Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/438/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200037 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109200037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: A. G., bytom G. Č.. XX, I., zast. advokátom JUDr. Jozefom Markom, Karpatská č. 18, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o 6.317,37 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 3. marca 2010 č.k. 8C 14/2009-41, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5.659,57 € do 3 dní. V časti prevyšujúcej sumu 5.659,57 € sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. V časti úrokov z omeškania a v časti trov konania sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti 640,92 € zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.676,45 € s 5 % úrokami z omeškania od 29.12.2008 do zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej mu uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 379 € a trovy právneho zastúpenia 988,15 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníckou pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. B. č. XXXX ako parc. č. 1 062 o výmere 457 m2, parc. č. 1 063 o výmere 12 623 m2 a prac. č. 1 064 o výmere 586 m2. Jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 8/210. Po predaji časti týchto pozemkov v súčasnosti ich celková výmere predstavuje 9 662 m2. Žalovaný je vlastníkom budov postavených na týchto pozemkoch a to požiarnej zbrojnice a mestskej polície, parkoviska a príjazdových komunikácií. Celková výmera pozemkov užívaných žalovaným predstavuje 9 662 m2. Znalec z odboru odhadu hodnoty nehnuteľností U.. W. B. v odbornom stanovisku zo 7.2.2007 uviedol, že všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov predstavuje 231,61,- Sk (7,68 €) za 1m2/rok. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaný v žalovanom období (23.12.2006 - 23.12.2008) užíval pozemky vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu tým, že na nich má postavené stavby v jeho vlastníctve. Tým sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej vydať v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. Všeobecná hodnota nájmu za žalované obdobie je 231,61,- Sk/m2/rok. Pri výmere pozemkov užívaných žalovaným 10 785 m2 ročná odplata za užívanie predmetných pozemkov predstavuje 2.497.913,80,- Sk a za žalované obdobie (2 roky ide o sumu 4.995.827,60,- Sk. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 8/210, čomu zodpovedá suma 190.317,- Sk (10.785 x 231,61 = 249.791,80 x 2 = 4.995.827,60, z čoho 8/210 je 190.317,- Sk = 6.317,37 €). S poukazom na to súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.676,45 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania súd prvého stupňa neodôvodnil a tiež neodôvodnil výrok, ktorým konanie v časti 640,92 € zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni 242,93 € s prísl. Odvolanie odôvodnil tým, že za užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobkyne je ochotný zaplatiť 0,33 €/m2/rok, pretože v obdobných prípadoch, keď užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve iných subjektov, uzatvára s nimi nájomné zmluvy, na základe ktorých platí nájomné v tejto výške. Poukázal na to, že stavbu postavenú na predmetných pozemkoch, ktorá je v jeho vlastníctve, užíva mestská polícia a je v nej tiež umiestnená požiarna zbrojnica. Stavba teda slúži verejnému záujmu a výška bezdôvodného obohatenia stanovená súdom prvého stupňa je preto v rozopre s dobrými mravmi. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez naradenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti vo veci samej zmeniť. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný užíval v žalovanom období pozemky vo vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu. Žalobkyňa teda fakticky poskytovala žalovanému plnenie (bola okolnosťami donútená trpieť užívanie sporných pozemkov, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, žalovaným) bez právneho titulu a bez toho, aby jej žalovaný za ňou poskytované plnenie platil náhradu. Na strane žalobkyne teda ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi ňou a žalovaným od počiatku chýbal právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie na strane žalovaného, obsahom ktorého je získanie majetkovej hodnoty žalovaným. Ten totiž užíval predmetné pozemky bez poskytnutia akejkoľvek náhrady a teda bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za užívanie týchto pozemkov v prípade, ak by ich užíval na základe právneho titulu - nájomnej zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005). Je teda správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Súd prvého stupňa však nepostupoval správne pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia a odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto ohľade vyznieva , zmätočne. Súd prvého stupňa totiž pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia (str. 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku) vychádzal z toho, že celková výmera pozemkov užívaných žalovaným predstavuje 10 785 m2. Tak dospel k sume 190.317,- Sk = 6.317,36 € (10 785 x 232,61 x 2 roky = 4.995.827,60,- Sk, z čoho 8/210 = 190.317,- Sk = 6.317,36 €). Na to súd prvého stupňa bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.676,45 €. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.2.2010 uviedla, že v súčasnosti výmera pozemkov užívaných žalovaným predstavuje 9 662 m2. Výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje 5.659,57 € (9 662 x 231,61 = 2.237.815,80 x 2 roky = 4. 475.631,60,- Sk z čoho 8/210 = 170.500,24,- Sk = 5.659,57 €). Odvolacie námietky žalovaného nie sú opodstatnené. Ním navrhovaná výška bezdôvodného obohatenia 0,33 €/m2/rok nie je ničím podložená. Nárok žalobkyne ako spoluvlastníčky predmetných pozemkov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a na tom nič nemení ani skutočnosť, že stavba postavená na týchto pozemkoch slúži verejnému záujmu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.659,57 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a v časti prevyšujúcej túto sumu od sumy 5.676,45 € žalobu zamietol. V časti úrokov z omeškania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti je to, že súd prvého stupňa výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vôbec neodôvodnil. Odvolací súd preto nemohol preskúmať správnosť tohto výroku a to pokiaľ ide o správnosť určenia momentu, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania a pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania. V súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku v časti úrokov z omeškania odvolací súd musel zrušiť i výrok o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa riadne neodôvodnil ani výrok o trovách konania, keď nevysvetlil, ako dospel k sume 988,15 €, ktorá má predstavovať trovy právneho zastúpenia žalobkyne. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie v časti sumy 640,92 € zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.