Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/362/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107211845 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107211845.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: JSP, s. r. o., Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 35 714 859, zast.: Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, 821 09 Bratislava proti odporcovi: Slovak Telekom, a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 242.929,69 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/26/2007-200 zo dňa 14.07.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/26/2007-200 zo dňa 14.07.2010 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 242.929,70 eura ako aj úroky z omeškania vo výške 12% od 23.12.2003 do zaplatenia a trovy prvostupňového i odvolacieho konania v sume 38.264,50 eura na účet JUDr. Michala Mišíka, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Dodatok č. 1 Rámcovej zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcie zo dňa 26.02.2002 uzatvorenej medzi JUDr. Petrom Kriškom - súdnym exekútorom a odporcom (ako oprávneným), bol uzavretý medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako medzi oprávneným v exekučnom konaní a súdnym exekútorom. Súd preto nemohol prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že uvedený dodatok bol uzavretý s jeho právnym predchodcom ako súkromnou osobou. Navrhovateľ sa na podporu svojich tvrdení okrem iného odvoláva aj na znenie ust. § 35 ods. 2 O.s.p., čo podľa názoru súdu prisvedčuje tvrdeniu odporcu, že uvedený dodatok bol podľa jeho vôle uzavretý s právnym predchodcom navrhovateľa ako súdnym exekútorom najmä tým, že tento právny úkon bol uzavretý ako dodatok k predchádzajúcemu záväzkovému vzťahu, t. j. k Rámcovej zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií. Podľa súdu nie je z Dodatku č. 1 zrejmé, či bol uzatvorený s fyzickou osobou M.. A. G. alebo s exekútorom, JUDr. Peter Kriško, nakoľko všetky identifikačné údaje sú totožné práve s Petrom Kriškom ako exekútorom, samotná zmluva je opatrená pečiatkou exekútorského úradu exekútora JUDr. P. Kriška. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, právne úkony jeho právneho predchodcu nepredstavovali zárobkovú činnosť, vzhľadom k tomu, že išlo o jednorazovú činnosť a teda boli dovoleným plnením v zmysle právnych predpisov a odvolaním sa na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súdu je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa bol v čase podpísania Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri vykonávaní exekúcií súdnym exekútorom. Súd sa pri svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj samotnou činnosťou právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mala viesť k úhrade pohľadávky zo strany Slovenskej televízie odporcovi. Úhrada tejto pohľadávky mala založiť nárok na zmluvnú odmenu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto súdneho sporu. Je nesporné, že táto pohľadávka existovala a vznikla z dôvodu platobnej neschopnosti Slovenskej televízie voči odporcovi. Predseda predstavenstva odporcu riešil podlžnosti Slovenskej televízie s jej vtedajším generálnym riaditeľom, ktorý prisľúbil uhradiť všetky dlhy. Oddlženie Slovenskej televízie podporila aj vláda Slovenskej republiky, ktorá uznesením č. 1213 zo 17.12.2003 schválila návrh na poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu záväzkov minulých období Slovenskej televízie do výšky 400 mil. Sk. Výpoveď U. G. potvrdila, že úhrada dlhov Slovenskej televízie voči Slovak Telekomu bola riešená na úrovni vlády, parlamentu, manažmentu odporcu a politických strán. Na základe vyššie uvedeného súd nemal preukázané, že práve a výlučne činnosť právneho predchodcu navrhovateľa viedla k úhrade pohľadávky Slovenskej televízie voči odporcovi. Súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že Dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu, že ho uzavrel právny predchodca navrhovateľa - súdny exekútor, ktorému takúto činnosť zákon zakazuje, čím bol naplnený znak neplatnosti právneho úkonu. Súd zároveň uvádza, že prijatie úžitku z takéhoto úkonu napĺňa znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, a to v celom rozsahu. Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovateľ poukazuje rozpor v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, kedy súd najprv uvádza že mal bezpochyby preukazné, že Dodatok č. 1 bol uzavretý medzi žalovaným a JUDr. Petrom Kriškom ako súdnym exekútorom napriek tomu, že to podľa názoru súdu nie je z predmetného dodatku zrejmé. Podľa navrhovateľa dôvody, ktorými súd odôvodnil svoj záver nie sú dostatočné na to, aby bolo možné jednoznačne usúdiť, že daný dodatok bol uzavretý medzi žalovaným a JUDr. Petrom Kriškom ako súdnym exekútorom. Navrhovateľ uvádza, že Dodatok č. 1, ktorý vypracoval odporca a nie M.. G., bol uzavretý s M.. G. ako súkromnou osobu a s jeho exekútorským úradom mal spoločné len to, že bol dodatkom k rámcovej zmluve o spolupráci, ktorú JUDr. Kriško uzavrel ako súdny exekútor. Dodatok č. 1 upravoval takú činnosť M.. G. pre odporcu, ktorá nebola exekučnou činnosťou a v predmetnom dodatku bola dôsledne oddelená od exekučnej činnosti JUDr. Kriška, nakoľko M.. G. vystupoval pre účely dodatku ako splnomocnenec, t. j. fyzická osoba, a nie ako exekútor. K uvedeným tvrdeniam dal do pozornosti článok uverejnený v denníku SME dňa 14.10.2003, v ktorom sa zástupcovia Slovenskej televízie vyjadrujú, že im je zrejmé, že M.. G. nevystupuje ako súdny exekútor, ale ako súkromná osoba - splnomocnenec odporcu. Podľa navrhovateľa súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď určil, že Dodatok č. 1 bol uzavretý neplatne z dôvodu, že JUDr. Peter Kriško ako súdny exekútor konal v rozpore s ust. § 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Navrhovateľ trvá na tom, že výkon jednorazovej činnosti za odplatu, akou bolo vymoženie pohľadávky od Slovenskej televízie pre žalovaného M.. G., uskutočnený viacerými právnymi úkonmi, nemôže byť považovaný za činnosť nezlučiteľnú s činnosťou exekútora v zmysle cit. ustanovenia Exekučného poriadku, nakoľko takáto činnosť nespĺňa znaky činností uvedené v predmetnom ustanovení. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že nebolo preukázané že práve a výlučne činnosť M.. G. viedla k úhrade pohľadávky Slovenskej televízie voči žalovanému, nakoľko podľa navrhovateľa, výlučne na základe činnosti M.. G. došlo k uzavretiu splátkového kalendára so Slovenskou televíziou a následne aj k jednotlivým platbám od Slovenskej televízie v prospech odporcu, uskutočňovaných dobrovoľne. Navrhovateľ tiež namieta, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s bezdôvodným obohatením ako majetkovým prospechom získaným plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré vzniklo na strane odporcu. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu navrhovateľa z dôvodu, že právny titul, na základe ktorého mal odporca plniť M.. G. a následne po postúpení uvedenej pohľadávky navrhovateľovi, je absolútne neplatným právnym úkonom, bolo nutné sa vysporiadať aj s otázkou bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného, keďže odporca prijal plnenie od Slovenskej televízie vymožené JUDr. Kriškom na základe absolútne neplatného právneho úkonu, pričom toto plnenie si ponechal, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v neuhradení odmeny, ktorú by inak bol povinný zaplatiť buď JUDr. Kriškovi alebo inej osobe, ktorá by uvedenú záležitosť pre neho zariadila minimálne vo výške odmeny obvyklej v danom čase za činnosť obdobnú tejto činnosti. S touto činnosťou sa ale súd prvého stupňa nevysporiadal. Navrhovateľ trvá na tom, že pohľadávka ktorá mu bola postúpená M.. A. G. vznikla z platného právneho úkonu, teda v čase jej postúpenia existovala a že nárok ním uplatnený je právne relevantný. Navrhovateľ preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil a aby zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v tom smere, že navrhovateľ opätovne rieši tvrdenia, ktoré boli žalovaným preukázateľne vyvrátené. K rozporu v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že súd formuláciou „nie je zrejmé“ zvýraznil skutočnosť, že Dodatok č. 1 nevykazoval žiadne znaky, z ktorých by bolo zrejmé, že M.. A. Kriško vystupuje ako fyzická osoba. A. žalovaného má predmetný dodatok všetky znaky potvrdzujúce, že bol uzatvorený s JUDr. Petrom Kriškom ako súdnym exekútorom, nakoľko obsahuje pečiatku súdneho exekútora, sídlo exekútorského úradu, IČO, DIČ, bankový účet a taktiež v texte dodatku sa pri dohodnutej odmene 20 % z celkovo vymoženej pohľadávky pre žalovaného spomína vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Odporca dáva do pozornosti súdu, že o podstate pohľadávky už raz súd rozhodoval v prvom stupni v konaní č. 26 Cb 161/04 rozsudkom zo dňa 31.12.2004, voči ktorému sa JUDr. Peter Kriško odvolal, nezaplatil súdny poplatok a zároveň vzal svoju žalobu späť, čím znemožnil právoplatné rozhodnutie vo veci, nakoľko prekážka litispendencie by bola zabránila ju v budúcnosti uplatniť súdnou cestou. Odporca poukazoval aj na výpoveď svedka U. G., ktorý rokoval s M.. A. G. jednoznačne nevyplynulo, či rokoval so súkromnou osobou alebo so súdnym exekútorom. Po zhliadnutí Dodatku č. 1 sa vyjadril, že má za to, že to mal byť exekútorský úrad, s ktorým bol tento dodatok uzatvorený. Odporca počas celého konania poukazoval na to, že účelom tejto kauzy je podvodné konanie, ktoré aj keď nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu v zmysle Trestného zákona, za podvodné považuje, nakoľko sa v tomto prípade má jednať o odmenu za vtedajšie pohľadávky žalovaného voči Slovenskej televízii, ktorých zabezpečenie záviselo od uvoľnenia finančných prostriedkov vládou SR za týmto účelom. Odporca popiera podstatu pohľadávky, ktorú navrhovateľ prevzal od právneho predchodcu JUDr. Petra Krišku a trvá na tom, že právny úkon - uzatvorenie Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve s exekútorským úradom JUDr. Petra Krišku zo dňa 15.07.2003 na základe ktorého mala táto pohľadávka vzniknúť, je neplatný a stotožňuje sa so závermi súdu prvého stupňa, že uvedený dodatok bol uzatvorený v rozpore s ust. § 4 Exekučného poriadku. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa preto jedná o absolútne neplatný právny úkon, keďže odporuje zákonu. Odporca má za to, že prvostupňový súd dostatočne vyhodnotil dôkazy, zistil skutkový stav veci úplne, dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym záverom a rozhodol tak v súlade so zákonom a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu a rozsudok potvrdil ako vecne správny. Dňa 09.08.2011 sa k veci písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku platnosti právneho úkonu, nesprávne kvalifikoval a nerozlíšil platnosť právneho úkonu z hľadiska konajúceho subjektu a z toho vyplývajúce právne dôsledky, ako aj otázku platnosti právneho úkonu z hľadiska obsahu právneho úkonu vyplývajúcich z § 39 Občianskeho zákonníka, a z toho vyplývajúce právne dôsledky. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal situáciou, že právny predchodca navrhovateľa pri úkonoch voči dlžníkovi odporcu konal v postavení súkromnej osoby - splnomocnenca v mene a na účet odporcu ako splnomocniteľa a nekonal v postavení súdneho exekútora pri exekučnej činnosti, a či prípadné obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti právneho predchodcu navrhovateľa súčasne znamená bez ďalšieho jeho absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 OZ. Podľa vyjadrenia navrhovateľa žiadny právny predpis neupravuje zákaz vstupovať osobe vymenovanej do funkcie súdneho exekútora do iných právnych vzťahov v inom postavení, ako v postavení exekútora pri exekučnej činnosti a taktiež neexistuje zákonné obmedzenie, ktoré by neumožňovalo prijať osobe plne spôsobilej na právne úkony splnomocnenie a konať na jeho základe za iného v jeho mene a na jeho účet, pokiaľ nejde o podnikanie alebo inú zárobkovú činnosti alebo činnosť uvedenú v § 4 Exekučného poriadku. Podľa navrhovateľa, právny záver súdu o tom, že právnym dôsledkom obmedzenia inej zárobkovej činnosti alebo podnikania je vždy absolútna neplatnosť právneho úkonu pri takejto činnosti uskutočneného aj v prípade, že zákon takýto právny dôsledok nepredpokladá je nesprávny a nemá oporu v zákone. OZ v § 39 nepredpokladá ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu nezlučiteľnosť činnosti konajúcej osoby s výkonom v zákone taxatívne vymedzených činností. Porušenie ustanovení o nezlučiteľnosti činnosti môže zakladať disciplinárnu, resp. trestnoprávnu zodpovednosť konajúcej osoby, alebo vznik iných zákonom predpokladaných sankcií. V prípade právneho predchodcu navrhovateľa nebol nikdy podaný návrh na disciplinárne stíhanie. Podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.12.2006 pojem zárobková činnosť v sebe zahŕňa kontinuálnu opakovanú aktivitu, ktorá s ohľadom na svoj predmet vykazuje určitú mieru sústavnosti. Pokiaľ osoba, ktorá je súdnym exekútorom, zabezpečí pre veriteľa výlučne a nič viac než uhradenie pohľadávky, hoci aj viacerými úkonmi za odplatu, nie je možné túto činnosť považovať za zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 4 Exekučného poriadku. Navrhovateľ tiež vyjadril nesúhlas s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorým spochybňuje úhradu pohľadávky dlžníka odporcu pričinením splnomocnenca, nakoľko nemá oporu v dokazovaní a tvrdenie že by niekedy v budúcnosti zrejme prišlo k úhrade jeho pohľadávky je špekulatívne a právne irelevantné pre posúdenie veci. Je nesporné, že k dojednaniu splátkového kalendára, uzatvoreniu právneho úkonu, ktorého obsahom bola dohoda o spôsobe splácania záväzku a následne na jeho základe a v súlade s Dohodou k splneniu záväzku tretej osoby (STV), a teda k uspokojeniu pohľadávky odporcu, prišlo v dôsledku činnosti právneho predchodcu navrhovateľa a bez pochyby jeho pričinením. Odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa odmenu za činnosť vo výške 7.380.000,- Sk dňa 23.09.2003, čo zodpovedá 20% vymoženej sumy prvej splátky dlhu, zostatok vymoženej sumy poukázal právny predchodca navrhovateľa na účet odporcu v súlade s Dodatkom č. 1 zo dňa 15.07.2003, sumu vo výške 7.380.000,- Sk dňa 15.10.2003, čo zodpovedá 20% vymoženej sumy druhej splátky dlhu a dňa 10.11.2003 taktiež sumu vo výške 7.380.000,- Sk. Len časť dohodnutej odplaty v žalovanej výške 7.380.000,- Sk, 20% vymoženej pohľadávky zo splátky splatnej 10.12.2003, ktorá bola právnym predchodcom navrhovateľa vymožená, nebola odporcom zaplatená. Ani do splatnosti tejto splátky odporca neuskutočnil voči právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadny právny úkon, z ktorého by mohol usudzovať neuznanie zostatku dlhu. Navrhovateľ zároveň predložil odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20 Cb 52/10-72 zo dňa 08.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2010 a vykonateľnosť 07.12.2010. Okresný súd Bratislava III rozsudkom v právnej veci o určenie vlastníctva pohľadávky medzi účastníkmi, ktorí sú právnymi nástupcami navrhovateľa, právoplatne rozhodol, že obchodná spoločnosť TONTRAMS, s. r. o., je vlastníkom pohľadávky vo výške 242.969,70 eura s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči dlžníkovi Slovak Telekom, a. s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalobcom (JSP, s. r. o.) dňa 09.10.2009. Súd v predmetnom konaní posudzoval otázku existencie pohľadávky a platnosti právneho úkonu, z ktorého žalobca odvodzuje vznik pohľadávky, ako aj platnosť všetkých právnych úkonov spojených s právnym nástupníctvom žalobcu a následne žalovaného a dospel k záveru o platnosti týchto úkonov. Navrhovateľ vo vyjadrení žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, zopakoval dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20 Cb 52/2010-72 zo dňa 08.11.2010, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu k odvolaniu a ďalšími podaniami a jednohlasne dospel k záveru, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I je potrebné zmeniť. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20 Cb 52/10-72 zo dňa 08.11.2010, v právnej veci navrhovateľa: JSP, s. r. o. c/a Tontrams s. r. o., o určenie vlastníctva vo svojom výroku konštatoval, že žalovaná obchodná spoločnosť Tontrams s. r. o. so sídlom Vajnorská 8/A, 831 Bratislava, IČO: 36 284 840 je vlastníkom pohľadávky vo výške 242.929,70 Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči dlžníkovi Slovak Telekom a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalobcom dňa 09.10.2009. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010. V čase rozhodovania súdom prvého stupňa dňa 14.07.2010 uvedený rozsudok zo dňa 08.11.2010 ešte nebol vydaný, a teda súd prvého stupňa s týmto rozsudkom ani nemohol byť oboznámený. V odôvodnení predmetného rozsudku súd prvého stupňa sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal aj platnosťou Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri vykonávaní exekúcií uzavretým medzi JUDr. Kriškom a spoločnosťou Slovak Telekom a. s., kde konštatoval, že tento nebol uzavretý v rozpore s § 4 Exekučného poriadku a predstavoval platný právny úkon zakladajúci práva a povinnosti pre jeho účastníkov a preto aj pohľadávku vzniknutú z tohto právneho úkonu je potrebné považovať za platnú, ktorý môže byť predmetom postúpenia. Mal za preukázané, že M.. G. pri konaní na základe Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri vykonávaní exekúcií nekonal ako súdny exekútor, o čom mala vedomosť aj Slovenská Televízia, čo vyplývalo aj z článku uverejneného v denníku SME dňa 14.10.2003, na strane 3, v ktorom predstavitelia Slovenskej televízie, s ktorými JUDr. Kriško rokoval o uzavretí dohody o splátkovom kalendári, potvrdili, že im je známe, že M.. G. nekoná v tejto veci ako exekútor ale ako splnomocnenec spoločnosti Slovak Telekom a. s., ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2007 uzavretej medzi navrhovateľom ako postupníkom a M.. A. G. ako postupcom - fyzickou osobou, označenou dátumom narodenia, rodným číslom a trvalým pobytom a nie súdnym exekútorom. Dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve vyhodnotil ako samostatnú nepomenovanú zmluvu, kde sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy i na spôsobe určenia odmeny za plnenie jej predmetu odkazom na vyhl. č. 288/1005 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ako pomôcky pre spôsob určenia výšky dohodnutej odmeny. V čase uzavretia dodatku č. 1, Rámcová zmluva uzavretá dňa 26.06.2002 už neexistovala z dôvodu Dohody o postúpení práv a povinností z nej uzavretej dňa 18.06.2003 na BC. Sobolovkého a akceptačného listu spoločnosti Slovak Telekom a.s. dňa 11.07.2003 Podľa §-u 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa §-u 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, veta prvá. Uvedeným rozhodnutím je viazaný aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20 Cb 52/2010-72 zo dňa 08.11.2010 v plnom rozsahu. Naviac poukazuje na nespornú skutočnosť, že odporca v predchádzajúcom období v plnej miere akceptoval Dodatok č. 1 a na jeho základe aj 3 x plnil, pričom plnenie odmietol až pri poslednej faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na list MS SR zo dňa 16.12.2005, jeho stanovisko k výkladu ust §-u 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, kde vyslovil záver, že pokiaľ osoba, ktorá je súdnym exekútorom, zabezpečí pre veriteľa výlučne a nič viac než uhradenie pohľadávky, hoci viacerými úkonmi a za odplatu, nie je možné túto aktivitu považovať za zárobkovú činnosť v zmysle ust §-u 4 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, teda nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozsudku, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 220 O.s.p. zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ObZ a ust. § 509 ObZ. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na ust §-u 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní, a neúspešného odporcu zaviazal na úhradu trov konania v sume 38.264,50 Eur, pozostávajúcich v súlade s ust. § 10 a a nasl. vyhl. č. 655/ Z. z. Náhrada trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 6.378,75 EUR - v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách odmien advokátov, náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 6.378,75 EUR za 7 právnych úkonov a 911,25 EUR: 1x príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 1 x vyjadrenie žalobcu k veci samej zo dňa 25.02.2009, 5 x účasť pojednávaní dňa 02.03.2009, 11.05.2009, 14.09.2009, 19.11.2009, 24.06.2010. Náhrada trov zaplateného súdneho poplatku v prvostupňovom konaní vo výške 14.576,- EUR - v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, náhradu trov vo výške 14.576,- EUR Náhrada trov právneho zastúpenia v druhostupňovom konaní vo výške 2.733,75 EUR - v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách odmien advokátov, náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2.733,75 EUR za 3 úkony a 911,25: 1x odvolanie proti rozsudku vo veci zo dňa 27.07.2010, 1 x podanie navrhovateľa vo veci zo dňa 09.08.2011, 1 x účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11.10.2011 Náhrada trov zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 14.576,- EUR - v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za výpis z registra trestov, náhrada trov vo výške 14.676,- EUR Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia je suma vo výške 38.264,50 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.