KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 9. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/23/2011 z 25. 9. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2011, sp. zn. 6Co/23/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1109206045.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/23/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109206045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109206045.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: N.. K. D., bytom N.
XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Eduardom Veterníkom, Viničná 20, Bernolákovo, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o
zaplatenie 776,54 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 26C/67/2009-53 z 5. apríla 2011, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že navrhovateľka sa domáhala náhrady škody 776,54 eura s prísl. na tom skutkovom základe,
že Okresný súd Bratislava V ju trestným rozkazom z 31.5.2007 uznal vinnou a uložil jej trest; po
podaní odporu ju rozsudkom zo 4.10.2007 uznal vinnou a uložil jej trest. Na základe podaného
odvolania s námietkou premlčania Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd Bratislava V uznesením z 3.3.2008 zastavil trestné
stíhanie z dôvodu premlčania. V súvislosti s trestným konaním navrhovateľke mala vzniknúť škoda
pozostávajúca z trov obhajoby, ktorej náhrady sa v predmetnej veci domáhala. Súd prvého stupňa
uviedol, že navrhovateľka za nezákonné rozhodnutie považovala rozsudok Okresného súdu Bratislava
V, ktorým bola uznaná vinnou. S poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. absentuje základná
podmienka dôvodnosti návrhu, a to zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť, nakoľko
uvedený rozsudok túto podmienku nespĺňa. Záverom uviedol, že rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania z dôvodu premlčania nie je možné považovať za nezákonné a navrhovateľke tak nevznikol
nárok na náhradu škody. V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; návrh ako nedôvodný z uvedeného dôvodu zamietol.

Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, ktorým žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie. Uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia z 13.9.2005 bolo vydané nezákonne pre
nerešpektovanie uplynutia premlčacej doby. Úkony obhajoby nemuseli byť vykonané, keby vyšetrovateľ
nevzniesol obvinenie, resp. ak by prokurátor uznesenie o vznesení obvinenia zrušil ako nezákonné.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že nakoľko si navrhovateľka nárok na náhradu škody uplatnila v súvislosti s rozhodnutím Okresného



súdu Bratislava V sp. zn. 2T 86/2007, nemohlo byť návrhu vyhovené. Titul pre uplatnenie nároku na
náhradu škody bol právnym zástupcom navrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností konkretizovaný na
pojednávaní 8.2.2011 aj 5.4.2011.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 26.9.2011 (§ 211 ods. 2, §
156 ods. 3 O.s.p.).

Navrhovateľka sa návrhom z 18.2.2009 domáhala náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. V návrhu na začatie konania ani v návrhu na predbežné prerokovanie nároku
nešpecifikovala, na základe akého rozhodnutia sa tejto náhrady škody domáha. Až na výzvu súdu
na pojednávaní 8.2.2011 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nezákonnými rozhodnutiami, na
základe ktorých sa navrhovateľka domáha náhrady škody, sú trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 2T 86/2007 z 31.5.2007 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 86/2007 zo
4.10.2007. Skutočnosti, že navrhovateľka sa náhrady škody domáha práve v súvislosti s uvedenými
rozhodnutiami, zodpovedá aj označenie zástupcu odporcu - Ministerstvo spravodlivosti, ktorému bola aj
doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo 16.6.2008.

Súd prvého stupňa potom správne rozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
označenými rozhodnutiami súdu. V konaní bolo nesporné, že proti trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2T 86/2007 z 31.5.2007 bol podaný odpor, rozsudok Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 2T 86/2007 zo 4.10.2007 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 8/2008
z 13.2.2008, pričom trestné stíhanie proti navrhovateľke bolo zastavené uznesením Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2T 86/2007 z 3.3.2008, právoplatným 16.4.2008. V uvedenej veci teda trestný rozkaz
a rozsudok neboli právoplatnými rozhodnutiami, ktoré by boli zrušené či zmenené pre nezákonnosť, čo
by zakladalo nárok navrhovateľky domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v
zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ako správne uviedol súd prvého stupňa. Vzhľadom na uplatnený
titul pre náhradu škody je poukaz navrhovateľky na nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia z
13.9.2005 v podanom odvolaní pre rozhodnutie vo veci irelevantný.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v
zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 26C/67/2009

    potvrdené