Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/270/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107230797 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107230797.1 Uznesenie C. súd v K. v právnej veci navrhovateľa: U. O., bytom Z. XX, K., zastúpeného M.. O. I., so sídlom B. XX, P.O.K. XX, K., proti odporcovi: A. - M. A. A., so sídlom J. G. č. XX, K., o zaplatenie XXX.XXX eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu K. I zo dňa XX. apríla XXXX č.k. XXC/XXX/ XXXX-XX, takto r o z h o d o l : U. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : P. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX eur, vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške X.XXX,XX eur a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške XX,XX eur. Z. z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že navrhovateľ bol vzatý do väzby dňa XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia Z. obvodového súdu K. sp. zn. XNt XXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol oslobodený spod obžaloby Z. obvodovej prokuratúry K., prepustený z väzby bol dňa XX.XX.XXXX. S poukazom na ust. § 8 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. dovodil, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody a keďže nepovažoval za postačujúce konštatovanie porušenia práva, dospel k záveru, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a obsah pripojeného spisu Z. obvodového súdu dospel k záveru, že primeraná výška nemajetkového odškodnenia je XXX,- Sk za každý deň strávený vo väzbe. V. úvahy vzal to, že navrhovateľ sa po prepustení z väzby vrátil k rodine, k svojej manželke, s ktorou tvorí spoločnú domácnosť, nebol predtým trestne stíhaný, na svojom pracovisku bol dobre hodnotený, dosahoval hodnosť nrtm., jeho mesačná mzda pred vzatím do väzby bola XX.XXX,-Sk, po skončení väzby sa zamestnal ako civilný zamestnanec na vojenskom útvare, neskôr v zahraničí na stavbe a v súčasnosti v bezpečnostnej službe. Za XXX dní strávených vo väzbe tak priznal sumu XX.XXX,- eur (XXX.XXX,-Sk). V časti uplatňovanej náhrady majetkovej škody návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 1 zákona č. XX/XXXX J.. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo v tejto časti zmenené tak, aby bol zaviazaný zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške, ku ktorej dospeje odvolací súd dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenia tým, že priznal navrhovateľovi neprimerane vysokú výšku nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ho považuje za neopodstatnené, nakoľko súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania rozhodol v súlade so zákonom na základe dôsledného uváženia a vyhodnotenia dôkaznej situácie. O. na to, že odporca ponechal posúdenie výšky nemajetkovej ujmy na zváženie súdu, pričom neuviedol žiadnu konkrétnu čiastku. J., že priznaná finančná čiastka neočistí meno navrhovateľa v očiach verejnosti a nevráti mu stratené dva roky života vo väzbe. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. U. súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania odporcu v jeho napadnutej vyhovujúcej časti v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska odvolacích námietok odporcu týkajúcich sa primeranosti priznanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa v tejto časti k vyhoveniu žalobnému návrhu. J. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ust. § 17 ods. X, v znení účinnom do XX.XX.XXXX priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod.. Z. objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. G. ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. J. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Q. však úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti konštatovať, že určujúcim kritériom pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Q. zmena právnej úpravy zákonom č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od X.X.XXXX vymedzila demonštratívnym výpočtom v ust. § 17 ods. 3 okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadnuť a v ust. § 17 ods. 4 dokonca stanovila spodnú hranicu výšky nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody, o treste, ochrannom opatrení a o väzbe. B. nepochybné, že väzba znamená sama o sebe pre poškodeného morálnu ujmu spojenú so zásadným zásahom do jeho osobnej integrity, to však poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie tejto vzniknutej ujmy. T. vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. T. vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. P. súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 O.s.p. E. ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd vyložil, na základe akých úvah a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. B. skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie veci, ich pravdivosti a hodnovernosti a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky takéhoto hodnotenia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci, rozhodnom pre jej právne posúdenie, ktoré predpokladá úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne ustanovenia zákona, ako tieto vyložil a aké práva a povinnosti účastníkov konania na ich základe vo vzťahu k predmetu konania dovodil. U. rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia. T. uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia. O. súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). V. zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom, vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. O. práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. O. z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať. Súd prvého stupňa založil svoj právny záver o vzniku nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na zistení, že len samotné konštatovanie porušenia práva nie je postačujúce. G. jej výšku v sume XX.XXX,- eur (XXX.XXX,-Sk), t.j. XXX,-Sk za každý strávený deň vo väzbe (celkom za XXX dní), odôvodnil okolnosťami prípadu, s prihliadnutím na obsah pripojeného vyšetrovacieho a trestného spisu Z. obvodového súdu K. a vzal do úvahy, že navrhovateľ sa po svojom prepustený z väzby vrátil k rodine, k svojej manželke, s ktorou aj v súčasnosti tvorí spoločnú domácnosť, nebol predtým trestne stíhaný, na svojom pracovisku bol dobre hodnotený, dosahoval vojenskú hodnosť nrtm., jeho mesačná mzda pred vzatím do väzby bola vo výške XX.XXX,-Sk, po skončení väzby sa zamestnal ako civilný zamestnanec na vojenskom útvare, následne v zahraničí na stavbe a napokon v bezpečnostnej službe. Z odôvodnenia však nemožno zistiť, na základe akých konkrétnych „okolností prípadu navrhovateľa“ a na základe akého konkrétneho „obsahu pripojeného spisu“ súd prvého stupňa dospel k záveru o primeranosti výšky nemajetkového odškodnenia XXX,-Sk za každý deň väzby. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, ujma na akých osobnostných právach navrhovateľovi bola väzbou spôsobená, či v priamej príčinnej súvislosti s jej výkonom bolo zasiahnuté do jeho vážnosti, cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, resp. či došlo v súvislosti s výkonom väzby k zásahu do jeho pracovného, rodinného života, spoločenských (priateľských, susedských, príbuzenských) vzťahov, čím napokon aj navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodňuje uplatňovanú výšku nemajetkovej ujmy. G. je zrejmé akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď priznanú výšku nemajetkovej ujmy odôvodnil okrem iného aj tým, že navrhovateľ obnovil rodinné spolužitie a že po skončení väzby sa zamestnal, teda nie je zrejmé, aký mali mať tieto skutočnosti negatívny dopad na jeho súkromný a pracovný život. O. súd prvého stupňa, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a ods.1 k právnej úprave účinnej k X.X.XXXX, aplikoval pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch analogicky právnu úpravu účinnú od X.X.XXXX, ktorá stanovila zákonný rámec pre určovanie výšky nemajetkovej ujmy, nemožno mu zásadne v tomto ohľade žiadne pochybenie vytknúť. Táto právna úpravu môže predstavovať návod, ako postupovať pri úvahách o výške nemajetkovej ujmy, na ktoré vznikol nárok do X.X.XXXX a dá sa primerane použiť aj na daný prípad v záujme spravodlivého vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi, tak aby navrhovateľ nebol ukrátený na svojich právach v dôsledku toho, že právna úprava do XX.XX.XXXX žiadne minimálne limity odškodnenia nemajetkovej ujmy nestanovovala. O. však pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi za čas strávený vo väzbe od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX použil súd prvého stupňa ako základ jednu tridsatinu priemernej nominálnej mzdy mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok XXXX (XXX,XX eur), a nie za roky predchádzajúce jednotlivým rokom stráveným vo väzbe, nemožno považovať jeho postup za správny, a teda ani takto vyčíslenú výšku nemajetkovej ujmy za primeranú. Na základe odôvodnenia rozsudku nemožno preskúmať správnosť napadnutého výroku o primeranosti priznanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch pre absenciu takých konkrétnych skutkových zistení, ktoré by preukazovali závažnosť vzniknutej ujmy v podobe nepriaznivých následkov výkonu väzby na pracovný, rodinný, spoločenský život navrhovateľa, na jeho česť, vážnosť a dôstojnosť. Súd prvého stupňa tak náležitým spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o primeranosti priznanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a o nedostatočnom vyvážení vzniknutých následkov konštatovaním porušenia práva. Z týchto dôvodov preto ani nebolo možné zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia z hľadiska odporcom namietanej neprimeranosti výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je rozhodnutie súdu prvého stupňa, z hľadiska konkrétnych následkov vzniknutých výkonom väzby v jednotlivých oblastiach spoločenského života navrhovateľa, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; keď len všeobecný odkaz na okolnosti prípadu a obsah pripojeného spisu a konštatovania o tom, že navrhovateľ sa vrátil k rodine, k svojej manželke, s ktorou aj v súčasnosti tvorí spoločnú domácnosť, nebol predtým trestne stíhaný, na svojom pracovisku bol dobre hodnotený, dosahoval vojenskú hodnosť nrtm., dosahoval zárobok pred vzatím do väzby vo výške XX.XXX,-Sk, po skončení väzby sa zamestnal ako civilný zamestnanec na vojenskom útvare, následne v zahraničí na stavbe a napokon v bezpečnostnej službe, a to bez vyhodnotenia týchto skutočností vo vzťahu k závažnosti vzniknutej ujmy a rozsahu pôsobenia nepriaznivých následkov na život navrhovateľa, považoval odvolací súd za nepostačujúce. P. súdu prvého stupňa tak nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí; v dôsledku tejto inej vady konania, potom nebolo možné podrobiť prieskumu rozsudok v tejto odporcom napadnutej časti z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, a teda ani posúdiť, či prvostupňový súd správne aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav a či z nich vyvodil správne právne závery. U. vo veci samej odvolacím súdom by tak nahrádzalo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu ich odôvodnením z hľadiska tých skutkových zistení, ktoré odvolací súd považoval za významné, na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. O. správnosti výroku rozsudku na podklade jeho riadneho odôvodnenia v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. O. dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. X. súdu prvého stupňa preto bude v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne uviesť, či a v akom rozsahu mali jednotlivé skutočnosti (že sa navrhovateľ vrátil k rodine, že predtým nebol trestne stíhaní, že dosahoval vojenskú hodnosť nrtm. a pod.) za následok vznik ujmy na dôstojnosti, cti, vážnosti navrhovateľa v spoločnosti a či a v akej miere negatívne zasiahli do jeho jednotlivých oblastí života. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v tejto jeho výrokovej časti. Z tohto pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti je nepreskúmateľný, keď pre nedostatok dôvodov nie je možné náležite preskúmať tento výrok jeho rozhodnutia z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti. Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( vyhovujúcej) časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h.) O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že svoje skutkové a právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia patričným spôsobom rozvedie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). E. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.