Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/278/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204821 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110204821.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDR. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, Vajanského nábr. 3, zastúpená LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : U. M., bytom V., Š. X, zastúpený AK Procházka & partners, s.r.o., Bratislava, Búdkova 4, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. 2. 2011 č.k. 8C 83/2010 - 85, v pomere hlasov 3 : 0,takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 261,58 € Advokátskej kancelárii Procházka & partners, s.r.o., Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 9. 2. 2007 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 215,94 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná suma predstavuje náklady za odtiahnutie motorového vozidla EČ BA - 252OL, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Dňa 8. 2. 2007 správca komunikácie rozhodol o odstránení predmetného vozidla, ktoré stálo v zákaze zastavenia na Štetinovej ul. v Bratislave, čo mal súd preukázané z fotodokumentácie. Odťah motorového vozidla realizovala spoločnosť ASTER, s.r.o., na základe Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, uzavretej so spoločnosťou VEPOS Bratislava - Staré Mesto, oprávnená na výkon odťahovania vozidiel. Rozpočtová organizácia VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ktorá bola zriadená Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriaďovacou listinou zo dňa 30. 1. 1992 s predmetom činnosti správa a údržba miestnych komunikácií II. a IV. triedy, ide teda o organizáciu zriadenú správcom komunikácie. Súd prvého stupňa poukázal v odôvodnení svojho rozsudku na to, že je právne irelevantné, akým spôsobom si vzájomné záväzky a práva vysporiada správca cesty so spoločnosťou, ktorá je poverená faktickým výkonom odťahu motorového vozidla, keďže v danom prípade povinnosť uhradiť náklady spojené s odťahom vyplýva priamo zo zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a táto povinnosť vyplýva odporcovi priamo z ust. § 40 ods. 1 cit. zák. a tieto náklady je povinný uhradiť výlučne správcovi cesty. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 40 ods. 1, § 40 ods. 4 písm. a/, § 124 ods. 6 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z., § 488, § 563 Obč.zák., § 3d, § 3d ods. 5 písm. d/, § 3d ods. 6 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 199,44 € za sedem úkonov právnej služby, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v celom rozsahu a priznania mu náhrady trov prvostupňového konania vo výške 171,91 € a trov odvolacieho konania 28,81 €, ako aj súdneho poplatku za návrh a odvolanie 2 x 16,50 €. Odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Odporca poukazoval v odvolaní na to, že znalecký posudok č. 4/2008, z ktorého vychádza cena za odtiahnutie motorového vozidla, uplatňovaná navrhovateľom, sa týka kalkulácie odťahovej služby za obdobie r. 2005, v danom prípade však došlo k odťahu v r. 2007. Navrhovateľ ale neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky svojho nároku. Súd prvého stupňa však v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. svoje závery k namietanej nepreukázanej výške uplatňovaného nároku nijako neodôvodnil. Jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, teda rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odporca ďalej namietal, že odťah vozidla odporcu bol v danom prípade nezákonný a táto skutočnosť vylučuje, aby z takéhoto nezákonného mohol vzniknúť zákonný nárok navrhovateľa. Poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003 ). V danom prípade by tak odťah vozidla odporcu bol zákonný len vtedy, ak by ho vykonal správca komunikácie, t.j. navrhovateľ alebo ním na tento účel zriadená právnická osoba ( napr. VEPOS ), no nemôže byť zákonný, ak ho vykonala tretia osoba ( ASTER ). Prvostupňový súd sa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nevysporiadal ani s touto argumentáciou odporcu. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. K námietke odporcu ohľadom výšky nákladov za odťah vozidla navrhovateľ uviedol, že tieto zodpovedajú skutočným nákladom na odťah vozidla a sú v súlade s cenami za odťah motorového vozidla, stanovenými v danom mieste a čase - napr. Dopravný podnik Bratislava, a.s. Znalecký posudok č. 4/2008 bol vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz; je pravdou, že znalecký posudok určoval výšku týchto nákladov za rok 2005 a odťah vozidla v danom prípade bol vykonaný v r. 2007, avšak v rokoch 2005 až 2007 nedošlo k výrazným zmenám cien jednotlivých položiek, tvoriacich náklady odťahu motorových vozidiel. Navrhovateľ dokonca vymáha sumu nižšiu ako určuje znalecký posudok na rok 2005. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že striktný výklad ust. § 40 zákona ZPPK spôsobom, aký uvádza odporca, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by navrhovateľ pripustil, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Bratislava - hlavné mesto SR ako správca miestnych komunikácií vykonáva prostredníctvom sekcie dopravy magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem pravidelne rutinnú a štandardnú údržbu ciest, dopravnej siete, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Bratislave ( sp. zn. 15Co 393/2010, sp. zn. 15Co 40/2009, sp. zn. 15Co 234/2009 ), Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 60/2009, ako aj nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/07 - 30, na podporu svojho stanoviska. Navrhovateľ trval na názore, že zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23. 10. 2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto zriadenou navrhovateľom a medzi obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o., neodporuje zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu SR. Nejde preto o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (t.j. v celom rozsahu), na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ( súd prvého stupňa vo veci rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania ). Na odvolacom pojednávaní odvolací súd vykonal dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p., a to zriaďovacou listinou organizácie VEPOS, protokolom o odstránení vozidla, zmluvou č. 48/2006, protokolom o výdaji vozidla a znaleckým posudkom č. 4/2008. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že samotný odťah motorového vozidla realizovala spoločnosť ASTER, s.r.o., ( č.l. 11 spisu ), t.j. nie navrhovateľ, pričom obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o. nie je právnickou osobou, ktorá by bola na tento účel zriadená alebo založená obcou (mestom). Z protokolu o odstránení vozidla odporcu ( č.l. 11 spisu ) zároveň vyplýva, že správca komunikácie, v danom prípade Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, nielen poveril spoločnosť ASTER vykonať technický odťah motorového vozidla, ale vozidlo aj uskladniť, vydať ho a tiež inkasovať vzniknutú pohľadávku vo výške 2.700,- Sk. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto teda odťah nevykonala, nie je potom ani oprávnená vymáhať cenu odťahu - v konaní jej teda chýba aktívna vecná legitimácia. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená“. Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách padá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006. Podľa obsahu tejto zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií vykonáva na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií III. a IV. triedy. VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy. Túto činnosť vykoná na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER, s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods.5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľa vyhovel a keď nepovažoval za právne významné, či spoločnosťou ASTER, s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidlo odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ). Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluva č. 48/2006 „o výkone odťahovacej služby“ zo dňa 23. 10. 2006 je preto neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie ( § 451 OZ ), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu nemôže sa voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pre chýbajúcu aktívu legitimáciu navrhovateľa v konaní. Dôvod uvedený vo vyjadrení, v ktorom navrhovateľ odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie onanie, je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona) a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne, čo za právny názor možno označiť. Celkovým Nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi priznal ich náhradu, a to vo výške 261,58 €. Trovy odporcu pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor a odvolanie 2 x 16,50 € a ďalej za trovy právneho zastúpenia za celkom 8 úkonov právnej služby : 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie odporcu, 3. vyjadrenie k vyjadreniu k odporu, 4. účasť na pojednávaní dňa 23. 11. 2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2011, 6. účasť na pojednávaní dňa 8. 2. 2011, 7. odvolanie proti rozsudku a 8. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 29. 9. 2011, t.j. 8 x 16,60 € = 132,80 € + režijný paušál za r. 2010, t.j. 4 x 7,21 + režijný paušál za r. 2011, t.j. 4 x 7,41 € = 191,28 € + DPH ( 4 úkony 19 %, 4 úkony 20 % ) = 228,58 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.