Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/154/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231983 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109231983.1
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: Z. L., M. M. I., XXX/XX Z., zastúpený JUDr. Petrom Slezákom, advokátom, Riazanská 48, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, odbor Železničnej polície, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/, O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 465,83 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2009 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Železničnej polície č. 9/2008-PK zo dňa 18.06.2009 v spojitosti s personálnym rozkazom č. 132 riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície Trnava a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Žalobca uvádza, že dňa 16.01.2009 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka železničnej polície podľa § 191 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe Príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 73/1998 Z.z.). Dňa 20.01.2009 požiadal žalobca žiadosťou o prevedenie z funkcie zástupcu vedúceho OPOd OŽP Bratislava na funkciu odborný inšpektor. Dňa 23.01.2009 personálnym rozkazom č. 19 zo dňa 20.01.2009 bol žalobca ustanovený dňom 21.01.2009 do funkcie odborný inšpektor OŽP Bratislava - Petržalka, OŽP Bratislava, Oblastnej správy ŽP Trnava. Dňa 16.02.2009 žalobca obdržal personálny rozkaz č. 22 zo dňa 22.01.2009, ktorým dňom 31.03.2009 ho uvoľňuje na vlastnú žiadosť zo služobného pomeru príslušníka ŽP.
Personálnym rozkazom č. 104 zo dňa 04.02.2009 bol žalobcovi odňatý osobný príplatok v sume 216,- eur, doručeným dňa 16.02.2009. Ten istý deň bol žalobcovi doručený návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. zo dňa 12.02.2009. K uvedenému návrhu podal žalobca vyjadrenie dňa 18.02.2009. Žalovaný dňa 24.02.2009 doručil žalobcovi personálny rozkaz č. 132 o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
Dňa 07.07.2009 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 132 zo dňa 24.02.2009. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje na písomné doklady, z ktorých vychádzal, a to sú záznamy, ktoré sú
spísané v čase po skutku od 15.01.2009 do 21.01.2009, z ktorého bol účelovo obvinený. Záznamy, ktoré uvádza žalovaný v rozhodnutí žalobca nevidel, ani sa k ním nemohol vyjadriť. Požiadavka o nahliadnutie do osobného spisu bola žalobcovi zamietnutá. Žalobca uvádza, že skutok, za ktorý bol prepustený zo štátnej služby sa nikdy nestal.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa dopustil trestnej činnosti, konkrétne prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona, výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Do spisu bol založený úradný záznam spísaný dňa 21.01.2009 pod č. ČVS-1/2009-KI zo samostatného oddelenia kontroly a inšpekčnej služby GR ŽP, v ktorom sa uvádza, že SOKIS vykonáva skrátené vyšetrovanie vo veci prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona a vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Žalovaný ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán ako oprávnený mal dostatočne preukázané skutkové okolnosti podložené podanými písomnými vyjadreniami npor. M. K., práp. Mgr. P. K., nstržm. J. W., ppráp. T. O., npor. M. K., mjr. M.. R. L. a pplk. M.., pre vydanie personálneho rozkazu č. 132 zo dňa 24.02.2009 o prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Dňa 23.02.2009 bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu písomné vyjadrenie žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru.
Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia uvádza, že nebolo vecou služobného orgánu rozhodujúceho o prepustení žalobcu zo služobného pomeru posudzovať právnu kvalifikáciu spáchaného skutku podľa príslušných ustanovení Trestného zákona a preto sa nemusel zaoberať trestnoprávnou zodpovednosťou za skutky, ktoré svojim konaním žalobca spáchal, resp. nespáchal.
Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnou zodpovednosťou policajta. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania.
Žalovaný uvádza, že žalobcovi skončil služobný pomer na základe personálneho rozkazu č. 132 zo dňa 24.02.2009. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície bol prvostupňovým správnym orgánom vopred prerokovaný s odborovým orgánom a jeho stanovisko bolo kladné.
V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný sa zaoberá úradnými záznamami spísanými dňa 15.01.2009, 16.01.2009 a 17.01.2009, ktoré podrobne rozoberá.
Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne jeho požiadavky o nahliadnutie do jeho osobného spisu, čo mu bolo zamietnuté žalovaným uvádza, že dňa 09.03.2009 bola doručená na GR ŽP žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu na nazretie do osobného spisu. Dňa 10.03.2009 žalovaný nariadil spracovať zamietavé stanovisko k jeho žiadosti, pretože v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia GR ŽP č. 25/2005, ktorým sa upravuje vedenie personálnej evidencie ŽP do osobných spisov môžu v odôvodnených prípadoch nazerať osoby na to oprávnené, a na základe odôvodnenej žiadosti aj osoby, na ktoré sú osobné spisy vedené, a to z pravidla v miestnostiach personálneho pracoviska, kde sa osobné spisy vedú a za prítomnosti personálneho pracovníka. Vzhľadom na to, že žalobca ako žiadateľ neuviedol žiadny konkrétny dôvod nahliadnutia do jeho osobného spisu, ale iba skonštatoval, že bol nezákonne prepustený zo služobného pomeru, nevidel žalovaný žiaden dôvod, aby žalobcovi bol udelený súhlas k nahliadnutiu do spisu.
V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v justičnej revue č. 54, 2002, č. 10 str. 1120-1123 týkajúcej sa otázok skončenia služobného pomeru prepustením.
Žalobca dňa 15.02.2011 doručil súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného, ako aj uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave 3 zo dňa 18.06.2010, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalobcovi. Žalobca ďalej poukazuje v tomto vyjadrení, že toto uznesenie jasne dokazuje, že skutky, ktoré mali byť podľa žalovaného podkladom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa nestali, preto
napadnuté rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu sú nezákonné. Žalobca opätovne uvádza, že vydané prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a napriek tomu, že žalobca namietal v priebehu konania pred správnymi orgánmi, že sa takéhoto skutku nedopostil, žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa vôbec v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkami žalobcu a tým boli porušené práva žalobcu, čím bol v konečnom dôsledku popretý účel ust. § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.
Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný doplnil spisový materiál o záznamy spísané dňa 15.01.2009, 16.01.2009, 17.01.2009, 28.01.2009 a 21.01.2009, ktoré nevidel a nemal možnosť sa k ním vyjadriť. Vzhľadom na uvedené skutočnosť a pripojené uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava 3 č. OPv 39/2010 zo dňa 18.06.2010 žiada žalobe vyhovieť.
Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
Súdu bol žalovaným predložený kompletný administratívny spis žalobcu týkajúci sa vydaného personálneho rozkazu č. 132 zo dňa 24.02.2009, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009.
Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.02.2009 vyplýva, že žalobca dňa 12.01.2009 s mjr. M.. Z. a npor. T. v čase asi o 15.00 hod. na služobnom motorovom vozidle odišli na presne neurčené miesto v Bratislave. V služobnom motorovom vozidle sa nachádzal aj npor. K., ktorý prišiel do služobného motorového vozidla s mjr. M.. Z.. Počas jazdy sa npor. K. spýtal mjr. M.. Z. kam idú, na čo dostal odpoveď, aby si zapamätal cestu, lebo keď mu zavolajú, príde po nich. Následne so služobným motorovým vozidlom sa presunuli k reštaurácií v blízkosti zimného štadióna U. G., pričom služobné motorové vozidlo riadil mjr. M.. Z. a tu npor. L. s mjr. M.. Z. a npor. T. vystúpili a mjr. M.. Z. dal npor. K. pokyn odviesť vozidlo na hlavnú železničnú stanicu s tým, že ak sa ho niekto bude pýtať kam odišli, tak má povedať, že na krajskú prokuratúru oproti Polusu. V čase asi od 20.00 hod. do 20.30 hod. dňa 12.01.2009 npor. T., v tom čase mimo výkonu služby zavolal na súkromný mobilný telefón npor. K., že ich má prísť vyzdvihnúť tam, kde ich vyložil. G.. K. odpovedal, že nemôže prísť, lebo dokumentoval výtržnosť, na čo sa v telefóne ozval mjr. M., ktorý bol v tom čase mimo výkonu služby a dal mu pokyn, aby sa dostavil na to miesto, kam ich v poobedňajších hodinách zaviezol. Na základe tohto pokynu sa npor. K. presunul na uvedené miesto a po príchode zavolal na mobilný telefón npor. T., že je na mieste. Asi po cca. 5 minútach prišli k služobnému motorovému vozidlu npor. L., mjr. M.. Z., npor. T. a bývalý príslušník železničnej polície M.. P. C.. Na základe pokynu mjr. M.. Z. ich všetkých odviezol na hlavnú železničnú stanicu v Bratislave.
G.. L. spolu s mjr. M.. Z. a npor. T., bezdôvodne predviedli L. G. na oddelenie ŽP Bratislava a podľa výpovede Németha sa npor. L. spolu s mjr. M.. Z. a npor. T. s týmto zavreli do umyvárky na oddelení ŽP Bratislava a tu ho mali fyzicky napadnúť tak, že ho bili a kopali po celom tele. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že títo traja policajti, ktorí boli oblečení v civile, a zjavne pod vplyvom alkoholu, ho fyzicky napadli už aj pred jeho predvedením v čakárni hlavnej železničnej stanice.
Dňa 15.01.2009 prijalo SOKIS trestné oznámenie občana M. W., bytom B. 379, okres Malacky na troch jemu neznámych príslušníkov Železničnej polície, ktorí ho v čase od 19.30 hod. dňa 12.01.2009 do 02.30 hod. dňa 13.01.2009 v Bratislave na hlavnej stanici niekoľko krát opakovane fyzicky napadli a to takým spôsobom, že ho udierali päsťami do oblasti tváre a potom čo spadol na zem ho kopali do tváre a rôznych častí tela a boli mu spôsobené zranenia o čom predložil dňa 21.01.2009 správu o predbežných lekárskych vyšetreniach.
V ten istý deň na SOKIS sa dostavili za účelom podania trestného oznámenia aj ďalšie osoby, konkrétne Leo G., bytom A., Cukrovarska č. 247/20 a J. L., bytom Z. - Veča, Narcisová 16, ktorí podali trestné oznámenie približne v rovnakých intenciách ako predchádzajúca osoba. Uvedené osoby neboli na lekárskom vyšetrení, dôvody sú zaznamenané v jednotlivých zápisniciach o trestnom oznámení. Zranenia L. Németha boli fotograficky zdokumentované príslušníkom J. polície, ktorý spisoval trestné oznámenie.
Dňa 16.01.2009 podal podobné trestné oznámenie ďalší občan - P. O., bytom Rohožník, Školské nám. č. 6, zamestnanec upratovacej firmy Meton, a.s. so sídlom v Bratislave, na Šustekovej ul. 29-31, ktorý vykonáva upratovacie práce v priestoroch hlavnej železničnej stanice, pričom vo svojom oznámení uviedol, že bol dňa 12.01.2009 taktiež bezdôvodne napadnutý tromi jemu neznámymi mužmi, zjavne pod vplyvom alkoholu, z ktorých jeden ho fyzicky napadol údermi do oblasti tváre a hlavy, následkom čoho dočasne prestal počuť na pravé ucho. Na lekárskom vyšetrení nebol, jeho zranenie nie je zdokumentované.
Dňa 21.01.2009 prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúre v Bratislave pod č. OPv 17/09 začal v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie, v bode 1 vo veci prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona, v bodoch 2, 3, 4, 5 vo veci pokračujúceho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v bode 2 s poukazom na § 138 písm. a/, d/, j/ Trestného zákona, v bodoch 3, 4, 5 s poukazom na § 138 písm. d/, j/ Trestného zákona, sčasti v bodoch 2, 4, 5 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v bode 4 v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Prvostupňový správny orgán poukázal aj na vykonanie dôkazov, ako výpovede svedkov poškodených J., Lea Németha, M. Geclera, P. O. a M. M., výpovedi svedkov P. C., npor. M. K., npor. M. K., ppráp. E. O., nstržm. B. W. a ppráp. M.. O. K. a rekognícií vykonaných za účelom stotožnenia osôb páchateľov.
Na základe týchto skutočností skonštatoval prvostupňový správny orgán, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere napĺňa skutkovú podstatu § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný po obdržaní odvolania vydal rozhodnutie č. 9/2009-Pk zo dňa 18.06.2009, ktorým zamietol jeho odvolanie a rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom v celom rozsahu potvrdil. Z uvedeného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým správnym orgánom a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov zabezpečených prvostupňovým správnym orgánom.
Súd z priloženého administratívneho spisu zistil, že námietka žalobcu, že bol ako účastník konania vo veci služobného pomeru v zmysle ust. § 231 a nasl. zák. č. 73/1998 Z.z. oprávnený nahliadať do spisov a taktiež navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, žalovaný mu však neumožnil realizovať toto právo.
Súd zistil z protokolu o hlasovaní senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa Železničnej polície zo dňa 26.05.2009 č. GRZP-9/2009-PK, že senát poradnej komisie GR ŽP na základe zistených skutočností je toho názoru, že oprávnený orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, z objektívnych skutočností a bez akýchkoľvek rozporov, ktoré by spochybňovali vydané rozhodnutie o
veci, nezabezpečil vlastným šetrením dôkazy, ktoré by účastníka konania jednoznačne usvedčovali z porušenia služobnej prísahy, alebo služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, nevykonal žiadne úkony, ktoré by prispeli k objektívnemu objasneniu veci, ale naopak spoľahol sa len na výsledky šetrenia v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré v čase jeho rozhodnutia nebolo meritórne ukončené a s jeho rozhodovaním nesúviselo. Z uvedeného protokolu vyplýva, že poradná komisia jednohlasne odporúča generálnemu riaditeľovi ŽP vydaný personálny rozkaz č. 132 zrušiť ako nezákonný v plnom rozsahu.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 233 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 233ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
Podľa § 237 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., účastníci konania majú právo nahliadať do spisov, s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky.
Podľa § 237ods. 3 zák.č.73/1998 Z.z., oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisu aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.
Podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa §238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť so záznamami, ktoré spísal prvostupňový správny orgán v čase od 15.01.2009 do 21.01.2009, taktiež zistil, že žalobcovi po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia nebolo umožnené nahliadnuť do svojho osobného spisu s poukazom na nariadenie generálneho riaditeľa Železničnej polície č. 25/2005. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava 3 č. OPv39/2010 zo dňa 18.06.2010, z ktorého vyplýva, že skutok, ktorý bol žalobcovi dávaný za vinu je nepochybné, že sa nestal skutok pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Zákon č. 73/1998 Z.z. zakotvuje konkrétne procesné práva pre zákonom určený okruh osôb, realizácia ktorých má oprávnenému orgánu pritom, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci. Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu a výsledku konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využiť ďalšie procesné právo, t.j. predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplniť podklady. Takéto zákonné právo môže účastník konania a jeho právny
zástupca využívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho môže vždy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to požiada. Je nesporné, že žalobca požiadal o možnosť nahliadnutia do jeho osobného spisu a toto právo mu nebolo umožnené s odvolaním sa na nariadenie generálneho riaditeľa ŽP č. 25/2005. Súd kvalifikuje konanie žalovaného - odmietnutie žiadosti účastníka konania o nahliadnutie do spisu - ako porušenie jeho práva v zmysle zák. č. 73/1998 Z.z. V tomto prípade je nesporné, že toto procesné pochybenie správneho orgánu malo za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
Súd zistil, že žalobca nebol oboznámený so záznamami vykonanými prvostupňovým správnym orgánom v čase od 15.01.2009 do 21.01.2009, čo v danom prípade je tiež potrebné kvalifikovať ako porušenie povinnosti prvostupňového správneho orgánu, nakoľko pred vydaním rozhodnutia sa žalobca s týmito záznamami nemohol oboznámiť a nemohol navrhovať dôkazy na svoju obranu. Súd zistil, že v priebehu prvostupňového konania neboli vykonané žiadne dôkazy, neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy ba naopak z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva, ako sa s námietkami žalobcu k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zaoberal. Celé posúdenie veci, tak v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného, vyplývalo z jednostranného opisu výpovedi ľudí, ktorých žalobca nepoznal, neboli vykonané žiadne dôkazy a nebol vypočutý.
Súd zistil z obsahu odôvodnenia rozhodnutí oboch správnych orgánov, že tieto vychádzali len z dôkazov získaných pre účely trestného konania, pričom v čase vydania samotných rozhodnutí - personálny rozkaz č. 132 zo dňa 24.02.2009 a č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009 - nebolo ešte zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo zákonného súdu vydané právoplatné meritórne rozhodnutie o vine. Samotné konštatovanie, že sa účastník konania dopustil protiprávneho konania, ktoré je možno kvalifikovať ako porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom je podložené iba zo získaných dôkazov v rámci trestného konania, o ktorý však v čase vydania rozhodnutia nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté. Šetrenie sa vykonáva a dôkazy sa hodnotia podľa ust. § 238 zák. č. 73/1993 Z.z., nie však podľa Trestného poriadku.
Súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, vyjadrenie žalovaného a podanú žalobu dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie žalovaného č. 9/2009-PK zo dňa 18.06.2009 zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., pretože žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nezabezpečil vlastným šetrením dôkazy, ktoré by účastníka konania jednoznačne usvedčili z porušenia služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.
Úlohou žalovaného v novom konaní je potrebné, aby prehodnotil napadnuté rozhodnutie predmetnej veci a zvážil vplyv rozhodnutia Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave 3, č. OPv 39/10 zo dňa 18.06.2010 z ktorého vyplýva, že žalobca, ktorý bol stíhaný za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaných spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Súd taktiež konštatuje, že je povinnosťou žalovaného umožniť v novom konaní žalobcovi nahliadnuť do jeho osobného spisu pred vydaním rozhodnutia a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a vo vyjadrení k návrhu na uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania, ktoré boli vyúčtované podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zo dňa 24.05.2010, písomné podanie na súd zo dňa 09.02.2011, účasť na pojednávaní 15.11.2011) 1x 123,23 eur, 2x 123,50 eur, 1x režijný paušál á 7,21 eur a 2x 7,41 eur, DPH vo výške 19% - 24,21 eur; 20% - 52,36 eur, čo spolu trovy konania predstavujú 465,83 eur, ktoré uhradí k rukám právneho zástupcu žalobcu žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.