Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/256/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210398 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1108210398.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. J.. C. K., bytom J. XXX, J., 2. Ľ. K., bytom J. XXX, J., proti odporkyni: Mgr. Angelika Slopovská, súdna exekútorka, so sídlom Sedlárska 6, Bratislava, zast.: JUDr. Robertom Slopovským, advokátom, so sídlom Sedlárska 6, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 49.790,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 13. 4. 2010, č.k. 21C 68/08-109, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 21C 68/08-109 zo dňa 13. 4. 2010 vo veci samej p o t v r d z u j e . Výroky o náhrade trov konania m e n í tak, že odporkyni sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva. Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol. Navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania, a to každému z nich vo výške 997,44 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporkyne. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojim návrhom domáhali ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a navrhovali priznať im nemajetkovú ujmu, každému po 24.895,46 Eur, z dôvodu protiprávneho konania odporkyne, ktorá v rámci exekúcie vedenej voči nim vyvesila na úradnej tabuli exekútorského úradu upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorom boli bez súhlasu navrhovateľov uvedené ich rodné čísla. Podľa súdu prvého stupňa toto protiprávne konanie odporkyne nemalo žiadne následky, ktorými by bolo porušené právo navrhovateľov na ochranu cti a dôstojnosti, pretože nejde o informáciu difamujúcej povahy, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala ich morálne a kvalitatívne vlastnosti. Čo sa týka priznania nemajetkovej ujmy, súd poukázal na to, že navrhovatelia nepreukázali, že by v ich prípade došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti v značnej miere. Navrhovatelia uvádzali, že nepriaznivé následky v ich živote nastali vedením exekúcie zo strany odporkyne, že exekúciu považujú za nezákonnú a vykonávanú v rozpore s právnymi predpismi, pričom nároky z tejto skutočnosti si uplatňujú v inom konaní. Navrhovatelia teda ani nepoukazovali na následky protiprávneho konania odporkyne v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním (zverejnením rodných čísel), ale s iným konaním (vedením exekúcie). Keďže navrhovatelia nepreukázali žiaden z predpokladov pre priznanie nároku na ochranu osobnosti, t.j. nepreukázali neoprávnený zásah, objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť ich osobnosť, nepreukázali ujmu v ich fyzickej, psychicko-morálnej, sociálnej integrite, a nepreukázali ani príčinnú súvislosť medzi nimi, súd ich návrh zamietol. Súd tiež uviedol, že nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľmi a nevypočul pracovníčku Úradu na ochranu osobných údajov I.. C., lebo medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa zákon o ochrane osobných údajov porušila, pričom nesporné skutočnosti nie je potrebné dokazovať. K námietke navrhovateľov o zaujatosti zákonnej sudkyne súd uviedol, že túto s poukazom na ust. § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nepredložil odvolaciemu súdu z dôvodu, že navrhovatelia namietali len procesný postup súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Aj keď mal za to, že odporkyni vzniklo právo na zaplatenie trov konania od každého z navrhovateľov vo výške 1.229,36 Eur, vzhľadom na to, že podaním doručeným súdu dňa 22. 4. 2010 si odporkyňa uplatnila voči obom účastníkom konania trovy konania len v celkovej sume 1.994,88 Eur, súd jej nemohol priznať viac ako žiadala, a preto každého z navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporkyni polovicu uplatnenej sumy. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že v predmetnom konaní prišlo k chybám zo strany okresného súdu a súd úmyselne nesprávne úradne postupoval. Svoj návrh podali na základe porušenia zákona súdnou exekútorkou - verejným činiteľom, ktorá v exekučnom konaní EX 166/05 vyvesila na úradnej tabuli písomnosť s ich osobnými údajmi - rodnými číslami, hoci nedisponovala súhlasom navrhovateľov s ich použitím. Súdom prvého stupňa neboli pravdivo zaznamenané skutočnosti a výpovede, a nie sú uvedené ani v rozsudku. Z uvedeného dôvodu po prečítaní zápisnice z pojednávania podali sťažnosť, ktorá nie je zhodnotená a uvedená ani v predmetnom rozsudku. Podľa navrhovateľov tak súd prvého stupňa povýšil katastrálny zákon nad zákon o ochrane osobných údajov, a to na žiadosť právneho zástupcu odporkyne. Navrhovatelia tiež poukázali na to, že nebolo vykonané dokazovanie o tom, čo je úradná tabuľa súdneho exekútora, čo je exekútorský úrad, kde je hranica a priestor exekútorského úradu, čo sú spoločné priestory obytného domu, ani akým spôsobom sú garantované vyhlásenia odporkyne, že k žiadnemu zneužitiu osobných údajov nemohlo prísť, keďže v danej budove sídli jeden ďalší subjekt. Vytkli súdu prvého stupňa, že od odporkyne nežiadal zoznam návštevníkov exekútorského úradu, a tam sídliacej inej spoločnosti, a to za obdobie od vyvesenia listiny s osobnými údajmi navrhovateľov Navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec v jej merite posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie vo veci samej i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Predmetom tohto konania bola žaloba navrhovateľov na ochranu osobnosti, do práva ktorých sa malo zasiahnuť tým, že ich rodné čísla boli uvedené bez ich súhlasu na upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti z 8. 12. 2005, č.k. EX 166/05-13, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli exekútorského úradu. Navrhovatelia sa svojou žalobou pritom nedomáhali toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do ich práva na ochranu osobnosti, resp. sa nedomáhali odstránenia následkov neoprávnených zásahov ( morálnej satisfakcie ), ale len poskytnutia finančnej satisfakcie. Podmienkou úspešne uplatneného práva na priznanie finančnej náhrady, je však okrem existencie neoprávneného zásahu, aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúcej zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť, tzv. kauzálny nexus medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto nemajetkovej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu a ním spôsobenú nemajetkovú ujmu na osobnosti iba priznanie morálnej satisfakcie. Navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, že práve v príčinnej súvislosti so zverejnením ich rodných čísiel (neoprávneným zásahom odporkyne porušením zákona o ochrane osobných údajov), bola, a to nie v bežnej, ale v značnej miere znížená ich dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, v prostredí, kde sa pohybujú a jej zmiernenie a vyváženie nemožno napraviť inak. Neobstoja ani odvolacie námietky navrhovateľov o neúplnosti zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa a o nesprávnom procesnom postupe súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávania konaného dňa 13. 4. 2010, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, sa zúčastnili všetci účastníci konania a právny zástupca odporkyne. Z obsahu zápisnice nevyplýva, že by účastníci namietali nesprávnu alebo neúplnú protokoláciu. Avšak ani prípadná neúplná protokolácia o prednese právneho zástupcu odporkyne, v ktorom poukázal na spôsob, akým navrhovatelia nadobudli písomnosť z exekútorského spisu, ani neuvedenie, že následne došlo k hádke medzi účastníkmi, nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu zápisnice tiež vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade navrhol vykonanie dôkazu - výsluchu pracovníčky Úradu na ochranu osobných údajov SR I.. C. k tomu, čo zistila na ohliadke exekútorského úradu, a aby bližšie vysvetlila, čo odporkyňa porušila. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Taktiež navrhovateľka v 2. rade a odporkyňa nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v 1. rade na doplnenie dokazovania zamietol. Následne navrhovateľka v 2. rade namietla zaujatosť sudkyne z toho dôvodu, že nie je ochotná vykonať dôkaz, ktorý navrhol vykonať navrhovateľ v 1. rade. Na otázku súdu, či navrhovatelia zaujatosť sudkyne vidia aj v iných dôvodoch uvedených v ustanoveniach O.s.p., navrhovateľ v 1. rade uviedol, že ide o nerovnosť účastníkov konania, že sa v tomto prípade zvýhodňuje odporkyňa. Následne bolo vyhlásené súdom uznesenie, že vzhľadom ku skutočnosti, že nejde o námietku zaujatosti, nebude vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie a súd bude pokračovať v konaní. Potom bolo ukončené dokazovanie a vo veci bol vyhlásený rozsudok. Z uvedeného postupu súdu prvého stupňa nevyplýva žiadne závažné procesné pochybenie, resp. nesprávny úradný postup súdu. Dôvod zamietnutia výsluchu I.. C. súd náležite odôvodnil vo svojom rozsudku ako nadbytočný, a aj s týmto zdôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje. Taktiež možno odobriť postup súdu prvého stupňa, keď na námietku zaujatosti navrhovateľov voči sudkyni, neprihliadal, a túto nepredložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie, lebo išlo o námietku týkajúcu sa len postupu sudcu v konaní. Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia svojim odvolaním napadli celý rozsudok súdu prvého stupňa, t.j. aj výroky o náhrade trov konania, preskúmal odvolací súd aj bez zrejmej odvolacej námietky tieto výroky, a dospel k záveru, že súd prvého stupňa o náhrade trov nerozhodol správne. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže úspešnému účastníkovi konania priznať náhradu trov právneho zastúpenia len v prípade, ak účastník konania podá návrh na ich priznanie a tieto najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia aj vyčísli. Odvolací súd zo spisu zistil, že odporkyňa v písomnom vyjadrení z 18. 4. 2008 k žalobe, si síce uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak tieto nevyčíslila. K ich riadnemu vyčísleniu došlo až podaním z 20. 4. 2010, podaným na pošte dňa 21. 4. 2010 a došlým súdu dňa 22. 4. 2010. Bola v ňom vyčíslená odmena za právne zastupovanie odporkyne, celkom v sume 1.994,88 Eur. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 13. 4. 2010 ( utorok ), a preto k vyčísleniu trov malo dôjsť najneskôr do 16. 4. 2010. Keďže trovy právneho zastúpenia boli zjavne vyčíslené po uplynutí troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, t.j. v rozpore s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., a iné trovy odporkyne zo spisu nevyplývali, nemôže súd odporkyni priznať ich náhradu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti o náhrade trov konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporkyni sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva. Odvolací súd odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie ( § 151 ods. 1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.