Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/418/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107238455 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107238455.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MONO spol. s r.o., Wolkrova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 955 953, zastúpeného: JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 02 Bratislava, proti žalovanému v 1.rade: MUDr. H. Y. - E. L., L. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, a žalovanému v 2.rade: Y.. H. Y., L. X, XXX XX F., obaja zastúpení JUDr. Stanislavom Schubertom CSc., advokátom, Vansovej 2, Bratislava, o zaplatenie 360,85.-Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/64/2008-272 zo dňa 29.07.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/ 64/2008-272 zo dňa 29.07.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu voči žalovanému v 1. a 2. rade a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy súdneho konania vo výške 66,39.-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 334,59.-Eur. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca ako správca objektu prevzal od predchádzajúceho správcu všetky pohľadávky od vlastníkov garážových boxov č. 121, 122 a 213, medzi ktorými boli aj neuhradené pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktoré boli vystavené dňa 03.01.2005 a predstavovali vyúčtovanie nákladov za správu objektov za rok 2004 a zálohu na rok 2005. Jednalo sa o fa. č. 9200124/04 vo výške 3.627,-Sk, fa. č. 9200125/4 vo výške 3.627,-Sk a fa. č. 9200126/4 vo výške 3.617,-Sk s lehotou splatnosti do 18.01.2005. Uvedené vyúčtované sumy žalovaný v 1. rade neuhradil. Súd vykonaným dokazovaním s poukazom na § 100 ods. 1 Obč. zák., § 101 Obč. zák., § 7, § 18, § 19, § 20a) ods. 2 Obch.zák., § 2, § 5, § 9 Obch. zák. a § 2 ods. 3, § 6, § 8a) ods. 1, 2, 3 a § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojho nároku vymáhať od žalovaného v 1. rade neuhradené pohľadávky, keď žalobca nepreukázal, že sa stal právoplatným správcom budovy, pretože nedoložil rozhodnutie, ktoré bolo urobené na schôdzi vlastníkov a títo rozhodli o zmene správcu dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov. Súd ďalej konštatoval, že predmetné faktúry boli vystavené ako náklady spojené s výkazom služieb pre garážový box na ul. Ľ. S. 2 č. 121, 122 a 123 pre odberateľa - Y.. H. Y., L. X, F.. Z N. č. XXXX, k.ú., V. U., ktorý predložil žalobca, však vyplýva, že vlastníkom garážového boxu č. 121, 122 a 123 je Y.. H. Y. - S. G., T. XX, F., t.j. subjekt odlišný od žalovaného. Žalovaný v 1. rade doložil súdu výpis z N. č. XXXX zo dňa 17.06.2009, v ktorom je ako vlastník garážových boxov zapísaný Y.. H. Y., L. X, F., t.j. úplne iný subjekt ako je žalovaný v 1. rade - Y.. H. Y. - E. L., L. X, F.. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože v čase podania žaloby bola vlastníkom uvedených garážových boxov fyzická osoba - podnikateľ a faktúry boli vystavené občanovi - súkromnej osobe, a v čase rozhodovania sporu bola vlastníkom súkromná osoba - občan, ktorá je ale právne odlišná od žalovaného v 1. rade ako fyzickej osoby - podnikateľa. Súd ďalej dospel k záveru, že námietka premlčania voči žalovanej pohľadávke žalovaného v 2. rade je oprávnená, nakoľko návrh žalobcu na vstúpenie ďalšieho účastníka do konania - Y.. H. Y., L. X, F. ako žalovaného v 2. rade, bol doručený súdu až dňa 11.06.2010, teda po uplynutí 3 - ročnej lehoty na uplatnenie práva, ktorá plynie odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz, a to najneskôr do 19.01.2008. Súd zistenie, že žalovaný v 1. rade nie je v spore pasívne legitimovaný, považoval za postačujúce pre rozhodnutie sporu a preto sa už nezaoberal právnym posúdením, či je žalobca v spore aktívne legitimovaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 od. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, keď žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol z údajného nedostatku pasívnej legitimácie a voči žalovanému v 2. rade považoval právo za premlčané. Poukázal na to, že žaloba zo dňa 20.11.2007 smerovala voči osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti v čase podania žaloby, t.j. Y.. H. Y. - E. L.. Samotné faktúry boli vystavené na meno žalovaného ako fyzickej osoby, predchádzajúcim správcom (spoločnosť STEAMEX spol. s r.o.) na žiadosť žalovaného. Svoje obchodné meno (ako fyzickej osoby - podnikateľa) vrátane miesta podnikania, oznámil žalobcovi žalovaný v 1. rade až v máji 2006 predložením hlavičkového papiera s potrebnými údajmi. Žalovaný nikdy nenamietal, že by faktúry boli vystavené na osobu, ktorá nemala povinnosť uhrádzať platby, vyúčtované predchádzajúcim správcom. Žalovaný sa sám označoval za vlastníka 3 garážových boxov v objekte, o čom svedčí korešpondencia, ktorú žalobcovi zasielal, v ktorej sa prezentoval ako Y.. H. Y. - E. STP. - vlastník garáže - v objekte na Ľ. S.. Navyše z predloženého výpisu z N. č. XXXX z 25.5.2007, ktorý bol prílohou žaloby, je zrejmé, že žalovaný bol evidovaný v katastri nehnuteľností pod rodným číslom, bez ohľadu na to, že bol v tom čase aj fyzickou osobou - podnikateľom, v tom čase zapísaný už neaktuálnym obchodným menom S. G.. Žalobca poukázal na to, že za svoje záväzky fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá v rovnakom rozsahu a rovnakým majetkom ako fyzická osoba - občan. Z hľadiska právnej subjektivity ako aj procesnej spôsobilosti ide totiž stále o jeden a ten istý právny subjekt. Žalovaný sa počas celého konania prezentoval ako vlastník objektov, zúčastňoval sa pojednávaní a uplatňoval svoje procesné právo pasívne vecne legitimovaného účastníka konania. Ak bol súd toho názoru, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený, mal žalobcu vyzvať na opravu podania. Keďže tak súd neurobil, mal za to, že žalovaný je riadne označený podľa § 79 O.s.p. Žalobca má za to, že žalovaný bol označený v čase podania žaloby správne a jeho procesné a hmotnoprávne postavenie je zachované aj za súčasného právneho stavu a to aj napriek tomu, že došlo k zmene zápisu (označenia) žalovaného ako vlastníka garážových boxov v katastri nehnuteľností na žalovaného v 2. rade ako fyzickú osobu (bez uvedenia IČO a dodatku obchodného mena). Právna subjektivita i procesná spôsobilosť fyzickej osoby Y. ostali zachované. Z uvedených dôvodov nemôže byť v žiadnom prípade správny ani záver prvostupňového súdu o premlčaní pohľadávok voči žalovanému v 2. rade, keďže je tým istým nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ako žalovaný v 1. rade a premlčacia lehota voči nemu podľa § 112 Obč. zák. riadnym uplatnením práva na súde spočívala. Žalobca v odvolaní namietal i nesprávny záver súdu prvého stupňa, že nie je platným správcom objektu, pretože v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 23.01.2006, na prijatie rozhodnutia o zmene správy zákon nevyžadoval 2/3 väčšinu, ale bola potrebná jednoduchá väčšina prítomných vlastníkov. Navyše, táto otázka ani nemala byť predmetom skúmania súdom, pretože prekluzívna lehota na napadnutie predmetného uznesenia už dávno uplynula. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu trovy konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a voči žalovanému v 2. rade z dôvodu premlčania. Keďže žalovaného v 1. rade súd nepovažoval za pasívne legitimovaného, nezaoberal sa už otázkou, či je žalobca v spore aktívne legitimovaný. Uvedené závery prvostupňového súdu považuje odvolací súd za nesprávne. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Obč. zák. ,,Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.“ Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Obch. zák. ,,Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len meno). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon nedelí fyzické osoby na fyzické osoby - podnikateľov a občanov - súkromné osoby, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa. Zo znenia oboch zákonníkov vyplýva, že zákon za osoby spôsobilé vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti považuje fyzické osoby. Naviac, obchodným menom v zmysle § 8 Obch. zák. sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. V spojení s § 9 ods. 1 Obch. zák. teda obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, t.j. v danej veci H. Y.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Tento dodatok však nie je súčasťou obchodného mena a preto je právne irelevantné, či žalobca uviedol v návrhu na začatie konania v označení žalovaného správy, nesprávny alebo žiadny dodatok k obchodnému menu žalovaného a taktiež potom je bez právnej relevancie či vo faktúrach, ktorými žalobca vyúčtoval náklady spojené s výkonom služieb bol alebo nebol uvedený dodatok k obchodnému menu. Žalovaný ako fyzická osoba, ktorá je alebo nie je podnikateľom pod rovnakým menom (meno a priezvisko) je v spore pasívne legitimovaná a má i procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), pretože má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Na základe uvedeného je nesprávny i záver prvostupňového súdu o premlčaní pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade, keďže stále sa jedná o tú istú fyzickú osobu, ako je žalovaný v 1. rade. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v novom rozhodnutí o veci i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa vzhľadom na svoj právny názor sa nezaoberal v napadnutom rozhodnutí meritom veci a preto v ďalšom konaní po vykonanom dokazovaní rozhodne o návrhu žalobcu vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.