Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/285/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107217919 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107217919.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : D.. I. Z., bytom E. Č.. X, H., zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove, Hlavná č. 19, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná rada Slovenskej republiky, so sídlom Námestie A. Dubčeka č. 1, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. mája 2011, č. k. 10 C 94/2007-20, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 4.6.2007 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.326,03 €. Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok pri podaní návrhu, preto bol výzvou zo dňa 25.10.2010 vyzvaný na jeho zaplatenie, keď výzva mu bola doručená dňa 4.11.2010. Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a keďže navrhovateľ nezaplatil na základe výzvy súdu súdny poplatok za podaný návrh, hoci bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a nejde o prípad podľa ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, súd konanie zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, keď považoval rozhodnutie za nezákonné a nesprávne. Vo svojom odvolaní uviedol, že mu bola doručená výzva, na ktorú reagoval podaním v ktorom upozornil, že navrhol zmenu účastníka konania na strane odporcu z dôvodu, že pasívne legitimovaným účastníkom konania v tejto veci je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. O tomto návrhu však nebolo rozhodnuté a v prípade zmeny účastníka ide o konanie vo veci pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a v takomto prípade je konanie od poplatku oslobodené. Ďalej namietal, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť. Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavné konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybeniach v prospech poplatníka“, t.j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevzniká. Vzhľadom na to, že zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 1.1.2009, nemožno poplatkovú povinnosť navrhovateľa za návrh podaný do 31.12.2008 určovať analogicky, ale naopak - v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 39/2007 treba trvať na tom, že návrh navrhovateľa podaný do 31.12.2008 nepodlieha spoplatneniu. Záverom uviedol, že určenie súdneho poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to aj po 1.1.2009), možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Ak teda súd v tomto prípade vyrubil za návrh, ktorým sa domáha ochrany svojich práv z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, súdny poplatok vo výške 299 €, dochádza v zásade k prekážke domôcť sa ochrany svojich práv na súde a teda k postupu, ktorým mu súd upiera možnosť súdnej ochrany. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a noviel súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. písm. a) veta prvá citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania 5b) nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Podľa § 18c ods. 1 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona ak je základ poplatku podľa § 7 určený v slovenských korunách, po 1. januári 2009 sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli sa na celé eurá nadol. Podľa § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným na prvostupňový súd dňa 4.6.2007, domáhal určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.326,03 € (100.200,-Sk). V zmysle § 5 ods. 1 písm. a), § 18c ods. 1 a 6 citovaného zákona navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť vo výške 299 € v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 1 písm. a) a písm. b) (199,50 € t.j. 6 % zo sumy 3.326,-€ + 99,50 €). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa (č.l. 15 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, tak isto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. K námietke navrhovateľa, že navrhol zmenu účastníka konania na strane odporcu z dôvodu, že pasívne legitimovaným účastníkom konania v tejto veci je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v prípade pripustenia zmeny účastníka ide o konanie vo veci pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a v takomto prípade je konanie od poplatku oslobodené, tak táto je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Je pravdou, že prvostupňový súd o návrhu na zámenu účastníkov na strane odporcu, pred výzvou na zaplatenie súdneho poplatku nerozhodol, ale v danom prípade nejde o takú vadu konania v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm. j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy ustanovenia § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že nie je možné poplatkovú povinnosť určovať analogicky, k tomu odvolací súd dodáva, že spoplatnenie návrhov v tzv. antidiskriminačných konaniach v čase do 31.12.2008 zákon o súdnych poplatkoch celkom jasne upravoval, a to tak že podľa položky 1 písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, poplatok je 3.000,- Sk (t. j. 99,50 eur). Uvedený spôsob vyrubenia poplatku bol vzhľadom k tomu, že osobitná sadzba pre takéto konania v zákone ustanovená nebola, celkom zjavne pokrytý v rozhodnom čase citovanou položkou 1 písm. a) a b) sadzobníka a to bez použitia akejkoľvek analógie. Od 1.1.2009 bola do zákona zavedená osobitná sadzba aj pre tieto konania a súdny poplatok sa vyrubuje rovnakým spôsobom ako v konaní o ochranu osobnosti aj vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (t .j. 66 eur + 3 % z uplatnenej nemajetkovej ujmy). Dôvod odvolania spočívajúci v tom, že ak súd vyrubil za návrh, ktorým sa domáha ochrany svojich práv z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, súdny poplatok vo výške 299 €, t.j. výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to aj po 1.1.2009), dochádza v zásade k prekážke domôcť sa ochrany svojich práv na súde a teda k postupu, ktorým mu súd upiera možnosť súdnej ochrany je rovnako nedôvodný. Smernica 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bola riadne prevzatá do nášho právneho poriadku v znení zákona č. 365/2004 Z. z. - tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý presne tak ako citovaná smernica v čl. 9 ods. 1, vo svojom ustanovení § 9 priznáva každému (rozumej „všetkým osobám“ ako uvádza smernica), kto je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, právo domáhať sa svojich práv na súde. Je nevyhnutné zdôrazniť, že citovaná smernica nemá žiadny vplyv na vnútroštátne pravidlá pre uplatnenie týchto práv vo vnútroštátnych konaniach a už vonkoncom jej znenie nezasahuje do fiškálnych záujmov členského štátu na vyberaní súdnych poplatkov za takéto návrhy a také niečo nie je možné ani z účelu ani zo samotného textu tohto úniového aktu vyvodiť. Ak teda sama smernica právo na bezplatné súdne konanie v diskriminačných veciach negarantuje, v nesúlade s ňou sa nemôže ocitnúť vnútroštátna právna úprava len preto, lebo pre konkrétne súdne konanie ustanovuje súdne či iné poplatky. Zákon o súdnych poplatkoch preto nemôže (a ani nemohol) byť transponovaním citovanej smernice dotknutý v tom zmysle, že konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť oslobodené od súdnych poplatkov a to či už úplne alebo čiastkovo. S ohľadom na uvedené, právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje možnosti ako sa možno „bremena“ zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh zbaviť, ak však účastník nespĺňa zákonom stanovené podmienky, ostáva mu len povinnosť zákonom stanovený súdny poplatok zaplatiť, pričom pri dodržaní takéhoto postupu tu nemožno hovoriť ani o odňatí možnosti konať pred súdom, ani o denegatio justitiae, teda odopretí spravodlivosti. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konania zastavil, ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.