Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109215774 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109215774.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. súd v K. v senáte zloženom z predsedu senátu B.. E. A. a členov senátu B.. B. Z. a B.. M. I. v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, E. proti odporcovi: A. A., A. X, K., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu K. I zo dňa XX. októbra XXXX č.k. XXC XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : U. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : G. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, vyjadrenú nemajetkovou ujmou vo výške XX.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 3 ods. X, X, § 4 ods. X, písm. c), § 9 ods. X,X, § 17 zákona č. XXX/XXXX Z.z. a podľa § 37 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov, § 102 ods. X,X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysokých školách. C., že pokiaľ podľa § 102 ods. 2 písm. i) zákona č. XXX/XXXX Z.z. ministerstvo kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva, postupuje podľa zákona č. XX/XXXX Z.z. o kontrole v štátnej správe a ako ústredný orgán štátnej správy vykonáva kontrolu len v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných subjektoch a kontroluje najmä plnenie úloh štátnej správy, vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetruje, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydávaných na ich základe, plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že M. Z. A. nemohlo vykonávať kontrolu v otázkach samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy upravenej v ust. § 6 ods. 1 zákona č. XXX//XXXX Z.z. o vysokých školách. O. navrhovateľ za sťažnosť označil list zo dňa XX.XX.XXXX, adresovaný M. Y. ministrovi školstva A., označený ako „C. s.r.o. versus externí študenti bakalárskeho štúdia O. F. v K.“, ktorým reagoval na jeho vyjadrenia, v ktorých minister vyzýval študentov na podanie trestných oznámení a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a zaslal ministrovi: podnet na prešetrenie + prílohy (adresát: U., XX.X.XXXX), upovedomenie z U. v W.; X.X.XXXX, uznesenie policajného orgánu; X.X.XXXX, sťažnosť voči uzneseniu; XX.X.XXXX, podnet na preverenie (C. O. A.,X.X.XXXX), uznesenie z U. v W.; XX.X.XXX, sťažnosť + príloha (rektor F. v K.; XX.X.XXXX), žiadosť (C. O. XX.X.XXXX), sťažnosť(B.. V. E., X.XX.XXXX), sťažnosť (V.. B.. R. A. R.., XX.XX.XXXX), podnet na preverenie (M. A., X.XX.XXXX) ako informáciu, s tým, že vyjadril presvedčenie, že k tejto veci zaujme svoje stanovisko, pretože je reálna hrozba, že v termíne úspešne neukončí štúdium, dospel k záveru, že nejde o sťažnosť v zmysle § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sťažnostiach, pretože navrhovateľ sa ňou nedomáhal ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ani neupozorňoval na konkrétne nedostatky, ani na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy, ale ako sám vo svojom podaní uviedol, reagoval na výzvu ministra školstva na podanie trestných oznámení a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a zaslal ministrovi kópie jeho podaní ako informáciu. S poukazom na uvedené uzavrel, že pokiaľ odporca toto podanie ako sťažnosť nevybavil, nešlo o nesprávny úradný postup a keďže navrhovateľ svoje podanie neoznačil ako sťažnosť, nevznikla odporcovi povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. navrhovateľovi ju do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu. Za sťažnosť však považoval podanie navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX, adresované B. M., ministrovi školstva A., ktorým navrhovateľ upozornil na neriešenie skutočností uvedených v jeho sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX, čo viedlo k ďalšiemu protiprávnemu konaniu zo strany O. F. v K. počas jeho štúdia, keď dňa XX.X.XXXX v zmysle študijného poriadku F. predložil študijnej referentke na kontrolu výkaz o vysokoškolskom štúdiu, bolo mu oznámené, že nesplnil požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a zo študijného poriadku fakulty a nepodal žiadosť o prerušenie štúdia, bude zo štúdia v najbližšom čase vylúčený; uviedol v nej že nesplnenie požiadavky vyplývajúcej zo študijného programu a zo študijného poriadku fakulty, nebolo spôsobené vinou z jeho strany, ale O. Y. F., ktorá porušila zákon č. XXX/XXXX Z.z. o vysokých školách tým, že mu nezabezpečila prednášky a termíny skúšok takým spôsobom, aby ukončil štúdium v termíne. V tejto súvislosti konštatoval, že táto sťažnosť navrhovateľa sa týka akademických práv a povinností študenta a v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysokých školách sa týka samosprávnej pôsobnosti F. C. v K. a preto dospel k záveru, že keď M. Z. A. dňa XX.X.XXXX sťažnosť navrhovateľa v zmysle § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sťažnostiach postúpilo na priame vybavenie rektorovi F. C. v K., postupovalo správne, a k nesprávnemu úradnému postupu zo stany M. Z. A. nedošlo. G. konštatoval, že navrhovateľ vznik škody ako dôsledok nesprávaného úradného postupu v konaní nepreukázal, keď sám uviedol, že škoda mu vznikla z dôvodu neukončenie štúdia, nie nečinnosťou odporcu pri vybavovaní jeho sťažností zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. A. zreteľom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. S ohľadom na tieto závery návrh zamietol pre nepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § XXX ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo určené, že označený orgán verejnej moci svojim nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci porušil jeho právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, právo na povolanie a prípravu naň, právo na vzdelanie a právo na súdnu a inú právnu ochranu a aby mu bola priznaná nemajetková ujma vo výške XX.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania X,X % ročne od podania žalobného návrhu vzhľadom na závažnosť dôsledkov porušenia práv na ďalší profesionálny a súkromný život. Z. súdu prvého stupňa, že neposudzoval písomnosť podľa obsahu, ale podľa názvu, keď skutočnosti v nej uvedené a doložené prílohy z trestného konania jasne preukazovali na porušenie jeho práv a slobôd na akademickej pôde vysokej školy, pričom v závere žiadal ministra riešiť situáciu v spolupráci s generálnou prokuratúrou a ministrom vnútra z dôvodu, že sa jednalo o celospoločenský problém a poukázal na to, že z doložených príloh bolo zrejmé, že ministra upozorňoval na nelegálne vyberanie poplatkov za vysokoškolské štúdium a pokiaľ nebola táto jeho písomnosť zaevidovaná na M. Z., ide o nečinnosť orgánu verejnej moci zakladajúci nesprávny úradný postup. K sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zo skutočností v nej uvádzaných bolo zrejmé, že sa jedná o porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri výkone samosprávnej činnosti fakulty a bol v nej minister výslovne upozornený na nevybavenie sťažnosti z XX.XX.XXXX; táto sťažnosť obsahovala aj ďalšie závažné skutočnosti svedčiace o protiprávnom stave na fakulte. F., že orgány akademickej samosprávy neriešili jeho sťažnosti pri výkone samosprávnej činnosti fakulty, M. bol povinný postupovať podľa § 104 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. a upozorniť vysokú školu na odstránenie protiprávneho stavu. G. postup ministerstva v tom, že jeho sťažnosť vybavilo tým, že ju odoslalo na vybavenie samotnému porušovateľovi, t.j. univerzite a tak postupovalo v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z.z., pretože sťažnosť nemôže riešiť orgán, ktorého protiprávna činnosť je predmetom tejto sťažnosti. G., že by M. Z. nemohlo kontrolovať samosprávnu činnosť fakulty, keď aj rektor zodpovedá za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov M., pre ktorého vyplýva povinnosť využiť svoje zákonné kompetencie na odstránenie protiprávneho stavu. Z. súdu prvého stupňa, že použila zákon č. XXX/XXXX Z.z., ktorý nebol v čase skutkových a právnych udalostí platný a účinný. O. na to, že v dôsledku nečinnosti ministerstva bol vylúčený zo štúdia pre nesplnenie podmienok študijného programu, pričom ukončené bakalárske právnické vzdelanie bolo predpokladom pre jeho uchádzanie sa o post príslušníka v právnej službe ozbrojených síl a neskôr chcel pokračovať v magisterskom štúdiu a následne po nadobudnutí právnej praxe chcel pracovať ako advokátsky koncipient. Q. tým, že v dôsledku nezískania vysokoškolského štúdia nemohol realizovať svoje plány v profesionálnej a kariérnej oblasti, od čoho sa odvíjalo aj nerealizovanie jeho plánov v súkromnej oblasti. G., že zákonná sudkyňa mu uprela právo klásť otázky právnemu zástupcovi odporcu, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, že neboli zisťované ním uplatňované trovy konania pred vynesením rozsudku, že poučenie o opravnom prostriedku mu bolo poskytnuté po vynesení rozsudku až na jeho upozornenie. G. uviedol, že zákonnú sudkyňu nepovažuje za záruku objektívneho, spravodlivého a zákonného rozhodovania v danej veci. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že písomnosť z XX.XX.XXXX nespĺňala podmienky sťažnosti, bola len reakciou navrhovateľa na výzvu M. na podanie trestných oznámení a na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, táto písomnosť nikdy nebola evidovaná ako sťažnosť. J. na svojej argumentácii, že pokiaľ ide o sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX postúpenej rektorovi, nebol oprávnený prešetrovať porušovanie akademických práv a povinností, ktoré patria do výlučnej samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (fakulty). F., že postupoval v súlade so zákonom o vysokých školách a zákonom č. XXX/XXXX Z.z., v ich zmysle riadne konal, a preto nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. G., že by bol navrhovateľ vylúčený zo štúdia z dôvodu jeho údajnej nečinnosti a že by mal niesť zodpovednosť za to, že sa nemohol uchádzať o miesto v ozbrojených silách; navrhovateľ bol vylúčený zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a študijného poriadku, a teda, že nezískal na riadne ukončenie bakalárskeho štúdia v X. ročníku potrebný počet XXX kreditov. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. U. súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. X,X O.s.p.) a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom M. Z. A., pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu uplatňovaného nároku aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. U. odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové rozhodujúce skutočnosti a ani nové dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 9 ods. X,X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. O. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V. forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným postupom, ktorým sa podľa ustálenej súdnej praxe vo všeobecnosti rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, pri ktorej dochádza k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu pri jeho činnosti alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. A. pôjde o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I. podľa tohto ustanovenia nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť či iné vady v spôsobe vedenia konania. V prvom rade je v danej veci potrebné rozlišovať postup M. Z. A. ako orgánu kontroly podľa ust. § 6 zákona č. XX/XXXX Z.z. o kontrole v štátnej správe pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe (§ 7 ods. 4 písm. c/) v rozsahu jeho pôsobnosti danej mu ust. § 102 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysokých školách a na druhej strane jeho postup ako orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sťažnostiach. U. súd , na rozdiel od súdu prvého stupňa, prisvedčil argumentácii navrhovateľa v tom, že na základe zákona č. XX/XXXX Z.z. prináležalo M. Z. A. kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva aj vo vzťahu k O. Y. F., a to aj pri výkone jej samosprávnej činnosti, avšak len v takom rozsahu, v akom dochádzalo pri tejto činnosti k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva, s možnosťou vyzvania vysokej školy na zabezpečenie nápravy (§ 104 zákona č. XXX/XXXX Z.z.). V súvislosti s výkonom štátnej kontroly však navrhovateľovi žiadne práva vo vzťahu k úradnému postupu orgánu kontroly podľa zákona č. XX/ XXXX Z.z. nevyplývali, a preto mu neprináleží dovolávať sa jeho nečinnosti vo vzťahu k jeho kontrolnej povinnosti nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov. O. ide o namietaný postup, resp. nečinnosť M. Z. A. pri vybavovaní podania navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sťažnostiach, stotožnil sa odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že v prípade tohto podania ani podľa jeho obsahu (§ 17 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z.) nešlo o sťažnosť v zmysle § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., pretože z nej nevyplývalo, že by sa ňou navrhovateľ domáhal ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ani neupozorňoval na konkrétne nedostatky, ani na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy, ale, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, navrhovateľ ním len reagoval na výzvu ministra školstva na podanie trestných oznámení a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, uverejnenú okrem iného aj v denníku A. dňa XX.XX.XXXX a zaslal v tejto súvislosti ministrovi kópie jeho podaní ako informáciu. Preto, keď M. školstva A. toto jeho podanie ako sťažnosť neevidovalo a následne ani nevybavilo, správne súd prvého stupňa uzavrel, že z jeho strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. A. súd prvého stupňa vyhodnotil postup M. Z. A. aj vo vzťahu ku sťažnosti navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX adresovanej B. M., M. A., tak, že táto jeho sťažnosť sa týkala akademických práv a povinností študenta podľa § 70 a XX zák.č. XXX/XXXX Z.z., resp. organizácie štúdia fakulty, spadajúcich podľa § 23 1 písm. c) a § 23 ods. 2 písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti O. Y. F. C. v K.. O. teda M. Z. A. dňa XX.X.XXXX postúpilo sťažnosť navrhovateľa v zmysle § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sťažnostiach na priame vybavenie rektorovi F. C. v K., dospel aj odvolací súd k záveru, že postupovalo správne. V tejto súvislosti navrhovateľ nedôvodne namieta, že došlo k postúpeniu jeho sťažnosti priamo porušovateľovi, nakoľko sťažnosť nesmerovala proti rektorovi F. C., ale proti postupom O. Y. F., resp. jej dekanovi, ktorý zodpovedá za svoju činnosť aj pri výkone samosprávnej pôsobnosti podľa § 23 ods. X, písm. c/ zákona (rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte) rektorovi podľa § 28 ods. 1 zákona o vysokých školách, ktorý je dekanovi najbližšie nadriadený orgán na prešetrenie sťažnosti voči nemu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. U. súd sa preto stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany M. Z. A. ani pri vybavovaní sťažnosti zo dňa XX.X.XXXX nedošlo. K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť rektora aj za kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva ministrovi podľa § 10 ods. 1 zákona o vysokých školách bola upravená v ustanovení § 102 ods. 2 písm. j/ len do XX.XX.XXXX, keď účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z.z. od X.X.XXXX bolo v ust. § 102 ods.2 vypustené písmeno h/ a doterajšie písmená i/ až t/ sa označili ako písm. h/ až s/, čím zodpovednosť rektora podľa § 102 ods.X, písm.j/, ktorej sa navrhovateľ v konaní dovolával, bola pod písmenom j/ zmenená za kontrolu hospodárenia verejných vysokých škôl a zodpovednosť za kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pod zmeneným písmenom i/ tak zostala mimo zodpovednosti rektora ministrovi podľa § 10 ods. X. O. navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k sťažnostiam podaným v roku XXXX a XXXX aplikoval znenie zákona o vysokých školách v znení účinnom od X.X.XXXX prijatím jeho novely zák. č. XXX/XXXX Z.z., tak toto pochybenie nemalo vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa. B. z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou (ujmou) vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. U. príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R XX/XXXX); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R X/XXXX). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. J. však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Q. príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Z. príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. O. zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. O. skúmaní možnej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom navrhovateľom uplatňovanej ujmy, dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že navrhovateľ jej existenciu nepreukázal, keďže mu škoda (ujma) vznikla z dôvodu neukončenie štúdia, resp. jeho vylúčením zo štúdia, a teda nie v dôsledku nečinnosti odporcu pri vybavovaní jeho sťažností zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. E. treba zdôrazniť, že aj v prípade vybavenia sťažností M. Z. A. by nemal navrhovateľ garantované ukončenia bakalárskeho či magisterského štúdia, ktoré nezáviseli od vybavenia jeho sťažností, ale od dosiahnutia potrebného počtu kreditov a úspešného absolvovania záverečných skúšok, a preto navrhovateľ nedôvodne odvodzuje z nečinnosti odporcu následky v podobe nemožnosti ukončenia jeho bakalárskeho a magisterského štúdia a následnej nemožnosti zamestnania sa ako príslušníka v právnej službe U. síl A., resp. advokátskeho koncipienta. Navrhovateľ má síce ústavne garantované petičné právo v čl. XX X. A., avšak toto právo mu už nezabezpečuje, aby bolo aj jeho sťažnosti vyhovené. O. navrhovateľ namietal postup zákonnej sudkyne v tom, že mu odmietla možnosť klásť otázky právnemu zástupcovi odporcu, že mu poučenie o opravnom prostriedku poskytla po vynesení rozsudku až na jeho upozornenie, odvolací súd poukazuje na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá zachytáva jeho priebeh, takýto postup súdu prvého stupňa nevyplýva, a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné. Na správnosť záverov súdu prvého stupňa nemali vplyv ani námietky navrhovateľa, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom z dôvodu súdom vyžadovanej opravy petitu návrhu a že zákonná sudkyňa nemá znalosť o existencii A., a preto k nim odvolací súd neprihliadol. Námietku navrhovateľa o tom, že zákonnú sudkyňu nepovažuje za záruku objektívneho a spravodlivého zákonného rozhodnutia, neposúdil odvolací súd ako námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ túto odôvodňoval okolnosťami v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.), a pokiaľ by aj bola podložená zákonným dôvodom podľa § 14 ods. 1 O.s.p., nebolo by možné na ňu podľa § 15a ods. 3 O.s.p. prihliadnuť pre absenciu zákonnej náležitosti v podobe uvedenia dňa, kedy sa navrhovateľ o dôvode vylúčenia dozvedel, potrebnej pre posúdenie včasnosti jej podania (§ 15a ods. 2 O.s.p.), keď prvé pojednávanie na súde prvého stupňa, na ktorom bol navrhovateľ prítomný, prebehlo dňa X.X.XXXX a následné pojednávanie vo veci samej, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol, sa konalo dňa XX.XX.XXXX, pričom odvolanie bolo podané až dňa XX.XX.XXXX. A. zreteľom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd uznať opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., keď mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.