Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/193/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231987 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109231987.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Helenou Kontrovou, advokátka, so sídlom 941 32 Semerovo č. 414, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, odbor železničnej polície, Pribinova 2, 812 72 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10/2009-PK zo dňa 30.06.2009, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 10/2009-PK zo dňa 30.06.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 125,40 EUR do 3 dní od jeho právoplatnosti na účet právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2009 sa žalobca domáhal o preskúmanie postupu žalovaného ako aj jeho rozhodnutia č. 10/2009-PK zo dňa 30.06.2009, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Personálny rozkaz č. 134 zo dňa 24.02.2009, vydaný Oblastnou správou Železničnej polície v Trnave potvrdené. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície z dôvodu, že svojim konaním porušil a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca uviedol, že dňa 13.02.2009 mu bolo doručené uznesenie prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 17/09 zo dňa 12.02.2009, ktorým bolo vznesené voči nemu obvinenie. Toto obvinenie bolo zrušené uznesením prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín zo dňa 01.04.2009. Ďalej uviedol, že dňa 16.02.2009, kedy mu bol doručený návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka železničnej polície, zároveň bol uvoľnený aj zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Namietal, že v návrhu na jeho prepustenie bol popísaný skutok, ktorý sa nestal a poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie o obvinení, ktoré bolo zrušené. Žalobca namieta, že v celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil dôvody jeho prepustenia, a že by sa bol býval dopustil konania, ktoré sa mu dáva za vinu. Ďalej uviedol, že nevidel žiadne záznamy, ktoré žalovaný vo svojich rozhodnutiach uvádza, ani sa k nim nemohol vyjadriť napriek tomu, že požiadal o nahliadnutie do svojho osobného spisu, keďže toto mu umožnené nebolo. Tvrdí, že nedopustil sa skutku, na ktorý sa žalovaný odvoláva, a preto má za to, že nezákonným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Žiada napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové súvisiace správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe, zaslanom súdu dňa 08.07.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Dňa 27.10.2011 zaslal súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2011, na základe zákona č. 547/2010 Z.z. z 10.12.2010 bola začlenená Železničná polícia (ďalej len ŽP) do Policajného zboru a rozkazom Ministra vnútra SR č. 164/2010 bol realizovaný aj prechod správy majetku, majetkových práv a záväzkov z rozpočtovej organizácie ŽP na rozpočtovú organizáciu Ministerstvo vnútra SR a teda v rámci organizačného poriadku, okrem iného, riešenie právnej agendy vo viacerých oblastiach práva vrátane právneho zastupovania pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. správnymi orgánmi, je v kompetencii konania Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, odboru železničnej polície. Vo svojom vyjadrení k samotnému meritu veci opakovane rozviedol skutkové okolnosti, ktoré viedli k prepusteniu žalobcu a poukázal na samotné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, kde bol obvinený z prečinu porušovania služobných povinností a výtržníctva podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Uviedol, že žalobca podal podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, tu žalovaný predpokladá, že žalobca, vzhľadom na svoje právne vedomie si bol vedomý svojho protiprávneho konania, a preto mal vedieť, že ak si podá žiadosť o uvoľnenie, nadriadený s personálnou pôsobnosťou musí do jedného mesiaca od podania žiadosti o nej rozhodnúť, čo aj riaditeľ ObS ŽP Trnava urobil a vydal rozkaz o uvoľnení. Následne na to mu bolo doručené rozhodnutie o prepustení a keďže v zmysle § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., potom možno skončiť jeho služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení, čo v prípade žalobcu bolo skôr ako mal skončiť služobný pomer uvoľnením. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka ŽP nebol viazaný právnou kvalifikáciou skutku, t.j., že by sa bol býval dopustil trestnej činnosti, konkrétne prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné, nakoľko toto je úlohou príslušných orgánov v rámci trestného konania, ale on vychádzal zo zásady prezumpcie neviny. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pre objektívne posúdenie všetkých skutočností, ktoré predchádzali samotnému prepusteniu žalobcu, mal žalobca v čase ich zisťovania možnosť sa podrobne vyjadriť, ale podľa názoru žalovaného, tento sa snažil skôr svoje konanie spochybňovať podaniami, ktoré boli po preverení vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalovaný v ďalšom poukázal na tú skutočnosť, že poradná komisia generálneho riaditeľa ŽP v súlade s rozkazom generálneho riaditeľa ŽP č. 94 zo dňa 18.08.2006, v znení rozkazu generálneho riaditeľa ŽP č. 40 zo dňa 29.04.2008 vo svojom senáte, v rámci druhostupňového konania preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj súvisiaci spisový materiál, ktorý bol odvolacím orgánom doplnený a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu, jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu. Na základe týchto skutočností žiada teda žalobu zamietnuť a nepriznať náhradu súdnych trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011) tak, že žaloba je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 24.02.2009 ako Personálny rozkaz č. 134 aj druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Železničnej polície č. 10/2009-PK zo dňa 36/2009. Z administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že Personálnym rozkazom č. 134 zo dňa 24.02.2009 riaditeľ Oblastnej správy ŽP Trnava prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcu zo služobného pomeru príslušníka ŽP a to z dôvodu, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán takto rozhodol, keď mal za preukázané, že počas služby dňa 12.01.2009 sa žalobca spolu s ďalšími účastníkmi (s nadriadeným riaditeľom OŽP Bratislava mjr. Mgr. Rastislavom Vavríčkom, ako aj s ďalšími dvoma príslušníkmi ŽP) služobným motorovým vozidlom odviezol k bližšie neurčenému reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení z vozidla prikázal mjr. U.. E. X. ako nadriadený npor. U. V., aby vozidlo zaviezol späť, a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v knihe prevádzky služobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie, o čom žalobca mal vedomosť. V ten istý deň o 20.00 hod. so služobným motorovým vozidlom pre neho a ostatných sa npor. V. vrátil, pričom musel prerušiť služobný úkon, ktorý v tom čase vykonával, a teda odviezol aj žalobcu späť na železničnú stanicu Bratislava- hlavná stanica. Krajský súd v Bratislave ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný vychádzal aj z rozhodnutia poradnej komisie generálneho riaditeľa ŽP ako aj zo skutkových okolností popísaných v spisovom materiáli, ktorý potom doplnil a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu napadnuté rozhodnutie uznal za zákonné a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu. Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca bol s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru, ktorý bol zdôvodnený dovtedy vykonanými zisteniami správneho orgánu oboznámený dňa 16.02.2009. K tomuto návrhu sa žalobca vyjadril dňa 18.02.2009, kde uviedol, že skutočnosti uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde. Zároveň uvádza, že nebolo mu umožnené sa voči týmto výsledkom hodnotenia správneho orgánu vyjadriť, nebolo mu umožnené obhajovať sa, predkladať dôkazy (nazrieť do spisového materiálu). Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca odvolal. Toto odvolanie bolo žalovanému doručené dňa 09.03.2009. Z administratívneho spisu žalovaného súd rovnako zistil, že žalobca dňa 26.03.2009 doručil žalovanému sťažnosť na generálneho riaditeľa ŽP za to, že mu bolo odmietnuté udelenie povolenia o nazretie do jeho osobného spisu ako aj podozrenie z ovplyvňovania odvolacej komisie vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. Žalovaný dňa 21.052009 žalobcovi oznámil dôvody, prečo jeho námietky vo veci zaujatosti odvolacej a poradnej komisii neakceptuje, ale z ďalšieho obsahu nevyplýva, že by sa bol býval zaoberal aj s jeho námietkami alebo požiadavkou o umožnenie nahliadnuť do jeho osobného spisu. Z protokolu o hlasovaní senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa ŽP ( vyhotoveného dňa 26.05.2009 pod č. GRZP-10/2009/PK) súd zistil, že tento senát pri záverečnom hodnotení odporúčal jednohlasne generálnemu riaditeľovi ŽP zrušiť vydaný personálny rozkaz č. 132 zo dňa 24.02.2009 ako nezákonný v plnom rozsahu. Z dôvodov tohto protokolu, okrem iného vyplýva, že senát mal za jednoznačné, že oprávnený orgán v danej veci vychádzal len z dôkazov získaných pre účely trestného konania, pričom v danom prípade pri vydávaní prvostupňového správneho rozhodnutia nebolo ešte zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo zákonného súdu vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. Tento senát vytýkal napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu aj zásadné formálne nedostatky, poukazujúc pritom na ust. § 241 ods. 1 zákona ako aj § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorými sa správny orgán neriadil. Záverom konštatoval, že na základe zistených skutočností je preukázané, že oprávnený orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, z objektívnych skutočností a bez akýchkoľvek rozporov, ktoré by spochybňovali vydané rozhodnutie o veci, nezabezpečil vlastným šetrením dôkazy, ktoré by účastníka konania jednoznačne usvedčovali z porušovania služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a že by toto bolo na jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ako ohrozenie dôležitých záujmov štátnej služby. Vytýkal, že nevykonali žiadne úkony na objektívne objasnenie veci, ale naopak, spoľahli sa len na výsledky šetrenia v prebiehajúcom trestnom konaní. Zákon č. 73/1998 Z.z. zakotvuje konkrétne procesné práva pre zákonom určený okruh osôb, realizácia ktorých má oprávnenému orgánu umožniť, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie dôkazov. Takéto zákonné právo môže účastník konania využívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho možno vždy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo účastníka, len čo o to požiada. Z obsahu administratívneho spisu chýba písomná žiadosť žalobcu, titulovaná dňa 06.03.2009 generálnemu riaditeľovi ŽP gen. L.. Z. T. o udelenie povolenia na nazretie do jeho osobného spisu, a to práve v súvislosti s jeho prepustením zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície. Avšak z ďalšieho kontextu je jednoznačne preukázané, že žalobca sa tohto svojho procesného práva viackrát domáhal a v konečnom dôsledku ho uviedol aj vo svojom žalobnom návrhu ako jeden zo základných dôvodov nezákonného postupu žalovaného, keď mu v priebehu správneho konania tejto žiadosti nebolo vyhovené. Žalovaný sa totiž ani vo svojom oznámení zaslanom žalobcovi vypracovanom dňa 21.05.2009, ako reakciu na jeho sťažnosť, sa s odmietnutím udelenia povolenia o nazretie do jeho osobného spisu vôbec nezmieňuje, a teda sa s ním ani nezoberal, zaoberal sa výlučne len s podozreniami žalobcu z ovplyvňovania odvolacích komisií vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka ŽP. Ako vyplýva z ust. § 237 zákona č. 73/1998 Z.z., odôvodnenosť požiadavky nazrieť do spisu by mal preukázať žiadateľ vo svojej žiadosti o nazretie do spisu iba v prípade, ak sa jedná o iné osoby, ktoré preukážu právne dôvody svojej požiadavky. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol býval tejto požiadavke vyhovel, resp. rozumne argumentoval s poukazom na zákonné ustanovenia, prečo takéto povolenie neumožnil. Preto je nesporné, že dopustil sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Navyše, zo samotného administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že poradná komisia generálneho riaditeľa Železničnej polície požiadala o možnosť nahliadnutia do trestného spisu Vojenskej obvodnej prokuratúry a zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazné podklady, najmä úradné záznamy policajtov, týkajúcich sa disciplinárneho previnenia žalobcu, najmä úradné záznamy policajtov. Z tohto postupu správneho orgánu vyplýva, že správny orgán zabezpečil ďalšie dôkazné prostriedky v konaní, voči ktorým sa žalobca však nemal možnosť brániť, nakoľko nebol o nich žiadnym spôsobom oboznámený a mohol sa o ich existencii a vlastne aj použití dozvedieť iba priamo z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. S ohľadom na túto okolnosť je neumožnenie nahliadnutia do spisu žalobcovi podstatnou vadou správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania, v dôsledku toho bola sťažená účinná obrana a bolo porušené jeho právo ustanovené v § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Súd taktiež zistil, že odôvodnenie žalovaného nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, najmä v bode, kde sa odvoláva na stanovisko poradnej komisie generálneho riaditeľa ŽP, ktoré jednoznačne navrhlo prvostupňové rozhodnutie zrušiť ako nezákonné v plnom rozsahu. Takže pokiaľ sa žalovaný odvoláva na výsledok rozhodnutia poradnej komisie a zároveň aj na ďalšie dokazovanie v tom slova zmysle, že toto bolo zistené ako zákonné a bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu je preto nepochopiteľným zavádzaním a uvádzaním nepravdivých skutočností. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a zrušil ho aj z dôvodu písm. e/, keďže v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ostatné žalobné námietky neumožňovali v zásade zmenu vydaného druhostupňového rozhodnutia. K zdôrazňovanej námietke žalobcu, že napriek tomu, že bolo trestné stíhanie zastavené, sa v konaní o prepustení žalobcu pokračovalo, krajský súd vychádzal z už v minulosti prijatého stanoviska, že správne personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru stačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (právny názor Najvyššieho súdu SR 4Sžo/10/2011). O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Z obsahu súdneho spisu ako aj predloženej špecifikácie trov právneho zastúpenia žalobcu zo dňa 09.07.2010 súd zistil, že si žalobca uplatnil na náhradu tieto trovy konania: prevzatie veci, príprava veci, konzultácia s klientom, pričom jeden úkon právnej pomoci predstavoval sumu 55,49 Eur + 7,21 Eur ako režijný paušál. Súd priznal žalobcovi dva úkony, a to prevzatie, príprava veci a podanie žaloby, teda 2 x 55,49 Eur a súvisiaci režijný paušál 2 x 7,21 Eur, spolu 125,40 Eur. Súd nepriznal náhradu trov konania za tretí úkon, a to za poradu alebo konzultáciu s klientom, a to z toho dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu neuviedla, čo bolo obsahom tejto porady a z obsahu spisu nevyplýva racionálny dôvod pre ďalšiu poradu v merite veci, preto súd priznal trovy konania tak ako je to uvedené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.