Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/199/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107202977 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107202977.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľov: 1. R. T., Ž. X, F., 2. Y. F., Ž. X, F., proti odporcovi: S. Z., T. X, F., o zaplatenie finančných čiastok 136,99 Eur, 4.685,62 Eur, 34,36 Eur, 4.685,62 Eur a o právo uverejniť rozsudok v Hospodárskych novinách, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 21C 16/07-137 zo dňa 16. 2. 2010, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 21C 16/07-137 zo dňa 16. 2. 2010 v znení opravného uznesenia č.k. 21C 16/07-144 zo dňa 15. 4. 2010, p o t v r d z u j e . Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. II. Odvolanie navrhovateľa v 2. rade súd o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 1. 2007 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet správcu domu spoločnosti Meopta, s.r.o., Bratislava, sumu 36.552,- Sk a 10.200,- Sk. Uznesením zo dňa 15. 2. 2010 súd pripustil do konania navrhovateľa v 2. rade. Na návrh navrhovateľov uznesením zo dňa 16. 2. 2010 súd pripustil zmenu návrhu v časti petitu tak, že predmetom sporu sa stala istina 136,99 Eur, alternatívne 132,84 Eur, ktorú mal odporca zaplatiť navrhovateľke v 1. rade, istina v sume 34,63 Eur, ktorú mal odporca zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade a istina v sume 4.353,68 Eur, alternatívne 4.685,62 Eur, ktorú mal odporca zaplatiť na účet správcu domu na Železničiarskej 3 v Bratislave, spoločnosti Meopta, správa a údržba domov, s.r.o., Bratislava; a súčasne aj právo navrhovateľky uverejniť rozsudok v Hospodárskych novinách na náklady odporcu. Tieto nároky navrhovatelia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov v dome na Železničiarskej 3 v Bratislave, pričom odporca spravoval tento dom do 31. 8. 2004. Od 1. 9. 2004 dom spravuje spoločnosť Meopta, pričom zmluvu o výkone správy zo dňa 25. 1. 1999, na základe ktorej odporca spravoval dom, možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Odporca si dlhodobo neplnil svoje dohodnuté povinnosti, nezabezpečoval schôdze vlastníkov, nezabezpečoval plán opráv domu, revízie elektrických a plynových zariadení, neviedol riadne účtovníctvo, diskriminačne pristupoval k jednotlivým vlastníkom pri platbách a poplatkoch z omeškania, nedoriešil reklamácie vo vyúčtovaní. Navrhovatelia považovali deň skončenia správy domu zo strany odporcu za sporný. Zmluva o správe nehnuteľnosti zanikla buď 31. 8. 2004 dohodou alebo 31. 1. 2006 výpoveďou. Od vyriešenia tejto otázky závisí potom aj výška nároku navrhovateľov na zaplatenie dlžných súm. Odporca vo vyjadrení uviedol, že si všetky povinnosti správcu domu riadne plnil. Situácia v dome bola komplikovaná tým, že časť vlastníkov chcela, aby dom spravoval odporca a časť nespokojných vlastníkov vrátane navrhovateľov chcela iného správcu. Dom spravoval na základe zmluvy zo dňa 25. 1. 1999, ku ktorej bol prijatý dodatok č. 1 dňa 30. 1. 2003, ktorý podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Navrhovatelia s týmto dodatkom nesúhlasili. Musia sa však prispôsobiť väčšine a ich nárok na vrátenie peňazí, ktoré odvodzujú z tohto dodatku sú nedôvodné. Odporca spravoval dom do 31. 1. 2005, kedy došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o výkone správy medzi nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v dome a spoločnosťou Cvengroš, s. r. o., Bratislava, ktorej jediným spoločníkom bol odporca. Ako právnická osoba prestal dom spravovať dňa 1. 6. 2007. Do 1. 6. 2007 išlo o jeden dom s dvoma vchodmi zo strany Železničiarskej a Bukureštskej ulice. Na základe rozhodnutia Mestskej časti Bratislava I sa tento dom rozčlenil na dva domy, ktoré mali aj dvoch správcov. Odporca zostal správcom domu na Bukureštskej ulici a dom na Železničiarskej od 1. 6. 2007 spravuje Meopta, ktorej odporca odovzdal všetky doklady súvisiace s výkonom správy tohto domu. Odporca vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľov vo vzťahu k žalovanému petitu. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca spravoval na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 25. 1. 1999 dom na Bukureštskej a Železničiarskej ulici v Bratislave. V dome na Železničiarskej ulici sa nachádzajú byty navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sa domáhali v spore niekoľkých nárokov. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal predovšetkým touto námietkou a dospel k záveru, že je dôvodný. Navrhovateľka v 1. rade sa domáhala v prvej časti petitu zaplatenia sumy 136,99Eur, alternatívne 132,84 Eur, pričom výšku sumy odvodzovala od okamihu zániku zmluvy o výkone správy, čo považovala za sporné a závisiace od posúdenia súdu. Súd mal za preukázané, že k zmluve zo dňa 25. 1. 1999 bol prijatý dodatok č. 1 zo dňa 1. 1. 2003, na základe ktorého si odporca účtoval zvýšený poplatok za správu v sume 130,- Sk. Tento dodatok považuje navrhovateľka za neplatný, pretože ho nepodpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov Bukureštskej a Železničiarskej ulici. Ona sama dodatok nepodpísala a bol jej doručený 29. 5. 2004. Navrhovateľka sa od odporcu v prvej časti petitu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, keďže tvrdila, že dodatok nepodpísala a žiada vrátiť sumu odporcom účtovanú podľa dodatku. Právo navrhovateľky na zaplatenie 16,93 Eur ako nesprávne účtovaných a zaplatených poplatkov sa premlčalo v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote podľa § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). O zvýšení poplatkov sa navrhovateľka dozvedela 29. 5. 2004 a 2-ročná premlčacia lehota jej uplynula 29. 5. 2006, dokedy musela podať návrh na súd tak, aby nebolo jej právo premlčané. Keďže žalobu podala až dňa 20. 1. 2007, ide o premlčané právo. Ostatné nároky navrhovateľka uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 14. 1. 2010. Aj tieto ostatné nároky sú premlčané, pretože ide o nároky navrhovateľky z rokov 2004 a 2005, špecifikované ako nesprávne účtované náklady za nespotrebovanú vodu, poplatky z omeškania a poplatky za správu domu. Nároky sa premlčali po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. V tejto časti žaloby podľa názoru súdu odporca ani nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože po ukončení výkonu správy odporca doklady týkajúce sa domu Železničiarska 3 a tiež finančné prostriedky a zoznam pohľadávok odovzdal novému správcovi podľa zák. č. 182/1993 Zb.. Nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu je tiež dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľov. Navrhovateľ v 2. rade si svoje nároky uplatnil na pojednávaní dňa 15. 1. 2010, pričom ide o nároky na vrátenie poplatkov za správu za obdobie od 1. 1. 2003 až do 1. 1. 2005. Aj v tomto prípade ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sú premlčané, pretože neboli uplatnené v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. V druhej časti petitu žaloby sa navrhovatelia domáhali zaplatenia 4.353,68 Eur na účet domu Železničiarska 3 vedeného novým správcom. Ide o nárok navrhovateľov na náhradu škody, pretože tieto položky žalujú z titulu porušenia zmluvných povinností odporcu. Tento nárok sa premlčal v 2- ročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa § 106 OZ. Keďže sa týkal porušení povinností odporcu v rokoch 2002 až 2005, mohli sa ich domáhať najneskôr do roku 2007. Domáhali sa ich však až podaním doručeným súdu dňa 14. 1. 2010. Preto súd v ďalšom konaní už nezisťoval, či k porušeniu zmluvných povinností zo strany odporcu v skutočnosti aj došlo. V tretej časti petitu sa navrhovatelia domáhali práva zverejniť rozsudok na náklady odporcu, pretože ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu zmluva o výkone správy nie je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa § 52 OZ, pretože nie je uzatvorená podľa ôsmej časti OZ, ale podľa osobitného zákona č. 182/1993 Zb.. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si takýto nárok neuplatnil. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade spoločným podaním doručeným súdu dňa 12. 4. 2010. Rozsudok bol navrhovateľke v 1. rade doručený dňa 26. 3. 2010 a odvolanie podala v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty, teda dňa 12. 4. 2010. Navrhovateľ v 2. rade rozsudok prevzal dňa 25. 3. 2010, avšak odvolanie podal 12. 4. 2010 spoločne s navrhovateľkou v 1. rade, kedy už uplynula 15-dňová odvolacia lehota, ktorá v jeho prípade uplynula dňa 9. 4. 2010. Navrhovateľ v 2. rade tak podal odvolanie oneskorene a preto súd podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol jeho odvolanie ako oneskorenie podané. Odvolací súd ďalej konal len o odvolaní navrhovateľky v 1. rade. V podanom odvolaní navrhovateľka namietla, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí. Pokiaľ súd konštatoval, že 2-ročná premlčacia lehota uplynula navrhovateľke dňa 29. 5. 2006, pretože s o zvýšení poplatkov dozvedela 29. 5. 2004, navrhovateľka poukázala, že vlastníci bytov sa vždy snažia riešiť problémy najprv dohodou a zmierom a až po vyčerpaní všetkých iných možností sa obracajú na súd. V konkrétnom prípade poslali podľa § 102 OZ správcovi domu písomnú reklamáciu vyúčtovania za rok 2003 a čakali 30 dní na odpoveď s riešením tejto reklamácie. Aj dvojročná premlčacia lehota teda nemohla uplynúť dňa 29. 5. 2006, ale až v druhej polovici roka 2007. Pri posudzovaní lehôt premlčania súd takisto nezohľadnil skutočnosť, že účtovníctvo a finančné záležitosti domu boli odporcom vedené úmyselne neprehľadne a nekompetentne. O tom, že tzv. zmluva o výkone správy s odporcom zo dňa 31. 1. 2005 nebola odsúhlasená a podpísaná nadpolovičným počtom vlastníkov bytov, ešte v septembri 2005 predložili súdu dôkazy. Ďalej namietla, že odporca v pozícii právneho nástupcu bývalého správcu S. Z. protizákonným postupom začal vysporadúvať finančné záležitosti domu až v prvej polovici roku 2008, keď už nebol podľa názoru súdu ani pasívne legitimovaný. Súd v rozsudku vyslovil aj názor, že zmluva o výkone správy nie je spotrebiteľskou zmluvou. Na druhej strane však uznal oslobodenie účastníka od platenia poplatkov, pretože sa ich domáhal ako spotrebiteľ so spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľka na základe konzultácie s členom komisie pri Ministerstve spravodlivosti má za to, že zmluva o výkone správy jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a musí sa posudzovať nielen v intenciách zákona č. 182/1993, ale aj v znení zákona č. 250/2007 Z.z.. V odôvodnení napadnutého rozsudku sú aj viaceré dátumové nepresnosti, kedy sa výpoveď datuje dňom 31. 1. 2006, hoci správny dátum je 31. 1. 2005, ako aj ďalšie nezrovnalosti vyplývajúce z tvrdení odporcu, ktoré sú uvedené pri charakterizovaní domu. K tomuto uviedla, že v roku 1991 bola iba jedna nehnuteľnosť zapísaná s troma samostatnými vchodmi do troch priechodných domov. Mestská časť Bratislava Staré mesto na žiadosť obyvateľov rozhodnutím z 1. 6. 2007 rozdelila budovu na tri nehnuteľnosti sa samostatnými súpisnými číslami v katastri, Železničiarska 1, Železničiarska 3 a Bukureštská 1. Boli tak vytvorené tri nehnuteľnosti, ale odporca zvolával oddelené schôdze vlastníkov bytov až po písomne vznesenej požiadavke. Uznesením zo dňa 15. 4. 2010 súd opravil znenie svojho rozsudku, v časti na strane 2, veta druhá v riadku 3 a 4, ktorá správne má znieť: „Zmluva o správe nehnuteľností zanikla buď 31. 8. 2004, alebo 31. 1. 2005.“ Na strane 2 rozsudku v riadku 19 a 20 má správne veta znieť: „Odporca ako právnická osoba dom na Železničiarskej 3 v Bratislave prestal spravovať 31. 12. 2007.“ Ďalším uznesením zo dňa 15. 4. 2010 súd vyzval navrhovateľov, aby opravili vady podaného odvolania a uviedli konkrétne čoho sa podaným odvolaním domáhajú. Navrhovatelia na to reagovali podaním doručeným súdu dňa 5. 5. 2010. Uviedli, že mínusové vyúčtovanie za byt č. 15 bolo terajšiemu správcovi domu predložené zo strany žalovaného v decembri roku 2008, pričom išlo o finančné záležitosti domu z roku 2005. Dvojročná premlčacia doba podľa nich tak uplynie až v decembri 2010 a pre nich osobne až 5. 5. 2012. Žiadajú, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, uznal ich nárokované finančné vyporiadanie s bývalým správcom domu, prípade aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Žiadajú aby bol navrhovateľ v 2. rade oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podaním doručeným súdu dňa 10. 5. 2010 sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľov odporca. Uviedol, že navrhovateľka o dodatku č. 1 k zmluve o výkone správy tvrdí, že sa o ňom dozvedela až 29. 5. 2004 a v podanom odvolaní uvádzajú navrhovatelia, že premlčacia lehota neuplynula 29. 5. 2006, pretože proti vyúčtovaniu za rok 2003 poslali písomnú reklamáciu a súčasne aj preto, že v roku 2005 bola uzatvorená nová zmluva o výkone správy. Podanie odvolania proti vyúčtovaniu neprerušuje plynutie premlčacej lehoty a taktiež ani uzatvorenie novej zmluvy o výkone správy z roku 2005. Zaplatenie zostávajúcej finančnej čiastky uvedenej v návrhu za obdobie rokov 2000 až 2005 si navrhovatelia uplatnili na súde až 14. 1. 2010, voči ktorým bola vznesená námietka premlčania. Pred vykonaním vyúčtovania za jednotlivé byty traja zástupcovia bytov kontrolovali a odsúhlasovali aj jednotlivé faktúry a doklady, ktoré boli podkladom pre vypracovanie správy o celkových nákladoch za dom za príslušný rok. Odsúhlasená správa zástupcami vlastníkov bytov o príjmoch a nákladoch na dom za príslušný rok bola podkladom pre vypracovanie vyúčtovania plnení za jednotlivé byty. V rokoch 1999, 2001, 2003 a 2004 sa zúčastnila kontroly dokladov aj navrhovateľka Pulpitlová ako zástupkyňa vlastníkov bytov. Odporca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Predmetom sporu sú nároky vlastníkov bytov v bytovom dome proti správcovi domu a základom rozhodnutia je posúdenie, či prvostupňový súd postupoval správne, keď odporcom vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú. Z obsahu uplatnených nárokov vyplýva, že navrhovatelia si uplatňujú jednak nárok na vrátenie neoprávnené prijatých poplatkov zo strany odporcu, teda z titulu neoprávneného obohatenia, a jednak z titulu náhrady škody v súvislosti s porušovaním povinností odporcu ako správcu domu. Vzhľadom na oneskorené podanie odvolania zo strany navrhovateľa v 2. rade sa odvolací súd zaoberal len odvolaním navrhovateľky v 1. rade. Súd prvého stupňa správne ustálil právnu kvalifikáciu uplatnených nárokov a v tej súvislosti aj správne posúdil plynutie premlčacej lehoty podľa § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka. Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľky v 1. rade, že žalobu nepodala skôr preto, že sa pokúšali o mimosúdnu dohodu, keď za vyúčtovanie za rok 2003 podali odporcovi reklamáciu. Na plynutie premlčacej lehoty má vplyv len včasné podanie návrhu na súd, nie právne úkony účastníkov medzi nimi navzájom do začatia súdneho konania. V tejto súvislosti je aj irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že odporca viedol účtovníctvo neprehľadne a nekompetentne, resp. že neskoro odovzdal svojmu právnemu nástupcovi agendu súvisiacu s výkonom správy. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby) a tento okamih je daný objektívne Subjektívna premlčacia lehota síce začína plynúť od okamihu, kedy sa dotknutá osoba dozvie kto a akým spôsobom porušil jej práva, ale najneskôr ich môže uplatniť na súde do ukončenia objektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna premlčacia lehota totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty. V prejednávanej veci si navrhovateľka uplatnila všetky žalované nároky (okrem sumy 16,93 Eur) na súde až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty Bez právnej relevancie je aj skutočnosť, či bytový dom, v ktorom sa nachádza byt navrhovateľky, bol pôvodne súčasťou bytového domu, ktorý sa neskôr rozdelil na tri samostatné nehnuteľnosti. Podstatná je skutočnosť s kým mala navrhovateľka v spornom období uzavretú zmluvu o výkone správy. Keďže uplatnené nároky sú premlčané, je nadbytočné zaoberať sa aj právnym stavom v súvislosti s ustálením kedy došlo k skončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania zo zmluvy o výkone správy. V súvislosti so žalovaným nárokom navrhovateľky priznať jej právo uverejniť na náklady odporcu rozsudok v Hospodárskych novinách, je napadnutý rozsudok čiastočne nepreskúmateľný pokiaľ ide o závery súdu, že zmluva o výkone správy v bytovom dome nie je spotrebiteľskou zmluvou. Zákon o bytoch č. 182/1993 Z.z je predpisom lex specialis k Občianskemu zákonníku. Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka je preto potrebné aplikovať podľa ich povahy aj na zmluvné vzťahy upravené týmto osobitným zákonom. Keďže navrhovateľka bola v merite veci čo do uplatnených peňažných nárokov voči odporcovi neúspešná, uloženie povinnosti na zverejnenie rozsudku nemá žiadne opodstatnenie a sú tak dôvody na jeho zamietnutie bez potreby ďalšieho dokazovania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie čo do uplatnených peňažných nárokov i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca ako úspešný účastník konania si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, resp. mu žiadne nevznikli, a preto mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.