Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/383/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109202755 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109202755.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci navrhovateľa: Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31326552, zastúpený: AK JUDr. Denisa Cviková, s.r.o., so sídlom Medveďovej 32, Bratislava, IČO: 36 862 282, konajúcou JUDr. Denisou Cvikovou, konateľkou, proti odporcovi: J.. Q. A., bytom V. XXXX/XX, A., o zaplatenie 1.032, Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20.6.2011, č. k. 11C 75/2009-117, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 1.032,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako vlastník úžitkového motorového vozidla zn. V.- A. M. XXX E. V. Z., č. karosérie: G. (ďalej len „vozidlo“), zapožičal bezplatne toto vozidlo odporcovi dňa 19.9.2008. Pri prevzatí vozidla dňa 19.9.2008 spísal s odporcom protokol o odovzdaní a prevzatí, v ktorom špecifikoval preberané vozidlo, stav tachometra pri jeho prevzatí odporcom ako i technický stav vozidla. Podľa predmetného protokolu boli na vozidle poškodené zadné dvere, zadný ľavý blatník, chýbalo čalúnenie a mreža. Žiadne iné technické závady alebo poškodenia vozidlo nevykazovalo. Odporca prevzatie vozidla v tomto technickom stave potvrdil svojim podpisom na protokole o odovzdaní a prevzatí. Potom, čo odporca vrátil vozidlo, zistil, že technický stav vozidla nezodpovedá stavu vozidla pri jeho prevzatí odporcom. Odporca mu odovzdal vozidlo so zničenou spojkou a zničeným výtlačným ložiskom. Opravu zničených častí vozidla vykonal autorizovaný servis Motor-Car Bratislava, s.r.o. na základe servisnej objednávky navrhovateľa č. XXXXXXXXXX. Cenu vykonaných servisných prác a náhradných dielov servis mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 31.090,- Sk vrátane DPH (1.032,- Eur). On faktúru servisu uhradil a tieto náklady servisovania vozidla prefaktúroval odporcovi faktúrou č.XXXXXXXXXX vystavenou dňa 24.11.2008, splatnou 1.12.2008. Na úhradu nákladov na opravu vozidla vyzval navrhovateľ odporcu súčasne listom zo dňa 24.11.2008. Odporca do dnešného dňa náklady opravy vozidla mu neuhradil. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bol samotný priebeh skutku resp. to, či navrhovateľ vôbec porušil nejakú povinnosť vyplývajúcu z uzavretého záväzkového vzťahu (zmluvy o výpožičke, konkrétne povinnosť ustanovenú v § 661 ods. 1 OZ) a či tu vôbec existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody. Súd z hľadiska právneho posúdenia sa zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Poukázal na to, že predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie, že škodu skutočne spôsobil škodca, v danom prípade odporca. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý ak chcel dosiahnuť úspech v konaní, bol povinný preukázať, že k poškodeniu spojky na predmetnom vozidle došlo práve a jedine konaním odporcu, resp. porušením jeho právnej povinnosti, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy o výpožičke. V tomto smere v snahe vykonať čo najpodrobnejšie dokazovanie (vzhľadom k absencii existencie dôkazu, ktorým bola predmetná poškodená spojka) sa však podľa názoru súdu navrhovateľovi nepodarilo jednoznačne preukázať, že k poškodeniu spojky na vozidle došlo práve konaním odporcu. V tomto smere, tak ako bolo uvedené vyššie, nestačí len pravdepodobnosť, príp. podozrenie, že tomu tak bolo, nakoľko na to, aby bol subjekt braný na zodpovednosť sa vyžaduje väčšia miera preukázania jeho protiprávneho konania a následnej príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a vznikom škody, čo sa však podľa súdu navrhovateľovi preukázať nepodarilo. Súd mal za to, že treba priznať, že sú tu okolnosti pri ktorých mohlo rovnako prísť k predmetnej škode na spojke motorového vozidla a neboli závislé od správania odporcu. Ako príklad možno uviesť, že jednak nebol jednoznačne preukázaný technický stav vozidla pri jeho odovzdávaní odporcovi, keď tu absentuje dôkaz o skúšobnej jazde, príp. technickej ohliadke vozidla (odovzdávajúci protokol vychádzal len z vonkajšej ohliadky veci, preto tam nie je zachytený technický stav vozidla z hľadiska motorovej a prevodovkovej časti), nebol vyvrátený dôkaz o tom, že už v čase prevzatia vozidla odporcom bolo v jeho interiéry cítiť gumový zápach, čo mohlo nasvedčovať tomu, že už v tomto čase nebola spojka úplne v poriadku, absentuje tu dôkaz znaleckého skúmania presnej príčiny vzniku poškodenia ako aj jeho rozsahu, keďže sa poškodená spojka nezachovala a ktorý by mohol bližšie preukázať tieto skutočnosti a napokon medzi odňatím vozidla leasingovému nájomcovi, kedy bol naposledy posudzovaný aj technický stav vozidla znalcom J.. K. a jeho odovzdaní odporcovi uplynulo viac ako 2 mesiace a bolo na ňom najazdených ďalších cca 40 km, pričom nebolo preukázané kto na ňom jazdil, za akým účelom na ňom jazdil, akým spôsobom na ňom jazdil a pod. Keďže spojku bolo možné spáliť aj pri jednej jazde, nie je vylúčené, že k jej spáleniu došlo práve v tomto období. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj ďalšia závažná skutočnosť, a to tá, že spojka hoci mala byť spálená, nevylučovala jazdu na tomto vozidle (aj keď sťaženú), čomu nasvedčuje aj to, že s vozidlom jazdil nielen odporca ale následne aj pracovníci navrhovateľa, keď s vozidlom potom čo ho prevzali od odporcu išli do autoumyvárne aj do servisu (vozidlo nebolo odtiahnuté). Aj toto svedčí tomu, že nie je 100 % isté či naozaj spojka bola spálená a nebola len opotrebovaná resp. v akom rozsahu bola spálená, keďže podľa názoru súdu, ak je spojka úplne spálená (tak ako tvrdí navrhovateľ) je málo pravdepodobné, že by sa dalo s vozidlom ďalej jazdiť a nemuselo byť odtiahnuté do servisu. Aj tento argument sčasti vyvracia teóriu o úplnom spálení spojky. Ak by tomu bolo je ťažko predstaviteľné, že by odporca vrátil vozidlo v pojazdnom stave. Keďže však v tomto smere sa spojka nezachovala a teda nebolo možné znalecky tieto skutočnosti potvrdiť alebo vyvrátiť, treba tento nedostatok dôkazov vykladať v neprospech navrhovateľa, nakoľko práve jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno. Súd poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v zamietnutí žaloby. Absencia dôkazu, ktorým by navrhovateľ jednoznačne a nevyvrátiteľne uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa ním tvrdených skutočností, a taktiež nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody je nesplnením zákonnej podmienky vôbec pre uplatňovanie tohto nároku. Nedostatočné unesenie dôkazného bremena navrhovateľom viedlo súd k záveru, že vo výroku rozsudku návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu, že sa súd v ďalšom nezaoberal otázkou výšky škody ani otázkou, či bolo možné spálenú spojku opraviť alebo ju bolo potrebné vymeniť ako celok (t.j. tým, či sa navrhovateľ neobohatil na tom, že namiesto opravy dal vymeniť celú spojku - aj tu však treba prisvedčiť, že bez existencie spojky a teda vykonania znaleckého dokazovania nebolo možné posúdiť ani túto otázku). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 10.8.2011. Namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vo veci rozhodol, keď ustálil, že on neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Mal za to, že svedeckými výpoveďami svedkov J.. K. - znalca ako aj p. S. - pracovníka autoservisu bolo preukázané, že zničenie spojky motorového vozidla nemá pôvod v bežnom užívaní vozidla a ani nemá pôvod vo výrobnej vade vozidla a zásadný vplyv na zničenie spojky vozidla mala technika jazdy odporcu. Bol toho názoru, že zo skutkových okolností vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, ako aj z obsahu svedeckých výpovedí je vylúčené, aby išlo o výrobnú vadu motorového vozidla alebo zničenie spojky vozidla bolo spôsobené jej dlhodobým opotrebením, ktoré by sa prejavilo až po jazde odporcu. Taktiež mal za to, že prostredníctvom preberacieho protokolu z 19.9.2008, ako aj svedeckými výpoveďami jeho pracovníkov a svedeckou výpoveďou J.. P. preukázal, že zničenie spojky vozidla spôsobil práve odporca. Bol toho názoru, že preukázal všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, ktorú mu spôsobil zničením spojky na predmetnom motorovom vozidle a to tak porušenie jeho právnej povinnosti, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.032,- Eur s príslušenstvom a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.9.2011. Uviedol, že on aj J.. P. si všimli už po prebratí predmetného automobilu neidentifikovaný zápach, podobný zápachu spálenej pneumatiky. Vzhľadom k tomu, že o odkúpenie automobilu nemal záujem, nevenoval tomuto zápachu pozornosť. Poukázal na to, že J.. W. prebral automobil V.-A. M. XXX bez akýchkoľvek pripomienok. Až po viac ako 2 hodinách ho kontaktoval ohľadom údajného problému s predmetným automobilom, pričom vôbec nie je dokázateľne známe, čo sa dialo za tento čas s daným autom. Považoval za absolútne nelogické, aby sa predmetná spojka nielenže fyzicky nezachovala, ale aby sa nezachovala ani fotodokumentácia údajného poškodenia spojky. Taktiež poukázal na to, že medzi prevzatím predmetného vozidla od leasingového nájomcu a jeho prevzatím ubehlo viac ako 2,5 mesiaca a bolo uskutočnených niekoľko jázd. Mal za to, že neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že k údajnému poškodeniu spojky nedošlo práve v tomto období. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. V predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca si dňa 19.9.2008 bezplatne vypožičal od navrhovateľa motorové vozidlo zn. V.-A. M. XXX E. V. Z. za účelom presťahovania dvoch skriniek z mestskej časti Dúbravka na Trnavské mýto. Odporca mal predmetné vozidlo vypožičané na tri dni. V konaní bolo preukázané, že napriek tomu, že bolo zvykom u navrhovateľa pred odovzdaním vozidla a po prevzatí vozidla tretej osobe uskutočniť skúšobnú jazdu za prítomnosti pracovníka navrhovateľa, v danom prípade bol síce pred odovzdaním vozidla odporcovi spísaný preberací protokol, v ktorom je uvedený stav vozidla, avšak žiadna skúšobná jazda ani pri odovzdaní vozidla odporcovi, ani po jeho prevzatí uskutočnená nebola. Odvolací súd len zdôrazňuje, že predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie, že škodu skutočne spôsobil škodca, teda v danom prípade odporca. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý pokiaľ chcel dosiahnuť úspech v tomto konaní, bol povinný preukázať, že k poškodeniu spojky na vyššie uvedenom vozidle došlo práve konaním odporcu, t.j. porušením jeho právnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z uzavretej zmluvy o výpožičke. V tomto smere vzhľadom k absencii dôkazu, ktorým bola predmetná poškodená spojka sa aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi nepodarilo jednoznačne preukázať, že k poškodeniu spojky na vozidle došlo práve konaním odporcu. Správne súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že spojka hoci mala byť spálená, nevylučovala jazdu na vozidle, čomu nasvedčuje aj to, že s vozidlom jazdil nielen odporca ale následne aj pracovníci navrhovateľa, keď s vozidlom po tom, čo ho prevzali od odporcu, išli do autoumyvárne a do servisu. Z toho vyplýva, že nie je isté, či naozaj spojka bola spálená a nebola len opotrebovaná, resp. v akom rozsahu bola spálená. Vzhľadom na to, že spojka sa nezachovala, nebolo možné znalecky tieto skutočnosti potvrdiť alebo vyvrátiť, tento nedostatok treba vykladať v neprospech navrhovateľa, pretože dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo práve jeho. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v zamietnutí žaloby. V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným konaním odporcu a vznikom škody. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepriznal podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania, pretože si ich neuplatnil, resp. mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.