Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/452/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210390 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110210390.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Lawyer Partners, a.s., Bratislava, Prievozská 37, zastúpená Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi : S. W., bytom O., O. X, o zaplatenie 11,29 €, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 9. 2011 č.k. 21C 101/2011 - 24, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa s poukazom na ust. § 79 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľom označený odporca v návrhu na začatie konania nie je identifikovaný úplne, nakoľko v uvedení jeho priezviska chýba diakritika, absentuje tiež uvedenie jeho dátumu narodenia. Nedostatočné označenie odporcu znemožňuje overenie jeho totožnosti súdom, takto označenú osobu nemožno konkretizovať. Podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ neoznačil odporcu v súlade so zákonným ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. Podanie preto nespĺňa náležitosti návrhu v zmysle § 79 O.s.p.; pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať. Navrhovateľ svoje podanie neopravil ani dodatočne na výzvu súdu, preto súd prvého stupňa podanie navrhovateľa, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, odmietol. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa ho vyzval na doplnenie podania, keď požadoval uvedenie presného označenia odporcu, menom a priezviskom so správnou diakritikou a dátumom narodenia odporcu. Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval podaním, v ktorom uviedol, prečo nemôže výzve súdu vyhovieť. Pri označovaní odporcu vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky voči odporcovi, t.j. Slovenský rozhlas. Pod týmto označením odporca platil koncesionárske poplatky. Ani navrhovateľ, ani pôvodný veriteľ, nemajú k dispozícii označenie odporcu s diakritikou. Ak označenie odporcu bolo dostatočné pre platenie koncesionárskych poplatkov, musí byť toto označenie dostatočné aj pre súdny spor vyplývajúci z nezaplatenia tejto povinnosti. Rovnako tak navrhovateľ ani pôvodný veriteľ - Slovenský rozhlas - nedisponujú údajom o dátume narodenia odporcu. V čase podania návrhu tento údaj na identifikáciu účastníka konania zákon nevyžadoval. Údaj o dátume narodenia je aj podľa teraz platného znenia O.s.p. len fakultatívnym identifikačným údajom a pre jeho absenciu nemožno návrh považovať za neúplný. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že prihlasovanie na platenie koncesionárskych poplatkov prebiehalo na pobočkách Slovenskej pošty, ktorá by mala mať jednotlivé prihlášky k dispozícii. Navrhovateľ preto navrhol vykonať dopyt na Slovenskú poštu ohľadom zistenia dátumu narodenia odporcu. S názorom prvostupňového súdu, že pre označenie odporcu bez diakritiky a dátumu narodenia nemožno pokračovať v konaní, nesúhlasil. Pokiaľ by aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru, je navrhovateľ presvedčený, že by došlo k porušeniu základných práv navrhovateľa, predovšetkým čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 79 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby účastníci konania boli označení tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, zároveň tak, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným - v danom prípade s inou fyzickou osobou - aby s ním súd mohol konať. Je možno súhlasiť s tým, že označenie účastníka sa riadi právnou úpravou, platnou v čase podania návrhu na súd; v súdenej právnej veci teda ku dňu 26. 7. 2006. Rovnako tak je pravdou, že ku dňu podania návrhu na súd v tom čase platné znenie § 79 ods. 1 O.s.p. nevyžadovalo - ani fakultatívne - uvedenie dátumu narodenia účastníka konania. Aj v tom čase platné znenie ust. § 79 ods. 1 O.s.p. však bolo založené na požiadavke presnej identifikácie označeného účastníka, ktorú požiadavku však označenie odporcu v čase podania návrhu na súd nespĺňalo. V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa nevyzýval navrhovateľa na oznámenie dátumu narodenia odporcu účelovo. Tejto výzve súdu predchádzalo zisťovanie prvostupňového súdu dopytom na evidenciu Registra obyvateľstva SR, z odpovede ktorého zistil, že osoba s uvedenou adresou bydliska sa nedá jednoznačne určiť ( č.l. 14 spisu ). Požadovanie tohto údaju malo svoj význam práve preto, že označenie odporcu bez uvedenia diakritických znamienok mohlo viesť k zámene odporcu s inou fyzickou osobou a údaj o dátume narodenia mal slúžiť práve na jej presnú identifikáciu a odlíšenie od iných fyzických osôb. Keďže označenie odporcu, zvolené navrhovateľom, nedovoľovalo takú identifikáciu odporcu, ktorá by znemožňovala jeho zámenu s inou fyzickou osobou, súd prvého stupňa sa správne postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. pokúsil tento nedostatok navrhovateľovho podania odstrániť výzvou, na ktorú navrhovateľ aj reagoval, avšak bez toho, aby označenie odporcu doplnil tak, aby s ňou súd mohol konať ako s účastníkom konania. Nedostatok v označení odporcu, ktorý by ho jednoznačne identifikoval, súd prvého stupňa potom správne vyhodnotil ako takú prekážku konania, ktorá bráni jeho pokračovaniu a následne podanie navrhovateľa, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, odmietol. Hodno dodať, že označenie účastníka spôsobom, ktorý ho dostatočne identifikuje, je vecou navrhovateľa, túto povinnosť nemožno prenášať na súd, pretože by to znamenalo porušenie zásady rovnosti oboch strán v konaní pred súdom a nestrannosti súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.