohody o spolusprostredkovaní posúdil ako preukázaný a priznal ho žalobcovi v žalovanej výške 294.396,-Sk (9.772,16 Eur). O príslušenstve vo výške 9% úroku z omeškania súd rozhodol tak, že ho priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd vyhovel žalobe do výšky 9.772,16 Eur s 9% - ným ročným úrokom z omeškania od 16.02.2004 do zaplatenia a vo zvyšku (čo do istiny 1.692,89 Eur) žalobu zamietol. Žalobca uznal teda úspech viac ako 85%, presne 85,23% a neúspešný bol v 15% (presne 14,77%). Vzhľadom k uvedenému mal prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže žalobca bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti. Pokiaľ súd považoval úspech žalobcu za čiastočný, mal žalobcovi priznať nárok na pomernú časť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Pomerná náhrada trov konania je daná pomerom úspechu a neúspechu v konaní, teda 85% - 15% = 70%. Súd teda mal priznať žalobcovi 70% trov konania. Žalobca v odvolaní namietal i nedostatok odôvodnenia rozsudku vo výroku o trovách konania, tento výrok je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o trovách konania zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konania, alebo aby ho zmenil a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9.772,16 Eur s 9% úrokom z omeškania od 16.02.2004 do zaplatenia a proti výroku o trovách konania. Žalovaný namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že od samého začiatku popieral, že by JUDr. K. za žalovaného uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o spolupráci (či sprostredkovanú, resp. akúkoľvek inú ústnu zmluvu), na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi odmenu uplatnenú vo faktúre č. 048/2003. Žalovaný v tomto smere poukázal na to, že svoje podnikateľské aktivity nikdy nezakladal na ústnych zmluvách, a to obzvlášť vtedy, keď zmluvu mala za žalovaného uzatvoriť osoba (O.. K.), ktorá nebola oprávnená za žalovaného konať samostatne. Žalovaný spolupracoval so žalobcom výhradne len na základe písomných zmlúv a žalobca mohol participovať na spomínaných obchodných prípadoch na základe (ústnej) zmluvy uzavretej priamo s predávajúcim, resp. so záujemcami o kúpu, keďže so žalovaným žiadnu zmluvu uzavretú nemal. Žalovaný považuje za nevyhnutné vypočuť v predmetnej veci ako svedka O.. K., pričom súd tento kľúčový dôkaz nevykonal napriek tomu, že jeho vykonanie žalovaný opakovane požadoval. Žalovaný má za to, že výsluch tohto svedka, ktorý mal údajne za žalovaného uzavrieť ústnu zmluvu o spolupráci, je dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd svoj záver o uzavretí ústnej zmluvy oprel o čestné vyhlásenie pána M. Z., ktorý mal byť prítomný pri uzatváraní ústnej zmluvy o spolupráci, v ktorej si žalobca a žalovaný dohodli províziu 2,5% kúpnej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný uvedené svedectvo považuje za nevierohodné, pretože nie je racionálne a obvyklé, aby sa žalobca a O.. K. pred pánom Z., ako záujemcom o jednu konkrétnu nehnuteľnosť, rozprávali a dohadovali o podmienkach ich ďalšej spolupráci týkajúcej sa predaja iných nehnuteľností než tej, o kúpu ktorej mal záujem p. Z.. Navyše je nezvyčajné aj to, aby si žalobca vyjednal odmenu rovnajúcu sa polovici odmeny žalovaného bez toho, aby si žalovaný od tejto odmeny žalobcu odrátal svoje náklady (takéto dojednanie bolo napr. v čl. 5 bod 2. písomnej zmluvy). Žalovaný poukázal i na text fa.č. 048/2003, kde je uvedené, že ,,rešpektuje zníženie ceny o Vaše 50% náklady“, s čím sa súd nevysporiadal. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 270,54 Eur spolu s režijným paušálom 7,41 Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nikdy v priebehu konania nerozporoval, že žalobca sprostredkoval pre klienta žalovaného (spoločnosť ST. NICOLAUS a.s.) predaj nehnuteľností na ul. M. Pišúta v Liptovskom Mikuláši. V konaní bolo preukázané, že žalobca zabezpečil všetkých kupujúcich a svoju činnosť logicky vykonával pre žalovaného po predchádzajúcej v zájomnej dohode. Žalobca ďalej uviedol, že O.. K. podpísal zmluvu o vzájomnej spolupráci ako člen predstavenstva žalovaného a žalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnení O.. K. konať za žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 13 a nasl. Obchod. Zák. Žalobca má za to, že súd sa riadne vysporiadal i s nevykonaním výsluchu svedka O.. K., keď ho predvolal na výsluch, avšak na uvedenej adrese sa nezdržoval a inú adresu žalovaný súdu neoznámil. Uvedenú výpoveď nemožno považovať za kľúčovú, pretože uzavretie zmluvy bolo preukázané listinnými dôkazmi. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného za účelové a nesprávne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôkazmi, vykonanými súdom prvého stupňa, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného dospel k záveru, že obe odvolania sú dôvodné. V predmetnom konaní (vo vyhovujúcej časti výroku rozsudku prvostupňového súdu) si žalobca uplatnil právo na zaplatenie provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností, vyúčtovanej faktúrou č. 048/2003 zo dňa 15.12.2003, splatnou dňa 15.01.2004 vo výške 308.700,-Sk, z ktorej žalobca žiadal sumu 294.396,-Sk. Uvedenou faktúrou žalobca uplatnil províziu vo výške 2,5% s odpočtom 50% nákladov žalovaného na predaj objektov. Žalobca si predmetnou faktúrou uplatnil províziu z kúpnych zmlúv zo dňa 29.07.2002 (I. D. - Intermont Slovakia), zo dňa 26.09.2002 (Energo- D., výrobné družstvo), zo dňa 30.10.2002 (TEDOSS, s.r.o.) zo dňa 05.06.2002 (GUFERO - TOMIR s.r.o.), zo dňa 25.09.2002 (GAJOS, s.r.o.), zo dňa 31.10.2002 (O.. A. P.) a zo dňa 28.08.2002 (U.. B. A.). K sprostredkovaniu predaja uvedených nehnuteľností malo dôjsť v máji roku 2002, na základe ústnej zmluvy o sprostredkovaní, pričom rokovania mali prebehnúť za účasti žalobcu a O.. J. K., riaditeľa pre obchod a investície žalovaného, čo vyplýva zo žaloby. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca písomným vyjadrením svedka Z. preukázal, že so zástupcami žalovaného U.. D. a O.. K. uzatvoril ústnu dohodu o spolusprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností na províziu vo výške 2,5% z kúpnych cien, ktorá je totožná s obvyklou výškou provízie. Uvedený záver prvostupňového súdu je však predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže žalovaný uzavretie takejto ústnej dohody poprel a navrhol ako svedka vypočuť O.. K.. Súd prvého stupňa uvedený dôkaz nevykonal, ani nezdôvodnil, prečo ho nevykonal, hoci dňa 25.03.2010 mu boli žalovaným doručené osobné údaje svedka O.. J. K. a výsluch tohto svedka je nevyhnutný, keďže uzatvárať ústnu dohodu v mene žalovaného podľa tvrdení žalobcu mal práve on, čo však žalovaný popiera. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Z procesného postupu prvostupňového súdu vyplýva, že nevyčerpal všetky možnosti na vykonanie dokazovania, pretože nevypočul navrhnutých svedkov a teda nezistil dostatočne, k akej ústnej dohode došlo a s kým bola dohoda uzatvorená a taktiež pochybil, keď súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil priznanú výšku úroku z omeškania a nepristúpil k pomernému rozdeleniu trov konania, hoci žalobca bol úspešný vo výške 9.772,16 Eur (z uplatneného práva na zaplatenie 11.465,05 Eur), t.j. pomer úspechu a neúspechu bol 85,23% - 14,77%, t.j. 70,46%. Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku žalobcu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.