Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/364/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234667 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1108234667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : O.. Š. Q., T. D.. D. XX, T., zastúpený: Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, Jasovská 23, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že nesprávnym úradným postupom bola navrhovateľovi spôsobená majetková a nemajetková ujma a o zaplatenie 7.914,16 € (238.422,- Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/187/2008 - 48 zo dňa 29. júna 2010, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal určenia, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I mu bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, ako aj zaplatenia sumy 238.422,- Sk titulom náhrady škody. Vykonaným dokazovaným dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že Okresný súd Bratislava I nesprávne úradne postupoval. Zákonom č. 341/20005 Z. z. došlo okrem iného k novelizácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich výkon rozhodnutia, t. j. ustanovení § 251 a nasledujúcich O.s.p. Zákon č. 341/2005 Z. z. nadobudol účinnosť od 1.9.2005. Účelom spomínanej novely O.s.p. bolo výkon rozhodnutia vykonávaný súdmi nahradiť súdnymi exekúciami vykonávanými súdnymi exekútormi za spolurozhodovacej činnosti súdov. Počnúc 1. 9. 2005 bolo povinnosťou súdov vykonávať úkony uložené im v prípadoch uvedených v § 251 a nasl., t. j. len v prípadoch rozhodovania o výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí, výkone rozhodnutia poplatkovej povinnosti, trov trestného konania, pokút, znalečného a iných nákladov súdneho konania. V iných konaniach, ktoré začali pred účinnosťou spomínanej novely, bolo povinnosťou súdu postupovať podľa prechodných a záverečných ustanovení citovaného zákona. V danom prípade, keďže oprávnená R. Q. podala v lehote stanovenej citovaným zákonom ( do 28. 2. 2006, t.j. do 6 mesiacov od účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z.), konkrétne dňa 6. 2. 2006 návrh na vykonanie exekúcie, bolo povinnosťou súdu postupovať podľa § 372m O.s.p. a vec postúpiť súdnemu exekútorovi, čo Okresný súd Bratislava I aj urobil a spis postúpil súdnemu exekútorovi. Nebolo teda povinnosťou Okresného súdu Bratislava I (a ani krajského súdu) doručovať právoplatné uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 31. 12. 2004 platiteľovi mzdy podľa § 283 O.s.p., pretože nešlo o vec podľa § 251 O.s.p. Navrhovateľ videl nesprávny úradný postup súdu aj v tom, že napriek tomu, že na informatívnom výsluchu 2. 12. 2004 upozornil súd na to, že je ochotný platiť výživné dobrovoľne, ak mu dcéra bude polročne predkladať potvrdenia o návšteve školy, a preto nie je potrebné nariaďovať výkon rozhodnutia súdom, súd výkon rozhodnutia dňa 31. 12. 2004 nariadil. Prvostupňový súd ani uvedené konanie nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Okresný súd Bratislava I o návrhu oprávnenej musel rozhodnúť a podstatným bolo, že navrhovateľ dobrovoľne výživné neplatil. Pre nariadenie výkonu rozhodnutia bola požiadavka navrhovateľa ( aby mu dcéra predkladala potvrdenia o návšteve školy ) právne irelevantná. Z dôvodu, že nebolo preukázané, že by súd nesprávne úradne postupoval, teda nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Pre úplnosť súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dodal, že v danom prípade sa navrhovateľ nemohol domáhať nemajetkovej ujmy v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním a doručovaním rozhodnutí exekútora či už zamestnávateľovi alebo bankám. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávnený zásah do osobnostných práv je vylúčený v prípadoch v rámci výkonu iného subjektívneho práva resp. v prípadoch, v ktorých je zásah s ohľadom na zabezpečenie priority verejných záujmov vyslovene dovolený. T.j. ak oprávnená R. Q. podala návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor bol povinný konať a doručovať rozhodnutia príslušným inštitúciám. Ide teda o výkon subjektívnych práv oprávnenej v súlade s exekučným poriadkom, rovnako ide o postup exekútora v súlade so zákonom, vykonávaný v záujme oprávnenej, teda takto popísaným konaním je vylúčené, aby bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa ako povinného v exekučnom konaní. Navrhovateľ bol povinný konanie v súlade so zákonom či už oprávnenej, alebo súdneho exekútora, strpieť. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. a/, ust. § 9 ods. 1, ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zastávajúc názor, že nebolo preukázané, že by Okresný súd Bratislava I nesprávne úradne postupoval, teda nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu; súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nesprávne právne vec posúdil, pretože nesprávne vyhodnotil skutkový stav a na základe predložených dôkazov a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch svojho odvolania zdôraznil, že zdôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu je neopodstatnené a neudržateľnosť takéhoto tvrdenia je vyvrátená skutočnosťou, že výživné, ktoré bol navrhovateľ povinný uhrádzať svojej dcére R. na základe rozhodnutia súdu, si plnil, pretože na základe rozhodnutia súdu č. k. 35 E 2 C 84/04 platiteľ výsluhového dôchodku - MV SR túto sumu určenú súdom navrhovateľovi strhával zo sociálnej dávky a nakoľko súd nevyrozumel platcu, ktorému zrážky nariadil vykonávať, že rozhodnutie je už právoplatné, tak tento ich ukladal v depozite. Navrhovateľ nemal vedomosť, že súd opomenul vyrozumieť platcu o právoplatnosti nariadenia výkonu rozhodnutia, nakoľko navrhovateľovi platca sociálnych dávok pravidelne strhával súdom určenú sumu a navrhovateľ nemal ani vedomosť, že ich nedostáva oprávnená a že sa stále ukladajú v depozite. O skutočnosti, že výživné nie je doručované oprávnenej, sa dozvedel až po tom, keď mu exekútorom boli zablokované účty a bol nariadený výkon exekúcie. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nemohol peniaze prevziať z depozitu. Aj napriek tomu, že bol exekútor vyrozumený, že ide o duplicitné vymáhanie výživného a že platca dôchodku navrhovateľovi výživné strháva z dôchodku, exekútor ďalej vykonával úkony v exekúcii, za ktoré si vyčíslil slušné trovy exekúcie, ktoré navrhovateľovi strhával z účtu. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že súd, ktorý rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, bol povinný oznámiť platiteľovi dôchodku, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Ak by to súd vykonal, nedošlo by k nariadeniu výkonu exekúcie a teda by nebola spôsobená škoda navrhovateľovi, tak ako je špecifické v žalobnom návrhu. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd pochybil, keď rozhodol o výkone exekúcie, keď zo súdneho spisu muselo byť zrejmé, že už nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy navrhovateľa. V neposlednom rade považuje navrhovateľ za nutné uviesť, že už v roku 2005 mala oprávnená R. Q., ktorej boli zrážky zo mzdy navrhovateľa určené, 24 rokov a teda ju nie je možné v zmysle ust. § 251 O.s.p. považovať za maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 3 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, totiž nebol preukázaný nesprávny úradný postup. Okresný súd Bratislava I, ktorý sa mal podľa presvedčenia navrhovateľa dopustiť nesprávneho úradného postupu, konal vo veci výkonu rozhodnutia pre výživné v súlade s novelou Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa stala účinnou od 1. 9. 2005, t.j. vec postúpiť v zmysle § 372m O.s.p. na ďalšie konanie súdnemu exekútorovi, čo aj urobil. Ako správne uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, keďže nešlo o vec podľa § 251 O.s.p., nebol už Okresný súd Bratislava I povinný doručovať platiteľovi mzdy právoplatné uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 31. 12. 2004 podľa § 283 O.s.p. Požiadavka navrhovateľa, aby mu dcéra pravidelne predkladala doklad o tom, že študuje, je pre nariadenie výkonu rozhodnutia právne bezvýznamná. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ( účinného od 1. 7. 2004 ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. ( účinného od 1. 7. 2004 ) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Ako už na to poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom si vyžaduje naplnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : 1/ existenciu nesprávneho úradného postupu, 2/ existenciu škody a napokon 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne ( t.j. súčasne ), čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu ( § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. ) nevznikne. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.