Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/389/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107208916 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107208916.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateliek: X/ F.. S. G., G. O. J. U. Č.. XXX, X/ S.. S. G., G. Y., X/ S.. S. G., G. tamtiež, všetky zastúpené JUDr. Bernardom Medárom, advokátom v Humennom, Dubová 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v Bratislave, Kutuzovova 8, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. mája 2010 č. k. 45C 62/2007 - 510 takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh navrhovateľov na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamieta. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateliek, ktorým sa domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť z titulu náhrady škody platiť navrhovateľke 1/ príspevok na výživu pozostalej manželky 13.134,- Sk mesačne, navrhovateľke 2/ výživné vo výške 8.358,- Sk mesačne a navrhovateľke 3/ výživné vo výške 8.358,- Sk mesačne, keď pri havárii vojenského lietadla AN-24 došlo dňa 19.1.2006 k smrteľnému pracovnému úrazu F.. Z. G., ich manžela a otca, za ktorý zodpovedá odporca podľa § 427 a nasl. OZ ako aj v zmysle § 191 ods. 1, 2 Zák. práce, zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a podľa § 1 ods. 2 ZP a § 195 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 198 ods. 1 písm. d/ ZP. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že túto nepožadoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uplatnený nárok z titulu občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, § 448 OZ ako pozostalostná úrazová renta t.j. výživné a príspevok na výživu manželky nie je dôvodný, nakoľko zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov. Náhradu nákladov na výživu pozostalých z titulu zodpovednosti pri úmrtí profesionálneho vojaka následkom služobného úrazu je povinný poskytnúť príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. Pokiaľ navrhovateľky poukazovali na tzv. montrealský dohovor, súd prvého stupňa dôvodil tým, že odporca nevykonával leteckú dopravu ako svoju hlavnú činnosť a preto uplatnený nárok na náhradu škody z titulu kompenzácie smrti npor. Ing. Jána Baloga podľa montrealského dohovoru považoval za neopodstatnený a nedôvodný. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1, 2, 3. V dôvodoch odvolania poukázali na skutočnosť, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jednotlivými písomnými podaniami navrhovateľov a odporcu (zo dňa 20.5.2010, 25.5.2010), nevykonal dokazovanie v potrebnom smere najmä čo sa týka zabezpečenia dokladov o registrácii lietadla AN-24 a dokladov o vydaní prevádzkovej licencie k tomuto lietadlu. Zdôvodnil, že navrhovatelia vždy tvrdili, že odporca vykonával leteckú dopravu ako svoju hlavnú činnosť - teda ako letecký dopravný podnik a teda zodpovedá za škodu v danom prípade v zmysle ust. § 427 ods. 2 OZ a to v zmysle princípu lex specialis podľa tzv. montrealského dohovoru č. 544/2003 Z.z. teda podľa špeciálneho - osobitného zákona, ktorého použitie má prednosť pred použitím všeobecného predpisu, pričom tzv. montrealský dohovor ako medzinárodná zmluva má vyššiu právnu silu ako ostatné zákony. Za podstatné považovali, že Slovenská republika neurobila výhradu proti montrealskému dohovoru vo forme vyhlásenia oznámením depozitárovi, že tento dohovor sa neuplatní v prípade čl. 57 písm. b/ dohovoru. Navrhli prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s tým, aby odvolací súd požiadal súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie predbežnej otázky podľa medzinárodnej zmluvy a to podľa čl. 234 zmluvy o založení európskeho spoločenstva (resp. podľa čl. 68 alebo podľa čl. 35 zmluvy o európskej únii - lisabonskej zmluvy. Napokon namietli, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keďže strana navrhovateliek vzniesla námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne a táto sudkyňa vec nepredložila nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke, ale konala a vo veci rozhodla. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov t.j. že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ O.s.p., keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav pretože nevykonal navrhnuté dôkazy navrhli navrhovateľky napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov a dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a tiež správnym spôsobom vec právne posúdil. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateliek, že im ako účastníčkam konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že sa tento neoboznámil s ich podaním zo dňa 20. mája 2010 a že ony neboli oboznámené s podaním odporcu zo dňa 25. mája 2010, tieto považuje odvolací súd za účelové, keďže z obsahu spisu vyplýva, že s vyjadrením boli oboznámené prinajmenšom z ústneho prednesu zástupcu odporcu priamo na pojednávaní. Keď navrhovateľky namietajú nevykonanie dôkazov v potrebnom smere, tu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa s návrhmi na doplnenie dokazovania plne vysporiadal. Pokiaľ odvolateľky namietajú, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, keď nebolo rozhodnuté o ich námietke zaujatosti z 25.8.2008, ide o nesprávne posúdenie dôvodov zaujatosti sudcu, ktoré nemôžu vyplývať z okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní, ale zo vzťahu k veci resp. účastníkom. Keďže námietka spočívala len v postupe sudcu v tomto konaní (§ 14 ods. 3 O.s.p.) správne súd na námietku zaujatosti neprihliadol (§ 15 a ods. 5 O.s.p.) a v tomto prípade nemal ani povinnosť vec predkladať nadriadenému súdu. Napokon vec prejednávajúca sudkyňa tieto skutočnosti navrhovateľkám oznámila písomne dňa 30.10.2008. K tvrdeniu navrhovateliek, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď ju neposúdil podľa montrealského dohovoru č. 544/2003 odvolací súd uvádza, že navrhovateľky si nárok na náhradu škody - poskytovanie mesačného výživného na maloleté a výživného na manželku pôvodne uplatnili podľa ust. § 195 a nasl. ZP a podľa ust. § 420 a nasl. v spojení s ust. § 427 OZ. Skutočnosť, že si uplatňujú nárok na náhradu škody v zmysle dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú prepravu, ktorý bol podpísaný 28.5.1999 v Montreale a uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 544/2003 Z.z. (montrealský dohovor) je zrejmá až z doplnenia žaloby zo dňa 21.4.2008 (č.l. 94 spisu). Podľa názoru súdu prvého stupňa ne prejednávaný prípad nemožno montrealský dohovor vzťahovať, keďže tento zakotvuje zodpovednosť leteckého dopravcu, za ktorého sa považuje letecký dopravný podnik s platnou dopravnou licenciou. Ozbrojené sily Slovenskej republiky nie sú leteckým dopravným podnikom a nemajú ani dopravnú licenciu. Rovnako ani Slovenská republika, ktorej majetkom bolo vojenské lietadlo AN-24 nie je leteckým dopravným podnikom, z uvedeného dôvodu preto nemôže byť daná zodpovednosť Slovenskej republiky za spôsobenú škodu podľa montrealského dohovoru ani podľa Nariadenia EP a R č. 2027/97, či Nariadenia EP a R č. 889/2002, ktoré tiež za leteckého dopravcu považujú letecký dopravný podnik s platnou dopravnou licenciou. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu právo na náhradu škody v zmysle čl. 35 ods. 1 montrealského dohovoru navrhovateľkám zaniklo, keď žaloba s príslušným skutkovým vymedzením vo vzťahu k odporcovi ako dopravcovi resp. osobe zodpovednej nebola uplatnená do dvoch rokov od nehody (zastavenia prepravy), t.j. najpozdejšie do 19.1.2008, teda právo zaniklo pre márne uplynutie prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov potom odvolací súd návrh navrhovateliek na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa v odvolaní namieta neposkytnutie jednorázového odškodnenia pozostalých, ale iba jednorázové zvýšené odškodnenie, týmto sa odvolací súd nezaoberal, keďže to nebolo predmetom konania pred súdom prvého stupňa. Ak súd prvého stupňa konštatoval, že na priznanie náhrady nie je daná právomoc súdu, pričom navrhovatelia dôvodia o opaku, práve s poukazom na ust. § 25 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z., je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle označeného ustanovenia náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, nemožno potom o výške vyživovacej povinnosti rozhodovať spätne ku dňu, kedy táto zanikla, a to ako o prejudiciálnej otázke pre iný orgán, ktorý má na rozhodovanie veci právomoc v zmysle právneho predpisu. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd náhradu trov tohto konania nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), keďže náhradu trov nežiadal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.