Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/271/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210653 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109210653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: X.. T. Q., bytom I. XX, D., proti odporcovi: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava, o zaplatenie 2.649,46 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/98/2009-129, zo dňa 4. apríla 2011, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 130,39 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ po pripustení poslednej zmeny domáhal zaplatenia 814,06 eura s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 12.2.2009 do zaplatenia a zaplatenia 1.835,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 12.2.2009 do zaplatenia; uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 509,74 eura k rukám jeho právneho zástupcu a zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 76,- eur ako doplatok súdneho poplatku za rozšírenie návrhu a rozhodol, že navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 82,- eura nevracia. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ bol od 30.8.2002 štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe v služobnom úrade odporcu, pričom bol ako štátny radca zaradený do odboru štátnej služby kontrola, sťažnosť a petície, vnútorný audit. Na základe podnetu generálneho riaditeľa sekcie kontroly odporcu z 27.10.2003, disciplinárna komisia odporcu rozhodla dňa 17.12.2003 o uložení disciplinárneho opatrenia navrhovateľovi, a to prepustenie zo stálej štátnej služby. Predmetné rozhodnutie bolo na odvolanie navrhovateľa zrušené odvolacou disciplinárnou komisiou a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odporca následne rozhodnutím č. 6947/2004 z 18.3.2004 rozhodol o zmene štátnozamestnaneckého pomeru a zaradení navrhovateľa mimo činnej štátnej služby v zmysle § 27 písm. e) v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. od 23.3.2004. Počas zaradenia navrhovateľa mimo činnej štátnej služby patrilo navrhovateľovi 50 % funkčného platu. Predmetné rozhodnutie o zaradení mimo činnej štátnej služby bolo potvrdené rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. B.-XXXXX/ XXXX z 2.6.2004. Navrhovateľ napadol predmetné rozhodnutia žalobou na preskúmanie rozhodnutia, ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. marca 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sž 97/2004 vyhovel a napadnuté rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. B.-XXXXX/XXXX z 2.6.2004, ako aj odporcu č. XXXX/XXXX z 18.3.2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rešpektujúc predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedúci služobného úradu odporcu zastavil dňa 29.11.2005, pod č. J. XXXXX/XXXX, konanie vo veci rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru a zaradení mimo činnej štátnej služby. Medzičasom disciplinárna komisia odporcu dňa 4.1.2005 pod č. X/XXXX v zmysle § 61 ods. 2 písm. d) zák. o štátnej službe uložila navrhovateľovi zaradenému v tom čase mimo činnej štátnej služby disciplinárne opatrenie za závažné služobné previnenie, a to prepustenie zo stálej štátnej služby. S obsahom predmetného rozhodnutia disciplinárnej komisie sa stotožnila odvolacia disciplinárna komisia a rozhodnutím č. B.Š. - XXXX/XXXX z 9.3.2005 ho potvrdila. Na protest prokurátora predseda Úradu pre štátnu službu rozhodnutím z 30.9.2005, č. B. - XXXXX/XXXX, protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie č. B. - XXXX/XXXX z 9.3.2005 zrušil, pričom vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodom bol zánik práva na uloženie disciplinárneho opatrenia v dôsledku márneho uplynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty na jeho uloženie. Rešpektujúc vyslovený právny názor predsedu Úradu pre štátnu službu odvolacia disciplinárna komisia dňa 22.11.2005 pod č. B. - XXXXX/XXXX zastavila podľa § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku konanie vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia navrhovateľovi. Listom z 6.12.2005 č. XXXXX/XXXX vyzval vedúci služobného úradu odporcu navrhovateľa, aby sa dostavil do kancelárie vedúceho za účelom jeho opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/ OS z 20.6.2006 vedúceho služobného úradu, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím č. XXXXX/KVSÚ/ XXXX z 17.10.2006, odporca skončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom k 30.6.2006, keďže príkazom vedúcej odporcu bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto - hlavný štátny radca a navrhovateľ odmietol možnosť trvalého preloženia, čím osobný úrad odporcu stratil možnosť naďalej navrhovateľa zamestnávať. Na základe žaloby doručenej pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a postúpenej na Krajský súd v Bratislave, súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. obe rozhodnutia správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa s odporcom bol ukončený dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a) zák. č. 400/2009 Z.z. ku dňu 27. januára 2011. Účastníci sa dohodli, že služobný úrad odporcu uhradí navrhovateľovi náhradu funkčného platu za obdobie od skončenia práceneschopnosti navrhovateľa nadväzujúceho na neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru do dňa platného skončenia tohto pomeru vo výške spolu 54.827,56 Eur. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovaných súm domáhal titulom náhrady škody v zmysle § 420 Obč. zák. v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou a v súvislosti s predčasným starobným dôchodkom. Porušenie právnej povinnosti navrhovateľ videl vo vydaní rozhodnutí, ktorými ho odporca prepustil zo štátnej služby a postavil mimo činnú štátnu službu. V dôsledku porušenia právnej povinnosti mu vznikla škoda, keď počas obdobia práceneschopnosti od 24.1.2006 do 30.4.2006 a od 28.6.2006 do 31.7.2006 mu Sociálna poisťovňa vyplatila len minimálne nemocenské dávky vo výške 82,46,- Sk (2,74 eura) na deň namiesto maximálnej dennej dávky vo výške 409,43,- Sk (13,59 eura), keď za základ brala funkčný plat navrhovateľa. Nedoplatok na nemocenskej dávke na jeden deň potom predstavuje 326,96,- Sk (10,85 eura), t.j. za 75 dní dočasnej práceneschopnosti 814,- eur. Druhá časť náhrady škody predstavovala doplatok k vyplácanému dôchodku navrhovateľa ako rozdielu medzi Sociálnou poisťovňou fiktívne určeným starobným dôchodkom k dátumu podania žiadosti v sume 14.267,- Sk (473,58 eura) a dôchodkom skutočne vyplácaným poisťovňou v sume 13.823,- Sk (458,84 eura) mesačne. Rozdiel potom predstavuje sumu 56,90 eura mesačne so zohľadnením príslušných neskorších valorizácií; celková náhrada škody k starobnému dôchodku za obdobie od 10.11.2006 do 31.1.2011 predstavuje 1.835,40 eura. Navrhovateľ právne kvalifikoval žalobný nárok z titulu zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 Obč. zák., t.j. vyvodzoval ho zo všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku odporcových rozhodnutí o postavení mimo činnej štátnej služby a prepustení zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré boli zrušené príslušnými orgánmi pre nezákonnosť. Podľa obsahu navrhovateľových písomných vyjadrení a ústnych prednesov by sa mohla javiť právna kvalifikácia jeho návrhu odvodená od zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb., resp. podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Odporca však pri vydávaní rozhodnutí o postavení navrhovateľa mimo činnú štátnu službu a jeho prepustení zo stálej štátnej služby nepôsobil vo vzťahu k navrhovateľovi ako štátny orgán vykonávajúci si štátnomocenské oprávnenie, keďže medzi navrhovateľom a odporcom bol vzťah pracovnoprávneho charakteru, aký je medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto súd prvého stupňa posudzoval návrh navrhovateľa v rámci ním uplatnenej právnej kvalifikácie, a to titulom zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 Obč. zák. K tvrdenému porušeniu právnej povinnosti vydaním rozhodnutí, ktoré boli neskôr zrušené (o postavení navrhovateľa mimo činnú štátnu službu a o jeho prepustení zo štátnozamestnaneckého pomeru) súd prvého stupňa uviedol, že samotným vydaním týchto rozhodnutí ani ich následným zrušením navrhovateľovi nevznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhal; tá vznikla až neskôr ako následok inej náhodnej udalosti - práceneschopnosti, resp. okolnosti viažucej sa na dobrovoľné a slobodné rozhodnutie navrhovateľa - odchod do predčasného starobného dôchodku. Odporcovi v súvislosti so zrušením predmetných rozhodnutí, ako ich následok, vyvstala jediná povinnosť, a to zaradiť navrhovateľa späť do pracovného režimu a doplatiť mu všetky mzdové nároky, o ktoré bol počas obdobia mimo činnej štátnej služby a prepustenia zo štátnej služby ukrátený, čo v plnom rozsahu splnil. Odporca si teda splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z titulu zrušenia ním vydaných rozhodnutí v rámci štátnozamestnaneckého vzťahu s navrhovateľom, a v súvislosti s nimi sa teda nedopustil porušenia právnej povinnosti. Škoda, ktorú navrhovateľ špecifikoval ako doplatok k nemocenským dávkam a k predčasnému starobnému dôchodku, a neskôr vo vyjadrení na pojednávaní dňa 4.3.2011 už ako škodu podľa § 447a Obč. zák. (ktorá však na uvedený prípad nedopadá, keďže nejde o škodu na zdraví), teda nevznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu, t.j. majetok navrhovateľa sa nezmenšil v dôsledku konania odporcu, ktoré by sa dalo označiť ako protiprávne. Navrhovateľ tak nepreukázal existenciu takej ujmy, resp. škody, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu, keď také porušenie povinnosti v konaní nebolo preukázané; navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno v preukázaní tvrdeného úmyselného zavinenia odporcu. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre existenciu zodpovednosti odporcu za prípadnú škodu v zmysle § 420 Obč. zák. Zároveň mal súd prvého stupňa vzhľadom k uplatnenej námietke premlčania za to, že nárok v časti týkajúcej sa doplatku na nemocenských dávkach a čiastočne v časti týkajúcej sa doplatku k starobnému dôchodku je v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. premlčaný. Potrebnú vedomosť o rozsahu škody predstavujúcej doplatok k nemocenskej dávke za obdobie práceneschopnosti ako aj o zodpovednej osobe navrhovateľ získal 10.5.2006, kedy mu Sociálna poisťovňa listom oznámila výšku vyplácaných nemocenských dávok za obdobie jeho práceneschopnosti v trvaní od 24.1. do 30.4.2006, pričom o konkrétnom spôsobe výpočtu nemocenských dávok mal navrhovateľ vedomosť z listu Sociálnej poisťovne z 23.3.2006; tento stanovuje aj zákon. O škode spočívajúcej v doplatku k nemocenskej dávke za obdobie PN od 20.3. do 30.4.2006 mal navrhovateľ vedomosť od 10.5.2006, ktorý dátum možno považovať za začiatok subjektívnej premlčacej lehoty, ktorej koniec pripadá na 10.5.2008. Pokiaľ ide o doplatok k nemocenskej dávke za obdobie práceneschopnosti navrhovateľa od 28.6. do 31.7.2006, navrhovateľ získal preukázateľnú vedomosť o sume vyplácaných nemocenských dávok z listu Sociálnej poisťovne z 25.8.2006, ktorý dátum potom možno považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Jej koniec potom dopadá na 25.8.2008. Ak navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia doplatku k nemocenskej dávke za obdobie PN od 20.3. do 30.4.2006 a od 28.6. do 31.7.2006, až 19.3.2009, mal súd prvého stupňa za to, že ho uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. oneskorene. Nakoľko podmienky vzniku nároku na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ako aj spôsob jeho určenia stanovuje zákon (§ 60, § 66, § 67 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), a navrhovateľ disponoval údajmi potrebnými na jeho výpočet (viď evidenčný list dôchodkového sporenia z 28.8.2006 vystavený odporcom, ktorý predložil navrhovateľ na č.l. 33, jednotlivé oznámenia o zložení a výške funkčného platu navrhovateľa z č.l. 34-36), podľa súdu prvého stupňa počnúc dňom 10.11.2006, kedy si navrhovateľ uplatnil nárok na vyplácanie predčasného starobného dôchodku, mal navrhovateľ k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodných pre vyčíslenie výšky škody v peniazoch, ktorej sa mohol domáhať voči odporcovi. Je pritom nerozhodné, či sa obrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o uskutočnenie prepočtu starobného alebo fiktívneho predčasného starobného dôchodku, ako aj či a kedy mu táto informácia bola poisťovňou oznámená. Na tomto základe mal súd prvého stupňa za to, že časť uplatneného nároku na doplatok k predčasnému starobnému dôchodku za obdobie od 10.11.2006 do 18.3.2007 je premlčaná. Navrhovateľ totiž podal návrh na začatie konania dňa 19.3.2009; pri zachovaní dvojročnej subjektívnej premlčacej doby tento nárok nemôže byť premlčaný v sume vzťahujúcej sa na obdobie od 19.3.2007 do 19.3.2009. Dôchodkové dávky sú totiž vyplácané s mesačnou splatnosťou, a teda nie je možné počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. počítať len od jediného dátumu, keďže žalovaná suma je tvorená súčtom jednotlivých mesačne vyplácaných čiastok a preto pri každej dávke vyplácanej v príslušnom kalendárnom mesiaci sa počiatok premlčania počíta od jej splatnosti. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh zamietol. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu 76,- eur titulom doplatku súdneho poplatku za rozšírenie návrhu rozhodol s poukazom na skutočnosť, že pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 1.374,46 eura, pričom zaplatil súdny poplatok 82,- eur. Nakoľko po rozšírení návrhu sa domáhal zaplatenia 2.649,46 eura, bol povinný zaplatiť súdny poplatok z navýšenej sumy, t.j. 1.274,- eura podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., ktorý predstavuje 76,- eur. Samostatne rozhodol aj o žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku 82,- eura zaplateného pri podaní žaloby na súd. Nestotožnil sa s jeho názorom, že ide o pracovnoprávny spor, v ktorom by ako navrhovateľ bol osobne oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. Predmetné zákonné ustanovenie totiž dopadá na konania, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nároky na náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, z určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a z nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru; o takú situáciu v prejednávanej veci nešlo, keďže navrhovateľ sa nedomáhal voči odporcovi nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ale náhrady škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo špecifikovaných trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že v predmetnej veci boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej povinnosti je dané tým, že odporca vydal neplatné, nepreskúmateľné rozhodnutia o jeho zaradení mimo činnej štátnej služby a o jeho prepustení zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré boli zrušené. Škoda vznikla ako následok dočasnej PN v roku 2006, ako aj zo skutočnosti, že musel ísť do predčasného starobného dôchodku dňom 10.11.2006. Odporca si v súvislosti so zrušenými rozhodnutiami splnil čiastočnú zákonnú povinnosť doplatením finančných a mzdových náležitostí a zaradil ho späť do formálneho pracovného pomeru. Od nástupu do práce 12.12.2005 až do neplatného skončenia pracovného pomeru 30.6.2006 mu však nebola prideľovaná práca. Až 11.5.2006 mu nariadený doručil „Písomný pokyn hodnotiteľa o služobných úlohách“ vypracovaný už 25.1.2006, avšak žiadne služobné úlohy mu neboli pridelené. Týmto konaním odporcu sa navrhovateľovi zmenšil majetok najmä tým, že nedostal príplatok za výkon finančnej kontroly, hoci bol zaradený ako kontrolór na odbore finančnej kontroly. V konaní o zrušenie nezákonného rozhodnutia odporcu tento vytváral subjektívne prieťahy v konaní. Odporca navrhovateľa i oneskorene vyzval na dostavenie sa na úrad za účelom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru - až 12.12.2005. Toto oneskorené oznámenie malo za negatívny následok zvýšenie vyčíslenej škody, nakoľko ak by na úrad opätovne nastúpil už v októbri, počítali by sa mzdové prostriedky zaplatené za október až december 2005 a nie len za december 2005, ako vykonal odporca. Tým by navrhovateľ nedostal minimálnu nemocenskú dávku počas PN a aj pre výpočet starobného dôchodku by október a november 2005 mali dopad na jeho zvýšenie. Na tomto základe je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Škodu predstavuje náhrada za stratu na nemocenských dávkach a náhrada za stratu na starobnom dôchodku. Zavinenie odporcu kvalifikoval ako úmyselné. Ďalej uviedol, že vzhľadom k úmyselnému spôsobeniu škody sa na vec vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, a nie dvojročná, ako uviedol súd prvého stupňa. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zaplatiť súdny poplatok 76,- eur namietal, že sa jedná o náhradu škody vo vzťahu k verejnej moci. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ poukazuje na nové údajné porušenia povinností zo strany odporcu a označuje nové listiny. V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. na novooznačené dôkazy a skutočnosti odvolací súd nemôže prihliadať, nakoľko neboli označené do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa skončilo dokazovanie. Tieto navyše nijako nesúvisia s predmetom konania. Ďalej uviedol, že odporca žiadnym protiprávnym úkonom nespôsobil navrhovateľovi škodu, nahradenia ktorej sa domáha, nakoľko vydaním rozhodnutí, na základe ktorých bol navrhovateľ postavený mimo činnú štátnu službu a prepustený zo štátnozamestnaneckého pomeru a ani ich následným zrušením navrhovateľovi škoda nevznikla. Škoda, ktorej nahradenia sa navrhovateľ domáha, nevznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu (nie je medzi nimi vzťah príčiny a následku), nakoľko príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, ktorá nastala až neskôr, a ktorá súvisela jednak s práceneschopnosťou navrhovateľa a zároveň s jeho dobrovoľným predčasným odchodom do dôchodku. Odporca tak nie je zodpovedný za škodu, ktorej nahradenia sa navrhovateľ domáha. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2011 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením v prvom rade čo do premlčania časti uplatneného nároku a následne čo do nepreukázania základných predpokladov odporcu za škodu a poplatkovej povinnosti navrhovateľa, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Odvolací súd k veci dodáva, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody predstavujúcej doplatok k predčasnému starobnému dôchodku za obdobie od 10.11.2006 do 27.1.2011 a doplatok k nemocenskému v období 20.3.2006 - 30.4.2006 a 28.6.2006 - 31.7.2006. Pre výpočet nemocenského bol vymeriavacím základom rok 2005; pre výpočet predčasného dôchodku bol vymeriavacím základom rok 2004 - 2005; rozhodnutia, na základe ktorých sa navrhovateľ náhrady škody domáhal, boli zrušené ešte v roku 2005; t.j. ku dňu práceneschopnosti, či ku dňu poberania dôchodku navrhovateľ vedel o ich zrušení, vedel o tom, aký mal mať plat a teda vedel, akú výšku nemocenského, či dôchodku mal poberať. Nakoľko však návrh na začatie konania bol podaný dňa 19.3.2009, bol podaný po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Návrh v časti náhrady škody predstavujúcej doplatok k nemocenskému v celom rozsahu a návrh v časti náhrady škody predstavujúcej doplatok k dôchodku do 18.3.2007 bol preto správne zamietnutý vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Na poukaz navrhovateľa v odvolaní na zmenšenie jeho majetku tým, že nedostal príplatok za výkon finančnej kontroly a na oneskorenú výzvu na dostavenie sa na úrad za účelom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru nemožno v odvolacom konaní prihliadať v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. ( keď nie sú splnené podmienky v zmysle § 205a O.s.p.). Uvedené skutočnosti totiž neboli skutočnosťami, ktorými by navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na náhradu škody; neboli tak skutočnosťami uplatnenými pred súdom prvého stupňa. Napriek uvedenému odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom nepreukázania predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu (a tým aj nepreukázania tvrdenej formy zavinenia vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania). O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu uplatnenú náhradu trov konania 130,39 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu 16.6.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.) - 101,25 eura, paušálna suma 7,41 eura, spolu 108,66 eura, s 20 % DPH 21,73 eura spolu 130,39 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.