Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/153/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228134 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109228134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY F. súd v L. v senáte zloženom z predsedníčky senátu E.. Y. F., členiek senátu E.. C. P. a E.. E. M. v právnej veci navrhovateľa: Y. O., bytom L., F. X, proti odporcovi: Y. O.r, bytom R., V. XX, zast. E.. A.. J. P., advokátom, C. kancelária, F., Y. X, o zaplatenie XX XXX,XX € s prísl, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu L. I zo dňa XX. februára XXXX č.k XXC XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : S. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : X. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy XX.XXX,XX € s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže v čase uplatnenia jeho nároku na vrátenie daru sa už tento dar u odporcu nenachádzal, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Y. z ust. § 630, § 3 ods. X, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 a 2 a vyslovil názor, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je také správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom musí ísť o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci a negatívne správanie sa obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit darcu. Za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb a medzi slušnými občanmi sa považuje za neprípustné. J. posudzovaní či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov považoval za potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti a teda vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nesprával k obdarovanému aj on v rozpore s dobrými mravmi. J. tak či sa konanie odporcu prieči dobrým mravom a či išlo o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Navrhovateľom vytýkané konanie odporcu, ktorý opustil spoločnú domácnosť a začal žiť s inou ženou, s ktorou sa mu narodilo dieťa, nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov. V. konanie odporcu posúdil v zmysle Zákona o rodine ako konanie v rozpore s pravidlami ustanovenými v B. o rodine, podľa ktorých manželia majú povinnosť spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom ide aj o povinnosť vzájomnú a nemožno ju právne vynucovať, neplnenie tejto povinnosti môže mať za následok rozvrat manželstva, ktorý môže byť dôvodom pre rozvod manželstva. G. tak k záveru, že odsťahovanie sa odporcu zo spoločnej domácnosti, jeho vzťah s inou ženou a splodenie ďalšieho potomka odporcom možno považovať za konanie, ktorým porušil svoju povinnosť danú B. o rodine, ale nemožno to považovať za konanie, ktorým by odporca hrubo porušoval dobré mravy, teda za správanie, ktoré by bolo možné bez ďalšieho kvalifikovať ako správanie, pre ktoré by mal navrhovateľ nárok domáhať sa od odporcu vrátenia daru. Za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporcu nepovažoval ani navrhovateľom vytýkané správanie sa odporcu vo vzťahu k odcudzeniu sa navrhovateľovi, neprejavovanie opravdivého záujmu o navrhovateľa a neposkytnutie mu pomoci. H. za preukázané, že vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na úrovni vzťahu syna a otca nie je v súčasnosti na úrovni, bežný v usporiadanej rodine, avšak mal tiež za preukázané, že opravdivý záujem nebol prejavovaný tak zo strany odporcu ako aj zo strany navrhovateľa. X. za preukázané, že by sa odporca odmietal stretávať a kontaktovať s navrhovateľom napriek tomu, že by bol mal o stretnutia s ním navrhovateľ záujem. X. sám navrhovateľ po tom, ako sa dozvedel, že odporca žije s inou ženou a že sa odporcovi narodilo ďalšie dieťa, nemal záujem sa s odporcom stretávať a byť s ním v kontakte, o pomoc ho nežiadal, výživné od neho nepožadoval. Y. tak, že nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na vrátenie daru zo strany odporcu a nedošlo k zrušeniu darovania, nedošlo ani na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ním vytýkané správanie sa odporcu, ktorý opustil spoločnú domácnosť a začal žiť s inou ženou, s ktorou sa mu narodili 2 deti, žil minimálne dva roky súbežne v dvoch rodinách, vo vzťahu s milenkou vystupoval ako manžel a skutočná manželka o ničom nevedela, neprejavovanie opravdivého záujmu o neho a neposkytnutie mu pomoci nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov. J. na ust. § 630 S. a na to, že odporca podvodným konaním voči nemu a jeho matke dosiahol prevod nehnuteľnosti -ateliéru v L., ktorú vzápätí predal a peniaze si ponechal pre svoje potreby a pre svoju družku, pre účely svoje a jej podnikania a rovnako tak naložil aj s osobným motorovým vozidlom a prevodom svojho XXX% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti na svoju milenku. F., že odporca sa mu odcudzil, opustil ho, finančne, ani inak ho nepodporoval, hoci mu bolo známe, že je študentom denného štúdia na J. fakulte N. a že je bez vlastných príjmov odkázaný na pomoc matky a malým príjmom, ponechal ho a rodinu bez prostriedkov napriek tomu, že ho matka o to žiadala. J. aj opustenie matky ako člena rodiny a jej utrpenie spôsobené odporcom vo všetkých oblastiach jej života a jej ujmu ako ujmu vlastnú. Y. odporcu, že ho naďalej finančne podporuje, má záujem sa s ním stretávať a pomáhať mu považoval za zavádzajúce. Y. odporcu ako rodiča k nemu označoval za v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a všeobecne uznávanými pravidlami morálky. Odporca odvolací návrh nepodal. S. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľ nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého správne zhodnotil a vyvodil z neho aj správny právny záver, rozhodnutie aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). G. sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 S.). K zániku darovacieho vzťahu podľa tohto zákonného ustanovenia dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, pričom hrubým porušením dobrých mravov sa považuje ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 630 S. treba rozlišovať medzi porušením právnej povinnosti a povinnosti vyplývajúcej z inej skutočnosti a správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, pod ktorými možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. I. ustanovenia § 630 S. je umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania ako súhrnu určitých etických, kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. J. darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať ani predaj darovanej veci cudzej osobe. J. úspešnej požiadavky darcu na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. J. posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V. negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. V. tiež posudzovať aj správanie sa darcu voči obdarovanému a ich vzájomné správanie sa. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľom označené správanie sa odporcu ako ním obdarovaného nemožno hodnotiť ako správanie sa voči nemu alebo členom jeho rodiny ako správanie napĺňajúce podstatu správania sa hrubo porušujúcim dobré mravy v zmysle § 630 S.. Opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľom a založenie si novej rodiny s inou ženou, s ktorou má ďalšie dieťa, možno považovať za v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, avšak nie je dôvodom pre postup smerujúci k domáhaniu sa vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Preto námietka navrhovateľa v tomto smere nebola dôvodná. Taktiež súd prvého stupňa správne posúdil aj navrhovateľom vytýkaný vzťah odporcu k nemu, keďže bolo preukázané, že správanie sa odporcu voči navrhovateľovi je dôsledkom narušenia vzájomných vzťahov medzi nimi a nejde len o jednostranný nedostatočný záujem zo strany odporcu, ale aj o samotný nezáujem navrhovateľa voči odporcovi, čo aj sám navrhovateľ potvrdil. Taktiež potvrdil, čo sa týka finančného prispievania, že peniaze zaslané mu odporcom odporcovi aj vrátil. J. navrhovateľ poukazoval na to, že odporca podvodným konaním voči nemu a jeho matke dosiahol prevod nehnuteľnosti -ateliéru, ktorú vzápätí predal, k prevodu nebytového priestoru - ateliéru z navrhovateľa na odporcu došlo na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s vkladom vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX, pričom vlastníctvo navrhovateľa k tomuto ateliéru nadobudol predtým navrhovateľ bezodplatne na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom s vkladom vlastníckeho práva dňa XX.XX.XXXX, takže k týmto prevodom došlo s vedomím a súhlasom navrhovateľa. J. matka navrhovateľa H.. U. O., M.. v konaní uviedla, že ateliér bol v L. s odporcom a o jeho predaji navrhovateľovi nemala vedomosť. Keďže neboli naplnené podmienky ust. § 630 S. pre vrátenie daru, nebolo možné z tohto dôvodu vyhovieť nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. V. rozhodnutie bolo prijaté senátom F. súdu v Bratislave pomerov hlasov 3 : X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.