Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/212/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107238636 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107238636.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci navrhovateľa: M.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.Q. XX, O., zast. JUDr. Mariánom Rebrom, advokátom v Bratislave, Maróthyho 6, proti odporcovi: O. M. A., A..P..U.., K. X, K., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou v Šali, Hlavná č. 6, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku U. A.V. K. T. zo dňa XX. B. XXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XXX a na odvolanie B.j, Q., proti uzneseniu U. A. K. T. z XX.V. XXXX č. k. XXC XXX/XXXX- XXX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 177,10 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia poriadkovej pokuty B.. P. Y. p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z XX.XX.XXXX, doručenou mu XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX trvá a priznania náhrady mzdy 3.020,64 Eur. Z dokazovania vykonaného dôkazmi označenými účastníkmi konania zistil, že odporca listom, datovaným XX.XX.XXXX, skončil pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť pracovného miesta riaditeľa spoločnosti, ktoré navrhovateľ zastával, a to po tom, čo valné zhromaždenie odporcu uznesením z XX.XX.XXXX č. XX/XXXX zrušilo funkciu riaditeľa spoločnosti a súčasne rozhodlo o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti. Štatutárny zástupca odporcu listom z XX.XX.XXXX navrhovateľovi oznámil, že nemá voľné pracovné miesto, ktoré by mohol obsadiť navrhovateľom podľa jeho kvalifikácie, a preto mu inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce neponúka. Navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru prevzal osobne XX.XX.XXXX a listom z XX.XX.XXXX odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Súd prvého stupňa návrh posudzoval podľa ustanovení § 61 ods. 1 a ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/ a § 77 Zákonníka práce. Dospel k záveru, že navrhovateľ dodržal lehotu stanovenú na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 77 Zák. práce), že skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov preto, že u odporcu nepôsobia (§ 74 ods. 1 Zák. práce) a že výpoveď má všetky stanovené náležitosti (§ 61 ods. 1 a ods. 2 Zák. práce). Pri skúmaní platnosti, resp. neplatnosti spornej výpovede vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že u odporcu nedošlo k organizačnej zmene a že odporca si nesplnil povinnosť ponúknuť mu inú prácu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca rozhodol o organizačnej zmene na valnom zhromaždení XX.XX.XXXX za účasti jediného spoločníka (A. O. Z.), čo nakoniec nespochybňoval ani navrhovateľ, a že odporca sa týmto rozhodol okrem iného zrušiť aj miesto riaditeľa spoločnosti a že toto rozhodnutie bolo vykonané výpoveďou z pracovného pomeru s navrhovateľom, ktorý túto funkciu vykonával. Účinnosť organizačnej zmeny, ktorá má za následok nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca, podľa neho nemusí nastať v dobe podania výpovede zamestnancovi, potrebné je len, aby v dobe, kedy je daná výpoveď bolo o tejto organizačnej zmene rozhodnuté, čo v danej veci bolo preukázané. K námietke navrhovateľa, že súčasne s rozhodnutím o zrušení dvoch pracovných miest odporca rozhodol aj o vytvorení dvoch nových pozícií, a to referenta pre média a referenta pre styk so sponzormi, a teda nešlo o organizačnú zmenu s cieľom zefektívniť prácu, uviedol, že skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením zamestnancov. Zamestnávateľ môže regulovať počty zamestnancov tak, aby mal toľko zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ako to zodpovedá jeho potrebám. Z dokazovania vykonanému k druhému dôvodu, pre ktorý mala byť výpoveď neplatná, vyvodil, že odporca dve nové pracovné miesta referentov kumuloval s dvomi už existujúcimi referentskými miestami, čo podľa neho podporuje obsah dohôd o zmene pracovnej zmluvy s B. K. a P. Z. z XX.XX.XXXX (č.l. 94 a 95 spisu). Ku dňu, kedy odporca vypovedal pracovný pomer s navrhovateľom teda nemal voľné pracovné miesto, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľovi. Pri zisťovaní, či zamestnávateľ splnil svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce vychádzal z toho, že rozhodujúcim je stav v deň výpovede a z toho, že v danej veci nebolo preukázané, že odporca mal XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, voľné pracovné miesta, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní priznal náhradu 1.184,84 Eur trov konania vzniknutých na právne zastúpenie. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ pre nesprávne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Zopakoval skutkový stav veci a skutkové závery súdu prvého stupňa, ku ktorým poznamenal, že deň XX.XX.XXXX, kedy boli zmenené pracovné zmluvy B. K. a P. Z., bola sobota a je nepravdepodobné, že v tento deň boli zmluvy podpisované. Podľa neho boli tieto zmluvy podpísané až po skončení jeho pracovného pomeru odporcom kvôli tomu, že mu neboli ponúknuté voľné pracovné miesta. Namietal, že v konaní nebolo preukázané písomné rozhodnutie o zmene úloh odporcu, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Mal za to, že rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu nie je rozhodnutím o organizačných zmenách, ktoré by zakladalo výpovedný dôvod v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a rozhodnutie konateľa spoločnosti o organizačnej zmene nebolo v konaní ani zisťované. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou robí štatutárny orgán alebo iní ním poverení zamestnanci. Rovnako namietal aj proti záveru súdu, že odporca nemal voľné pracovné miesto, pretože na valnom rozhodnutí XX.XX.XXXX boli súčasne so zrušením funkcie riaditeľa spoločnosti vytvorené dve nové referentské miesta. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Porovnaním organizačnej štruktúry odporcu pred XX.XX.XXXX a po tomto dni, odkedy podľa rozhodnutia valného zhromaždenia platila nová organizácia práce preukazoval, že novovzniknuté pracovné pozície boli spojené s dovtedy existujúcimi a obsadenými funkciami a teda, že nemal voľné pracovné miesto, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľovi. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že prvostupňový súd na preukázanie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, k dôvodom odvolania, ktorými sa namietajú skutkové závery súdu prvého stupňa uvádza, že tieto majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú výsledkom jeho hodnotenia dôkazov, ktoré zodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to i z hľadiska ich pravdivosti, eventuálne hodnovernosti, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátané toho, čo uviedli účastníci konania. K námietke navrhovateľa, že v konaní nebolo preukázané písomné rozhodnutie o zmenách v organizácii práce odporcu odvolací súd opakuje závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, ide len o skutočnosť, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právne úkony tam, kde to právny predpis stanovuje a ktorá nie je sama osebe spôsobila privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. V prípade pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ. K tomuto na ďalšiu námietku navrhovateľa, že rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu nie je rozhodnutím o organizačných zmenách, ktoré by zakladalo výpovedný dôvod v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a rozhodnutie konateľa spoločnosti o organizačnej zmene nebolo v konaní ani zisťované, odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 125 a § 133 Obchodného zákonníka upravujúce oprávnenia valného zhromaždenia spoločnosti a jej konateľa, a osobitne na ustanovenie § 125 ods. 3, podľa ktorého si valné zhromaždenie môže vyhradiť rozhodovanie o veciach, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. V danej veci v konaní nebolo sporné, že výpoveď z pracovného pomeru dal navrhovateľovi za odporcu konateľ spoločnosti, teda osoba určená v § 9 ods. 1 Zák. práce, na ktorý navrhovateľ poukázal. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal správne z toho, že o organizačnej zmene rozhodlo valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti, ktorý si môže vyhradiť na rozhodnutie aj vec, ktorá by inak patrila do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti a že rozhodnutie valného zhromaždenia o organizačnej zmene je rozhodnutím odporcu ako zamestnávateľa. K námietke navrhovateľa proti záveru súdu prvého stupňa, že odporca nemal voľné pracovné miesto preto, že na valnom rozhodnutí spoločnosti XX.XX.XXXX boli súčasne so zrušením funkcie riaditeľa spoločnosti vytvorené dve nové referentské miesta, odvolací súd v podstate tiež len opakuje závery súdu prvého stupňa, že právne účinky výpovede z právneho pomeru nastávajú až okamihom, kedy bola výpoveď doručená zamestnancovi stanoveným spôsobom, v danej veci k XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa teda správne platnosť výpovede posudzoval k XX.XX.XXXX, kedy navrhovateľ prevzal od odporcu výpoveď vyhotovenú XX.XX.XXXX, a k tomuto okamihu tiež zisťoval, či boli splnené všetky podmienky pre to, aby bola daná výpoveď. Zamestnanec je pre zamestnávateľa nadbytočným v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vtedy, ak ho zamestnávateľ nemá s ohľadom na prijaté rozhodnutie o organizačných zmenách možnosť ďalej zamestnávať. Rozhodnutie odporcu, že postačí, ak v spoločnosti bude obsadená len funkcia konateľa a prácu, ktorá bola určená pre pracovné miesta referentov pre média a pre styk so sponzormi budú od XX.XX.XXXX robiť zamestnanci B. K.Š. a P. Z. popri práci podľa pôvodných pracovných zmlúv, bolo výlučne v jeho kompetencii a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Záver súdu prvého stupňa, že odporca k rozhodnému dňu, ktorým bol XX.XX.XXXX, nemal voľné pracovné miesta, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť na splnenie povinnosti uloženej zamestnávateľovi ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému v konaní. Odvolací súd potom čo sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 177,10 Eur. Odmenu za poskytnutú právnu službu určil odvolací súd z hodnoty veci s najvyššou hodnotou, t.j. z návrhu na náhradu mzdy vo výške 3.020,64 Eur (121,17 Eur), ktorú podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zvýšil o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v druhej spojenej veci a to vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomere ( 1/3 zo sumy 57 Eur), zvýšenú ďalej o režijný paušál 7,41 Eur a DPH vo výške 20%. Uznesením z XX.V. XXXX č.k. XXC XXX/XXXXXXX- súd prvého stupňa uložil právnemu J. B.. M. P. a O. B.. P. Y. poriadkovú pokutu, každému po 100,- Eur, a obidvom na jej zaplatenie uložil lehotu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Skutočnosť, že O. B.. M. P. sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené na XX.XX.XXXX, na ktoré bol riadne predvolaný, a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, považoval za konanie, ktoré sťažilo postup súdu vo veci. Za rovnaké sťaženie postupu vo veci a neospravedlniteľné konanie súd prvého stupňa považoval aj správanie sa právnej zástupkyne odporcu, ktorá sa tohto pojednávania nezúčastnila po zistení, že právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostaví a s ohľadom na zlé počasie v tento deň mal za to, že neospravedlnená neprítomnosť jedného z účastníkov konania automaticky neznemožňuje súdu vo veci konať, prejednať vec a rozhodnúť o nej. Ospravedlneniu M.. A. listom zaslanom súdu XX.XX.XXXX poštou (súdu došlo XX.XX.XXXX) neuveril vzhľadom na to, že v spise bol doklad o tom, že právny zástupca navrhovateľa prevzal písomné predvolanie na pojednávania XX.XX.XXXX a na písomnú výzvu na predloženie dokladov, ktorá bola k predvolaniu pripojená, reagoval XX.XX.XXXX. M.. A., a ani právna zástupkyňa odporcu, pritom nevyužili možnosť zistiť si potrebné informácie priamo na súde a bez ďalšieho sa pojednávania nezúčastnili. Rozhodnutie o uložení poriadkových pokút právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 4 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie O. a to pre nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa a J. napadnuté uznesenie zrušiť. Na odôvodnenie uviedla, že XX.XX.XXXX udelila substitučné plnomocenstvo M.. A. na zastupovanie na pojednávaní vo veci nariadenom na XX.XX.XXXX kvôli dovolenke v zahraničí. Uviedla, že cesta M.. A. na pojednávanie sa skomplikovala pre nepriaznivé počasie a v ceste do Bratislavy sa rozhodla nepokračovať po telefonickom rozhovore s navrhovateľom a jeho informácii, že o pojednávaní vo veci nevie, že o ňom nevie ani jeho právny zástupca a že sa pojednávania nezúčastnia. Poukázala na to, že zamestnanci jej kancelárie zaslali ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní emailom a faxom, a to niekoľko minút pred začatím pojednávania, a aj poštou, k čomu pripojila dôkazné prostriedky. Súd prvého stupňa odvolanie predložil na rozhodnutie odvolacieho súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p dospel k záveru, že odvolanie B.. P. Y. nie je dôvodné, v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Uloženie poriadkovej pokuty je opatrením, ktoré sa ukladá, okrem iného tomu, kto sa nedostaví na súd, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, za predpokladu, že sa tým hrubo sťažuje postup konania (§ 53 ods.1 O.s.p.). V danej veci sa právna zástupkyňa odporcu nedostavila na pojednávanie XX.XX.XXXX, na ktoré bola riadne predvolaná (predvolanie prevzala XX.XX.XXXX). Svoju neprítomnosť ospravedlňovala mailom doručeným do podateľne súdu v priebehu pojednávania (odoslanom 10 minút po začiatku pojednávania) tým, že právny zástupca navrhovateľa jej oznámil, že sa on, ani navrhovateľ, nezúčastnia pojednávania, ako aj nepriaznivým počasím a zlou dopravnou situáciou a hospodárnosťou konania. Rovnaké ospravedlnenie zaslala súdu faxom odoslaným o 11,18 hod. Mailom odoslaným súdu o 11,05 hod. svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila aj M.. Q. A. tým, že sa dozvedela o neúčasti právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní a pre zlé počasie sa rozhodla nepokračovať v ceste na pojednávanie. Súd prvého stupňa uvádzané dôvody nepovažoval za natoľko závažné, aby bez ďalšieho ospravedlňovali neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní, navyše ak tvrdenie, že právny zástupca navrhovateľa nebol riadne predvolaný na pojednávanie bolo nepravdivé. K odôvodneniu rozhodnutia o uložení pokuty doložil, že neospravedlnená neprítomnosť jedného z účastníkov konania, resp. právneho zástupcu jedného z účastníkov konania automaticky nebráni súdu konať vo veci a prípadne aj rozhodnúť. Odvolací súd poukazuje na to, že posúdenie toho, či ide o hrubé sťažovania postupu konania je predovšetkým vecou súdu, ktorý uvažuje o uložení pokuty. V danej veci záver súdu prvého stupňa, že právna zástupkyňa odporcu B.. P. Y. hrubo sťažila postup súdu tým, že sa nezúčastnila bez vážneho dôvodu pojednávania nariadeného vo veci, keď sa spoľahla na informácie získané od druhej strany v spore, možno považovať za zodpovedajúci a rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty za prípustné opatrenie, ktorým sa snažil dosiahnuť, aby účastníci konania rešpektovali jeho nariadenia týkajúce sa vedenia konania a nedohadovali sa medzi sebou, že sa nariadeného pojednávania nezúčastnia. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, tak ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, nezodpovedá obsahu spisu. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že neúčasť jedného z účastníkov konania neznamená, že súd nemôže pokračovať v konaní len za účasti jednej sporovej strany a neospravedlnená neúčasť druhého účastníka môže mať, za predpokladu, že bol na pojednávanie riadne predvolaný, pre neho nepriaznivý dôsledok, a to i jeho neúspech v spore. B.. P. Y. ani v odvolaní proti rozhodnutiu súdu o uložení poriadkovej pokuty dostatočne neodôvodnila, čo bránilo M.. A., aby pokračovala v ceste do Bratislavy. Dôvod, ktorý by mohol súd akceptovať a ospravedlniť neprítomnosť právneho zástupcu na pojednávaní pre zlé počasie je treba uviesť vždy konkrétne, v danej veci napr. uviesť, že doprava v smere cesty bola zastavená na dlhšiu dobu a akú a že nebolo možné prekážku na ceste obísť. Popis situácie na ceste medzi A. a A., poukaz na zlé počasie a pripojené upozornenia na zvýšenú opatrnosť na cestách a dopravnú situáciu, tak ako to uviedla právna zástupkyňa odporcu v odvolaní, nepostačuje na to, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie. Nemožno totiž prehliadnuť opis situácie na ceste M.. A. v ospravedlnení doručenom súdu XX.XX.XXXX a to, že bolo nepriaznivé počasie a neupravená vozovka, čo ona vyhodnotila tak, že by bolo nadbytočné cestovať z pojednávania i na pojednávanie, ak sa pojednávať nebude pre neprítomnosť druhej strany. V ospravedlnení neuvádzala to, čo tvrdí právna zástupkyňa odporcu, že sa nedalo dostaviť načas na pojednávanie pre pomalú jazdu aut na cestách. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).